Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 23, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/90/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818203063
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818203063.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu TELERVIS PLUS a.s., so sídlom
v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpený JUDr. Y. X., advokátom, so sídlom v W. -
H., N. XX, proti žalovanej B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., M. XXX/X, o zaplatenie 1.250,- eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
č. k. 10Cb/7/2018 - 41 zo dňa 9. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. nepriznal
stranám sporu nárok na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že žalobca ako veriteľ a žalovaná
ako dlžník uzatvorili dňa 25.06.2015 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej
úver v sume 2.000,- eur, ktorý sa žalovaná zviazal vrátiť veriteľovi spolu s odplatou 920,- eur, ktorá
predstavovala 46% istiny. Žalovaná sa celkom zaviazala zaplatiť žalobcovi sumu 3.640,- eur v 13
mesačných splátok po 280,- eur s tým, že prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí úverovej zmluvy

a každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V čl. II. úverovej
zmluvy bolo dojednané, že úver je poskytnutý za odplatu podľa čl. I. vo výške 46% z istiny a celkový
úrok vo výške 20% z istiny za celú dobu splácania úveru. Za poskytnutie úveru si žalobca účtoval
spracovateľský poplatok vo výške 6% z istiny a žalovaná sa súčasne zaviazala zaplatiť poplatok za
správu úveru vo výške 10% z istiny. V čl. III. úverovej zmluvy bola medzi stranami sporu dojednaná
zmluvná pokuta vo výške 0,2% denne z dlžnej sumy za každy, aj začatý deň omeškania. Na zaplatenie
úveru žalovaná žalobcovi poukázala sumu 2.390,- eur, čo žalobca konštatoval v obsahu žaloby. V čl. I.

úverovej zmluvy bolo konštatované, že žalobca poskytol žalovanej hotovostný, účelový úver na výkon
podnikania alebo povolania. Z obsahu zmluvy vyplývalo, že žalovaná v nej bola identifikovaná ako
fyzická osoba, podnikateľka zapísaná v Živnostenskom registri pod č. 307-5792, IČO: 35385171. Súd
prvej inštancie vyhodnotil predmetnú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom sa túto zmluvu
vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, z toho dôvodu, že žalobca poskytol
hotovostný, účelový úver v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaná v nej bola identifikovaná
ako fyzická osoba, podnikateľka zapísaná v Živnostenskom registri pod č. 307-5792, IČO. 35385171,

pričom žalovaná v obsahu odporu proti platobnému rozkazu uviedla, že úver si vzala z dôvodu finančnej
tiesne, v ktorej sa ocitla po rozvode manželstva, kedy sa starala o tri deti a nemala inú možnosť ako
si zachrániť bývanie a rovnako aj vo svojej výpovedi potvrdila, že účelom úveru bolo zabezpečenie
výživy dvoch plnoletých synov, ktorý v tom čase študovali na vysokej škole. Žalovaná síce vykonávalapodnikateľskú činnosť ako živnostníčka, ale podnikala v predmete činnosti finančné poradenstvo, v
rámci ktorého sprostredkúvala poskytovanie úverov pre spoločnosť POHOTOVOSŤ. S touto činnosťou
podľa názoru súdu prvej inštancie nie sú spojené vysoké a pravidelné prevádzkové náklady a podnikanie

nespočíva v predaji tovaru alebo služieb, kedy podnikateľ vykonáva obrat finančných prostriedkov, preto
je nepravdepodobné, že by žalovaná potrebovala úver v sume 2.000,- eur na výkon svojho podnikania.
Vo svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie jasne a zrozumiteľne uviedla vysvetlila dôvody, pre
ktoré požiadala žalobcu o úver a súd prvej inštancie nemal pochybnosti o pravdivosti jej tvrdení, preto
úverovú zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pri uzatváraní ktorej mala žalovaná

postavenie spotrebiteľa. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere v písomnej forme spĺňala prísne obsahové náležitosti. Preskúmaním spotrebiteľskej zmluvy súd
prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva neobsahuje vymedzenú sadzbu úroku, od ktorej sa mala
odvíjať výška splátky podľa § 9
ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve bola uvedená výška úroku 20% z istiny
pričom celá suma budúcich úrokov ako výnos bola zahrnutá v celkovej čiastke

1.640,-eur,ktorábolaoznačenáakocelkovýpoplatok.Súdprvejinštancieuviedol,žetakýmtospôsobom
sa obchádza uvedené ustanovenie a tiež ustanovenie § 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch,
keďže úroková sadzba by zásadne mala byť uvedená ako sadzba za jeden rok. Predmetný úver pritom
nebol poskytnutý na dobu splácania len jedného roka. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca súce
uviedol úrokovú sadzbu vo výške 20%, ale uplatnil si aj spracovateľský poplatok a poplatok za správu

úveru, čo z hľadiska účelu plní funkciu odplaty. Odplata veriteľa má byť pritom podľa čl. I. zmluvy 46%
istiny, teda nie je uvedená konkrétnou sumou, Zákonom stanovené členenie a označenie jednotlivých
zložiek úveru nie je svojvoľné. Predstavuje prehľadné vymedzenie, aby sa dlžník ako spotrebiteľ dokázal
zorientovať v ponuke a zároveň aby nebolo možné, že si veriteľ bude voči nemu uplatňovať aj nároky,
na ktoré nemá právo. Súd prvej inštancie uviedol, že je zrejmé, že žalobca pri formulovaní celkovej

výšky odplaty zvolil rôzne označenia (odplata, celkový poplatok, celkový úrok, spracovateľský poplatok,
poplatok za správu úveru), ktoré zámerne vyčísloval percentami tak, aby zneprehľadnil celkovú výšku
odplaty. Napokon zmluvy neobsahuje ani ďalšiu podstatnú náležitosť a to uvedenie ročnej percentuálnej
miery nákladov - RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Záverom uviedol,
že hoci zákon o spotrebiteľských úveroch absenciu niektorej z náležitostí uvedenej v ustanovení § 9

ods. 2 sankcionuje neplatnosťou, poskytuje spotrebiteľovi špecifickú ochranu spočívajúcu v tom, že ak
nie je niektorý z týchto údajov uvedený v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov (§11 ods. 1). Vzhľadom k tomu, že zmluva o úvere zo dňa 25.06.2015 uzavretá medzi stranami
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i), k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ( v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy),

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanej bol poskytnutý úver v sume 2.000,- eur, na
splatenie ktorého poukázala sumu 2.390,- eur, t.j. o sumu 390,- eur viac než predstavovala hodnota
úveru, preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu nepovažoval za dôvodnú a zamietol ju.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca s poukazom na ustanovenia §

365 ods. 1 písm. g), a písm. h) CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že sama žalovaná
sama prehlásila, že finančné prostriedky použije na výkon podnikania, a aj žiadosť, ktorá predchádzala
uzavretiu zmluvy o úvere, obsahuje v predtlačenom formulári údaje o jej živnostenskom oprávnení.
Tvrdil, že žalovaná nebola iba typickým účastníkom zmluvného vzťahu ale vzhľadom na to, že v čase

uzavretia zmluvy pôsobila ako finančný sprostredkovateľ, musela mať znalosti, ktoré pre vykonávanie
finančného sprostredkovania vyžadoval zákon č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní. Poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 10Co/59/2015, judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva - Ruiz Torija c. Španielsko z 9.12.1994, séria A, č.303-A, s.12, §29 a Kraska c. Švajčiarsko z
29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, §30 a Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III.

ÚS36/2010).

3. K uvedenému odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že skutočnosti, ktoré uviedla
súdnemu úradníkovi pri vypočutí do súdneho spisu sú pravdivé a na nich trvá nakoľko vychádzajú z
relevantných skutočností za akých si spotrebný úver zobrala. Ďalej uviedla, že na základe odvolania

navrhovateľa si všetko ešte raz preštudovala a zvážila, ako to celé prebiehalo. Nie je jej jasné, ako došlo
k zaškrtnutiu políčka v dokumente o podnikateľskom úvere, nakoľko takýto nepotrebovala. Opätovne
uviedla, že potrebovala preklenúť obdobie po rozvode manželstva, nakoľko sa dostala do zlej finančnej
situácie, pričom jej hrozilo, že môže prísť o rodinný dom. Takúto realitu si nechcela pripustiť, nakoľko vtej dobe mala ešte tri deti a potrebovala sa o ne postarať, pričom dve z nich práve študovali na vysokej
škole. Bola v nezávidenia hodnej situácii, v ktorej sa človek chytá každej možnosti ako odvrátiť hroziaci
kolaps. Nevie hodnoverne potvrdiť, že úver nebol na podnikanie, ale v dobrej viere sa obracia na súd, že

si úver brala na vysporiadanie si vecí po rozvode a odvrátenia situácie hroziacej jej exekúciou rodinného
domu. Je podľa nej možné, že políčko o podnikateľskom úvere zaškrtol žalobca úmyselne, nakoľko sa jej
pýtal, či podniká a uvedenú skutočnosť mu potvrdila, nakoľko jediný príjem, ktorý mala, bol z podnikania,
čo aj doložila. Nie je pravdou, že spotrebný úver mal slúžiť na podnikanie, pretože podľa nej na to nebol
dôvod. Jediné vysvetlenie, ktoré môže poskytnúť je, že poskytovateľ úveru jej psychické rozpoloženie

využil v jej neprospech.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, nakoľko je vo výroku vecne správny.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a
z vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru, kedy uviedol, že uzatvorená zmluva
o úvere je spotrebiteľského charakteru, že nespĺňa obsahové náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i) a k)
zákona o spotrebiteľských úveroch a teda že podľa
§ 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje

za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na základnú charakteristiku
spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Podľa predmetného ustanovenia je
spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Často sa vyskytujúcou

črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere č. F zo dňa 25. 06. 2015 uzatvorená
medzi žalobcom a žalovanou napĺňa pojmové znaky spotrebiteľskej zmluvy.

6. Právo Európskej únie upravuje vzťahy vznikajúce pri poskytovaní spotrebiteľského úveru,

predovšetkým smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES. Zákon o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov č. 129/2010 Z. z. je svojím obsahom
transpozíciousmerniceEurópskehoparlamentuaRady2008/48/ESdoslovenskéhoprávnehoporiadku.

7. Vzhľadom na to, aby mal spotrebiteľ už v čase rozhodovania sa o ponuke spotrebiteľského úveru

čo najúplnejšiu a neskreslenú informáciu, zákon ustanovuje povinnosť poskytnúť v každej ponuke
informáciu, ktorá obsahuje úrokovú sadzbu alebo akýkoľvek údaj týkajúci sa nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom, tzv. štandardné informácie. Ide predovšetkým o úrokovú sadzbu,
podrobnosti o poplatkoch, zahrnutých do celkových nákladov spotrebiteľa, vrátane ich výšky, spojených
so spotrebiteľským úverom, celkovú výšku spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov,

dobu splatnosti spotrebiteľského úveru, v prípade spotrebiteľského úveru vo forme odloženej platby
na konkrétny tovar alebo službu, výšku predajnej ceny a výšku akejkoľvek zálohy, celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, výšku splátok a podobne. Uvedenie týchto informácií nesporne uľahčí
porovnanie rôznych ponúk na trhu (viď dôvodová správa k zákonu č.
129/2010 Z. z.). Veriteľ alebo sprostredkovateľ je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred

uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím návrhu o spotrebiteľskom úvere poskytnúť
spotrebiteľovi na základe zmluvných podmienok ponúkaných veriteľom alebo požiadaviek spotrebiteľa
stanovené informácie. Túto povinnosť zákon zaviedol z dôvodu zvýšiť mieru informovanosti spotrebiteľa
o ponúkanom spotrebiteľskom úvere.

8. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má
dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú.
Len v prípade dostatočného množstva informácií má možnosť spotrebiteľ ponuky na trhu porovnať.
Podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymedzené v ustanovenie § 9 ods. 2 zákonač. 129/2010 Z. z. Pokiaľ povinnosti, vymedzené zákonom, nie sú dodržané, dôsledky porušenia
týchto povinností, upravuje ustanovenie § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. s tým, že pokiaľ zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i) /úrokovú sadzbu spotrebiteľského

úveru/ a písm. k) /ročnú percentuálnu mieru nákladov/ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Citované zákonné ustanovenie je súčasťou dôslednej ochrany slabšej
zmluvnej strany - spotrebiteľa. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav keď uviedol, že úverová
zmluva neobsahovala náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. i) a písm. k) zákona o spotrebiteľských
úveroch a správne vyhodnotil, že z dôvodu absencie obsahových náležitostí sa následne poskytnutý

spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

9.Podľa§53ods.1Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 písm.
k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

10. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že žalovaná uhradila žalobcovi viac ako bola povinná a
to z dôvodu, že poskytnutý úver je bez poplatkov a bez úrokov, pričom žalovaná zaplatila žalobcovi o
390,- eur viac ako bola povinná.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387
ods. 1 CSP, nakoľko je vo výroku vecne správny.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd

nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne trovy odvolacieho konania
preukázane nevznikli.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).