Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/166/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817201738
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Machyniak
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5817201738.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline,
Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému Z.. A. A., narodenému XX. XX. XXXX, bývajúcemu v
H., S. XX, o zaplatenie 8.555,84 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Námestovo pod
sp. zn. 7Csp/32/2017, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 25. októbra 2018,
sp. zn. 10Co/120/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽaloboupodanounaOkresnomsúdeNámestovosažalobkyňadomáhalavočižalovanémuzaplatenia
nesplatenej časti úveru s príslušenstvom, ktorý mu bol poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere uzavretej 24. septembra 2015.

2. Okresný súd Námestovo (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 11. decembra 2017 sp. zn.
7Csp/32/2017 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 7.232,80 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 7.232,80 eura od 18. februára 2017 do zaplatenia, a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol o trovách konania.

3. Proti zamietajúcemu výroku a proti výroku o trovách konania predmetného rozsudku súdu prvej
inštancie podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“)
rozsudkom z 25. októbra 2018, sp. zn. 10Co/120/2018 tak, že ho v odvolaním napadnutých výrokoch
potvrdil a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré odôvodnila poukazom na § 421

ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), t. j. nesprávnym
právnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Vyčítala odvolaciemu súdu nesprávnosť jeho právneho
záveru, podľa ktorého § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.
129/2010 Z. z.“) vyžaduje rozpis splátky na členenie jednotlivých nárokov (istina, úrok, iné poplatky).

Podľa jej právneho názoru zákon č. 129/2010 Z. z. nekladie požiadavku vyjadrenia vnútornej skladby
tej ktorej splátky úveru. Uvedený právny názor už bol vyjadrený aj v rozhodnutiach Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 146/2017, sp. zn. 4 Cdo 211/2017, sp. zn. 3 Cdo 56/2018, sp. zn.
4 Cdo 187/2017, sp. zn. 4 Cdo 65/2018, sp. zn. 5 Cdo 132/2017 a sp. zn. 2 Cdo 235/2017. Navrhla
preto rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) po zistení, že dovolanie podala v
stanovenej lehote strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), za ktorú koná jej

zamestnanec s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa v súlade s ustanovením § 429
ods. 2 písm. b) C. s. p., že ide o dovolanie, ktoré spĺňa náležitosti stanovené zákonom (§ 428 C. s. p.),
zaoberal sa bez nariadenia pojednávania jeho prípustnosťou a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne
je potrebné ako neprípustné odmietnuť. Najvyšší súd na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.)
uvádza nasledovné:

7. V zmysle § 422 ods. 1 písm. a) a b) C. s. p. dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy
a v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa
neprihliada. Podľa § 422 ods. 1 písm. c) C. s. p. dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak je
predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Podľa odseku 2 tohto ustanovenia na
určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

8. Citované ustanovenie obmedzuje prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci tzv.

majetkovým cenzom (ratione valoris). Limituje prípustnosť dovolania určením výšky sumy, ktorá má
byť predmetom dovolacieho prieskumu, pričom túto výšku viaže na desaťnásobok minimálnej mzdy
vo všetkých sporoch, ktorých predmetom je peňažné plnenie. Výnimku predstavujú spory s ochranou
slabšej strany, keď, vychádzajúc z koncepcie zvýšenej ochrany týchto definovaných subjektov, je
majetkový cenzus znížený na dvojnásobok minimálnej mzdy, aby v týchto sporoch bola ponechaná

možnosť dovolacieho prieskumu i pri nižších sumách plnenia. To znamená, že pokiaľ je dovolaním
napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu o peňažnom plnení, je dovolací prieskum pre nesprávne
právne posúdenie veci možný, len ak peňažné plnenie prevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, resp.
v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy. V prípade príslušenstva pohľadávky
sa prípustnosť dovolania odvíja od rovnakých limitov ako pri istine.

9. V danej veci je predmetom dovolacieho konania zostatok istiny v sume 1.323,04 eura a zvyšok
nepriznaného príslušenstva, keďže žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia istiny v sume 8.555,84
eura s príslušenstvom, súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 7.232,80 eura
s príslušenstvom ako je uvedené v bode 2. tohto uznesenia a vo zvyšku žalobu žalobkyne zamietol a

žalobkyňa odvolaním napadla rozsudok súdu prvej inštancie v celej zamietajúcej časti. Najvyšší súd
preto v súlade s § 422 ods. 1 písm. a) C. s. p. na príslušenstvo neprihliadol a pri posudzovaní splnenia
majetkového cenzu vychádzal zo sumy nepriznanej istiny 1.323,04 eura. Výška minimálnej mzdy v
čase podania žaloby (13. marca 2017) bola 435 eur [podľa § 1 písm. a) Nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 280/2016 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2017]. Odvolací súd

teda rozhodoval v dovolaním napadnutom výroku o peňažnom plnení neprevyšujúcom desaťnásobok
minimálnej mzdy (4.350 eur). Prípustnosť dovolania žalobkyne bola preto v zmysle § 422 ods. 1 písm.
a) C. s. p. vylúčená.

10. I keď v preskúmavanej veci išlo o tzv. spotrebiteľský spor, teda spor s ochranou slabšej strany,

pre posúdenie prípustnosti dovolania neprichádzalo do úvahy uplatnenie nižšieho majetkového cenzu,
t. j. dvojnásobku minimálnej mzdy v zmysle § 422 ods. 1 písm. b) C. s. p. (jeho uplatnením by bola
prípustnosť dovolania rovnako vylúčená). Účelom zníženia majetkového cenzu v sporoch s ochranou
slabšej strany je totiž podľa dôvodovej správy k C. s. p. zvýšená procesná ochrana slabšej strany, ktorou
je v spotrebiteľskom spore spotrebiteľ. Táto zvýšená procesná ochrana spočíva v sprístupnení dovolania

i pri nižšej sume peňažného plnenia. Znížený majetkový cenzus sa teda v spotrebiteľskom spore
uplatní, ak dovolateľom je neúspešný spotrebiteľ. Pokiaľ je však dovolateľom neúspešný dodávateľ,
pre posúdenie prípustnosti dovolania platí majetkový cenzus vo výške desaťnásobku minimálnej mzdy.
Táto interpretácia neodporuje princípu rovnosti zbraní, pretože je všeobecne známou skutočnosťou, že
rovnosťsubjektovjevurčitýchsporoch(vzhľadomnapostaveniestrán)lenfikciou,naktorúzákonodarca

v C. s. p. reagoval tzv. pozitívnou diskrimináciou, t. j. osobitnou právnou úpravou sporov s ochranou
slabšej strany. Za takéto spory sa považujú spotrebiteľské spory, antidiskriminačné spory a individuálne
pracovné spory (§ 290 až § 323 C. s. p.), pričom slabšou stranou v nich je spotrebiteľ, zamestnanec adiskriminovaný. Ochrana slabšej strany spočíva v tom, že sa jej priznáva viac práv za účelom docielenia
rovného postavenia s druhou stranou sporu, a teda dôsledného naplnenia princípu rovnosti zbraní.

11. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c) C. s. p. ako
neprípustné odmietol.

12. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. tak, že
žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže mu žiadne preukázané trovy v dovolacom konaní nevznikli.

13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.