Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/108/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819200545
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8819200545.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu. Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom
Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská čast Staré Mesto, IČO: 35 831 154. zastúpený JUDr. Ján Šoltés,
advokát. Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanému
Z. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, K. S., štátny občan Slovenskej republiky, o zaplatenie
2.006,10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
č.k. 7Csp/21/2019-71 zo dňa 20.06.2019 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej

časti a vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.473,14 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 03.05.2016 do zaplatenia a to
všetko sa mu povoľuje splácať v mesačných splátkach po 70,- Eur mesačne, počnúc mesiacom, ktorý
nasleduje po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca, pod následkom
straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žalovaný je povinný nahradiť

žalobcovi trovy konania v rozsahu 46 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne osobitným uznesením
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie ustanovením § 261 ods. 6 písm. d/ a § 497
Obchodného zákonníka, ustanovením § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ustanovením
§ 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5, § 54 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 a 2, a § 566 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny
predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 02.03.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe
ktorej sa pôvodný žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 2.000,- Eur a ktorú sa
žalovaný zaviazal splatiť v 60 mesačných splátkach po 58,54 Eur, pri celkových nákladoch spotrebiteľa
vo výške 1.512,40 Eur, pri úrokovej sadzbe 27,90 % ročne, RPMN vo výške 27,90 % a priemernej
hodnote RPMN vo výške 18,34 %. Termín konečnej splatnosti je v zmluve uvedený ako 3/2020. Tieto
skutočnosti neboli ani zo strany žalovaného popreté. Na úver uhradil žalovaný spolu sumu 526,86 Eur.

Súd prvej inštancie však považoval niektoré ustanovenia za sporné.
4. V prvom rade sa súd prvej inštancie zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorého výška v
danom prípade predstavovala 27,90 % ročne. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery
podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov v marci2015 činil úrok 12,33 % p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v
danom prípade viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.
5. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR lMCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009).
6. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
7. V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými
mravmi, preto je s poukazom na ust. § 39 OZ (Občianskeho zákonníka) zmluva o úvere v časti odplaty
neplatným právnym úkonom.
8.SúdprvejinštanciepoukázalnarozhodnutiaKrajskéhosúduvPrešovenapríkladsp.zn.3Co/151/2013
zo dňa 25.09.2013, sp.zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014 a sp.zn. 7Co/220/2014 zo dňa 27.11.2014.

9. Žalobca mal podľa zmluvy poskytnúť žalovanému úver v sume 2.000,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal
splácať za podmienok dohodnutých v zmluve. Z platobnej histórie žalovaného je zrejmé, že žalovaný
na poskytnutý splátkový úver nehradil jednotlivé splátky úveru riadne a včas. Na poskytnutý úver
uhradil sumu 526,86 Eur. Pre uvedené omeškanie došlo k zosplatneniu úveru dňa 19.04.2016. Súd z
vykonanéhodokazovaniazistil,žedňomzosplatneniažalovanýneuhradildlhžalobcovivcelomrozsahu,

ale len čiastočne a po zosplatnení žalovaný vykonal tieto úhrady: dňa 21.07.2016 v sume 58,54 Eur.
Tieto úhrady súd musel zohľadniť pri určení dlžnej sumy a dňa omeškania. Na poskytnutý čerpaný úver
v sume 2.000,- Eur žalovaný uhradil sumu 526,86 Eur. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie
dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak (§ 566 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Preto súd vykonané úhrady započítal na istinu a žalovaný tak dlží žalobcovi sumu 1.473,14

Eur.
10. Pokiaľ ide o požadovaný úrok z omeškania, z dôvodu, že dlžnú sumu žalovaný neuhradil žalobcovi
načas, a to ani po zosplatnení, je povinný pre svoje omeškanie žalobcovi uhradiť aj úroky z omeškania.
Súd preto priznal úroky z omeškania, avšak iba z priznanej istiny z dôvodov ako je uvedené vyššie odo
dňa 03.05.2016, ako to požadoval žalobca, nakoľko je to až doba po zosplatnení úveru. Pokiaľ ide o

výšku úroku z omeškania, súd zo svojej úradnej činnosti zistil, že od dňa 03.05.2016 bola základná
úroková sadzba európskej * centrálnej banky vo výške 0,00 % a preto výšku úroku z omeškania súd
stanovil tak. ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, t.j. vo výške 5 % ročne. Výrok o trovách konania
odôvodnil súd 1. inštancie ustanovením § 251, § 255 ods. 1, 2 a § 262 Civilného sporového poriadku
(ďalej C.s.p.).

11. Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie 1.473,14
Eur spolu s príslušenstvom, čo predstavuje úspech 73 a neúspech 27 %, čo predstavuje úspech
žalovaného a to v časti, v ktorej súd žalobu zamietol. Žalobcovi tak po odpočítaní úspechu žalovaného
vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 46 %. Napokon súd prvej inštancie konštatoval,
že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca a to iba voči výroku, ktorým súd žalobu v
prevyšujúcej časti zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania. Navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť tak, že odvolací súd zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi ešte sumu 532,96 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 532,96 Eur od 03.05.2016 do zaplatenia, a to všetko v

mesačných splátkach po 70,- Eur mesačne počnúc mesiacom, ktorý nasleduje po právoplatnosti tohto
rozsudku, vždy do 25. dňa, toho ktorého mesiaca pod následkom straty výhody splátok. V prípade
nezaplatenia, čo i len jednej splátky riadne a včas a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnil žalobca tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil,
že dojednaná odplata na poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme zmluvne dojednaného úroku

je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi (ods. 42. až 52. odôvodnenia napadnutého rozsudku).
Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2.000,-
Eur, ktorý sa zaviazal vrátiť v 60 pravidelných mesačných splátkach po 58,54 Eur. Navýšenie úveru
predstavuje len zmluvne dojednaný úrok vo výške ročnej úrokovej sadzby 27,90 %. Celková čiastka
ku ktorej zaplateniu sa žalovaný zaviazal predstavuje 3.512,40 Eur. Celkové náklady spotrebiteľa

s úverom predstavujú 1.512,40 Eur. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje
vyjadrenie v RPMN vo výške 27,90 % zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou nakoľko jedinou odplatou
poskytnutého úveru je len zmluvný úrok. Výška primeranej hodnoty RPMN pre úvery vo výške od 1.500,-
Eur do 6.500,- Eur, vrátane so splatnosťou od 1 do 5 rokov, zverejnená naposledy v čase uzavretiaúverovej zmluvy Ministerstva financií Slovenskej republiky, v súlade s ustanovením § 21 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. v súhrnných informáciách o údajoch, o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch
veriteľmi za 4. štvrťrok 2014, so stavom ku dňu 31.12.2014 predstavovala 18,34 % tak, ako je táto

hodnota uvedená v úverovej zmluve. Súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa § 1 Občianskeho
zákonníka má miesto len vo výnimočných situáciách, napríklad v prípade šikanózneho výkonu práva
účastníkmi zmluvného vzťahu. Korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a
nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. Nie výška
úrokovej sadzby, ale celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom

pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Veličina vyjadrená prostredníctvom
RPMN predstavuje celkovú odplatu spojenú s úverom, t.j. navýšenie úveru ktorej je povinný dlžník
veriteľovizaplatiťatentofaktjerozhodujúcipreustálenieprimeranostiodplaty.Výškadojednanejodplaty
za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve vo výške 27,90 % neprevyšuje odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa ustanovenia §
53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy. Dojednaná

odplata v úverovej zmluve vo výške 27,90 % nepresahuje dvakrát váženého priemeru, priemerných
hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného MFSR v súhrnných informáciách
o údajov, o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2014 so stavom ku
dňu 31.12.2014 vo výške 14,70 %. A zároveň nepresahuje dvakrát priemernú výške RPMN zverejnenú
ministerstvom financií v súhrnných informáciách o údajoch, o novo poskytnutých spotrebiteľských

úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2014 so stavom ku dňu 31.12.2014 vo výške 18,34 % pre obdobné úvery.
Podporne odkázal žalobca na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach pod č.k. 5Co/131/2017-74 zo
dňa 25.01.2018 a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach pod č.k. 5Co/298/2017 zo dňa 13.02.2018.
Zároveň predložil súhrnné informácie o údajoch, o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi
za 4. štvrťrok 2014.

13. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému. Vyjadrenie k odvolaniu do spisu zaslané nebolo.
14. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich C.s.p.
v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 C.s.p. a contrario s tým,

že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v
Prešove dňa 07.02.2020 a zistil, že odvolanie žalobcu v napadnutej časti nie je dôvodné.
15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
16. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol
vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových

a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd
prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.
Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec

právne posúdil.

17. V odvolacom konaní odvolateľ namieta, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právnezáveryaaplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávneprávneposúdenie

je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis, alebo ak súd síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval,
alebo ak zo správnych skutkových záveroch vyvodil nesprávne právne závery. Podľa právneho názoru
odvolacieho súdu uvedené ho vyššie súd prvej inštancie, pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v prevyšujúcej
časti, na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo

skutkového stavu vyvodil správne právne závery.
18. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zistil, že uzatvorená zmluva o úvere je
zmluvou spotrebiteľskou, keď žalobca vystupuje ako obchodník pri výkone podnikateľskej činnosti a
žalovaný ako dlžník z úverovej zmluvy. Preto uvedený vzťah je potrebné posúdiť podľa ustanovení §52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, upravujúcich problematiku spotrebiteľských zmlúv a je na
mieste aplikovať aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
19. Odvolací súd zároveň k odvolacím námietkam žalobcu uvádza, že je potrebné rozlišovať medzi

inštitútom úrokovej sadzby, teda úrok z úveru a inštitútom RPMN, teda ročná percentuálna miera
nákladov.Tátozahŕňaajpoplatkyaobdobiesplácania.Ideocelkovénákladynaúver.Nariadeniavládyč.
87/1995Z.z.,anižiadnyvšeobecnezáväznýpredpisnijakoneobmedzilsúdy,abykorigovalineprimerane
vysoké úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z posudzovania dodržiavania
imperatív dobrých mravov zo strany súdu.

20. Úroky dohodnuté pri poskytnutí peňažnej pôžičky predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie
požičanej istiny. Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej
výšky možno pri peňažnej pôžičke dojednať úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno úspešne
vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len na dohode účastníkov zmluvy o pôžičke a že by
teda nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Rovnako aj u dohody o úrokoch pri peňažnej pôžičke
totiž platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností

vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobrými mravmi
v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných
pravidielsprávania,ktorýjevlastnývšeobecneuznávanýmvzájomnýmvzťahommedziľuďmiamravným
princípom spoločenského poriadku a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúce
podstatné historické tendencie sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných

noriem. Za dobré mravy sa považuje súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržovanie je častokrát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé správanie
bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Nemôžu byť žiadne
pochybnosti o tom, že neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne
považované za odporujúce všeobecne uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi

ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a že teda sú v rozpore s dobrými mravmi.
Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky súčasne napĺňa skutkovú podstatu trestného činu úžery,
a to za predpokladu, že ide (má ísť) o plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v
hrubom nepomere, a že veriteľ pritom zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú slabosť alebo rozrušenie
dlžníka. Dohoda, ktorou boli pri peňažnej pôžičke dojednané neprimerane vysoké úroky, je neplatná (§

39 Obč. zák.), a to buď pre rozpor so zákonom (ak predstavuje naplnenie skutkovej podstaty trestného
činu úžery, prípadne iného trestného činu) alebo pre rozpor s dobrými mravmi (v ostatných prípadoch)
(rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 15. decembra 2004, sp. zn. 21Cdo/1484/2004).
21. Súdom prvej inštancie bol úrok z úveru, v danom prípade s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 27,90
%, vyhodnotený ako v rozpore s dobrými mravmi. Odvolaciemu súdu neprináleží tento úrok upraviť tak,

aby zodpovedal zákonnej požiadavke v súlade s dobrými mravmi (rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie C-618/10 Banco Espaňol). Pritom súdy sa už značne kriticky vyjadrili k podobným úrokovým
sadzbám (5Cdo 26/11 - 48 %, 3Co 67/2008 Krajský súd v Prešove - 25 %, nemecký BHG v rozsudku
z 13.3.1990 AZ XI ZR 252/89 úver s rozdielom 12 percentuálnych bodov oproti priemeru považoval za
nemravný...).

22. Žalobca v odvolaní obhajoval úroky za poskytnutý úver s poukazom, že nie sú v rozpore s dobrými
mravmi poukazujúc na maximálnu výšku odplaty za spotrebiteľské úvery. Odvolací súd sa stotožňuje
s prvoinštančným súdom, že úroková sadzba úveru vo výške 27,90 % ročne je neprimerane vysoká,
prevyšuje totiž úroky v bankách o viac ako 100 %.
23. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
24. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však

možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.
25. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou

hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a
ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil
hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či
konanie strany občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovneneurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy
potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolností.

26.Pridojednávaníúrokovkonávsúladesdobrýmimravmilentenveriteľ,ktorýpožadujeprimeranýúrok
bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácií pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi
je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí, bez ohľadu na
to, v akej situácií sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných
prostriedkov a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné

neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov
svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi
ľuďmi, aby dlžník v takejto situácií poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou
a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami
pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

27. Možno prisvedčiť konštatovaniu súdu prvej inštancie, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade
s § 39 Občianskeho zákonníka, teda sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne
neplatný.
28. Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných
pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na

dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky
presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (porov. rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 1MCdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009).
29. V danom prípade sa súd prvej inštancie správne zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru,
ktorý činí 27,90 % ročne a porovnával ho s úrokmi poskytovanými peňažnými ústavmi v čase uzavretia

zmluvy.Odvolacísúdsastotožnilsnázoromsúduprvejinštancie,keďdojednanýúrok27,90%presahuje
uvádzané limity úrokových sadzieb uplatňovaných bankami.
30. Preto odvolací súd má za to, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť
zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti.
31. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách

konania, ktorý odvolací súd považuje za vecne správny a zákonný a vo vzťahu ku ktorému neboli zo
strany odvolateľa podané žiadne námietky.
32. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov
konania.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1C.s.p.vspojenísustanovením§255ods.1a§262odsek2C.s.p.Dôvodomtakéhotorozhodnutiabola
skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania a úspešný žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a vychádzajúc z obsahu
spisu mu ani v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli. Preto odvolací súd

rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2, posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.