Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 9, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/42/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117231105
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4117231105.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a

členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobkyne: X. H.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom I., H. X. XX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.
r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti zmluvy, bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 17. septembra 2018 č. k. 10Csp/328/2017-64 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých vyhovujúcich výrokoch (I., II.) a vo

výroku o náhrade trov konania (IV.) p o t v r d z u j e .

Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že Dohoda o odplate zo zmluvy o úvere č.
840043970 z 09. 05. 2012, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, je neplatná. Žalovanému uložil
povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie 1.718 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo
zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa nemá proti žalovanému
nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 137 písm. d/

CSP, § 11 ods. 4, § 2 písm. g/, § 9 ods. 2 písm. j/, l/, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, 5, 6, § 39, § 41, § 451
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobkyňa žalobou a jej doplnením požadovala, aby
súd rozhodol, že zmluva o úvere č. 840043970, uzatvorená medzi ňou a žalovaným, je bezúročná
a bez poplatkov, je neplatná, že žalovaný je povinný jej vydať bezdôvodné obohatenie 1.718 eur,
resp. minimum 50% a finančné zadosťučinenie 1.000 eur. Žalobu odôvodnila tým, že ako spotrebiteľka
uzavrela so žalovaným ako veriteľom zmluvu, pripravenú na vopred predtlačenom formulári, ktorej

obsah nemala možnosť ovplyvniť. Súčasťou zmluvy sú nečitateľné úverové podmienky. Žalovaný použil
v zmluve nespočetné množstvo neprijateľných podmienok, zmluva je preto vadná. Bola uzavretá za
nápadne nevýhodných podmienok, v rozpore so zákonom a prieči sa dobrým mravom, a preto je
neplatná podľa § 37, 39 a § 53 Občianskeho zákonníka. V zmluve nebola uvedená správna ročná
percentuálna miera nákladov podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z. z., a preto je úver
bezúročný a bez poplatkov. Zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, a pokiaľ v nej absentuje rozlíšenie splátok na istinu, úroky a poplatky, je úver bezúročný

a bez poplatkov. Výška istiny bola 46,20 eura, mesačná splátka 87,11 eura. Využité prostriedky boli
1.940,40 eura. Zmluva bola ukončená 10. 11. 2015 splatením všetkých jej záväzkov. Žalovaný jej kópiu
zmluvnej dokumentácie nevydal. Z vykonaného dokazovania, a to zo zmluvy o úvere, mal súd za
preukázané, že medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom existoval záväzkový vzťahna základe zmluvy o úvere č. 840043970. Uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri
ich uzatváraní a plnení z nej žalobkyňa, ktorá je fyzickou osobou, nekonala v rámci predmetu svojej
podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti a žalovaný, ktorý je obchodnou spoločnosťou, konal v

rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Na tento právny vzťah sa preto použijú ustanovenia § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri
ostatných právnych predpisoch zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Sporná zmluva bola uzavretá 10. 05. 2012 prijatím návrhu žalobkyne
z 18. 04. 2012 žalovaným 10. 05. 2012, a nie 09. 05. 2012 a ani 23. 05. 2013, tak ako

strany rozporuplne tvrdili. Žalobkyňa v žalobnom návrhu žaloby označila spornú zmluvu nesprávnym
dátumom a túto vadu neodstránila ani po výzve súdu v doplnení žaloby. Nesprávny dátum zmluvy
uvádzal vo svojom vyjadrení aj žalovaný. Pretože však žalovaný nenamietal uzavretie zmluvy, a pretože
sporná zmluva bola označená jej nezameniteľným číslom a dátum jej uzavretia bol preukázaný zmluvou
v listinnej podobe, súd považoval žalobu v tejto časti za dostatočne určitú, jasnú a zrozumiteľnú.
Vykonaným dokazovaním, a to zmluvou o úvere a zmluvnými dojednaniami, mal súd za preukázané, že

zmluvné strany sa dohodli na poskytnutí revolvingového úveru, pre ktorý je charakteristické, že pri ňom
vzniká medzi poskytovateľom a klientom dlhodobý vzťah, ktorý umožňuje klientovi čerpať prostriedky
poskytovateľa opakovane, a teda sa nejedná o klasický spotrebiteľský úver. V zmluve sú uvedené všetky
zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a to v správnej výške, a hoci do RPMN
úveru a ani do celkovej čiastky úveru, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť žalovanému, nie je zahrnutá odplata

za službu odložených splátok úveru, žalobkyňa nepreukázala, že podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010
Z. z. musela navyše takúto zmluvu uzavrieť, aby získala spotrebiteľský úver alebo, aby ho získala za
ponúkaných podmienok, a preto by mali byť zohľadnené v celkových nákladoch žalobkyne. Žalobkyňa v
žalobe namietala, že zmluva neobsahuje ani členenie splátky podľa 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010
Z. z., čo však žalovaný namietal. V tomto smere musí dať súd za pravdu žalovanému, pretože dikcia

zákona takéto členenie nevyžaduje a súd poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. februára
2018 sp. zn. 3 Cdo 146/2017, ktorý judikatúrou formulovaný právny názor sa aplikuje aj do minulosti
(retrospektívne), viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2018, sp. zn. 3 Cdo 198/2017. S
absenciou uvedených náležitostí, resp. ich správneho vyjadrenia zákon spája následok, že úver je podľa
§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročný a bez poplatkov. Pretože však tieto skutočnosti neboli v

konanípreukázané,súdžalobuvtejtočastizamietol.Žalobkyňažaloboupožadovalaurčiťspornúzmluvu
o úvere aj za neplatnú z dôvodu, že obsahuje nespočetné množstvo neprijateľných podmienok, ktoré
však bližšie nešpecifikovala, z dôvodu, že bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok, ktoré
však bližšie neurčila a že sa prieči dobrým mravom. Uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, a preto
podľa § 53 ods. 1 až 5 Občianskeho zákonníka nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky,
čo však neplatí pre zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny, ak sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo, ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané, t. j. žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť ich obsah a takéto neprijateľné podmienky sú
neplatné. Z obsahu zmluvy vyplýva, že poskytnutie úveru bolo dohodnuté za úrok 70,01% ročne a v

prípade revolvingu 63,16%. Z www.nbs.sk pritom vyplýva, že obvykle požadovaná odplata na finančnom
trhu v čase uzavretia zmluvy bola 11,79%. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s dobrým mravmi, t.
j. pravidlami morálneho charakteru, ktoré sú všeobecne platné a uznávané v demokratickej spoločnosti,
vktorejsauplatňujeapresadzujevzájomnáslušnosť,ohľaduplnosťavzájomnérešpektovanie(rozsudok
Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 32 Odo 1022/2004 zo dňa 15. novembra 2005). Porovnaním dohody o

úrokoch s obvykle požadovanými úrokmi na finančnom trhu v obdobných prípadoch s ohľadom na výšku
úveru 1260 eur a revolvingu 846,71 eura a ich splatnosť 2 roky, dospel súd k záveru, že dojednané
úroky, ktoré šesťnásobne prekračujú úrokovú mieru pri obdobných úveroch, nie sú akceptovateľné, sú
v rozpore s dobrými mravmi, a preto neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a § 41 Občianskeho
zákonníka. Pretože sporné úrokové sadzby sa týkajú hlavného predmetu plnenia, súd neposudzoval

ich neprijateľnosť a neplatnosť podľa uvedeného zákonného ustanovenia, ale iba podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka. Okrem odplaty vo forme úrokov sa zmluvné strany v čl. 8.1.
zmluvy dohodli aj, že žalovaný poskytne žalobkyni službu v možnosti odkladu splátok úveru za odplatu
243,67 eura a revolvingu 166,14 eura. Pretože uvedená služba je predmetom obchodnej činnosti
žalovaného a dohodnutá odplata výrazne predražuje poskytnutý úver, videl v nej súd skryté úroky bez

tak predraženého úveru, a preto aj tieto dojednania o odplate považoval za absolútne neplatné podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka a aj podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Pretože žalobkyňa v
konaní iné zmluvné dojednania bližšie nešpecifikovala a ani nepreukázala dôvodnosť svojich tvrdení
ohľadne nevýhodných podmienok, za ktorých mala zmluvu uzavrieť zmluvy, ktoré žalovaný namietal,a pretože zistený dôvod neplatnosti sa vzťahuje len na časť právneho úkonu, ktorú možno oddeliť od
ostatného obsahu, súd žalobe v časti určenia odplaty za neplatnú vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu
zamietol. Žalovaný na základe zmluvy poskytol žalobkyni peňažné prostriedky v celkovej výške 1.696,90

eura, tak ako vyplýva z predložených prehľadov platieb žalobkyne, ktoré súdu predložil žalovaný, a
nie 1.940,40 eura, tak ako tvrdila v žalobe žalovaná a to úver 1.016,33 eura a revolving 680,57 eura,
ktoré sumy úveru a revolvingu boli znížené o neplatne dohodnutú odplatu. Žalobkyňa vrátila žalovanému
podľa predloženej platobnej histórie z 08. 06. 2018 sumu 3.661,06 eura. Pretože uvedená zmluva je v
časti odplaty neplatná, je rozdiel 1.964,16 eura (3.661,06-1.696,90=858,79) bezdôvodným obohatením

poskytnutým žalobkyňou žalovanému bez právneho dôvodu, ktoré je žalovaný povinný žalobkyni vydať
podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa žalobou požadovala vydanie bezdôvodného
obohateniavovýške1.718eur,apretosúdjejžalobevtejtočasticelkomvyhovelarozhodol,žežalovaný
je povinný jej vydať 1.718 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol
súd podľa § 255 ods. 2 CSP, a pretože úspešnejšej žalobkyni žiadne trovy nevznikli, tak jej súd ich
náhradu nepriznal.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie, v jeho vyhovujúcich výrokoch, napadol včas podaným odvolaním
žalovaný, domáhajúc sa ním, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti a žalobu zamietol
alebo, aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil celú vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.
Uviedol, že základná regulácia úrokov vyplýva z ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý

obsahuje reguláciu záväzku platiť úroky, úpravu situácie, ak si strany výslovne nedohodli výšku úrokov v
zmluve a úpravu situácie, ak si strany dohodli v zmluve úroky vyššie, než je prípustné na základe alebo
podľa zákona. Podľa normatívneho znenia uvedeného ustanovenia - Od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť

obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia
zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník
povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Uvedená právna úprava vyplývajúca z poslednej vety
citovaného zákonného ustanovenia má prednosť pred Občianskym zákonníkom, nakoľko ide o osobitný
druh regulácie záväzku platiť úroky v prípade, ak sú úroky dohodnuté vo výške vyššej než je prípustné

na základe alebo podľa zákona, ide o špeciálnu právnu úpravu (lex specialis) pred všeobecnou úpravou
občianskeho práva. Súd prvej inštancie postupoval nesprávne a dospel k nesprávnemu právnemu
záveru o neplatnosti uzavretej úverovej zmluvy. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia nie je
možné dospieť k záveru o neplatnosti celej úverovej zmluvy, ale len k záveru, že by dlžník z úverovej
zmluvy bol povinný platiť úroky vo výške najviac prípustnej podľa alebo na základe zákona. Záver

o neplatnosti celého ustanovenia o úrokoch odporuje zákonu aj preto, že v prípade, ak si strany
výšku úroku nedohodnú, podľa zákona nejde o neplatnú zmluvu, pretože v takom prípade by dlžník
mal platiť len úroky požadované bankami. Súd prvej inštancie neposúdil prejednávanú vec podľa
príslušných zákonných ustanovení a dospel k nesprávnemu záveru o neplatnosti celej úverovej zmluvy.
Posúdenie celého ustanovenia o úrokoch ako neplatného neobstojí ani podľa predpisov občianskeho

práva. Všeobecným a ustáleným pravidlom výkladu právnych predpisov a ich aplikácie pri posudzovaní
platnosti právneho úkonu je zásada, že má prednosť taký prístup, ktorý ponecháva právny platný aspoň
v časti, než ako by mal byť právny úkon posúdený za neplatný. Ak súd prvej inštancie bol schopný
určiť, že výška úrokov je v rozpore s dobrými mravmi, potom logicky je a musí byť spôsobilý určiť,
kde (od akej hodnoty) dochádza k rozporu s dobrými mravmi. Inak povedané, na to, aby súd mohol

dospieť k záveru o neplatnosti zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi v časti úrokov, musí vedieť určiť
hranicu, kde tento rozpor už je a kde ešte nie je. Takéto určenie pritom logicky bude spĺňať aj podmienku
oddeliteľnosti od ostatného obsahu, pretože ak sa na jednej strane dá určiť hranica, kde rozpor nastal a
kde nie, potom súd tým vyjadruje svoje právne posúdenie aj o tom, kde sa dohoda o úroku považuje ešte
za platnú a kde už platnou nie je. Súd prvej inštancie neposúdil prejednávanú vec správne ani podľa

ustanovení Občianskeho zákonníka a dospel k nesprávnemu záveru o neplatnosti úverovej zmluvy a
o vzniku bezdôvodného obohatenia. Tiež uviedol, že namieta aj neurčitosť výroku I., nakoľko uvedený
výrok nekorešponduje so žiadnou časťou zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8400043970 a je vôbec
sporné, či za takéhoto stavu ide o vykonateľný výrok. Rovnako z rozsudku nevyplýva ani odôvodnenie,
aký právny záujem na uvedenom výroku bol preukázaný, ak ide po právnej stránke o určovací výrok

o otázke, ktorá je len predbežnou vo vzťahu k výroku o plnení. Vytkol tak súdu prvej inštancie, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako i rozhodnutie súduprvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd rozhodol na základe
nepríslušnej právnej normy.

3. Žalobkyňa po podaní odvolania žalovaným doručila súdu písomné podanie zo dňa 28. 04. 2019, v
ktorom sa však vyjadrila k zmluve pod č. 8400052962 ( ktorá nie je predmetom tohto sporu).

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (podľa § 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
žalovaného (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s

verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
v jeho napadnutých vyhovujúcich výrokoch (I., II.), ako i v súvisiacom výroku o náhrade trov konania
(IV.) je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý

b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

6. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní

fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

8. Predmetom konania je nárok žalobkyne voči žalovanému na určenie, že Zmluva o úvere č.

840043970, uzavretá medzi stranami sporu, je bezúročná a bez poplatkov, určenie, že predmetná
zmluva o úvere je neplatná, ako i nárok žalobkyne na plnenie - vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 1.718 eur (pokiaľ súd prvej inštancie uviedol za predmet konania i zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia, urobil tak nesprávne). Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že medzi stranami
sporu bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej žalovaný vystupoval ako dodávateľ

a žalobkyňa ako spotrebiteľ a na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni spotrebiteľský úver č.
840043970. Žalobkyňa argumentovala, že uzavretá zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a
ževeriteľvovzťahuknejpostupovalvrozporesdobrýmimravmiajejspotrebiteľsképrávaboliporušené.
Uviedla, že text zmluvy o úvere a úverových zmluvných podmienok je voľným okom nečitateľný, tiež
to, že v zmluve nie je uvedená správna RPMN, pričom neuvedenie tohto údaju je sankcionované

tým, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Postup žalovaného vyhodnotila ako nekalú obchodnú
praktiku, keď obchodní mandatári žalovaného jej neposkytli náležité informácie, nepristupovali k nej
s odbornou starostlivosťou, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu
k spotrebiteľovi, neposkytli ani úplné, presné a jasné údaje o náležitostiach spotrebiteľskej zmluvy,
nepodali jej podstatné informácie a tým zapríčinili, že urobila rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré

by inak neurobila. Tiež uviedla, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne
poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Pokiaľ v zmluve takéto rozlíšenie absentuje,
považuje sa spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Zmluvu považovala za priečiacu sa

zákonu a dobrým mravom, a tak v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú od počiatku. Tiež
žiadala vydať od žalovaného aj bezdôvodné obohatenie, o ktoré sa žalovaný obohatil, keďže zmluva
bola pre porušenie zákona bezúročná a bez poplatkov.

9. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel čiastočne, a to v rozsahu vydania

bezdôvodného obohatenia žalovaným žalobkyni v ňou požadovanej výške 1.718 eur, a v rozsahu
neplatnosti zmluvy o úvere, keď v tomto smere považoval za neplatnú dohodu o odplate zo Zmluvy
o úvere č. 840043970 zo dňa 09. 05. 2012 (teda za neplatnú neurčil celú zmluvu o úvere, ale len jej
časť). Vzhľadom na rozsah podaného odvolania, predmetom preskúmania odvolacieho súdu sú právevyhovujúce výroky napadnutého rozhodnutia, keď právoplatnými sa stali jeho zamietajúce výroky (bez
ohľadu na možnosť posúdenia ich vecnej správnosti, resp. nesprávnosti odvolacím súdom).

10. Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanej
veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v podanom odvolaní. Pokiaľ žalovaný tvrdil,
že súd prvej inštancie právnu vec posúdil podľa nepríslušnej právnej normy, s takouto argumentáciou
žalovaného sa odvolací súd nestotožňuje.

11. V danom zmluvnom vzťahu vystupovali žalobkyňa ako fyzická osoba - spotrebiteľka a žalovaný
vystupoval ako dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a teda uzatvorili
zmluvu spotrebiteľskú. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Je totižto náležité a plne
v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov

súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach, a nie podnikateľské
právo. Súd prvej inštancie tak správne posúdil vzťah medzi stranami sporu ako vzťah zo spotrebiteľskej
zmluvy, aplikujúc naň príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch. Je potrebné uviesť, že rozhodovacia činnosť súdom SR sa v tomto smere
vyvíja jednotne, pričom k aplikácii predpisov o ochrane spotrebiteľov na tzv. absolútne obchody sa

vyjadroval i Ústavný súd SR už v rozhodnutí z 19. 06. 2013 č. k. I ÚS 402/2013-10, ktorým odmietol
pre zjavnú neopodstatnenosť sťažnosť sťažovateľa vo veci namietaného porušenia základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vo veci, kde odvolací súd
vzťah úverovej zmluvy posudzoval ako vzťah spotrebiteľský.

12. Berúc do úvahy ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nie je dôvodné aplikovať
ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka pre prípad zmlúv o spotrebiteľských úveroch.
Ak nastane situácia predpokladaná uvedeným ustanovením Obchodného zákonníka, a síce strany
si dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, v sfére zmlúv o

spotrebiteľských úveroch vo forme úveru, následkom nebude povinnosť spotrebiteľa platiť najvyššie
prípustné úroky, ale dohodu o výške úrokov bude treba hodnotiť ako neplatnú (§ 41 Občianskeho
zákonníka) pre jej rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka), prípadne obchádzanie
zákona o najvyššej prípustnej odplate. V prípade, ak je dohoda o výške úrokov v rozpore s dobrými
mravmi, nie je v právomoci súdu tieto úroky znížiť (moderačné právo), ale je potrebné takúto dohodu

považovať za neplatnú. Právny poriadok neumožňuje súdu výšku úrokov moderovať a neprimerane
vysoké úroky znížiť na primeranú mieru. Je pritom nesporné, že dohodu o úrokoch možno od
samostatnej zmluvy o úvere oddeliť a táto môže existovať aj samostatne. Samotnú dohodu o výške
úrokov však nie je možné deliť, pretože hospodárskym motívom zmluvných strán bolo uzavrieť dohodu
o konkrétnej cene. Ak je táto dohoda v rozpore s dobrými mravmi, je neplatná v celom rozsahu z

dôvodu svojej nedeliteľnosti. Osobitným argumentom v neprospech moderačného práva súdu je aj
logický dôsledok, pri ktorom by bolo vo veriteľovom záujme vždy dohodnúť čo najväčší úrok, pretože
v prípade rozporu s dobrými mravmi by ho súd len upravil na najvyššiu prípustnú mieru. Pri dojednaní
úrokov pri peňažnej pôžičke/úvere koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje
primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke/úvere v situácii pre neho

nepriaznivej. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne
prevyšujeúrokovúmieruvdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovým
sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pokiaľ teda súd prvej inštancie
uzavrel, že dojednanie o výške úrokov v uzavretej zmluve je pre jeho rozpor s dobrými mravmi neplatné
v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, s takýmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací

súd stotožňuje, pričom v odôvodnení vyššie poskytuje odpoveď na odvolacie námietky žalovaného
týkajúce sa moderácie výške úrokov a neplatnosti zmluvy ako takej, keď je jednoznačné, že súd prvej
inštancie nerozhodol o neplatnosti celej zmluvy, ale len jej oddeliteľnej časti, v zmysle ustanovenia §
41 Občianskeho zákonníka, týkajúcej sa odplaty ako takej ( úroky z úveru + odplata za poskytnutie
služby odkladu splátok). Z obsahu napadnutého rozhodnutia je jednoznačné, ako súd prvej inštancie

špecifikoval dohodu o odplate zo zmluvy o úvere, a to napriek tomu, že takto definovaný pojem zmluva
o úvere neobsahuje v súdom vymedzenom rozsahu, tak ako namietal žalovaný, avšak je zrejmé, že
odplatou je v tomto prípade dohoda o výške úrokov z úveru a dohoda o odplate za poskytnutie služby.
I keď takáto striktná špecifikácia nevyplýva z výroku rozhodnutia, čo považuje žalovaný za nedostatokvykonateľnosti tohto výroku, je potrebné uviesť, že v praktickom ponímajú táto okolnosť nespôsobí
nevykonateľnosť rozhodnutia ako takého, keď z hľadiska výkonu tohto rozhodnutia je rozhodujúci práve
výrok na plnenie (II.), ktorý nesporne vykonateľný je.

13. Pokiaľ žalovaný namietal, že nebolo preukázané, aký právny záujem má žalobkyňa na určujúcom
výroku, v tomto smere odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho
bode 9., s ktorým sa stotožňuje.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich
výrokoch a vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, pričom o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným

rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).