Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/114/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114201122
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5114201122.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: N. X.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. G. XXX, XXX XX Z., Z., USA, zastúpený JUDr. Ladislavom Ščurym,
advokátom, so sídlom I. XXXX, XXX XX Q., proti žalovanej: Z. H., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
T. U. Q. XXXX/X, XXX XX F., zastúpená JUDr. Michalom Kováčom, advokátom, so sídlom Sládkovičova

9, 010 01 Žilina, IČO. 42219035, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 27C/11/2014-154 zo dňa 19.7.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo veci samej p o t v r d z u j e a v časti výroku o trovách konania m e
n í tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov prvostupňového konania.

II. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 27C/11/2014-154 zo dňa 19.7.2018 zrušil podielové

spoluvlastníctvo strán konania k nehnuteľnosti - rodinný dom č.s. XXX postavený na parcele č.
16154/112 a na parcele č. 16154/289, katastrálne územie U., obec U., okres F., zapísaný na LV č. XXXX
a vykonal vyporiadanie tak, že stavbu prikázal v celom rozsahu do výlučného vlastníctva žalovanej,
ktorá je povinná vyplatiť žalobcovi sumu 20.200,- eur v lehote do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.
Zároveň rozhodol tak, že žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca podanou žalobou žiadal zrušiť podielové spoluvlastníctvo

k nehnuteľnosti - rodinnému domu č.s. XXX, postavený na parcele KN C 16154/112 - trvalé trávne
porasty o výmere 87 m2, zapísaný na LV XXXX kat. územie U. a vykonať vyporiadanie tak, že
rodinný dom sa reálne rozdelí medzi ním a žalovanou, na základe vypracovaného znaleckého
posudku súdom ustanoveného znalca z odvetvia stavebníctva alebo pokiaľ by reálna deľba
nebola možná, navrhuje rodinný dom prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá vyplatí
žalobcovi náhradu za spoluvlastnícky podiel podľa znaleckého posudku. Žalobca uviedol, že v predmete
nehnuteľnosti má podiel 1 a žalovaná podiel 3. So žalovanou už dlhšiu dobu majú nezhody, a preto

nechce byť spoluvlastníkom rodinného domu, a tak sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva. Mal snahu vysporiadať sa mimosúdne a poslal žalovanej výzvu, ktorú neprevzala.
Žalobca predložil nákres, kde žiadal prikázať do svojho výlučného vlastníctva miestnosti označené
oranžovou farbou - spálňu č. 2 a kúpeľňu na prízemí a na poschodí spálňu č. 5, podkrovie a balkón.
Žalovaná potvrdila, že je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu v podiele 3.
Zásadne nesúhlasila s rozdelením časti prízemia a poschodia a podkrovia aj z dôvodu konfliktnej povahy

žalobcu, čo by sa nezaobišlo v budúcnosti bez útokov na ňu a jej rodinu. Navrhla zrušiť podielové
spoluvlastníctvo a vykonať vyporiadanie tak, že rodinný dom bude rozdelený medzi stranami konania
tak, že žalobca bude vlastníkom podkrovia v celku. Žalobca s návrhom žalovanej nesúhlasil, uviedol,že nemá záujem o celé podkrovie rodinného domu. Trval na rozdelení podľa pripojeného nákresu s
tým, že podľa jeho názoru je dom reálne deliteľný vo vertikálnej rovine. Poukázal na to, že žalovaná
rodinný dom prenajíma pre turistov a on nedostal žiadne finančné prostriedky zo zisku z ubytovania.

Žalovaná uviedla, že žiadnu sumu z prenájmu nezaplatila žalobcovi z dôvodu, že peniaze, ktoré zarobili,
investovali do nehnuteľnosti.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 142 ods. 1 OZ. Vykonaným dokazovaním mal
preukázané z LV č. XXXX k.ú. U., že stavba - rodinný dom č. s. XXX, postavená na parc. č. 16154/112
s tým, že právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba XXX, je evidovaný na LV XXXX a na parc. č.

16154/189 s tým, že právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba XXX, nie je evidovaný na LV. V časti
B ako vlastníci sú zapísaní žalobca podiel 1 a žalovaná podiel 3. Výzvou zo dňa 9.8.2013 žalobca
adresoval žalovanej výzvu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ale zásielka nebola prevzatá
v odbernej lehote.
V konaní boli vypracované dva znalecké posudky, a to prvý na podnet žalobcu vypracovala Ing.
Emília Homzová a druhý bol vypracovaný súdnou znalkyňou Ing. Katarínou Brezániovou. Žalobca si

nechal vypracovať odborné vyjadrenie Ing. Mateja Sýkoru - znalca z odboru geodézie a kartografie a
z tohto odborného vyjadrenia vyplýva, že k rozdeleniu stavby č. s. XXX formou reálneho rozdelenia,
nie je pre zápis rozsudku súdu do katastra nehnuteľnosti rozhodujúce vlastníctvo k pozemkom pod
stavbou, tzn. či je zapísaná na LV a či vlastníci stavby majú k daným pozemkom nejaké vecné
práva. Reálne rozdelenie stavby je možné vykonať na podklade geometrického plánu. Znalec rozdelil

stavbu č. s. XXX podľa požiadaviek objednávateľa - žalobcu a zo získaných podkladov a nameraných
údajov spracoval geometrický plán č. 36442500-202/2017. Stavba je evidovaná na dvoch pozemkoch
č. 16154/112 a 16154/289. Vlastnícke práva k pozemku KN C 16154/112 sú evidované na LV č.
XXXX v prospech vlastníka, ktorý nie je spoluvlastníkom stavby a vlastnícke práva k pozemku
KN C 16154/289 nie sú evidované na LV, ale sú evidované v pozemkovej knihe vo vložke XXXX

v prospech vlastníka, ktorý nie je spoluvlastníkom stavby. Podľa znaleckého posudku č. 3/2015
znalkyňa Ing. Emília Homzová vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti rodinného domu
č. s. XXX obec U. podľa objednávky žalobcu, ktorý súd vyhodnotil ako listinný dôkaz, bolo zistené,
že všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti je zaokrúhlene 101.000,- eur. Podľa znaleckého
posudku č. 268/2015, vyhotovený znalkyňou Ing. Katarínou Brezániovou, vo veci reálneho rozdelenia

nehnuteľnosti a stanovenia všeobecnej hodnoty rodinného domu č. s. XXX k.ú. U., znalkyňa uviedla
všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti zaokrúhlene vo výške 80.800,- eur. Znalkyňa uviedla, že stavbu
rodinného domu je možné deliť iba tak, aby vznikli samostatné stavby, existencia ktorých nebude v
rozpore so stavebnými predpismi. Reálne rozdelenie je možné len vtedy, ak na základe stavebných
úprav vzniknú samostatné veci, pričom je možné len delenie v zvislom smere. Ďalej uviedla, že

stavba je situovaná na pozemku parc. č. 16154/112, ktorý je vo vlastníctve pozemkového spoločenstva
Urbár Terchová a čiastočne na pozemku parc. č. 16154/289, ktorý nie je vlastnícky vysporiadaný.
Pretože rozdelenie nehnuteľnosti sa v praxi vykonáva vyhotovením geometrického plánu so zakreslením
hraníc novovzniknutých nehnuteľností (dvoch samostatných vecí - novovytvorených parciel), toto nie je
možné vykonať bez súhlasu vlastníka pozemku, a tak neboli zabezpečené základné predpoklady deľby

nehnuteľnosti, a to majetkovo vysporiadaný pozemok pod stavbou, a tak nie je možná reálna deľba
rodinného domu č. s. XXX k.ú. U..
Keďže v konaní bolo nesporne preukázané, že strany konania sú podielovými spoluvlastníci predmetnej
nehnuteľnosti a že medzi nimi nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,
boli splnené podmienky ust. § 142 ods. 1 OZ, aby podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal súd.

Ako prvý spôsob vyporiadania podľa § 142 ods. 1 OZ je reálna deľba, keď obe strany žiadali, aby
nehnuteľnosť bola reálne rozdelená, aj keď boli značne odlišné návrhy na reálnu deľbu nehnuteľnosti. V
konaní nebolo preukázané, že predmet vyporiadania - rodinný dom č. s. XXX je reálne deliteľný medzi
spoluvlastníkmi podľa výšky spoluvlastníckych podielov. V konaní nariadené znalecké dokazovanie
znalkyňou Ing. Brezániovou, ktorá sa k reálnej deľbe vyjadrila tak, že táto je možná len vtedy, keď

podľa Stavebného zákona vzniknú dve samostatné veci, ale práve z dôvodu, že stavba je situovaná
na pozemku parc. č. 16154/112, ktorý je vo vlastnícke pozemkového spoločenstva Urbár Terchová
a na pozemku 16154/289, ktorý nie je vlastnícky vysporiadaný, tak nie je možné, aby vznikli dve
samostatné veci a na základe tohto nie je možná reálna deľba rodinného domu č. s. XXX k.ú. U..
Pokiaľ žalobca v konaní predložil geometrický plán a vyjadrenie Ing. Mateja Sýkoru - znalca z odboru

geodézie a kartografie, ktorý opačne uvádzal, že nie je rozhodujúce vlastníctvo k pozemkom pod
stavbou pre zápis stavby, ktorá vznikla na základe reálneho rozdelenia pri vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, keď zároveň predložil vlastný nákres prízemia a prvého poschodia rodinného domu,
kde označil jednotlivé miestnosti a podľa tohto žiadal rozdeliť rodinný dom č. s. XXX, toto súd prvejinštancie neuznal. Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že na základe takýchto výsledkov dokazovania
nebolo preukázané, že stavba je reálne deliteľná. Aby bola stavba reálne deliteľná, tak je potrebné,
aby vznikli na základe reálneho rozdelenia pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dve samostatné

stavby podľa stavebných predpisov. Nie je možné vychádzať len z geometrického plánu, ktorý rozdeľuje
pozemkypodstavbou.Vkonanítotižžalobcanepredložiltakýdôkazaaninenavrholdoplniťdokazovanie
tak, aby bolo preukázané, že je nielen možné stavbu rozdeliť na dve samostatné stavby, ale zároveň, aby
predložil aj také dôkazy, ktoré ako súčasť rozsudku budú slúžiť na zápis dvoch samostatných stavieb,
ktoré vzniknú po reálnom rozdelení. Nákres, ktorý predložil žalobca a kde vyznačil jednotlivé miestnosti

a podľa ktorého rozdielnym spôsobom navrhovali vyporiadať podielové spoluvlastníctvo žalobca a
žalovaná, nie je takou listinou, na základe ktorej by v súlade so stavebnými predpismi bolo možné
zapísaťdvesamostatnéstavby,ktorévzniknúreálnymrozdelenímdomuč.s.XXX.Taktiežaninazáklade
predloženého geometrického plánu, ktorý rozdeľuje pozemky pod stavbou, nie je možné konštatovať,
že rozhodnutím súdu vznikajú dve samostatné stavby spôsobilé na zápis v katastri nehnuteľnosti. Súd
prvej inštancie prihliadol na stanovisko znalkyne Ing. Brezániovej, ktorá sa jednoznačne vyjadrila, že

pokiaľ pozemky nie sú vysporiadané pod stavbou a spoluvlastníkmi pozemkov ani nie sú spoluvlastníci
stavby, tak nie je možné túto stavbu reálne rozdeliť. Súd prvej inštancie argumentáciu žalobcu podloženú
odborným vyjadrením znalca z odboru geodézie a kartografie Ing. Mateja Sýkoru neuznal, pretože podľa
názoru súdu je potrebné, aby išlo o stanovisko znalca z odboru stavebníctva, keď túto podmienku Ing.
Matej Sýkora nesplnil, pretože bol predložený geometrický plán na rozdelenie nehnuteľností, ktoré nie

sú predmetom konania a strany konania ani nie sú spoluvlastníkmi týchto pozemkov. Preto súd rozhodol
druhým spôsobom pri vyporiadaní, a to prikázaní nehnuteľnosti za náhradu žalovanej. Pri rozhodovaní
vychádzal z toho, že žalovaná uviedla, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do jej výlučného vlastníctva
s tým, že vyplatí žalobcu a zároveň s poukázaním na to, že má väčšinový spoluvlastnícky podiel vo
výške 3, keď žalobca v žalobe takýto spôsob vyporiadania aj sám navrhol a nikdy sa nevyjadril v tom

zmysle, že žiadal, že by žiadal, aby bola stavba prikázaná do jeho výlučného vlastníctva. Žalobca
uviedol, že trvalé bydlisko má v USA a má záujem len o krátkodobé bývanie počas roka v dome, ktorý bol
predmetom konania. Na základe uvedeného je potom zrejmé, že boli splnené zákonné podmienky ust.
§ 142 ods. 1, aby bola stavba - rodinný dom č. s. XXX. prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej s
tým, že táto je povinná žalobcovi vyplatiť sumu 20.200,- eur, keď súd vychádzal zo znaleckého posudku

Ing. Brezániovej. Pokiaľ žalobca s touto hodnotou nesúhlasil a poukazoval na znalecký posudok, ktorý
vypracovala znalkyňa Ing. Homzová, súd poukázal na to, že tento znalecký posudok bol posúdený ako
listinný dôkaz, nakoľko nespĺňal podmienky § 209 CSP. Znalkyňa Ing. Brezániová sa vysporiadala so
všetkými námietkami žalobcu tak ako to vyplynulo z jej vyjadrenia zo dňa 25.03.2016 a súd nemal
pochybnosti o záveroch jej znaleckého posudku. Žalovaná je povinná vyplatiť žalobcovi sumu 20.200,-

eur v lehote do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu
100 %, keď konštatoval, že žalovaná mala vo veci plný úspech, súhlasila so zrušením a vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva a navrhovala vyporiadanie, ktoré zodpovedalo zákonnému ustanovenia §
142 ods. 1 OZ.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Dôvody odvolania vymedzil
podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/,e/,f/ a h/ CSP, keď ho považoval za predčasný. Vytýkal súdu, že
porušil práva na spravodlivý proces, ktoré videl v tom, že súd vo veci ustanovil znalkyňu Ing. Katarínu
Brezániovú, ktorá vypracovala znalecký posudok, keď žalobca závery znaleckého posudku spochybnil

v časti, že rodinný dom č. XXX nie je reálne deliteľný a v časti určenej všeobecnej ceny nehnuteľnosti
no súd na tieto jeho spochybnenia vôbec nereflektoval. Súd v konaní neprihliadal na zásadu, že
sudca nemá ísť nad návrhy strán, keď jeho návrhy uvedené v žalobe a vo vyjadreniach v priebehu
konanianavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvaakomenšinovéhospoločníkanechalsúdvkonaní
bez povšimnutia. Ako žalobca navrhoval ako prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva

v nehnuteľnosti jej reálne rozdelenie, s čím súhlasila aj žalovaná, pričom tento spôsob je ako prvý
označený aj v ust. § 142 ods. 1 OZ a až keď reálne rozdelenie nebude možné, tak navrhoval,
aby súd prikázal jednému spoluvlastníkovi a druhému určil zodpovedajúcu náhradu. Ani súd totiž
nemôže proti vôli spoluvlastníka prikázať celú vec za náhradu, ale len jej reálnu časť zodpovedajúcu
výške spoluvlastníckeho podielu. Podľa odvolateľa neobstojí znalecký posudok Ing. Brezániovej, ktorá

vylúčila reálne rozdelenie domu v horizontálnej rovine a upäla sa iba na vertikálnu rovinu rozdeľovania
domu, pričom túto odmietla vzhľadom na sčasti nevysporiadaný pozemok pod prejednávaným domom.
Odvolateľpoukazujenavyjadreniežalovanejknávrhuzodňa19.07.2018,keďnavrhovala,abyžalobcovi
bola odčlenená samostatná bytová jednotka, tvoriaca spálňu č. 2 na prízemí a spálňu č. 4 na poschodí,ale nechcela, aby mali spoločný vchod. Chcela, aby si vybudoval vchod a tiež schody na poschodie do
spálne č. 4 zo spálne č. 2, čo je podľa neho absolútne nereálne. Následne súd dal vypracovať znalecký
posudokznalkyniIng.Brezániovej,ktoráuviedla,žedomniejereálnedeliteľný.Natototvrdenieznalkyne

reflektoval ako žalobca, že dal vypracovať znalcovi z odboru geodézie a kartografie Ing. Sýkorovi
geometrický plán a odborné vyjadrenie, ktorým spochybnil závery znaleckého posudku Ing. Brezániovej,
že dom nie je reálne deliteľný, pretože nie je vysporiadaný pozemok pod týmto domom. V tejto súvislosti
uvádza, že Ing. Brezániová nie je znalkyňa z odboru geodézie a kartografie a preto jej záver uvedený v
znaleckom posudku o nemožnosti reálneho rozdelenia rodinného domu pre nevysporiadaný pozemok je

v tomto konaní právne irelevantný. Odvolateľ má za to, že žalovaná bola povinná svoje tvrdenie, že dom
nie je reálne deliteľný v konaní aj preukázať po tom, čo on ako žalobca relevantným dôkazom preukázal,
že dom je reálne deliteľný. Ďalej uviedol, že samotný výrok I. rozsudku má podstatnú vadu, keď vo
výroku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnej veci musí byť nehnuteľnosť
presne označená a vymedzená, pričom súd prihliada na to, ako je nehnuteľnosť vyznačená v evidencii
nehnuteľností.Vovýrokuniejeuvedené,akýúradvedieLVč.XXXX,atoOkresnýúradŽilina,katastrálny

odbor. Podľa kogentného ustanovenia § 142 ods. 1 OZ je prvou zákonnou možnosťou reálne rozdelenie
nehnuteľnosti, keď spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva majú v zákone svoje stanovené
poradie, ktoré musí súd rešpektovať pri svojom procesnom postupe. Prvým a prednostným spôsobom
je rozdelenie veci. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je súd viazaný
návrhom na spôsob vyporiadania, ale musí sa riadiť zákonom a môže teda rozhodnúť, že zrušenie

spoluvlastníctva bude vyporiadané aj iným spôsobom ako navrhoval. Ak však podieloví spoluvlastníci
požadujúreálnerozdelenieveci,apretosúochotníhradiťnákladynarozdelenieveci,niejemožnéurobiť
záver,žeodúčastníkovnemožnopožadovaťvynaloženienákladovspojenýchsrozdelenímveci,vtakom
prípade je vec deliteľná, aj keď náklady sú posudzované podľa obvyklých merítok, v nepomere s cenou
novovzniknutých nehnuteľností. V tomto konaní tak on ako aj žalovaná vyhlásili, že sú ochotní znášať

náklady na stavebné úpravy nehnuteľností. Rozdelením nemusia vzniknúť vždy rovnako hodnotné
samostatné diely nehnuteľnosti, i na tieto skutočnosti je potrebné pri vyporiadaní formou rozdelenia
prihliadať a vyjadriť ich primeranou peňažnou náhradou (tzv. kombinovaný spôsob vyporiadania). Preto
podľa odvolateľa súd sa mal vysporiadať po skutkovej stránke aj s tým, ako budú slúžiť samostatné
rozdelené časti nehnuteľnosti a aký bude k nim prístup, resp. ako budú k nim viesť inžinierske siete.

Tiež súd nereflektoval na to, že žalovaná užíva celý dom na podnikateľské účely, keď ho v turistickej
sezóne celý prenajíma a úžitok výlučne míňa pre svoju potrebu. Žalobca ďalej poukázal, že z tohto
domu pochádza, má k nemu citový vzťah a vždy po príchode na Slovensko sa tam chce vrátiť, tak súd
mal prihliadať aj na túto pohnútku, že dom chce reálne rozdeliť a štvrtinu chce výlučne ponechať v jeho
vlastníctve pre jeho potrebu a potrebu jeho rodiny. Možnosť budúcich komplikácií pri správe a údržbe

domu nie je sama o sebe dôvodom vylúčujúcim vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k domu jeho
rozdelením, napr. aj na byty. Pokiaľ súd rozhodol o primeranej náhrade podľa znaleckého posudku č.
268/15 znalkyne Ing. Brezániovej tak tento znalecký posudok je viac ako 3 roky starý, pričom ceny
nehnuteľnosti išli medzičasom podstatne hore. Preto ak v čase rozhodovania súdu uplynula od podania
znaleckého posudku už dlhšia doba, tu viac ako 3 roky, bolo potrebné vychádzať z aktualizovanej ceny.

Odvolateľ má preto za to, že súd nesprávne vyčíslil primeranú náhradu a tak jeho rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Rovnako nesprávne súd posúdil aj trovy konania, keďže on
ako žalobca podal alternatívny petit, na základe ktorého žiadal, aby súd zrušil a vyporiadal podielové
spoluvlastníctvo pričom alternatívne navrhoval rozdelenie nehnuteľnosti, resp. prikázanie jednému zo
spoluvlastníkov, ktorý vyplatí druhého odstupujúceho spoluvlastníka. No súd sa naklonil iba na jednu

stranu sporu - stranu žalovanú, keď tejto hocičo do alternatívneho petitu bol v plnom rozsahu úspešný,
no súd priznal trovy žalovanej. Priznanie trov konania je v absolútnom rozpore s princípom úspechu
konania, kedy súd vždy úspešnej strane konania prizná trovy s poukazom na to, že v tomto konaní
žalovaná súhlasila s reálnym rozdelením nehnuteľností, pričom nikdy neuvádzala, že chce prikázať
nehnuteľnosť do svojho vlastníctva a keďže takto žalovaná nedefinovala svoj nárok tak nemohla byť v

ňom ani úspešná. Navrhol preto rozsudok okresného súdu vo veci samej ako aj vo veci trov konania
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla: Žalobca v odvolaní tvrdí, že preukázal svoje
skutkové tvrdenie o reálnej deliteľnosti stavby, ktorá bola predmetom sporu a to tým, že spochybnil

závery znaleckého posudku súdom ustanovenej znalkyne Ing. Brezániovej predložením odborného
vyjadrenia Ing. Sýkoru spolu s geometrickým plánom. Uvádza, že pokiaľ on ako žalobca preukázal
súdu odborným vyjadrením a geometrickým plánom skutočnosť, že dom je reálne deliteľný, potom
žalovaná bola povinná súdu preukázať, že dom deliteľný nie je, čo sa však podľa jeho názoru nestaloa preto podľa neho žalovaná neuniesla dôkazné bremeno. Uvedená konštrukcia žalobcu je nesprávna
a vychádza z nepochopenia procesných povinností strán sporu, najmä strany žalobcu, ktorá ak chce
byť úspešná v spore, musí súdu spoľahlivo preukázať ním tvrdené skutočnosti. To, že žalobca predložil

súdu odborné vyjadrenie Ing. Sýkoru spolu s geometrickým plánom na rozdelenie pozemku pod
stavbou v žiadnom smere nepreukazuje reálnu deliteľnosť stavby, keď súd prvého stupňa sa správne
vysporiadal s uvedeným, keď zdôraznil, že žalobca mal súdu preukázať reálnu deliteľnosť stavby z
odboru stavebníctva a nie geodetom. Pokiaľ žalobca navrhol reálne rozdelenie domu tak, že mu má
pripadnúť do výlučného vlastníctva spálňa č. 1 na prízemí spolu s kúpeľňou a na prvom poschodí spálňa

č. 5 spolu s kúpeľňou, podkrovím a väčšou polovicou kuchynky v zmysle jeho vlastnoručne zhotoveného
nákresu, žalovaná uvádza, že ak by to navrhol sám žalobca práva neznalý tak sa to z určitého pohľadu
dá pochopiť, avšak pri právnom zastúpení advokátom je to neospravedlniteľné. Ak žalobca nesúhlasil s
hodnotou jeho podielu v zmysle záverov súdom ustanovenej znalkyne, mal možnosť navrhnúť kontrolné
znalecké dokazovanie ako sám uvádza v odvolaní, doplniť toto dokazovanie o dôkazy, z ktorých by bola
zrejmá trhová cena predmetnej stavby a nič mu nebránilo predložiť dôkazy o realizovaných predajoch

podobných nehnuteľností avšak nič také nepredložil. Ohľadne ním predloženého znaleckého posudku
Ing. Homzovej správne súd prvého stupňa skonštatoval, že ide len a výlučne o listinný dôkaz, ktorý si
žalobca sám objednal, nakoľko tento posudok nespĺňa podmienky vymedzené v ust. § 209 CSP. Súd
po účinnosti CSP nemôže sám bez návrhu doplniť dokazovanie o iné dôkazy aké tie, ktoré sú taxatívne
vymedzené v ust. § 185 CSP. Žalobca v odvolaní ďalej tvrdí, že podal alternatívny petit, keď žiadal, aby

súd zrušil a vyporiadal spoluvlastníctvo, pričom alternatívne navrhoval rozdelenie nehnuteľnosti, resp.
jej prikázanie jednému spoluvlastníkovi, ktorý vyplatí druhého ustupujúceho spoluvlastníka. Okrem toho,
že v prípade pôvodne navrhovaného petitu v žalobe zo dňa 11.10.2013 nemožno v žiadnom prípade
hovoriť o alternatívnom petite a v priebehu konania žalobca požadoval už len reálnu deľbu stavby.
Žalobca z dôvodu zanedbania svojich procesných povinností nepreukázal vo všeobecnosti možnosť

reálnej deliteľnosti domu, nieto ešte možnosť ním navrhovanej konkrétnej deľby domu. Nemá sa preto
dospieť k inému záveru len k tomu, že žalobca v konaní úspešný nebol, a preto musí znášať procesné
dôsledky s tým spojené. Teda nahradiť žalovanej trovy konania, ktoré inicioval. Zároveň si žalovaná
uplatňuje aj náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobca v podanej replike uviedol, že žalovaná vo svojom vyjadrení poukázala na to, že žalobca
predloženým odborným vyjadrením geodeta Ing. Sýkoru a geometrickým plánom nepreukázal súdu
reálnu deliteľnosť stavby. Žalobca má za to, že kompetentným vyjadriť sa k danej problematike bol
nielen znalec z odboru stavebníctva, ale aj znalec z odboru geodézia a kartografia. Tento znalec
spoľahlivo preukázal ním tvrdené skutočnosti, že predmetná stavba, súp. č. XXX, je reálne deliteľná.

Zároveň považuje za potrebné uviesť, že nakoľko sú vzťahy medzi ním a žalovanou značne narušené,
nepripadala do úvahy, aby dali vypracovať súkromný znalecký posudok znalca z odboru stavebníctvo,
nakoľko žalovaná by súkromnému, nie súdom ustanovenému znalcovi, predmetnú nehnuteľnosť
nesprístupnila. V rámci predmetnej žaloby jasne vyjadril svoj záujem riešiť predmetnú vec mimosúdne,
teda uzatvoriť so žalovanou dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k rodinnému dom súp.

č. XXX, pričom bol ochotný sa s ňou dohodnúť aj na jednom zo spôsobov vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, ktoré je ustanovené v § 142 ods. 1 OZ. No žalovaná predmetnú výzvu neprevzala v
odbernej lehote, a preto bol nútený podať predmetnú žalobu na súd.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v

zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a v
medziach vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil
ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP a v závislom výroku o trovách konania podľa § 388
CSP zmenil tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov prvostupňového konania.

6. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.8. Podľa ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu,
odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie vo veci samej je vecne správne, prvoinštančný súd
predmetnú vec skutkovo aj právne správne posúdil. Odvolací súd (v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP) sa
v celom rozsahu stotožňuje i s jeho odôvodnením, ktoré jasným, zrozumiteľný, presvedčivým a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a

teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným ust. § 387 ods. 2
CSP) odvolací súd preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty
žalobcu uvedené v odvolaní.

11. Z ust. § 141 a § 142 Občianskeho zákonníka vyplýva, že spoluvlastníci sa môžu dohodnúť na zrušení
spoluvlastníctva a na vzájomnom vyporiadaní; ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva
právna úprava vychádza zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu.
Občiansky zákonník v ust. § 142 ods. 1 upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového

spoluvlastníctva pre prípad, ak nedôjde k dohode o zrušení spoluvlastníctva a súčasne upravuje aj ich
poradie, ktoré je pre súd záväzné (1. rozdelenie veci, 2. prikázanie veci za náhradu, 3. nariadenie jej
predaja).

12. V posudzovanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca žalobu o zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podal v roku 2014 proti žalovanej svojej sestre, pričom
žalobca bol spoluvlastníkom sporného rodinného domu v podiele 1 a žalovaná v podiele 3. Z
dokazovaniavykonanéhopredsúdomprvejinštancieďalejvyplynulo,žekdohodemedzispoluvlastníkmi
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedošlo, preto žalobca bol oprávnený domáhať
sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva cestou súdu, pokiaľ ďalej v spoluvlastníckom

vzťahu nechcel zotrvať. V žalobe navrhoval zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k predmetnej
nehnuteľnosti buď reálnym rozdelením medzi ním a žalovanou na základe vypracovaného znaleckého
posudku súdom ustanoveným znalcom z odvetvia stavebníctva, odbor oceňovania nehnuteľnosti alebo
prikázaním do výlučného vlastníctva žalovanej s povinnosťou vyplatiť žalobcovi titulom vyrovnania
podielového spoluvlastníctva sumu určenú znaleckým posudkom. Obidvaja spoluvlastníci mali záujem

na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k predmetnému rodinnému domu, no líšili sa v spôsobe, keď
každý navrhoval iný variant reálneho rozdelenia predmetnej nehnuteľnosti. Preto správne súd prvej
inštancie nariadil vo veci znalecké dokazovanie, keď uložil znalcovi znaleckú úlohu posúdiť možnosť
reálneho rozdelenia spornej nehnuteľnosti - rodinného domu č. s. XXX na parcelách č. 16154/112 a
16154/289 podľa výšky spoluvlastníckych podielov a stanoviť jeho všeobecnú hodnotu. Znalkyňa Ing.

Brezániová sa v znaleckom posudku k reálnej deľbe vyjadrila tak, že táto je možná len vtedy, keď
podľa stavebného zákona vzniknú dve samostatné veci, ale práve z dôvodu, že stavba je situovaná na
pozemku parc. č. 16154/112, ktorá je vo vlastníctve pozemkového spoločenstva Urbár Terchová a na
pozemku16154/289,ktorýniejevlastníckyvysporiadaný,pretoniejemožné,abyvzniklidvesamostatné
veci a na základe tohto nie je možná reálna deľba rodinného domu č. s. XXX k.ú. U..

13. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s odlišným stanoviskom znalca Ing. Mateja Sýkoru,
ktorý ako listinný dôkaz predložil žalobca. Tento vo svojom odbornom vyjadrení ako znalec z odboru
geodézie a kartografie uviedol, že reálne rozdelenie stavby č XXX je možné vykonať na podklade
predloženého geometrického plánu č. 1322/2017 č. 36442500-202-2017, na základe ktorého parcelu

CKN 16154/112 rozdelil na parcely č. 16154/112 - zastavaná plocha o výmere 80 m2 a 16154/365
- zastavaná plocha o výmere 7 m2 a parcela CKN 16154/289 bola rozdelená na parcely č.
16154/289-zastavanáplochaovýmere20m2a16154/366-zastavanáplochaovýmere23m2.Ajpodľa
odvolacieho súdu správne súd prvej inštancie poukázal na to, že Ing. Matej Sýkora predložil geometrický
plán na rozdelenie nehnuteľnosti, ktoré nie sú predmetom konania a strany sporu nie sú spoluvlastníci

týchto pozemkov. Nemohol preto odvolací súd prisvedčiť argumentom žalobcu, na ktorých zotrval aj v
odvolacom konaní, že predmetnú nehnuteľnosť je možné reálne rozdeliť. Preto správne bolo pristúpené
v poradí druhému spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázaním veci
za náhradu. Prikázanie veci je nevyhnutne spojené s povinnosťou poskytnutia primeranej náhrady. Zaprimeranú náhradu treba považovať hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa
miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý
bol prisúdený druhej spoluvlastníčke.

14. Odvolací súd nezistil pochybenie v napadnutom rozhodnutí ani pri zistení všeobecnej hodnoty
rodinného domu č. s. XXX na parcele č. 16154/112 a 16154/289 vrátane príslušenstva k.ú. U.,
obec U., okres F.. Súd prvej inštancie zhodne so súdom odvolacím mal nepochybne preukázané, že
všeobecná hodnota spornej nehnuteľnosti bola stanovená podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o

stanovení všeobecnej hodnoty majetku a bola znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny ku dňu
zhotovenia znaleckého posudku, t.j. k 29.11.2015. Pokiaľ odvolateľ tvrdil, že od uvedeného dátumu ceny
nehnuteľnosti v tejto oblasti išli hore, resp. že cena spornej nehnuteľnosti stúpla, toto svoje tvrdenie v
odvolacom konaní ničím nepreukázal.

15. Pokiaľ žalobca vytýkal výroku rozsudku podstatnú vadu v tom, že nie je v ňom uvedené, aký úrad

vedielistvlastníctvač.XXXX,podľaodvolaciehosúdutentoprílišnýformalizmusniejenamieste,pretože
táto skutočnosť nie je vadou, ktorá by mohla mať za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodnutia,
pretože z výroku napadnutého rozsudku je zrejmé, o aký rodinný dom sa jedná (rodinný dom č. s. XXX),
na akých parcelách je postavený (na parc. č. 16154/112 a parc. č. 16154/289), v akom katastrálnom
území sa nachádza (k.ú. U.), v ktorej obci (U.), v ktorom okrese (F.) a na akom liste vlastníctva je

zapísaný (LV č. XXXX). To, aký úrad vedie príslušný list vlastníctva, nie je nevyhnutné uvádzať, nakoľko
miestna príslušnosť orgánu katastra vyplýva z katastrálneho územia, ktoré v preskúmavanom rozsudku
je uvedené (katastrálne územie U., obec U., okres F.).

16. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu

v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do
úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255
a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov (celkom alebo čiastočne) neprizná. Musí ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj
náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať buď v okolnostiach danej veci, alebo okolnostiach

u strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako
neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania, nesmie odporovať dobrým mravom, ale musí sa javiť ako
rozumná.

17. Judikatúra tiež konštatuje, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal

jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný
skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré
je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadať. Ustanovenie preto
nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania (uznesenie NS SR z 28. januára 2010 sp.zn. 2M Cdo 17/2009).

Odvolací súd v medziach týchto úvah dospel k záveru, že v preskúmavanej veci je dôvodné aplikovať
ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania s ohľadom na charakter a okolnosti veci,
ktorá bola predmetom konania. Všeobecne uznávanou zásadou je, že nikoho nemožno nútiť, aby
zotrval v podielovom spoluvlastníctve. V preskúmavanej veci o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva žalobca, skôr ako podal na súd žalobu, mal snahu ho vyporiadať mimosúdne tak,

že dňa 9.8.2013 zaslal žalovanej výzvu na jeho vyporiadanie, ktorú žalovaná v odbernej lehote
neprevzala, preto žalobca podal žalobu na súd. V žalobe navrhoval zrušiť a vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti buď reálnym rozdelením medzi ním a žalovanou na základe
vypracovaného znaleckého posudku súdom ustanoveným znalcom z odvetvia stavebníctva, odbor
oceňovania nehnuteľnosti alebo prikázaním do výlučného vlastníctva žalovanej s povinnosťou žalovanej

vyplatiť žalobcovi titulom vyrovnania podielového spoluvlastníctva sumu určenú znaleckým posudkom.
V priebehu konania bolo zistené, že obidvaja spoluvlastníci majú záujem na zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, no líšili sa v spôsobe, keď každý navrhoval iný variant. Preto bolo v záujme
obidvoch,abyotomtorozhodolsúd,atakjedôvodné,abysivzniknutétrovykonaniahradilkaždýzostrán
sporu sám. Preto odvolací súd rozhodol v časti výroku o trovách konania tak, že rozsudok súdu prvého

stupňa v tejto časti zmenil tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov prvostupňového
konania.18. S poukazom na vyššie uvedené rovnako rozhodol aj o trovách odvolacieho konania tak, že žiadna
zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)