Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, January 10, 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/357/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315212369
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2315212369.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom 010 11 Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti
žalovanému: Y. S., rod. W., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX T. č. XXX, o zaplatenie 4813,69
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4750,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 2,56 eura
a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4750,- eur od 27. 3. 2015 do zaplatenia, a to všetko
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 18. 5. 2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy nezaplatenej istiny vo výške 4813,69 eura, úrokov 242,10 eura, úrokov z omeškania 2,56 eura,
úroku 15,9 % p.a. zo sumy 4813,69 eura od 27. 3. 2015 do zaplatenia, úroku z omeškania 5 % p.a. zo

sumy 4813,69 eura a zo sumy úrokov 242,10 eura od 27. 3. 2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 3. 3. 2014 Úverovú zmluvu
číslo XXXXXX (ďalej len ÚZ), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 5000,- eur.
Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v pravidelných mesačných splátkach v
termíne splatnosti do 20. 2. 2024.

3. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a preto bol listom zo dňa 26. 3. 2015 vyzvaný na predčasné
splatenie úveru najneskôr do 5. 4. 2015. Žalovaný uhradil po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby
sumu 0,- eur.

4. Dlh žalovaného predstavuje ku dňu zosplatnenia sumu 5118,35 eura - nezaplatená istina úveru
4813,69eura,úroky242,10eura,úrokyzomeškania2,56eura,poplatkyzaupomienky60,-eur,poplatky
za poistenie 0,- eur. Istina úveru a nezaplatené úroky sú sankcionované sankčnou províziou vo výške 5

% p.a. (podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka sa jedná o dohodnutý úrok z omeškania).

5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.6. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 11. 4. 2017 pod č.k. XXC/XXX/XXXX - XX tak, že žalobu
zamietol. Voči rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa
3. 7. 2018 pod č.k. 10Co/226/2017- 125 tak, že rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom odôvodnení m. i. poukázal na to, že je názoru, že napriek
poukazu žalobcu na Smernicu a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, zákon o
spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo
i len jednej z nich tak, ako to ustanovuje § 9 ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý aplikoval
okresný súd, je úver v prejednávanom spore potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V

prípade záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru má žalobca nárok na vrátenie
sumy poskytnutého úveru, pričom žalobca preukázal, že reálne žalovanému titulom úveru vyplatil sumu
4750,- eur (5000,- eur mínus 250,- eur ako poplatok). Žalobca v žalobe jasne uviedol výšku istiny, ktorú
žiada zaplatiť, čím splnil povinnosť tvrdenia. Pokiaľ žalovaný túto skutočnosť nijako nerozporoval, t.
j. neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany, má súd vychádzať z tvrdení žalobcu. Povinnosťou
súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 Civilného

sporového poriadku), bude opätovne vec prejednať za stavu dodržania postupu opísaného vyššie a
znova posúdiť žalobou uplatnený nárok, posúdiť jeho danosť v zmysle ustanovení ZoSÚ, OZ a ďalších
na vec sa vzťahujúcich ustanovení, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré je povinný
v prípade potreby doplniť v závislosti na aktivite sporových strán a potom vo veci znova rozhodnúť o
celompredmetekonania.Súkonštatuje,žestranyviacaktívneneboli,súdpretovychádzalzvykonaného

dokazovania a právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je tunajší súd viazaný.

7. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia

týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným
útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). K žalobe je potrebné doložiť všetky listinné
dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe.

8. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

9. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS
97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý

predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

10. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - Úverová zmluva číslo
108439, sadzobník poplatkov, výzva na predčasné splatenie úveru, upomienka, všeobecné obchodné
podmienky - a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

11. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísaná.

12. Dňa 3. 3. 2014 uzatvoril žalobca so žalovaným Úverovú zmluvu č. XXXXXX, v zmysle ktorej, bola
žalovanému schválená pôžička - bezúčelový úver vo výške 5000,- eur. Podľa úverovej zmluvy úver bol

dohodnutý so splatnosťou 120 mesiacov, vždy k 20. dňu v mesiaci po 83,73 eura, pričom zo zmluvy
nevyplýva splatnosť istiny, úrokov a poplatkov, konečná splatnosť úveru 20. 2. 2024, RPMN úveru 19,03
%, ročná úroková sadzba 15,9 %, celková čiastka, ktorú má odporca uhradiť navrhovateľovi je 10297,60
eura. Ako vyplynulo z dokazovania, tvrdení žalobcu a konštatoval to aj odvolací súd vo svojom uznesení
zo dňa 3. 7. 2018 pod č.k. 10Co/226/2017- 125, žalobca reálne žalovanému titulom úveru vyplatil sumu

4750,- eur.

13. Uzatvorená úverová zmluva podlieha právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasledujúceho
Občianskeho zákonníka ako aj zákona číslo 129/2010 Z.z.; oba predpisy účinné k 3. 3. 2014. Žalobcanepreukázal, že žalovaný vystupoval ako podnikateľ, zmluva ani neuvádza údaje svedčiace takémuto
záveru (napr. žalovaný je na nej identifikovaný rodným číslom). Aj Najvyšší súd SR vo svojich
rozhodnutiach ustálil, že v prípade spotrebiteľských zmlúv sa na právne vzťahy uplatnia prednostne

ustanovenia Občianskeho zákonníka (NS SR v rozsudku zo dňa 21. 4. 2015, sp. zn. 3MCdo/14/2014,
ustálil, že ako § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tak aj § 52 ods. 2 veta tretia
občianskeho zákonníka, nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú,
nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy
založené pred týmto dňom).

14. Jedná sa o spotrebiteľský úver, preto je potrebné pri posudzovaní vzájomných práv a povinností
použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nie je možné ho posúdiť ako absolútny obchod podľa
ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko takýto výklad by bol v príkrom rozpore so záujmami
spotrebiteľa a v jeho neprospech a porušením § 54 ods. 2 OZ. K uvedenému smeruje aj doterajšia
súdna prax, ako aj zmena Občianskeho zákonníka, ktorá síce bola pôvodne účinná od 12. 6. 2014

(ďalšou novelou č. 151/2014 Z.z. je účinnosť odložená na 1. 4. 2015), avšak je len potvrdením zámeru
zákonodarcu pri ochrane práv spotrebiteľa. Navyše zák. č. 129/2010 Z.z. vo svojom ustanovení §-u 1
ods. 2 jednoznačne stanovuje, že spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, nie úveru podľa § 497 a

nasl. Obchodného zákonníka.

15. Všetky základné podmienky poskytnutia úveru boli zvýraznené a prehľadne uvedené v tabuľke
v bode 1.2. úverovej zmluvy, s výnimkou splnenia podmienky podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (ako to
podrobne rozpísal Krajský súd v Trnave vo svojom uznesení zo dňa 3. 7. 2018 pod č.k. 10Co/226/2017-

125 v bodoch 17. až 26.).

16. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (účinný k 3. 3. 2014), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53b ods. 1 OZ, Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov

spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie,
ako ustanoví vykonávací predpis.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, účinný od 1. 4. 2015, Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinný k 3. 3. 2014, Tento zákon upravuje práva
a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. k/ cit. zák., (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zák., Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
k), r) a y).

17. Vzhľadom na citovaný § 9 ods. 1 a 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. predloženú ÚZ je nutné túto

zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Keďže žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a
úver nesplácal, žalobca ho listom zo dňa 26. 3. 2015 vyzval na predčasné splatenie úveru najneskôr do
5. 4. 2015. Ku dňu 26. 3. 2015 tak došlo k zosplatneniu úveru a povinnosťou žalovaného bolo zaplatiť
celý úver jednorazovo.

18. V dôsledku toho je potom žalovaný povinný vrátiť žalobcovi sumu 4750,- eur, ktorú reálne čerpal a
nevrátil a to ani čiastočne, spolu aj s úrokom z omeškania.

19. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

20. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené

a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho
plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Žalovaný
podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím

času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času
plnenia.

21. Žalobca si uplatnil žalobou úrok z omeškania vo výške 2,56 eura vyčíslený z neuhradených splátok
do dátumu predčasnej splatnosti úveru a ďalej vo výške 5 % p.a., súd mu preto priznal takto uplatnenú

výšku príslušenstva.

22. Čo sa týka úroku z omeškania vo výške 2,56 eura, súd dospel k záveru, že ku dňu zosplatnenia
tento úrok predstavoval vyššiu sumu, súd však aj s poukazom na § 216 CSP priznal žalobcovi
„len“ požadovaných 2,56 eura. Napr. s prvou splátkou bol žalovaný v omeškaní od 21. 3. 2014 do

zosplatnenia, t. j. do 26. 3. 2015, t. j. 371 dní, potom úrok z omeškania je 5 x 371 x 83,73 /36500, t. j. 4,26
eura; s druhou splátkou bol žalovaný v omeškaní od 21. 4. 2014 do zosplatnenia, t. j. do 26. 3. 2015, t.
j. 340 dní, potom úrok z omeškania je 5 x 340 x 83,73 /36500, t. j. 3,90 eura, atď. Úrok z omeškania ku
dňu zosplatnenia úveru je tak preukázateľne vyšší, ako žalobca požadoval žalobou. Podľa § 216 CSP
mu súd priznal sumu 2,56 eura. Ďalej súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania vo

výške 5 % od 27. 3. 2015 (deň nasledujúci po zosplatnení úveru) až do zaplatenia, nakoľko omeškanie
so zaplatením úveru trvá aj po zosplatnení úveru a to až do dňa rozhodnutia súdu a ďalej. Uplatnená
výška úroku z meškania je plne v súlade s citovaným nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995
Z.z., keďže je uplatnená v najnižšej možnej výške (v čase vzniku omeškania s prvou splátkou, t.j. k 21.3. 2014, bola platná základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,15 % p.a., potom
úrok omeškania by bol 5,15 % p.a., od 10. 9. 2014 do 15. 3. 2016 bola platná základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky vo výške 0,05 % p.a., potom úrok omeškania by bol 5,15 % p.a., a od 16. 3.

2015 je platná základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,00 % p.a., potom úrok
omeškania je 5 % p.a. Žalobca si žalobou uplatnil úroky z omeškania za celé obdobie „len“ vo výške 5
% p.a., rovnako aj tu súd postupoval podľa § 216 CSP.

23. Súd vo zvyšnej časti - požadovaných úrokov vo výške 242,10 eura a úrokov z omeškania vo výške

5 % z dlžných úrokov 242,10 eura od 27. 3. 2015 do zaplatenia zamietol a to s poukazom na to, že
zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov.

24. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozsudku.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP. V sporových

konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje
porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Ak strana nemá
plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti
úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8

Sžo 215/2010). Súd pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 255 ods. 2 CSP určí pomer úspechu
a neúspechu strán sporu. Žalobca bol v konaní úspešný vo výške 53,54 % a neúspešný vo výške
46,46 % (čo predstavuje úspech žalovaného). Po pomernom rozdelení trov konania, t. j. po odpočítaní
úspechu a neúspechu žalobcu, potom súd dospel k záveru, že obe strany boli takmer rovnako úspešné
či neúspešné (pomer úspechu a neúspechu bol do 10 %, presne 7,08 %), preto im náhradu trov konania

nepriznal. Pre účely výpočtu trov konania súd vychádzal z požadovanej sumy ku dňu rozhodnutia súdu,
t. j. k 10. 1. 2019. Žalobca svoju žalobou požadoval zaplatenie sumy istiny 4813,69 eura + úroky 242,10
eura + úrok 15,9 % ročne vo výške 2904,24 eura k 10. 1. 2019 + úroky z omeškania 5 % ročne k 10. 1.
2019 vo výške 913,28 eura, spolu tak 8875,87 eura, pričom mu súd priznal sumu 4752,56 eura. Výpočet
úspechu žalobcu je potom 4752,56 eura / 8875,87 eura x 100, t. j. 53,54 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.