Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/192/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312203426
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:5312203426.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ S. A., bývajúceho v V., 2/ S. A., bývajúceho v C.,
3/ O. F., rod. A., bývajúcej v N., zastúpených JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom, so sídlom v Čadci,
Mierovač.1725,protižalovanémuS.K.I.apartmans.r.o.,sosídlomvBanskejBystrici,Kostiviarskač.43,
IČO: 36 631 965, zastúpený ATTORNEYS GROUP, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Kláry Jarunkovej
č. 2, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 10

C 36/2012, o dovolaní žalobcov 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 8. februára 2017
sp. zn. 7 Co 379/2016, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 15. decembra
2015 č. k. 10 C 36/2012-238 prvým výrokom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/, 2/ a 3/ domáhali
určenia, že nehnuteľnosť pozemok KNC č. 8082 - trvalý trávnatý porast o výmere 375 m2, zapísaný na
LV č. XXXX pre k. ú. V. patrí v celostido dedičstva po poručiteľovi T. A., nar. M., zomr. M., naposledy
bytomC..Druhýmvýrokomrozhodol,žežalobcovia1/,2/a3/súpovinníspoločneanerozdielnenahradiť
žalovanému trovy konania vo výške 1 411,12 eur titulom trov právneho zastúpenia na účet právneho

zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že nemal preukázaný právny
titul, na základe ktorého by predchodca žalobcov T. A. spornú nehnuteľnosť užíval, čo je jeden z
predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Ak T. A. nebol zapísaný ako vlastník PK
parcely č. 7801 vedenej v pozemnoknižnej (ďalej aj „PK“) vložke č. 501, z časti ktorej bola vytvorená
sporná KNC parc. č. 8082, nemohol nadobudnúť vlastnícke právo na základe reálnej deľby medzi
pozemnoknižnými podielovými spoluvlastníkmi. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by právni

predchodcovia T. A. boli uvedení ako spoluvlastníci PKN parc. č. 7801 v pozemnoknižnej vložke č. 501,
ani žalobcovia 1/, 2/ a 3/ k tejto skutočnosti nevedeli zaujať relevantné stanovisko. Na evidenčnom liste
č. 94 zo dňa 14. októbra 2003 bola zapísaná ako držiteľka alebo iná oprávnená osoba spornej parcely č.
8082O.J.,rod.K..Távlastníckeprávoktomutopozemkunadobudla nazákladerozhodnutiaOkresného
úradu Čadca, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. 2003/3027-Vá zo dňa 9.
októbra2003.SpornýpozemokCKNč.8082,akoajpozemokCKNč.8081nadobudladedenímposvojej

matke, avšak keď si chcela vlastnícke právo k týmto pozemkom vysporiadať zistila, že parcelné čísla sa
nezhodujú, a preto bola vystavená listina hlásenia zmien, ktorú podpísal aj žalobca 2/. Konštatoval, že
žalobca 2/ súhlasil, že sporná nehnuteľnosť patrí do vlastníctva O. J.. V spise Okresného úradu Čadca,
odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva sa nachádzajú aj potvrdenia 19
osôb, ktoré dali súhlas O. J. na vydanie rozhodnutia podľa § 11 zák. č. 180/1995 Z.z. k spornej parcele a
zároveň prehlásili, že majú vedomosť o tom, že O. J. predmetný pozemok užívala viac ako 10 rokov

nerušene a dobromyseľne. Žalobcovia v konaní uvádzali titul nadobudnutia vlastníckeho práva T. A.
vydržanie. Týmto fakticky popreli existenciu nadobudnutia vlastníctva na základe reálnej deľby, nakoľkonie je možné nadobudnúť tú istú nehnuteľnosť dvoma rôznymi spôsobmi. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zákona č. 99/1963 Z.z. (ďalej len „O.s.p.“).

2. Na odvolanie žalobcov 1/, 2/ a 3/ Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“)
rozsudkom z 8. februára 2017 sp. zn. 7 Co 379/2016 rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) ako vecne správny potvrdil.
Súčasne rozhodol, že žalobcovia 1/, 2/ a 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému
trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.Odvolacísúdvodôvodneníuviedol,žesúdprvejinštancie

dospel k správnemu záveru, že v pozemno-knižnej vložke č. 531 nie je zapísaná PKN parc. č. 7801,
reálnou deľbou, ktorej malo dôjsť k vytvoreniu spornej KN C parc. č. 8082. Uviedol, že podľa predbežnej
identifikácie sporná C KN parc. č. 8082 bola vytvorená z časti PKN parc. č. 7801 vedenej vo vložke č.
501. S týmito dôkazmi boli žalobcovia súdom prvej inštancie riadne oboznámení. Napriek tejto
skutočnosti žalobcovia 1/, 2/ a 3/ netvrdili a ani nepreukázali, medzi ktorými podielovými spoluvlastníkmi
vedenými v PK vložke č. 501 malo dôjsť k reálnej deľbe a k vytvoreniu spornej nehnuteľnosti. Okresný

súd správne konštatoval, že z pozemno-knižnej vložky č. 501 nevyplýva, že ako podielový spoluvlastník
pôvodnej PK parc. č. 7801 je vedený právny predchodca žalobcov 1/, 2/ a 3/. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ až v
podanom odvolaní začali tvrdiť, že podielový spoluvlastník PK parc. č. 7801 nebol poručiteľ T. A., ale S.
A., jeho otec, resp. ich pradedo D. A.. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ tak nesplnili povinnosť tvrdenia rozhodujúcich
skutočností, na základe ktorých si uplatňovali žalovaný nárok. Nesplnenie tejto povinnosti nemožno

považovať za nedôslednosť súdu prvej inštancie pri zisťovaní skutkového stavu veci. Pokiaľ žalobcovia
1/, 2/ a 3/ v podanom odvolaní poukazovali na to, že jeden z podielových spoluvlastníkov pôvodnej
PKN parc. č. 7801 mal byť ich dedo, prípadne pradedo, ide o nové skutočnosti, na ktoré nemožno v
odvolacom konaní prihliadať. Okresný súd dospel k správnemu záveru, že k preukázaniu reálnej deľby
vykonanými dôkazmi nedošlo. Skutočnosť, že spornú nehnuteľnosť mal právny predchodca žalobcov

1/, 2/ a 3/ užívať, nemožno spájať s preukázaním existencie jeho vlastníckeho práva. Svedeckými
výpoveďami nebolo preukázané, že k užívaniu došlo z dôvodu, že bol vlastníkom spornej nehnuteľnosti
na základe reálnej deľby. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ netvrdili, že nadobudol ich právny predchodca túto
reálne vydelenú časť pozemno-knižného vlastníka svojho otca, t. j. ich deda a už vôbec netvrdili, na
základe akého titulu malo k takému nadobudnutiu dôjsť (napr. dedením, darovaním a pod.).

Uzavrel, že v súdenom prípade sa jednalo fakticky o určenie vlastníckeho práva právneho predchodcu
žalobcov 1/, 2/ a 3/. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ boli povinní označiť a predložiť dôkazy na preukázanie
týchto tvrdení. Nebolo významné, na základe akého právneho titulu bola uvedená ako vlastníčka
spornej nehnuteľnosti O. J.. Pokiaľ by aj bolo zistené, že táto nemala byť správne ako vlastníčka spornej
nehnuteľnosti vedená, zároveň to ale nepreukazuje tvrdenie žalobcov 1/, 2/ a 3/, že vlastníkom spornej

nehnuteľnosti mal byť ich právny predchodca Tomáš Dudík na základe nimi tvrdenej reálnej deľby. O
trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali osobne dňa 8. júna 2017 dovolanie žalobcovia 1/, 2/ a 3/
(ďalej aj ako „dovolatelia“), prípustnosť ktorého odôvodnili ustanovením § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, tiež

uviedli aj dovolací dôvod podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: od 1. júla
2016 je to § 420 písm. f/ CSP). Namietali nesprávne/ neúplné skutkové zistenia a okolnosti, nedostatky
v procese dokazovania, t. j. nevykonanie nimi navrhnutého dôkazu, nepreskúmateľnosť rozhodnutia
odvolacieho (i prvoinštančného súdu). Žiadali rozsudok odvolacieho súdu zrušiť v spojení s rozsudkom
súdu prvej inštancie a vec vrátiť súdu prvej inštancie. Nesprávne právne posúdenie videli v tom, že

vykonané dôkazy súdy nižších inštancií neskúmali jednotlivo vo vzájomných súvislostiach. Namietali
porušenie princípu rovnosti zbraní, keď nebol pripustený navrhovaný dôkaz - vypracovanie znaleckého
posudku. Taktiež uviedli, že odvolací súd sa vo svojom odôvodnení nevenuje odvolacím dôvodom.
Postoj krajského i okresného súdu označili za alibistický a svojvoľný. Namietali nesprávnu argumentáciu
súdu prvej inštancie, že sa im ako žalobcom 1/, 2/ a 3/ nepodarilo spoľahlivo a presvedčivo preukázať

existenciu dohody o reálnej deľbe a tak stotožniť predmet sporu, resp. uniesť dôkazné bremeno,
pretože chceli návrhom na vykonanie znaleckého dokazovania uniesť svoje dôkazné bremeno a
preukázať tvrdené skutočnosti. Nesúhlasili s tvrdením odvolacieho súdu, že si nesplnili povinnosť
tvrdenia a preukázania rozhodujúcich skutočností a tieto nemohol nahrádzať súd prvej inštancie. Krajský
(i okresný súd) si nesprávne vyložili, že uvádzali 2 typy nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej

nehnuteľnosti, a to reálnu deľbu medzi spoluvlastníkmi okolitých pozemkov s ich právnym predchodcom,
ktorá prebehla v minulosti, pričom títo spoluvlastníci jednej veľkej spoločnej nehnuteľnosti si veľký
pozemok podelili a každý z nich následne užíval vyčlenenú časť a druhý titul odôvodňovali vydržaním.
Avšak, keďže reálnu deľbu nevedeli zdokladovať, pretože žiaden z účastníkov reálnej deľby už nežije,tak ju označili za putatívny domnelý titul ako jeden z predpokladov nadobúdania vlastníckeho práva
vydržaním a za zákonný titul nadobudnutia vlastníckeho práva označili vydržanie ako jediný dôvod
nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Na podporu tvrdenia, že aj domnelý/

putatívny titul je jednou z podmienok vydržania v zmysle § 134 a nasl. Občianskeho zákonníka
poukázali na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 17/2016 z 24. apríla 2017,
4 Cdo 287/2006, 4 Cdo 49/2003, 3 Cdo 222/2010, 4 Cdo 173/2006, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 5 Co 336/2016 zo dňa 31. januára 2017, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
22 Cdo 3425/2012. V dovolaní poukázali tiež na nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, ale

dovolanie podali z dôvodu prípustnosti podľa § 421 CSP.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu žiadal dovolanie odmietnuť, prípadne zamietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená advokátom (§ 429

ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§
451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon

pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP.

7.Podľa§421ods.1CSPjedovolanieprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým,
že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa

vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

9. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ zastúpení advokátom, v dovolaní namietajú nesprávne právne posúdenie sporu
odvodzujúc prípustnosť podľa § 421 ods. l písm. a/ CSP a § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (poznámka

dovolacieho súdu: od 1. júla 2016 je to § 420 písm. f/ CSP) poukazujúc na nesprávne/neúplné skutkové
zistenia a okolnosti, nedostatky v procese dokazovania, t. j. nevykonanie nimi navrhnutého dôkazu,
nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho (i prvoinštančného súdu).

10. Posudzujúc dovolanie podľa obsahu (§ 124 ods. l CSP) k námietke dovolateľov ohľadom skutkových

zistení, resp. nevykonania navrhovaného dôkazu, dovolací súd uvádza, že v rozhodovacej praxi
najvyššieho súdu do 30. júna 2016 sa vyskytovali námietky dovolateľov týkajúce sa
nedostatkov v procese obstarávania skutkových podkladov pre rozhodnutie, prípadne nesprávnosti
hodnotenia výsledkov dokazovania. Najvyšší súd vo vzťahu k takýmto námietkam dospel k záveru,
že dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (a zakladajúcim

prípustnosť dovolania) nie je nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie
všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (porovnaj judikáty
R 37/1993, R 125/1999, R 42/1993 a napríklad rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 2
Cdo 130/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012).
Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani po novej právnej úprave civilného sporového konania,

ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle §
420písm.f/CSPnedostatočnézistenieskutkovéhostavu,nevykonanievšetkýchnavrhovanýchdôkazov
alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. Najvyšší súd už v minulosti opakovane zdôraznil, že
pre záver o existencii procesnej vady konania uvedenej v ustanovení § 237 ods. 1 O.s.p. (teda aj vadyuvedenej v písmene f/) nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil
takej vady; rozhodujúcim bolo výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade
skutočne došlo (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 2 Cdo 609/2015, 3 Cdo 409/2015, 4

Cdo 143/2015, 5 Cdo 238/2015, 6 Cdo 30/2016, 7 Cdo 371/2015, 8 Cdo 34/2016).
11. Dovolací súd v súvislosti s námietkou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu
poukazuje na doterajšiu judikatúru najvyššieho súdu - R 111/1998, R 2/2016, ako aj rozhodnutia
ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS 288/2015 a I. ÚS 547/2016, v zmysle
ktorých nedostatok odôvodnenia rozhodnutia (nepreskúmateľnosť) bol považovaný len za vlastnosť

rozhodnutia súdu, ktorý zmätočnosť rozhodnutia nezakladá.
12. V danom prípade odvolací súd v dovolaní napadnutom rozhodnutí (obsah ktorého nemožno
posudzovať izolovane od rozsudku súdu prvej inštancie, lebo prvoinštančné a odvolacie konanie z
hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok - viď rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) zreteľne vysvetlil jeho podstatné dôvody, citoval ustanovenia, ktoré
aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ako i vysvetlil právne úvahy, ktorými sa pri

rozhodovaní riadil. Prijaté závery sú primerane odôvodnené spôsobom zodpovedajúcim platnej
právnej úprave v čase rozhodovania, a to § 157 ods. 2 O.s.p. (teraz § 393 ods. 2 CSP). Za procesnú
vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje
rozhodnutie podľa predstáv dovolateľov. Zhrnúc uvedené nie je dovolacia námietka, že rozhodnutie
odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené, opodstatnená.

13. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcov l/, 2/ a 3/ nie je podľa § 420 písm. f/ CSP prípustné, najvyšší
súd ho podľa § 477 písm. c/ CSP v tejto časti odmietol.
14. Dovolatelia v dovolaní prípustnosť dovolania odvodzovali aj od § 421 ods. l písm. a/ CSP, kedy
by mali dovolatelia: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil
odvolací súd, b/ vysvetliť (a označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej

otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako
by mala byť táto otázka správne riešená. Samotné polemizovanie dovolateľov s právnymi názormi
odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací
súd pristupoval k riešeniu právnej otázky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421
ods. 1 písm. a/ CSP (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 6/2017, 3 Cdo

67/2017, 4 Cdo 95/2017, 7 Cdo 140/2017).
15. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, musí mať
zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie
o skutkovú otázku), od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Zo zákonodarcom
zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak

otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine, atď.), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo
na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1
písm.a/CSP,jecharakteristický„odklon“jejriešenia,ktorýzvolilodvolacísúd,odustálenejrozhodovacej
praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu

ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od
„ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“ [vyjadrenej najmä v rozhodnutiach alebo stanoviskách
najvyššieho súdu, ktoré sú publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky, ale tiež opakovane vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca
aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho súdu

nespochybnili názory obsiahnuté v rozhodnutí dosiaľ nepublikovanom (porovnaj napr. sp. zn. 3 Cdo
158/2017, 4 Cdo 95/2017, 5 Cdo 87/2017, 6 Cdo 129/2017, 8 Cdo 33/2017)].
16. Dovolatelia videli dovolací dôvod uvedený v § 421 ods. 1 písm. a/ CSP v tom, že odvolací (i
okresný) súd nesprávne na základe dôkazov vyriešil ich žalobný návrh na určenie, že nehnuteľnosť patrí
do dedičstva, keď dovolatelia akcentovali otázku, že aj putatívny/domnelý titul je jednou z podmienok

vydržaniavzmysleustanovenia§134anasl.Občianskehozákonníka(k čomupoukázalinarozhodnutia
najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 17/2016 z 24. apríla 2017, 4 Cdo 287/2006, 4 Cdo 49/2003,
3 Cdo 222/2010, 4 Cdo 173/2006), ktorá otázka nebola tou právnou otázkou, od vyriešenia ktorej v
skutočnosti záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.
17. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických úvah dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľmi

nastolená otázka nie je takou dovolacou otázkou, akú má na mysli ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a/
CSP. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávneho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa
obsahu dovolania dovolatelia považovali za nesprávny záver súdov týkajúci sa hodnotenia dôkazov,
skutkovýchzisteníavyriešeniaichžalobnéhonávrhunaurčenie,ženehnuteľnosťpatrídodedičstvajeho

zamietnutím. Tento záver súdov ale nebol výsledkom aplikácie, či interpretácie konkrétneho ustanovenia
právneho predpisu, ale bol výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových okolností
prejednávanej veci, ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov
súd viedli k prijatiu tohto rozhodnutia. Dovolateľmi nastolená otázka nie je otázkou právnou, teda takou
otázkou, ktorej riešenie by záviselo od výkladu určitej konkrétnej hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej

normy. Podľa obsahu odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu v spojení s
rozsudkom okresného súdu právnou otázkou pre ich rozhodnutie bola otázka nesplnenia povinnosti
tvrdenia,uneseniadôkaznéhobremena.Jetaknepochybné,žedovolateľmivdovolanínastolenúprávnu
otázku (že aj domnelý/putatívny titul je jednou z podmienok vydržania v zmysle ustanovenia § 134 a nasl.
Občianskeho zákonníka) odvolací súd a rovnako tak súd prvej inštancie vôbec neriešili, nakoľko takto
nastolenú otázku dovolatelia v konaní pred súdom prvej inštancie a rovnako tak pred odvolacím súdom

vôbec nenamietali (resp. nenastolili). Uplatnený dovolací dôvod dovolatelia tak nevymedzili spôsobom
vyplývajúcim z § 432 ods. 2 CSP, keď tiež neuviedli konkrétne takú právnu otázku, od vyriešenia ktorej
záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a namietali nesprávne hodnotenie dôkazov súdmi v základnom
konaní. Namietali teda skutkové závery, ktoré nie je dovolací súd oprávnený preskúmavať, pretože
v zmysle ustanovenia § 442 CSP je viazaný skutkovým stavom, z ktorého vychádzal odvolací súd.

Dovolací súd totiž nie je treťou inštanciou a dovolanie nie je koncipované ako ďalší riadny opravný
prostriedok.Pretosadovolanímnemožnoúspešnedomáhaťrevízieskutkovýchzisteníurobenýchsúdmi
prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. V dovolaní nastolená otázka
okrem vyššie uvedeného má skutkovú (nie právnu) povahu, ktorá nemôže byť relevantná z hľadiska
§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP a nemôže viesť k založeniu prípustnosti dovolania v zmysle tohto

ustanovenia. Preto sa dovolací súd ani nezaoberal rozhodnutiami dovolacieho súdu, na ktoré dovolatelia
poukázali.

18. Z týchto dôvodov najvyšší súd uzatvára, že vzhľadom k tomu, že v dovolaní sa nedôvodne namieta
existencia procesnej vady v zmysle § 420 písm. f/ CSP, neostávalo najvyššiemu súdu iné ako dovolanie

v tejto časti ako neprípustné podľa § 447 písm. c/ CSP odmietnuť; vo zvyšnej časti, vzhľadom k tomu, že
dovolatelia nevymedzili právnu otázku relevantnú z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a/, dovolanie odmietnuť
podľa § 447 písm. f/ CSP.

19. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa

§ 453 ods. 3 CSP.

20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.