Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 16, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/75/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8209201376
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8209201376.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcov: 1. O.. G. H., P. 6, XXX XX
T., 2. E. H., nar. X.X.XXXX, bytom C. C XXX/X, XXX XX J., právne zastúpených JUDr. Ivetou Petejovou,
advokátkou, Hlavná 20, 040 01 Košice, 3. I. H., P. XX, XXX XX T., zastúpenej Mgr. Richardom Lipčeiom,
bytom Tomášikova 23, 040 01 Košice, proti žalovanému: BARDEJOVSKÉ KÚPELE a.s., Bardejovské
Kúpele, IČO: 36168301, právne zastúpenému JUDr. Jánom Jurčom, advokátom, Partizánska 5, 085 01
Bardejov, o odvolaní žalobkýň v 1/ až 3/ rade a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov, č. k. 6C/57/2009-540 zo dňa 29. 11. 2019, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku IV. a V.
Mení výrok V. rozsudku tak, že priznáva žalobcovi v 1/ až 3/ rade nárok na náhradu trov konania vo
vzťahu k žalovanému v rozsahu 100% z priznaného nároku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu vo výške 11.156,56 Eur spolu s 17,6 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 7.166,03 Eur od 22. 7. 2001 do zaplatenia a s 13 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 3.990,52 Eur od 16. 2. 2003 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu vo výške 5.578,28 Eur spolu s 17,6 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.583,02 Eur od 22. 7. 2001 do zaplatenia a s 13 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 1.995,26 Eur od 16. 2. 2003 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 3. rade sumu vo výške 16.734,84 Eur spolu s 17,6 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 10.749,05 Eur od 22. 7. 2001 do zaplatenia a s 13 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 5.985,79 Eur od 16. 2. 2003 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

V. Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo.

VI. Znalcovi z odboru stavebníctvo O.. E. A., E. XX, XXX XX S., priznáva nárok na náhradu znalečného
voči žalobkyniam v 1. až 3. rade a žalovanému v celom rozsahu s tým, že žalobkyne v 1. až 3. radesú povinné spoločne a nerozdielne nahradiť 50 % priznanej náhrady účelne vynaložených výdavkov
spojených so znaleckým dokazovaním a žalovaný je povinný nahradiť 50 % priznanej náhrady účelne
vynaložených výdavkov spojených so znaleckým dokazovaním. O výške náhrady účelne vynaložených

výdavkov spojených so znaleckým dokazovaním rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 451 ods. 1, 2 , § 456, § 458 Občianskeho zákonníka. V dôvodoch
rozhodnutia uviedol:

„Podľa § 458 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu
potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.“

Tak, ako to konštatoval aj súd druhého stupňa, v danom prípade bolo preukázané, že na strane
žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu tým, že žalovaný užíval vilu „ P.“ vlastnícky patriacu
právnym predchodcom žalobkýň bez protihodnoty. Spornou skutočnosťou nebolo ani obdobie, počas
ktorého malo dochádzať k bezdôvodnému obohateniu, ani výška úroku z omeškania, ku ktorému má
nezaplatením sumy dochádzať, spornou bola len výška nájmu. Za tým účelom, reflektujúc závery súdu

druhéhostupňa,súdvykonaldokazovanie,pričompozohľadnenínámietokžalobkýňmalzapreukázané,
(akotoajsámznaleckonštatoval),žezneštandardnéhovzťahuniejemožnéstanoviťštandardnýnájom.
Vychádzal z ním vypracovaného odborného vyjadrenia, v ktorom zohľadnil relevantné premenné pre
určenie teoretického predpokladaného obvyklého nájomného v danom čase a mieste.

Žalobkyne v lehote určenej súdom, k doplnenému odbornému vyjadreniu č. 2, zohľadňujúcemu ich
námietky predovšetkým spočívajúce v stanovení vyššej hodnoty stavby v podaní zo dňa 27.11.2018 (č.l.
512 spisu), namietali skutočnosť, že znalec mohol zvýšiť priemerný koeficient polohovej diferenciácie.
Na margo uvedenej námietky súd poukazuje na skutočnosť, že samé žalobkyne vo vyjadrení konštatujú,
že ide o teoretickú možnosť vychádzajúc z teoretickej súdnoznaleckej metodiky, čo aj sám znalec vo

svojich vyjadreniach a na pojednávaní konanom dňa 27.4.2018 konštatoval.

Podľa § 563 OZ Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Za preukázateľné vyzvanie žalobkýň žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia možno
považovať až doručenie žaloby žalovanému, kde v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 7C/369/99
sa tak stalo 20.7.2001, kde žalovaný mal plniť 21.7.2001 a keďže neplnil, dňa 22.7.2001 sa dostal do
omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia za obdobie od 14.5.1997 do 30.4.1999 a v konaní
pôvodne vedenom pod sp. zn. 3C/343/03 sa tak stalo 14.2.2003, kde žalovaný mal plniť 15.2.2003 a

keďže neplnil, dňa 16.2.2003 sa dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia za obdobie
od 1.5.1999 - 30.4.2000. K 22.7.2001 diskontná sadzba NBS predstavovala 8,8 %, t.j. dvojnásobok činní
17,6 % a k 16.2.2003 diskontná sadzba NBS predstavovala 6,5 %, t.j. dvojnásobok činní 13 %.

Vychádzajúc zo znalcom predloženého odborného vyjadrenia tak súd 1.inštancie uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu vo výške 11.156,56 Eur spolu s 17,6 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 7.166,03 Eur od 22. 7. 2001 do zaplatenia a s 13 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 3.990,52 Eur od 16. 2. 2003 do zaplatenia, žalobkyni v 2. rade sumu vo výške 5.578,28 Eur
spolu s 17,6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.583,02 Eur od 22. 7. 2001 do zaplatenia a s 13
% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.995,26 Eur od 16. 2. 2003 do zaplatenia, žalobkyni v 3. rade

sumu vo výške 16.734,84 Eur spolu s 17,6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 10.749,05 Eur od
22. 7. 2001 do zaplatenia a s 13 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.985,79 Eur od 16. 2. 2003
do zaplatenia. Uvedené výšky priznaných súm zároveň zodpovedajú podielom žalobkýň na uvedenej
nehnuteľnosti v čase, kedy vznikalo bezdôvodného obohatenie, a teda žalobkyni v 1. rade 2/6 z celku,
žalobkyni v 2. rade 1/6 z celku a žalobkyni v 3. rade 3/6 z celu.

O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP tak, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Od 1.7.2016 za účinnosti zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku súd o všetkých trovách konania, t.j. aj o znalečnom rozhoduje podľa§ 262 ods. 1 CSP až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, pričom výnimku predstavuje iba vyplatenie
preddavku znalcovi na predpokladané náklady znaleckého dokazovania podľa § 253 ods. 2 CSP.
Nakoľko sa na toto konanie vzťahuje nový procesný predpis, bolo potrebné rozhodnúť najskôr o nároku

znalca na znalečné a až následne o samotnej výške znalečného.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Poukázal nato, že v
danom prípade nebolo sporné, že žalovaný nehnuteľnosť užíval a tiež nebolo sporné obdobie, počas
ktorého túto nehnuteľnosť užíval. Sporný, podľa názoru žalovaného, bol výpočet nároku žalobkýň v 1/

až 3/ rade. Je zrejmé, že súd rozhodol na základe posudku a odborného vyjadrenia v tom zmysle,
že nezohľadnil náklady, ktoré mal žalovaný s údržbou a bežnou prevádzkou tejto nehnuteľnosti. Pokiaľ
konštatoval znalec v odbornou vyjadrení, že žalobckyne v 1/ až 3/ rade nemali žiadne náklady spojené
s vlastníctvom, potom je logickým výsledkom to, že tieto náklady mala strana žalovaná. Preto je nutné
rozhodnúť aj o týchto nákladoch, zohľadniť ich v záverečnom rozhodnutí. Rozdiel je približne 34,31% a
keďžesúdtotonezohľadnilanijakotonezdôvodnil,totospôsobujenepreskúmateľnosťrozhodnutiasúdu

prvej inštancie a preto navrhol zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátiť na ďalšie konanie.

4. Proti rozsudku vo výrokoch V. a VI. podali odvolanie žalobkyne v 1/ a 2/ rade. Svoje odvolanie
odôvodnili tým, že žalobkyne mali v spore presvedčivý úspech. Preto je nespravodlivé pokiaľ o náhrade
trov konania bolo rozhodnuté tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov nebol priznaný. Ak

žalobkyniam súd v VI. výroku dal povinnosť uhradiť znalečké vo výške 50%, žalobcovia považujú za
nesprávne, že nebolo im priznané právo na náhradu trov konania. V dôsledku toho žalobkyne majú
za správne rozhodnutie týkajúce sa nároku na náhradu trov konania v rozsahu 51,52%. Považujú za
nesprávny aj výrok VI. tohto rozhodnutia, keď boli zaviazaní na úhradu 50% znalečného. Znalečným
má byť, s poukazom na pomer úspechu v súdnom spore, zaťažený v celom rozsahu žalovaným, ktorý

spôsobil poruchu v spoločenských vzťahoch. Navyše žalovaný navrhol vykonanie tohto dôkazu. Konal
nedobromyseľne, keď spôsobil poruchu v spoločenských vzťahov. Nahradiť znalečné zo strany žalobkýň
v1/a2/radepovažujúzaextrémnenespravodlivé.PretožiadalizmeniťvýrokV.tohtorozhodnutiatak,že
žalobckyne v 1/ a 2/ rade majú nárok na náhradu trov konania vo vzťahu žalovanému v rozsahu 51,52%
a pokiaľ išlo o výrok VI. nahradiť ho tak, že žalovaný je povinný nahradiť znalečné znalcovi vo výške

100% priznanej náhrady. Alternatívne žiadali rozhodnúť vo vzťahu k znalečnému tak, že žalobkyne v 1/
až 3/ rade by participovali vo výške 48,48% z priznanej náhrady a žalovaný vo výške 51,52 % priznanej
náhrady.

5. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie aj žalobkyňa v 3/ rade vo vzťahu k výrokom V. a VI. tohto

rozsudku. Odôvodnenie a odvolací návrh je totožný s odvolaním a odôvodnením žalobkýň v 1/ a 2/ rade.
Žiadala priznať nárok na náhradu trov konania podľa úspechu v rozsahu 51,52%. Vo vzťahu k náhrade
trov štátu, teda znalečného, v rozsahu 100% voči žalovanému resp. v pomere 48,48% žalobcom a
51,52% žalovanému.

6.Kodvolaniužalovanéhosavyjadriližalobkynev1/a2/rade.Namietalipráveto,žeodbornévyjadrenie,
v znení dodatku č. 2, bolo žalovanému riadne doručené a súd prvej inštancie ho vyzval k tomu, aby
sa vyjadril k tomuto dôkazu, vykonanému v priebehu súdneho konania, čo je zaznamené na čl. 452
súdneho spisu. Žalovaný sa vyjadroval k dodatku č. 2 odborného vyjadrenia v tom zmysle, že nemá
námietky k vykonanému dokazovaniu, o čom svedčí jeho odpoveď na čl. 519 súdneho spisu. Námietky

vzniesol až v odvolaní, čo je podľa názoru žalobcov v rozpore so zásadou procesnej obrany v Civilnom
sporovom konaní. Naviac tieto námietky sú nedôvodné, keďže znalec v dodatku č.2 špecifikoval obvyklý
nájom v období od 14.05.1997 do 30.04.2000 a tento aj špecifikoval podľa jednotlivých mesiacov,
rokov a dní. Žalovaný sa v odvolaní snaží negovať práve závery, ktoré prijal znalec svojom vyjadrení a
doplnením č.2. Došlo k zmene skoro všetkých vstupných premenných vzorcov súdnoznaleckej metodiky

a práve tým sa závery dokazovania dali na správnu mieru. Odvolanie žalovaného ignoruje tieto závery
a dôvody uvedené v odvolaní zo strany žalovaného považujú len za zavádzanie súdu a popretie
znaleckých záverov. Návrh na zohľadnenie výdavkov žalovaného z jeho strany je potrebné považovať
za iracionálne. Žalobkyne predložili aj dôkazy týkajúce sa úhrady dane z nehnuteľnosti z ich príjmu.
OdvolaniažalovanéhojevrozporesozrušujúcimrozhodnutímKrajskéhosúduvPrešovezo14.09.2015.

Preto by iné rozhodnutie znamenalo svojvôľu sudcu, čo by vyústilo k disciplinárne konanie. Vzhľadom
na záver rozhodnutia odvolacieho súdu v predošlom rozhodnutí bolo vykonané aj dokazovanie, ktoré
dospelo k záveru, že je potrebné rozhodnúť o výške obvyklého nájomného v danom mieste a čase, čobolo v konaní naplnené. Preto navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správne
potvrdiť.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila aj žalobkyňa v 3/ rade. Podľa jej názoru odvolanie bolo podané
oneskorene, keďže rozsudok bol žalovanému doručený 28.12.2018 a odvolacia lehota tak uplynula
14.01.2019. Ako vyplýva z čl. 547, na ktorom je zápis súdu prvého stupňa, že toto odvolanie bolo
doručené dňa 15.01.2019 teda po lehote stanovenej zákonom. Preto navrhla oneskorene podané
odvolanie riešiť odmietnutím odvolania žalovaného. Pokiaľ išlo o vec samotnú, poukázal nato, že

pokyn odvolacieho súdu bol zisťovať obvykle nájomné v danom čase a mieste, čo súd prvej inštancie
splnil. Bolo vykonané dokazovanie a dodatok č. 2 k odbornému vyjadreniu znalca, ktorý dal jasný
záver a výsledok všeobecnej hodnoty nájmu za žalované obdobie bolo stanovené na 33 469,67 Eur.
Tento dodatok bol doručovaný žalovanému, ktorý ho akceptoval bez námietky. Tým nebola riadne a
včas uplatnená procesná obrana. Námietky žalovaného v odvolaní sú nedôvodné. Súd prvej inštancie
správne vo veci rozhodol. Pokiaľ išlo o námietky vo vzťahu k nákladom, ktoré žalovaný uvádzal v

odvolaní, je potrebné vychádzať zo znaleckého záveru dodatku č. 2 na str. 32, 33, kde sú taxatívne
určené nákladové položky a z tejto metodiky znalec vychádzal. To znamená, že boli zahrnuté aj taxatívne
náklady nájomcu v danom prípade žalovaného. Pokiaľ išlo o náklady energie a náklady prania prádla
a čistiacich prostriedkov, tu je len možné konštatovať, že ide o podnikateľský subjekt a pri stanovovaní
hodnoty obvyklého nájomného tieto náklady nemajú význam pre jeho výpočet. Pokiaľ išlo o daň z

nehnuteľnosti, tiež predložili vlastne dôkazy o tom, že sú to absurdné tvrdenia. V konečnom dôsledku
aj v iných konaniach pred súdom boli tieto tvrdenia považované za nedôveryhodné. Je potrebné, aby
odvolací súd vo veci rozhodol. V prípade, že dospeje k záveru, že bolo odvolanie žalovaného podané
po lehote, nech je odmietnuté.

8.KrajskýsúdvPrešove,akosúdodvolací,prejednalrozhodnutiaakoajkonanie,ktorémupredchádzalo
v zmysle zásad uvedených v ust. § 378, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
vo veci samej nie je dôvodné. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil.
Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

9. Z obsahu spisu nateraz vyplýva, že:
Súd prvej inštancie pokračoval so žalobcami konaní a to, O.. G. H., D. H. a I. H.. Následne súd
uznesením zo dňa 20.2.2018 vyslovil, že v konaní pokračuje s dedičmi po poručiteľovi D. H., nar.
X.X.XXXX, naposledy bytom C. XXX/X, J., ktorý zomrel dňa X.X.XXXX, a to E. P., rod. H., nar.
XX.X.XXXX, bytom B. XX/X, J. (dcéra poručiteľa) a E. H., rod. J., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/X,

J. (manželka poručiteľa). Na pojednávaní konanom dňa bolo vyhlásené uznesenie, ktorým súd vyslovil,
že pokračuje v konaní s E. H., rod. J., ktorá vstúpila do konania namiesto E. P., rod. H.. Uvedenými
uzneseniami bol ustálený okruh účastníkov na strane žalobcu.

10.Rozsudkomtunajšiehosúduč.k.4C/36/92-116zodňa25.2.1997,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa

14.5.1997 bolo určené, že nehnuteľnosť vila „P.“ patrí do dedičstva po nebohých rodičoch navrhovateľov
D. H. a E. H., u každého 1 k celku.

11. Na základe osvedčení o dedičstve sp. zn. D 362/97, Dnot 133/97 a D 363/97, Dnot 134/97 obe zo
dňa 17.11.1997 sa stali spoluvlastníkmi vily „P.“ žalobcovia, konkrétne pôvodní žalobcovia v 1. až 3. R

ade, každý vo veľkosti podielu 1/6 k celku a pôvodná žalobkyňa v 4. rade 1 k celku. Neskôr v priebehu
konania sa výlučnou vlastníčkou uvedenej vily stala žalobkyňa v 4. rade na základe kúpnej zmluvy, ktorej
vklad bol povolený Správou katastra T. pod č. V XXXX/XXXX. Pre rozhodnutie súdu sú však podstatné
pomery podielov za obdobie požadovaného vydanie bezdôvodného obohatenia prihliadnuc na výsledok
dedičského konania po pôvodnej žalobkyni v 1. rade.

12. Žalobkyne výšku bezdôvodného obohatenia odvodzovali od výšky nájomného, ktoré sa malo odvíjať
od ceny obvyklého nájmu v mieste a čase - 3.500,-Sk za 1 m2 za 1 rok z dôvodu, že predmetná
vila pôvodne slúžila ako bytová jednotka a až právny predchodca žalovaného zmenil jej užívanie
na ubytovanie pre kúpeľných hostí. Z ich výpovedí možno vyvodiť, že predmetnú vilu od 14.5.1997,

čo nepoprel ani sám žalovaný, užíval práve žalovaný bez právneho titulu ( napr. nájomnej zmluvy).
Následne bol znalec požiadaný o doplnenie odborného vyjadrenia s tým, aby do posudzovaného
obdobia bolo zahrnuté aj ďalšie žalované obdobie a to od 1.5.1999 do 30.4.2000.13. Znalec súdu predložil odborné vyjadrenie zo dňa 15.11.2017 v spojení s doplnením odborného
vyjadrenia zo dňa 23.3.2018 v ktorom uviedol, že predpokladané obvyklé nájomné v danom čase
(za obdobie od 14.5.1997 do 30.4.2000) a mieste (Bardejov - Bardejovské Kúpele) za užívanie R.

P. (mesačné nájomné a celkom sledované obdobie) za prenájom nehnuteľnosti vrátane nákladov
spojených s vlastníctvom a prenájmom nehnuteľností činí 753,51 eur /mesiac. Predpokladané
obvyklé nájomné za prenájom nehnuteľnosti vrátane nákladov spojených s vlastníctvom a prenájmom
nehnuteľností spolu za sledované obdobie 14.5.1997 - 30.4.2000 činí 26.749,60 eur. Predpokladané
mesačné nájomné za prenájom nehnuteľnosti bez nákladov spojených s vlastníctvom a prenájmom

nehnuteľnosti spolu za sledované obdobie činí 17.572,50 eur.

14. Znalec následne refektujúc na požiadavku žalobkýň vyjadrenú v námietkach k odbornému
vyjadreniu, vypracoval doplnenia č. 2 Odborného vyjadrenia č. 107/2017 a na základe doplňujúcich
údajov, zistení a skutočnosti, ako aj požiadaviek na rozdelenie nájomného podľa mesiacov a rokov
upravil závery Odborného vyjadrenia č. 107/2017 a Doplnenia č. 1 k tomuto Odbornému vyjadreniu. V

tomto Doplnení č. 2 je nanovo stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti podľa jednotlivých rokov od
14.5.1997 do 30.4.2000 s tým, že pri výpočte boli oproti pôvodným korigované tieto vstupné veličiny -
koeficient vyjadrujúci nárast cien stavebných prác a materiálov je stanovený podľa jednotlivých období
a to k 14.5.1997 = 1,055, 1.1.1998 = 1,123, 1.1.1999 = 1,241, 1.1.2000 = 1,372, s tým, že koeficient
vplyvu vybavenosti je upravený na základe čestného prehlásenie žalobcov. Znalec tiež upozornil na

skutočnosť, že mu nebol umožnený prístup do nehnuteľnosti na miestnom šetrení dňa 12.10.2017
k zisteniu skutkového stavu nehnuteľnosti. Na základe požiadaviek žalobcov a stanovenia hodnôt
nehnuteľnosti k jednotlivým obdobiam (rokom) v Doplnení č. 2 nanovo stanovil všeobecnú hodnotu
nájmu podľa jednotlivých požadovaných období.

15. V závere doplneného odborného vyjadrenia znalec zodpovedal na otázky súdu nasledovne, z
pohľadu znalca pre odbor stavebníctvo nie je možné rozlíšiť vyššie uvedené nájomné. Výška nájmu je
vecou prenajímateľa tak, aby boli pokryté jeho náklady a nájomné prinášalo primeraný zisk. Nájomné v
danom prípade nie je regulované. Problematika stanovenia nájmu zo stavieb nie je v našom právnom
systéme exaktne riešená a usmerňovaná, Čiastočne je podobná problematika riešená v prílohe č. 3

vyhlášky MS SR 492/2004 v znení neskorších predpisov, kde je čiastočne riešená a usmerňovaná
problematikastanoveniavšeobecnejhodnotynájmupozemkov(časťG)Všeobecnúhodnotunájomného
stanovujem v zmysle metodiky zverejnenej v publikácií - Ilavský, Nič, Majdúch - Ohodnocovanie
nehnuteľností, Mlpress Bratislava 2012, ISBN 978-80-971021-0-4. Problematika je riešená inverzným
postupom k stanoveniu výnosovej hodnoty nehnuteľnosti. V odpovedi na druhú otázku súdu uviedol, že

takto teoreticky stanovená Všeobecná hodnota nájmov za jednotlivé roky a mesiace je nasledovná: za
obdobie od 14.5.1997 - 31.12.1997 v sume 6.704,80 eur, za obdobie od 1.1.1998 do 31.12.1998 v sume
10.928,10 eur, za obdobie od 1.1.1999 - 31.12.1999 v sume 11.756,65 eur a za obdobie od 1.1.2000 -
30.4.2000 v sume 4.080,12 eur. Všeobecnú hodnotu nájmu celkom za obdobie 14.5.1997 do 30.4.2000
stanovil na sumu 33.469,67 eur.

16. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

17. Vo vzťahu k námietkam žalovaného v odvolaní uvedeného je možné konštatovať, že v priebehu

celého konania pred súdom prvej inštancie bolo vykonávané dokazovanie v súlade s pokynmi
odvolacieho súdu v jeho predošlom rozhodnutí. Všetky listinné dôkazy, ktoré boli v priebehu konania
súdu doručené, boli zasielané na vyjadrenie obom stranám sporu s možnosťou vyjadriť sa k ním a
prípadne navrhovať vykonanie ďalšieho dokazovania. Preto sa odvolací súd domnieva, že znalecké
dokazovanie a resp. odborné vyjadrenia znalca O.. E. A. vrátane dodatku č. 2 spĺňajú podmienku

znaleckého štandardu a žalovaný k týmto dôkazom v podstate nemal žiadne námietky, ani nenavrhoval
ďalšie dokazovanie. Preto považoval vyjadrenie žalobkýň v 1/ až 3/ rade k nedostatočnej procesnej
obrane žalovaného za dôvodné. Znalec jasne vysvetlil svoje postupy. Mal zodpovedať na otázky, ktoré
mu uložil súd prvej inštancie a následne reagoval na vyjadrenia strán sporu hlavne žalobkýň v 1/ až3/ rade tak, že vyčíslil, obvyklú cenu nájmu v mieste s v čase aj podľa jednotlivých rokov, mesiacov s
prihliadnutím na taxatívne vymedzené náklady, ktoré nájomca v prípade nájmu má a ktoré je potrebné
započítať do tejto obvyklej ceny. Preto postup súdu prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej

považoval za vecne správny. Rozsudok bol riadne odôvodnený a správne právne zdôvodnený. Preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne a potvrdil ho podľa ust. § 387 ods. 1, 2
CSP.

18. Žalobkyne v 1/ až 3/ rade podali odvolanie proti výroku V. a VI. rozsudku.

19. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, prejednal aj toto odvolanie podľa ust. § 378 a nasl. CSP.

20. Vo vzťahu k napadnutému výroku V. rozsudku rozhodol súd prvej inštancie tak, že nepriznal
nárok na náhradu trov konania ani jednej strane sporu. Odvolací súd považoval odvolanie žalobcov
za dôvodné. Súd prvej inštancie vychádzal zo zásady úspechu v konaní a tak dospel k záveru, že

úspech v konaní mali obe strany zhruba rovnaký ( žalobcovia žiadali priznať 43 000,65 Eur a žalovaný
neuznával nároky žalobkýň , nakoniec súd prvej inštancie priznal sumu 33 469,67 Eur.). V prípadoch,
kedy rozhodnutie súdu závisí od výsledkov znaleckého dokazovania, čo bol tento prípad, napriek
súčasnej právnej úprave, § 255 ods. 1, 2 CSP, nič nebráni súdu priznať nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%, pritom výpočet konkrétnej výšky trov konania sa bude odvíjať od priznanej sumy istiny

v právoplatnom rozsudku, teda prísudku. Je potrebné v danej veci vychádzať zo základnej myšlienky
úspechu v konaní, t.j., že základ nároku bol nesporný a výšku bolo potrebné stanoviť na základe záverov
znalca, keďže ani jedna strana nedokázala explicitne špecifikovať sumu bezdôvodného obohatenia
( žalovaný bagatelizoval nárok žalobkýň). Žalobkyne nedisponovali takými dôkazmi , ktoré by bolo
možnézadanýchokolnostípoužiťprevýpočetobjektívnychnárokovžalobkýň.Pretoodvolacísúdzmenil

výrok V. napadnutého rozsudku tak, že priznal nárok žalobcov v 1. až 3. rade vo vzťahu k žalovanému
v rozsahu 100% z priznanej istiny podľa ust. § 388 CSP a tak priznal nárok žalobcov celého konania v
rozsahu 100% z priznanej istiny, vrátane trov odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 1 CSP.

21. Žalobkyne v 1. až 3. rade podali odvolanie aj vo vzťahu k výroku VI. rozsudku. Považovali za

nespravodlivé, aby znášali náklady na zaplatené znalecké dokazovanie resp. odborného vyjadrenia.
Naviac znalecké dokazovanie navrhoval žalovaný a tak by mal znášať všetky nároky s tým spojené.
Podľa ust. § 253 ods. 2 CSP bolo rozhodované o zložení preddavku tak, že rovnakú sumu (300 Eur)
zložili obe strany. Závery znalca O.. E. A. boli podkladom pre rozhodnutie vo veci samej, preto bolo aj
v záujme žalobkýň v 1. až 3. rade vypracovanie znaleckého posudku, nielen v záujme žalovaného. Z

týchto dôvodov odvolací súd potvrdil výrok VI. rozsudku ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2
CSP. Záverom k námietke žalobkyne v 3. rade ohľadne oneskoreného odvolania zo strany žalovaného,
odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie bol doručený žalovanému dňa 28.12.2018.
Nasledujúcim dňom, teda 29.12.2018 začala žalovanému plynúť 15 dňová lehota na podanie odvolania.
Odvolanie žalovaný podal dňa 14.01.2019, takže bola splnená lehota 15 dní a odvolanie žalovaný podal

včas (15. deň pripadol na 12.01.2019, ktorým bola sobota a tak posledným dňom lehoty, najbližším
pracovným dňom bol 14.01.2019)

22. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval o trovách odvolacieho konania
podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia v 1/ až 3/ rade mali úspech v odvolacom konaní,

naopak žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol. Priznal tak nárok na náhradu trov odvolacieho
konania žalobcom v 1/ až 3/ rade vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100%, o ktorých v celom rozsahu
rozhodne súd 1.inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).