Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 23, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoKR/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117205958
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117205958.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu F. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
M. XXX/XX, XXX XX O., právne zastúpený: JUDr. U. X., advokát so sídlom L. XXX, XXX XX P., proti
žalovanému: JUDr. Peter Plško, so sídlom Legionárska 6434/2, 911 01 Trenčín, správca úpadcu M. T.
v konkurze, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX/XX,
XXX XX P., o určenie popretej pohľadávky, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín č.k. 37Cbi/7/2017-178 zo dňa 27. septembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievýrokomI.určil,žežalobcajeveriteľominej,vymáhateľnej
pohľadávky proti úpadcovi vo výške 32.811,40 eur zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.08.2012, prihlásenej
do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 38K/58/2016 prihláškou č.
1 zo dňa 16.01.2017 na majetok úpadcu M. T. v konkurze, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX/
XX, XXX XX P., zapísanej v zozname pohľadávok pod číslom 2, výrokom II. žalobcovi priznal nárok

voči žalovanému na náhradu trov konania v plnom rozsahu a výrokom III. priznal štátu voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V rozhodnutí uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal,
aby súd určil, že pohľadávka žalobcu voči úpadcovi M. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX/XX,
XXX XX P., v konkurznom konaní vo výške 32.811,40 eur zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.08.2012 sa
považuje za nespornú, zistenú a to nespornú čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Trenčín vo veci dlžníka M. T. o návrhu na vyhlásenie
konkurzu rozhodol uznesením sp. zn. 38K/58/2016 zo dňa 24.11.2016 tak, že vyhlásil konkurz na

majetok dlžníka. Správcom konkurznej podstaty ustanovil Mgr. Martina Hurtiša, konkurz uznal za malý,
uložil správcovi podstaty vypracovať a predložiť súdu prvej inštancie v lehote 15 dní od ustanovenia do
funkcie podrobnú správu o stave súpisu a zoznamu pohľadávok, bez zbytočného odkladu informovať
známych veriteľov, vyzval veriteľov na prihlasovanie svojich pohľadávok a uskutočnil poučenie pre
dlžníka a veriteľov. Za správcu konkurznej podstaty úpadcu bol ustanovený žalovaný. Žalobca si
prihláškou pohľadávky prihlásenou u správcu konkurznej podstaty uplatnil pohľadávky voči úpadcovi
M. T. vo výške istiny 28.000,- eur a úroky vo výške 4.811,40 eur a to z titulu poskytnutej pôžičky na

základe písomne uzavretej zmluvy o pôžičke z 15.08.2012. Dňa 15.08.2012 bola medzi žalobcom ako
veriteľomaúpadcomakodlžníkomuzavretázmluvaopôžičke,predmetomktorejjepožičaniefinančných
prostriedkov dlžníkovi vo výške istiny 28.000,- eur s lehotou splatnosti do 15.08.2015. Zmluva o pôžičke
bola uzatvorená v písomnej forme. Písomným oznámením žalovaného bolo žalobcovi oznámené, žekonkurzný správca podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii poprel pohľadávku
žalobcu v celej výške čo do právneho dôvodu, poradia, výšky. Ako prílohy prihlášky, ktorú žalobca
osobne podal u žalovaného dňa 16.08.2017, žalobca predložil fotokópie všetkých dokladov, z ktorých

reálne a skutočne vyplýva právny dôvod vzniku pohľadávky, ako aj výška pohľadávky. Zmluva o pôžičke
bola uzatvorená medzi dvoma fyzickými osobami, nepodnikateľmi, ktorí nemajú povinnosť viesť o tomto
právnom úkone účtovníctvo, z uvedeného dôvodu nebol žiadny dôvod, aby si medzi sebou podpisovali
príjmový a výdavkový pokladničný doklad. Potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov na základe
zmluvy o pôžičke zo dňa 15.08.2012 obsahuje samotná zmluva o pôžičke. Samotný právny úkon -

zmluva o pôžičke teda jednoznačne preukazuje a potvrdzuje, že reálne došlo k odovzdaniu finančných
prostriedkov pri podpise zmluvy o pôžičke, súčasne žalobca vyhlasuje, že úpadcu mu do dňa podania
žaloby z titulu zmluvy o pôžičke, neuhradil žiadnu sumu. Okrem už uvedeného, sám dlžník vo svojom
návrhunavyhláseniekonkurzuuviedolsvojzáväzokvočinemuvovýškeistiny28.000,-eur,tentouviedol
v zozname záväzkov a teda opätovne uznal svoj záväzok voči žalobcovi, a to v rovnakej výške istiny
ako si žalobca prihlásil v konkurze. Samotný dlžník teda aj v návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol,

že mu žalobca reálne požičal finančnú hotovosť vo výške istiny celkom 28.000,- eur. Veriteľ nemusí
preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu na podaní takejto žaloby, pretože tento je daný ex
lege až do momentu, kým konkurz nie je zrušený. Žalobca ním tvrdené skutočnosti navrhol preukázať
listinným dôkazmi a výsluchom žalobcu a úpadcu.

2. Po podaní žaloby súd prvej inštancie zistil, že došlo k zmene na strane žalovaného, nakoľko
pôvodný žalovaný správca Mgr. Martin Hurtiš bol odvolaný z funkcie správcu a zároveň bol funkcie
správcu bol ustanovený Mgr. Peter Plško. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uznesením č. k.
37Cbi/7/2017-34 zo dňa 14.06.2017 rozhodol o pokračovaní s právnym nástupcom žalovaného Mgr.
Petrom Plškom (ďalej len "žalovaný"). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.07.2017.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 10.10.2017 v rámci ktorého uviedol, že v prebiehajúcom
konkurznom konaní sp. zn. 38K/58/2016 si žalobca ako veriteľ uplatnil prihláškou zo dňa 11.01.2017,
ktorá bola správcovi doručená dňa 16.01.2017, pohľadávku vo výške 28.000,- eur s prísl. Ako právny
dôvod vzniku pohľadávky uviedol zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. OZ zo dňa 15.08.2012,
ktorej splatnosť bola 15.08.2015. Odvolaný správca prihlásenú pohľadávku poprel v celej výške čo do

právneho dôvodu pohľadávky, prihláseného poradia pohľadávky a čo do výšky pohľadávky v celom
rozsahu a popretie vo všetkých prípadoch odôvodnil tým, že zmluva o pôžičke nebola uzatvorená a
finančné prostriedky neboli odovzdané úpadcovi. Ďalším dôvodom popretia bolo premlčanie zmluvy
o pôžičke. Žalovaný na dôvodoch popretia trvá, nesúhlasí s podanou žalobou, považuje ju za
nedôvodnú a navrhuje ju zamietnuť. Žalovaný počas výkonu svojej funkcie s odbornou starostlivosťou

zistil, že úpadca sa snaží dlhodobo mariť konkurzné konanie (predtým exekučné konanie), kedy
spolupracujesrôznymiosobami,ktorésúmudobreznámeaprodukujepodľanázoružalovanéhofiktívne
zmluvy, v tomto prípade za účelom ukrátenia veriteľov a v iných prípadoch za účelom znemožnenia
speňaženia konkurznej podstaty. Úpadca počas celého konkurzného konania neposkytuje správcovi
riadne súčinnosť, znemožňuje správcovi vstup do nehnuteľnosti, ktorá je súčasťou konkurznej podstaty

a k správcovi sa správa arogantne a pohŕdavo, čo preukazuje aj podanie úpadcu zo dňa 15.2.2017
označené ako Odpoveď na výzvu poskytnutia súčinnosti. Žalovaný ďalej poukázal na úradný záznam
zo dňa 25.01.2017 spísaný odvolaným správcom s úpadcom z ktorého vyplýva, že úpadca nevie
hodnoverne preukázať ako došlo k uzavretiu predmetnej zmluvy o pôžičke ako aj ostatných zmlúv,
ktoré boli správcom popreté. Z jeho vyjadrení je zrejmé, že všetci jeho údajní veritelia sú jeho známi a

dobre sa s nimi pozná. Žalovaný má za to, že vyjadrenia úpadcu, kedy uvádza viacero rozporuplných
verzií ako došlo k uzavretiu jednotlivých zmlúv a na aký účel boli požičané prostriedky použité a
za situácie, kedy úpadca výslovne priznáva, že v svojich vyjadreniach klamal nemožno uveriť, že k
uzavretiu predmetnej zmluvy o pôžičke reálne došlo. Pokiaľ ide o preukázanie dôvodnosti podanej
žaloby žalobcom, zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom a k jej uzavretiu zákon vyžaduje aj skutočné

odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Žalobca doposiaľ žiadnym relevantným spôsobom
nepreukázal, že by došlo k reálnemu odovzdaniu sumy 28.000,- eur úpadcovi a tento hodnoverným
spôsobomnevysvetlilpoužitiepožičanýchprostriedkov.Žalovanýpredloženúzmluvuopôžičkepovažuje
za fiktívnu a účelovo vyprodukovanú úpadcom. Z vyjadrenia majoritnej veriteľky úpadcu vyplýva, že
úpadca vo svojom návrhu na vyhlásenie konkurzu uvádza nepravdivé a skreslené údaje. V rámci

tohto vyjadrenia k prihláseným pohľadávkam odvolanému správcovi uviedla, že v rámci konkurzného
konania boli správcovi doručené štyri prihlášky veriteľov, ktorých právny dôvod vzniku vyplýva zo zmlúv
o pôžičkách uzavretých medzi dlžníkom a tretími osobami. Konkrétne sa jedná o veriteľov Ing. U. F.,
F. M., L. X. a I. Z.. Pohľadávky týchto veriteľov považuje za fiktívne a uzavreté za účelom poškodeniaveriteľov. V priebehu súdneho konania a ani v priebehu exekučného konania dlžník tieto svoje záväzky
doposiaľ nikde neuviedol a neboli obsahom ani jeho vyhlásenia o majetkových pomeroch v rámci
exekučného konania. Dlžník vzhľadom na svoje viaceré vyjadrenia disponoval finančnými prostriedkami

a preto nemal dôvod uzatvárať zmluvy o pôžičke v celkovej výške takmer 100.000 eur a to aj s
poukazom na skutočnosť, že okrem záväzku z rozhodnutia o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
nemal žiadnych ďalších veriteľov. Nárok tohto veriteľa z týchto údajných pôžičiek neuspokojil ani len
čiastočne. V tejto súvislosti veriteľka poukázala napríklad na konkrétne vyjadrenie dlžníka v návrhu na
povolenieodkladuexekúciezodňa13.10.2015kdeuvádza,ženedisponujesumou,ktorúmáoprávnenej

vyplatiť na základe súdneho rozhodnutia. Takýchto jeho vyjadrení o tom, že nedisponuje žiadnymi
finančnými prostriedkami je viacero a dlžník ich produkoval v priebehu celého konania o vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, ako aj obdobia pred podaním samotného návrhu a taktiež v období po
skončení konania o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Zo všetkých týchto jeho tvrdení vyplýva
jednoznačný záver, že mu žiadne pôžičky v skutočnosti poskytnuté neboli, lebo pokiaľ áno, disponoval
by touto sumou a mohol by uspokojiť pohľadávku od jej vzniku a aj v exekučnom konaní. Tvrdí, že

vznik a existencia právnych pohľadávok a právny dôvod ich vzniku nie sú preukázané a veritelia si tieto
svoje údajné pohľadávky prihlásili na základe účelovo vyprodukovaných zmlúv o pôžičke uzavretých
s dlžníkom. Konanie dlžníka a jeho spoluprácu s údajnými veriteľmi, ktorí mu poskytli fiktívne pôžičky,
veriteľka považuje za konanie napĺňajúce skutkovú podstatu trestného činu poškodzovania veriteľa
podľa § 239 TZ. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že úpadca účelové a fiktívne zmluvy uzavreté s

jemu známymi osobami produkuje aj počas prebiehajúceho konkurzného konania. Dňa 22.06.2017 bolo
správcovi doručené podanie označené ako "Návrh na zapísanie poznámky o nárokoch na vylúčenie
majetku zo súpisu" a z ktorého vyplýva, že úpadca uzavrel s treťou osobou kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej je majetok úpadcu patriaci do konkurznej podstaty. V tejto veci prebieha na OS Trenčín konanie
sp. zn. 37Cbi/40/2017. V súvislosti s týmto podaním žalovaný podal na úpadcu a tretiu osobu na

Krajskú prokuratúru Trenčín trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia
konkurzného konania. V rámci svojho výsluchu podané trestné oznámenie rozšíril aj pre podozrenie zo
spáchaniatrestnéhočinupoškodzovaniaveriteľavštádiupokusu,kdevyšetrovateľovipredložilajzmluvy
na základe ktorej si prihlásil svoju pohľadávku žalovaný ako aj ostatný veritelia, ktorých pohľadávky boli
popreté z rovnakého dôvodu. Táto časť trestného oznámenia bola z dôvodu, že k odovzdaniu prihlášok

došloodvolanémusprávcovivPrievidzi,odovzdanáORPZOdborukriminálnejpolícievPrievidzipodsp.
zn. OKP-692/2-VYS-TN-2017. Žalovaný doposiaľ nemá žiadne informácie o prebiehajúcom vyšetrovaní
a vo veci nebol ani vypočutý a preto dňa 05.10.2017 požiadal OR PZ v Prievidzi o oznámenie, v akom
štádiu sa trestná vec nachádza a aké úkony boli doposiaľ vykonané. V tejto súvislosti má žalovaný za to,
že výsledky vyšetrovania môžu mať význam pre rozhodnutie súdu o predmetnej žalobe. Z uvedeného

dôvodu preto v zmysle §162 a nasl. CSP navrhol súdu prvej inštancie prerušiť konanie vedené na OS
Trenčín sp. zn. 37Cbi/8/2017 do doby kedy budú známe výsledky vyšetrovania.

3. Súd prvej inštancie na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie
oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov, výsluchom úpadcu a znaleckým

dokazovaním.
Súdprvejinštancievykonalvsporeznaleckédokazovanie.DokonaniapribralznalcaatoKriminalisticko-
expertízny ústav Policajného zboru, za účelom zistenia, či skutočne, došlo k podpisu zmluvy o pôžičke,
ktorá bola v originály do spisu predložená v čase, ktorý je na zmluve uvedený. Zo znaleckého posudku
č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2018/9689 a jeho záverov vyplýva, že dobu vyhotovenia resp. podpísania

dokumentov, u ktorých je podozrenie, že neboli vyhotovené v deklarovanom čase, a teda môžu
byť falošné (antedatované), nie je možné stanoviť meraním nejakej fyzikálnej veličiny napr. zloženia
písacieho média v písacom prostriedku použitom na vyhotovenie podpisov alebo ručných zápisov,
zloženia atramentu, toneru alebo farbiva farbiacej pásky na tlač použitého zariadenia, vlastností papiera.
Ani vo svete nie je doposiaľ dostupná žiadna jednoznačná metóda na stanovenie veku dokumentu. Z

vlastných zistení znaleckej organizácii vyplýva, že predložená zmluva o pôžičke bola vyhotovená typom
písma a na papieri, ktoré sa používali v deklarovanom čase vzniku zmluvy, neboli v zmluve zistené znaky
po pozmeňovaní alebo doplňovaní tlačeného textu, ani prítomnosť predtlačených ručných zápisov resp.
podpisov z iného dokumentu, pero použité na zmluve je druhovo zhodné s perom, ktorým bol vyhotovený
podpis dlžníka na listinách s dátumom vyhotovenia 19.02.2012, 17.12.2012, 03.06.2014 a 03.06.2014 .

Uviedol, že žalobca a úpadca dňa 15.08.2012 uzatvorili písomnú zmluvu o pôžičke na základe ktorej sa
veriteľ, žalobca zaviazal požičať dlžníkovi t. č. úpadcovi peňažnú sumu 28.000,- eur, s tým, že peňažná
suma bude uhradená pri podpise tejto zmluvy. Dlžník sa zaviazal požičanú sumu veriteľovi vrátiť v
splátkach a to sumu 10.000,- eur do 15.02.2014, sumu 9.000,- eur do 15.08.2014 a sumu 9.000,- eur do15.08.2015. Žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky pri podpise zmluvy, čo potvrdil v rámci
svojho výsluchu úpadca.

4. Právnu vec súd prvej inštancie posúdil podľa príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len "ZoKR"), a to § 1, § 23 ods. 1, § 24 ods. 1, § 28 ods. 1, 2,
§ 29 ods. 1, 6, § 32 ods. 1, 2, 9, 15, 19 ZoKR, § 657, § 658, § 100 ods. 1, § 101 ods. 1 Obč. zák.

5. Na základe zisteného skutkového stavu, tak ako je to uvedené v bode 11. a 12. rozsudku súdu prvej
inštancie, s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd prvej inštancie vec právne ustálil, že
je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu podľa § 24 odsek 1 ZoKR v spojení s § 32 odsek 6 ZoKR a
pasívna vecná legitimácia žalovaného podľa § 40
ods. 1 ZoKR, ktorý poprel žalobcom do konkurzu prihlásenú pohľadávku.
Následne, po zistení, že aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného je

daná, súd prvej inštancie zisťoval dodržanie všetkých prekluzívnych lehôt. Žalobca si v konkurznom
konaní prihlásil svoju pohľadávku prihláškou zo dňa 16.01.2017, t. zn. v základnej lehote na
prihlasovanie pohľadávok (táto lehota uplynula dňa 16.01.2017), správca prihlásenú pohľadávku poprel
dňa 14.02.2017, pričom lehota na popieranie pohľadávok uplynula správcovi dňa 15.02.2017, žalobcovi
bolo doručené oznámenie o popretí prihlásených pohľadávok najskôr dňa 17.02.2017 /kedy bola

zásielka odoslaná žalovaným ako správcom na poštovú prepravu/ a žalobca podal určovaciu žalobu
na súde prvej inštancie dňa 16.03.2017 (posledný deň tejto lehoty uplynul najskôr dňa 20.03.2017). Pri
prihlasovaní pohľadávky žalobcom, pri popretí pohľadávky správcom, ako aj pri podaní žaloby o určenie
popretej pohľadávky boli dodržané zákonom stanovené prekluzívne doby. Na uvedené je súd povinný
prihliadať z úradnej povinnosti.

Správca po preskúmaní pohľadávky dospel k záveru, že prihlásená pohľadávka je sporná a to z
dôvoduneuzatvoreniazmluvyopôžičke,neposkytnutiapôžičkyakoajmožnéhopremlčaniauplatneného
nároku.
K možnej fiktívnosti zmluvy o pôžičke a tým aj k ďalšiemu dôvodu, pre ktorý žalovaný poprel prihlásenú
pohľadávku, a to neposkytnutia plnenia úpadcovi, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v spore

preukázal, že k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke medzi stranami riadne došlo.

6. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca reálne odovzdanie finančných prostriedkov zo strany
žalobcu úpadcovi v spore preukázal a to listinným dôkazom, zmluvou o pôžičke zo dňa 15.08.2012 v
spojení s výsluchom úpadcu, ktorému pôžička bola poskytnutá. Z článku II. zmluvy o pôžičke vyplýva,

že dlžníkovi bude poskytnutá peňažná pôžička pri podpise zmluvy. Súd prvej inštancie sa stotožňuje
s tvrdením žalovaného, že bez ďalšieho vykonaného dokazovania, iba z uvedenej zmluvy skutočne
nie je zrejmé, či k odovzdaniu peňazí pri podpise zmluvy došlo, nakoľko zmluva už neobsahuje žiadnu
doložku resp. článok, v rámci ktorého by dlžník podpisom zmluvy potvrdzoval prevzatie pôžičky. Preto pri
preskúmaní prihlásenej pohľadávky žalovaný mohol mať pochybnosti o reálnosti poskytnutého plnenia

a tým aj o reálnosti prihlásenej pohľadávky. Žalobca však označením ďalšieho dôkazu, ktorý súd prvej
inštancie v spore aj vykonal a to výsluch úpadcu, svoje tvrdenie o poskytnutí pôžičky preukázal. Úpadca
pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 22.02.2018 výslovne potvrdil, že finančnú hotovosť uvedenú
na zmluve od žalobcu prevzal, rovnako potvrdil, že ju prevzal pri podpise zmluvy a k jej vráteniu
nedošlo. Výsluchom úpadcu žalobca preukázal svoje tvrdenie uvedené v žalobe, a to poskytnutie

pôžičky úpadcovi. Ide o rozhodnú skutočnosť, ktorú pre preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku
žalobca v spore preukázať musel.
Žalovaný spochybnil pravdivosť výsluchu úpadcu ako aj pravosť listiny predloženej do spisu, s tým, že
mal za to, že je možné antedatovanie uvedenej listiny, čím by došlo k vytvoreniu fiktívnej pohľadávky,
ktorú by bolo možné prihlásiť do konkurzu a tak znížiť konkurznú podstatu o hodnotu prihlásenej

pohľadávky. Za účelom preukázanie uvedenej konštrukcie, ktorá je súladná s dôvodom popretia
prihlásenej pohľadávky, a to neposkytnutia pôžičky, jej fiktívnosti, žalobca navrhol v spore vykonať
dokazovanie znaleckým dokazovaním a to Kriminalisticko-expertíznym ústavom Policajného zboru, za
účelomzistenia,čiskutočne,došlokpodpisuzmluvyopôžičke,ktorábolavoriginálydospisupredložená
v čase, ktorý je na zmluve uvedený. Na základe návrhu žalovaného, súd prvej inštancie vykonal v spore

tento dôkaz. Zo znaleckého posudku č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2018/9689 a jeho záverov je zrejmé, že
tvrdenia žalovaného o možnom antedatovaní zmluvy o pôžičke, neboli v spore predmetným znaleckým
posudkom preukázané.Súd prvej inštancie sa zaoberal aj spochybnením samotnej osoby úpadcu a dôveryhodnosť a
pravdivosť výpovede úpadcu, a to žalovaným s poukazom na správanie úpadcu, predovšetkým
k predchádzajúcemu správcovi, ako aj počas predchádzajúceho exekučného konania a obtiažnu

komunikáciu s úpadcom a uviedol, že toto správanie bez ďalšieho nemôže automaticky vylúčiť výpoveď
úpadcu z posudzovania dôkazov súdom. Súdu prvej inštancie je zrejmé, že vzťahy úpadcu a správcu
resp. predchádzajúceho správcu sú zrejme narušené. Avšak úpadca pri svojom výsluchu, jednoznačne
bez akýchkoľvek zaváhaní, pochybností či nezrovnalostí potvrdil prevzatie finančnej pôžičky od žalobcu.
Prítomným pri výsluchu úpadcu bol aj samotný žalovaný, ktorý mohol prípadne jeho výpoveď vhodne

zvolenýmiotázkamispochybniť,avšakpodľanázorusúdu,sataknestalo.Rovnakozúradnéhozáznamu
vypracovaného na č. l. 41 predchádzajúcim správcom jednoznačne vyplýva, že k poskytnutiu pôžičky
žalobcom úpadcovi došlo. Ďalšie okolnosti, za akým účelom bola pôžička spotrebovaná, súd prvej
inštancie nepovažoval za relevantné a v tomto smere nepovažuje za podstatné, že o účele použitia
pôžičky úpadca správcovi podľa vyjadrenia samotného úpadcu najprv klamal. Podľa názoru súdu
žalovanému sa nepodarilo relevantne spochybniť osobu úpadcu a to tak, aby súd na jeho výpoveď

nemohol prihliadať. Bolo by tak v prípade, ak by bolo v spore preukázané, že žalovaný je tzv.
notorický klamár, alebo sa dopúšťa napríklad trestnej alebo priestupkovej činnosti v rámci ktorej by
bolo preukázané, že by uvádzal ľudí do omylu t. zn. by dlhodobo vykazoval znaky nehodnovernej
osoby. Súdu prvej inštancie bolo zrejmé, že vzhľadom k ťažkej komunikácii úpadcu so žalovaným a
zrejme aj arogantnému správaniu úpadcu má žalovaný vnútorný, subjektívny pocit o fiktívnosti celej

pohľadávky, avšak súd prvej inštancie nemohol žalobu zamietnuť bez relevantných dôkazov, iba na
základe uvedeného pocitu žalovaného. Súd prvej inštancie poukázal na to, že od žalobcu nebolo možné
viac v spore požadovať aby preukázal v súvislosti s uplatneným nárokom. Žalobca tvrdil uzatvorenie
zmluvy o pôžičke a jej nevrátenie dlžníkom, čo preukázal listinným dôkazom, v rámci ktorého je písomne
zachytená dohoda o poskytnutí pôžičky a výsluchom dlžníka, ktorému bola pôžička poskytnutá, ktorý

jej poskytnutie riadne potvrdil. Rovnako potvrdil, že poskytnutú pôžičku žalobcovi nevrátil. Preto ak
mal byť za uvedeného stavu žalovaný v spore úspešný musel relevantne súdom vykonané dôkazy
spochybniť. Žalovaný sa listinný dôkaz snažil spochybniť znaleckým posudkom, čo sa mu však z
dôvodov vyššie uvedených nepodarilo. Výsluch úpadcu spochybňoval listinnými dôkazmi, z ktorých
sa podľa názoru súdu rovnako osobu úpadcu ako nedôveryhodnú spochybniť nepodarilo. Rovnako

listinné dôkazy, ktoré predložil žalovaný z exekučného konania podľa názoru súdu prvej inštancie nijak
konkrétne dôveryhodnosť osoby úpadcu nespochybňujú. Žalovaný ďalej poukazoval aj na kamarátsky
vzťah žalobcu a úpadcu, ktorým sa snažil výpoveď úpadcu spochybniť. Uvedené však podľa názoru
súdu prvej inštancie nemôže automaticky znovu bez ďalšieho vylúčiť a spochybniť výpoveď úpadcu
uskutočnenú v tomto spore. O to viac súd prvej inštancie považoval za logické, že v prípade zmluvného

vzťahu, na základe ktorého pohľadávka žalobcu v uvedenom prípade vznikla, zmluvy o pôžičke, je
vysoký predpoklad toho, že takýto zmluvný vzťah vznikne medzi dvoma fyzickými osobami, ktoré sa
skôr už poznajú t. j. majú k sebe nejakú dôveru, na základe ktorej k poskytnutiu pôžičky dôjde. Súd
prvej inštancie poukázal v tomto smere aj na nález Ústavného súdu SR zo dňa 9. júna 2015, sp. zn.
III. ÚS 276/2014, z ktorého vyplýva, že spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov

konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby
vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by
v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov
majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a
zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej "prezumpcie nepravdivosti" svedeckých výpovedí či

tvrdení účastníkov konania.

7.Ďalšímdôvodompopretiaprihlásenejpohľadávkybolojejmožnépremlčanie.Anitentodôvodvšaksúd
prvej inštancie v spore preukázaný nemal. Zo zmluvy o pôžičke vyplýva, že sa strany zmluvy dohodli na
jej vrátení najskôr dňa 15.02.2014. Žalobca si prihláškou pohľadávky uplatnil svoj nárok dňa 16.01.2017.

Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 28 odsek 6 ZoKR, v zmysle ktorého má doručenie
prihlášky správcovi rovnaké účinky pre plynutie premlčacej lehoty ako uplatnenie práva na súde. Pri
splatnosti pohľadávky v časti najskôr 15.02.2014, žalobca mohol od 16.02.2014 uplatniť svoje právo
na súde, od kedy právo žalobca v súvislosti s uplatnenou pohľadávkou mohol v zmysle § 101 odsek 1
Občianskeho zákonníka vykonať prvý krát. Od uvedeného dátumu začala plynúť trojročná premlčacia

doba, ktorá by uplynula dňa 16.02.2017. Vzhľadom k tomu, že počas nej (16.01.2017) došlo k uplatneniu
práva, k jeho premlčaniu nemohlo dôjsť.8. Vzhľadom k tomu, že žalobca v spore uniesol ako bremeno tvrdenia, tak bremeno dôkazu, súd
žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd prvej inštancie na úplnosť uviedol, že rozhodol o určení popretej
pohľadávky bez konštatovania jej zistenosti a nespornosti, tak ako to formulovať žalobca v petite

žaloby, nakoľko zistenie a tým aj nespornosť prihlásenej pohľadávky je právnym dôsledkom pozitívneho
rozhodnutia o podanej žalobe v zmysle § 32 odsek 19 ZoKR, bez potreby osobitného vyjadrenia vo
výroku rozhodnutia.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p, § 262 ods. 1 CSP, a to

tak že, žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči
žalovanému t. j. v rozsahu 100 %. Zároveň, vzhľadom k tomu, že v spore vzniknú trovy štátu, nakoľko
žalovanému ako správcovi nebola uložená povinnosť zložiť preddavok na znalecké dokazovanie, ktoré
bolo v spore vykonané a v súvislosti s ktorým vznikli príslušnej znaleckej organizácii výdavky, súd prvej
inštancie zároveň rozhodol aj o trovách štátu. Súdu je zrejmé, že náklady na znalecké dokazovanie
budú po priznaní konkrétnej odmeny vyplatené zo štátneho rozpočtu a teda štátu vzniknú v súvislosti s

uvedeným konaním trovy, pričom o nároku na náhradu týchto trov súd prvej inštancie rozhodol tak, že
priznal štátu ich náhradu voči žalovanému v plnom rozsahu t. j. v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie na
úplnosť uviedol, že žalovaného nevyzýval na zloženie preddavku na znalecké dokazovanie vzhľadom
k tomu, že žalovaný ako správca má obmedzené finančné možnosti, ktoré sú viazané na konkurznú
podstatu, pričom v prípade ak by mu to konkurzná podstata znemožňovala, nemohol by realizovať

riadne svoju procesnú obranu a tým by bolo jeho postavenie v rámci sporu značne obmedzené až
znevýhodnené oproti druhej strane. Súd prvej inštancie preto vzal uvedené do úvahy a o preddavku
na znalecké dokazovanie voči správcovi, žalovanému, nerozhodoval. O výške trov konania rozhodne
súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorým napadol
tento rozsudok v celom rozsahu z dôvodu, že súd prvej inštancie nedostatočne a nesprávne posúdil
vykonané dôkazy, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že žalobca neuniesol
dôkaznébremenoažiadnymspôsobomnepreukázal,žezmluvabolareálneuzavretáadošlokreálnemu

odovzdaniu peňazí. Bol to právne žalovaný, ktorý dostatočným spôsobom preukázal, že úpadca je
nedôveryhodnou osobou a dôkazy, ktoré ako jediné tvoria základ pre rozhodnutie súdu (výsluch úpadcu
a žalobcu) sú nezákonné. Odvolanie podal podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f), písm. h) CSP.
Poukázal na ust. § 199 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd dbá, aby výpoveď svedka nebola ovplyvnená
jeho prítomnosťou na pojednávaní keď úpadca, ktorý bol ako svedok navrhnutý žalobcom sa nachádzal

v pojednávacej miestnosti počas celého pojednávania. Úpadca v danom prípade nebol účastníkom
konania, mal postavenie svedka a preto bolo povinnosťou súdu prihliadnuť na postavenie úpadcu ako
svedkaazakázaťúpadcoviprítomnosťvpojednávacejmiestnosti.Nazákladetejtoskutočnostijezrejmé,
že výpoveď úpadcu je nezákonným dôkazom bez akejkoľvek dôkaznej hodnoty a preto naň nie je možné
prihliadnuť. Žalovaný ďalej v odvolaní sa nestotožnil s tým, že reálne došlo k odovzdaniu finančných

prostriedkov zo strany žalobcu úpadcovi, pričom práve fiktívnosť zmluvy o pôžičke bola správcom
namietaná a bola dôvodom popretia pohľadávky. Tak ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého
rozsudku, žalobca preukázal podľa súdu uzatvorenie zmluvy o pôžičke, poskytnutie pôžičky a jej
reálnosť aj výsluchom strán zmluvy o pôžičke. Vzhľadom na vyššie uvedené t.j. že výpoveď úpadcu je
nezákonným dôkazom bez akejkoľvek dôkaznej hodnoty so záverom súdu prvej inštancie sa žalovaný

nemôže stotožniť.
Ak by súd prvej inštancie prihliadol na tvrdenia žalovaného a ním predložené dôkazy, musel by v zmysle
ust. § 191 CSP dospieť k rovnakému záveru ako správca a žalobu by musel ako nedôvodnú zamietnuť.
Opäť zdôraznil, že predložil v konaní množstvo dôkazov, z ktorých vyplynuli skutočnosti, že pokiaľ ide o
osobu úpadcu, tento je nedôveryhodná osoba, účelovo marí všetky konania, výsledkom ktorých má byť

uspokojenie jeho veriteľov a snaží sa ich tak ukrátiť na svojich právach. V rámci konkurzného konania
boli odvolaným správcom okrem predmetnej pohľadávky týkajúcej sa tohto sporu, popreté ďalšie tri
pohľadávky, pričom aj tieto sú predmetom identických konaní o určení pravosti prihlásenej pohľadávky
a prebiehajú na Okresnom súde Trenčín.
Pokiaľ ide o materiálne vedenie sporu, žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie nie je viazaný len

skutkovým stavom ako ho predniesli sporové strany, ale má i vlastné procesné oprávnenie ako viesť
spor. Súd môže vyhodnotiť celkove vyznenie procesnej obrany alebo procesného útoku sporovej strany
ako klamlivé, čo môže mať za následok stratu sporu. Opätovne dal do pozornosti odvolaciemu súdu,
že viacerými dôkazmi, či už priamymi alebo nepriamymi bola preukázaná nedôveryhodnosť a zaujatosťúpadcu ako svedka navrhnutého žalobcom, a súd prvej inštancie s poukazom na zásadu voľného
hodnotenia dôkazov a materiálne vedenie sporu mal žalobu zamietnuť. Navrhol odvolaciemu súdu,
aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú

zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
S dôvodmi odvolania sa nestotožnil. Poukázal na to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, keď

nielen tvrdil uzatvorenie zmluvy o pôžičke a jej nevrátenie dlžníkom, ale toto tvrdenie aj preukázal
listinným dôkazom, v rámci ktorého je písomne zachytená dohoda o poskytnutí pôžičky a výsluch
dlžníka, ktorému bola pôžička poskytnutá, a ktorý jej poskytnutie riadne potvrdil. Dlžník potvrdil aj to,
že pôžičku žalobcovi nevrátil. Ak by chcel byť žalovaný v spore úspešný, musel by relevantne pred
súdom vykonané dôkazy spochybniť. Vykonané dokazovanie a tvrdenie žalobcu, ako vyplýva z obsahu
spisu, sa žalovanému nepodarilo a nepodarilo sa mu ani spochybniť dôveryhodnosť svedka. Rovnako

listinné dôkazy, ktoré predložil žalovaný z exekučného konania nijakým spôsobom dôveryhodnosť osoby
úpadcu nespochybnili. Pokiaľ tvrdil žalovaný a poukazoval na kamarátsky vzťah žalobcu a úpadcu,
tak žalobca sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že toto automaticky bez ďalšieho nemôže
spochybniť výpoveď úpadcu v tomto spore. Súd prvej inštancie správne v tomto smere poukázal aj na
Nález Ústavného súdu SR zo dňa

9. júna 2015 sp.zn. III. ÚS 276/2014, z ktorého vyplýva, že spochybňovanie objektívnosti výpovedi
svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského
vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné objektívne zadokumentované
skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď
účastníkov konania či svedkov, majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné

bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej prezumpcie nepravdivosti
svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania.

12. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP,

že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania.

13. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP

a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

14. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so
zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď určil, že
žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi vo výške 32.811,40 eur zo zmluvy o
pôžičke zo dňa 15.08.2012, prihlásenej do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trenčín

pod sp. zn. 38K/58/2016 prihláškou č. 1 zo dňa 16.01.2017 na majetok úpadcu M.r v konkurze, nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX/XX, XXX XX Partizánske, zapísanej v zozname pohľadávok pod
číslom 2, keď žalobcovi priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v plnom rozsahu a štátu
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V súlade s § 387 ods. 3 prvá veta CSP odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa vysporiadal

s podstatnými vyjadreniami strán sporu a preto postup odvolacieho súdu podľa tohto ustanovenia
neprichádza do úvahy.

15. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.

Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci,
a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní
nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/
CSP.16. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu
k odvolacím dôvodom žalobcu je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa

v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie.
Na zdôraznenie správnosti tak skutkových ako aj právnych záverov vyjadrených
v napadnutom rozsudku uvádza, že napadnutý rozsudok má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému
žalobcovmu nároku, ako aj k použitej obrane žalovaného. Súd prvej inštancie podrobne zdôvodnil

uplatnený nárok žalobcu k obrane žalovaného ku každému tvrdeniu zaujal jasné stanovisko. Z titulu
aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 CSP k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza, že pri
takomto postupe, t.j. pri aplikácii § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd nie je povinný vo vzťahu k odvolacím
dôvodom opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí
súd prvej inštancie
a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného

súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/09, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005). Odôvodnenie
napadnutého rozsudku má náležitosti vyžadované v ust. § 220 ods. 2 CSP. V súlade aj s ustálenou
judikatúrou Ústavného súdu SR, súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti dané v
sporovej veci. Rovnako aj vo vzťahu ku konaniu odvolacím súdom a k odôvodneniu jeho rozsudku sa

poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/XX
z 3. júla 20XX, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, len
naten,ktorýmáprevecpodstatnývýznam.PodľaNálezuÚstavnéhosúduSRsp.zn.II.ÚS78/05zodňa
16. marca 2005, „ ... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam

pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

17 . Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu aj odvolací súd tak ako súd prvej inštancie je názoru, že
1/ popretá pohľadávka nie je premlčaná. Podľa zmluvy o pôžičke k vráteniu pohľadávky malo dôjsť

najneskôr dňa 15.02.2014 a tento deň je aj deň splatnosti pohľadávky. Podľa § 28 ods. 6 ZoKR a § 101
ods. 1 Obč. zák. od 16.02.2014 si žalobca mohol uplatniť svoje právo na súde a od tohto dátumu začala
plynúť aj trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 16.02.2017. Preukázateľne žalobca si prihláškou
uplatnil pohľadávku dňa 16.01.2017 t.j. včas a pohľadávka nebola premlčaná; 2/ odvolací súd je názoru,
že žalobca uniesol dôkazné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno dôkazu a nespornosť prihlásenej

pohľadávky ako takej a tvrdenia žalovanej strany neboli v konaní preukázané. Pokiaľ žalovaný namietal
to, že úpadca v postavení svedka bol prítomný na pojednávaní, čím malo dôjsť k tomu, že výpoveď je
nezákonným dôkazom, odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť nemá vplyv na správnosť rozhodnutia.
Žalobca preukázal, že k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu došlo (napr. znalecké
dokazovanie).

Súd prvej inštancie sa riadne v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so skutočnosťami a tvrdeniami
strán sporu. Odvolacie dôvody nie sú také, aby mohli privodiť zmenu konajúcim súdom prvej inštancie
zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho posúdenia. Ako vyplýva z vyššie uvedeného na
podstatné odvolacie dôvody odvolací súd nemohol prihliadnuť, pretože ich vyhodnotil ako nedôvodné.

18. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o
náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie za aplikácie § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc
zozásadyzodpovednostizavýsledokamieryúspechu.Úspešnémužalobcovisúdprvejinštanciepriznal
proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262
ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým

sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).