Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/166/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719204036
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8719204036.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore navrhovateľky I.. I. G., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I. XXXX/X, XXX XX C., proti žalovanému N. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX
XX F., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Poprad, č.k. 21C/38/2019-14 zo dňa 22. októbra 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Mení uznesenie vo výroku I. tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa konania
zamedzujúceho prechod na parc. č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXX v reg. "C" o výmere XXX mX
evidovanej v k.ú. obce F., v okrese C., odstrániť roxorové tyče a predmety zamedzujúce prechod na
parc. č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXX v reg. "C" o výmere XXX mX evidovanej v k.ú. obce F., v okrese
C., ktoré sa nachádzajú na železobetónových paneloch, ktoré tvoria príjazdovú cestu, a to v lehote do
15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a u k l a d á navrhovateľke povinnosť podať v lehote 30 dní

žalobu o vypratanie parc. č. XXXX/X o výmere XXX mX trvalý trávnatý porast zapísanej na LV č. XXX
v reg. "C" evidovanej v k.ú. obce F., v okrese C. voči žalovanému.

II. Strany sporu nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný je povinný zdržať sa konania zamedzujúceho prechod na parc. č. XXXX/X zapísanej na
LV č.XXX v reg. "C" o výmere XXXmX evidovanej v k.ú. a obci F., v okrese C., odstrániť roxorové tyče
a predmety zamedzujúce prechod na parc. č. XXXX/X zapísanej na LV č.XXX v reg. "C" o výmere
XXXmX evidovanej v k.ú. a obci F., v okrese C., ktoré sa nachádzajú na železobetónových paneloch,
ktoré tvoria príjazdovú cestu.

II. V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1,
§ 329 ods. 1, § 333, § 334, § 336 ods. 1, § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka sa podanou žalobou domáhala vydania neodkladného
opatrenia, ktorým by súd zaviazal žalovaného jednak zdržať sa akéhokoľvek konania zamedzujúceho
prechod na parc. č. XXXX/X zapísanej na LV XXX v k.ú. F., obec F. a jednak zakázal mu aj prechod
po tejto parcele. Z výpisu z LV č. XXX vyplýva, že navrhovateľka je spoluvlastníčkou vyššie uvedenej
parc. č. XXXX/X. Z rozhodnutia B. F. č. R/XXX/XXXX/XX-JK zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že obec F.

ako príslušný stavebný úrad odkázalo účastníkov konania na súd a zároveň prerušil konanie do doby,
kým rozhodnutie súdu nadobudne právoplatnosť. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný ohlásildrobnú stavbu „oplotenie“ na pozemkoch parc. č. XXXX/XX - XXXX/XX v k.ú. F., obec F., avšak na tomto
konaní sa vlastníci susediacich nehnuteľností vyjadrili tak, že nesúhlasia s oplotením a žiadajú nové
zameranie hranice za ich účasti a zároveň, aby sa nehýbalo s betónovými panelmi. Ďalej uviedol, že z

fotodokumentácie č.l. X súdneho spisu vyplýva, že medzi železobetónovými panelmi sú navŕtané roxory
a pozdĺž celej príjazdovej cesty k rodinným domom s tým, že na týchto roxoroch je natiahnutá páska. Zo
stavebného povolenia B. národného výboru v C. - odbor územného plánovania a stavebného poriadku
zo dňa 04.11.1981 vyplýva, že sa na pozemku povoľuje novostavba rodinného podlažného domu. Z
listu napísaného žalobkyňou zo dňa 15.07.2019 vyplýva, že požiadala B. úrad C., odbor katastrálny o

opravu chyby z dôvodu, že došlo k chybe, a to posunom spoločnej hranice pri digitalizácii pôvodných
mapových podkladov. V súčasnosti je spoločná hranica pozemkov posunutá smerom k rodinnému domu
a na pozemku parc. č. XXXX/X, ktorý mal slúžiť ako prístupová komunikácia, je presne v strede pozemku
umiestnený stĺp elektrického vedenia. Identický je stĺp vzdušného elektrického vedenia osadený aj
v strede pozemku parc. č. XXXX/X. V minulosti boli tieto stĺpy po dohode vlastníkov ako aj podľa
elementárnej logiky sadené na spoločných hraniciach parciel.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázanú vecnú
legitimáciunavrhovateľkyakospoluvlastníčkyparc.č.XXXX/Xvk.ú.F.aosvedčilapotrebubezodkladnej
úpravy pomerov. Je zrejmé, že žalovaný ako vlastník susediacich parciel XXXX/XX - XXXX/XX s
parc. č. XXXX/X obmedzil príjazdovú cestu na železobetónových paneloch, a tak zamedzil prístup

k rodinným domom a k rekreačnej chate pre obyvateľov obce F., eventuálne pre dopravu hasičov,
rýchlu záchrannú službu, policajných zložiek a odvoz komunálneho odpadu. Konaním žalovaného tak
dochádza k obmedzeniu prechodu a prejazdu po príjazdovej ceste pešo a autom vo vymedzenom
rozsahu. Zároveň je osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov strán, najmä, aby sa žalovaný zdržal
zásahov do príjazdovej cesty, a to až do vyriešenia veci samej. Navrhovateľka preukázala predloženými

listinnými dôkazmi, že uvedený stav pretrváva, a preto je potrebné poskytnúť naliehavú ochranu pre
sprístupnenie cesty k obývaným domom a tiež s ohľadom na blížiace sa zimné obdobie súvisiace s
odhŕňaním snehu v oblasti nadmerného sneženia. Takéto obmedzenie by malo mať fatálny dopad na
eventuálnu hrozbu potreby rýchleho zásahu, keďže iná prístupová cesta neexistuje. Zároveň súd uložil
povinnosť žalovanému odstrániť predmety zamedzujúce prístup k ceste, ako aj roxorov. Súd zamietol

návrh v časti, ktorým mal uložiť žalovanému zákaz prechodu po parcele č. XXXX/X z dôvodu, že nie
je majiteľom parcely. Z prezentovaných skutočností sa javí, že žalovaný taktiež k svojmu domu č. XXX
stojaceho na parc. č. XXXX/X disponuje jedinou príjazdovou cestou, a to po železobetónových paneloch,
preto súd nevyhovel v tejto časti žiadosti navrhovateľky.

5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to proti výroku I.. Uviedol, že nie je
majiteľom panelov a ani nechce byť a ani parcelu XXXX/X nevyužíva. Poukázal na to, že železobetónové
panely sú z väčšej časti uložené na jeho pozemkoch, ktoré vlastní, a nie na parcele č. XXXX/X ako
by mali byť, pričom prac. č. XXXX/X navyše nie je zapísaná ako cesta, ale ako trvalý trávnatý porast.
Uviedol, že jeho pozemky majú väčšiu hodnotu ako ich 40-ročné panely, ktoré sú už na vyradenie, sú

popraskané, čiže poškodené vekom. Uviedol, že navrhovateľku a ostatných spoluvlastníkov v r. 2018
vyzval, aby z jeho pozemkov odstránili panely, avšak do dnešného dňa panely neodstránili a tiež ich
žiadal, aby si urobili prístupovú cestu na svojej parcele, ktorú vlastnia, čo taktiež nespravili a len mu
robia prieky a nepokoje medzi susedmi. Uviedol, že si zavolal geodeta p. V.. B., ktorý mu zameral jeho
pozemky, avšak navrhovatelia nesúhlasili so zameraním, a tak musel za ich prítomnosti merať ešte

dvakrát na svoje náklady, pričom samozrejme susedia znovu nesúhlasili so zameraním. Poukázal aj na
jednania na obecnom úrade v F. za prítomnosti všetkých zúčastnených strán, vrátane geodeta p. V..
B., pričom geodetické body hranice jeho pozemkov boli vytýčené geodetom na paneloch, ktoré ešte
vtedy nepatrili navrhovateľom, tieto panely si vraj zakúpili v roku 2017 od štátneho K. ústavu S. D. H.
spolu s parcelou č. XXXX/X. Do dnešného dňa si však navrhovatelia nedali zamerať uvedenú parcelu

geodetom, až na spoluvlastníka K. B., ktorého zameranie sa zhoduje so zameraním p. V.. B.. Napriek
uvedenému navrhovateľka stále spochybňuje tieto merania, tlačí sa do jeho pozemkov, na čo nemá
nárok. Uviedol, že vecné bremeno majú iba jeho sestry, ktoré zdedili rodičovský dom a on si plánuje
na svojich parcelách XXXX/XX - XX zriadiť vlastnú prístupovú cestu, no momentálne mu zavadzajú ich
panely, ktoré žiadal odstrániť. Poukázal na to, že musí ich panely z časti využívať, nakoľko sú z väčšej

časti položené na jeho pozemku. Uviedol, že spoločnú cestu rieši od roku 1992, vtedy za účasti jeho
brata, G., K. ústavu H. a už vtedy nastali spory. Po sporoch o zimnú a celkovú údržbu cesty sa rozhodol
prevybudovanievlastnej,pričomsusedovvôbecneobmedzuje,títomajúsvojuparceluanavyšezdruhej
strany domu majú ďalšiu parcelu č. XXXX/X, na ktorej môže byť cesta až k hlavnej ceste. Uviedol, žečaká kedy dostane povolenie na oplotenie, končí so susedmi a neospravedlňuje ich ani F. a dôchodkový
vek, nakoľko majú na to svojich blízkych, ktorí sú zdraví a môžu si postaviť vlastnú cestu. Poukázal na
to, že on sám je v dôchodkovom veku, taktiež má ťažko chorú manželku, avšak s pomocou blízkych

sa pustil do náročnej úpravy terénu, aby mali pokoj. Záverom uviedol, že neustúpi a ani neodstráni
provizórne oplotenie a nepraje si, aby po jeho pozemkoch chodili a taktiež jazdili, a všetky provokácie
skončili. Žiadal, aby súd v C. toto uznesenie a opatrenie bolo zamietnuté v celom rozsahu. Nesúhlasí
s týmto uznesením a preto sa právom odvoláva.

6. Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)), preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a
nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že

odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

10. Z obsahu odvolania možno vyvodiť, že žalovaný namieta nesprávne zistenie skutkového stavu a
nesprávne právne posúdenie (§ 365 písm. f), h) C.s.p.).

11. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a

ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený

skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a

obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal
odvolací súd za preukázané, že došlo k naplneniu tejto odvolacej námietky, a to tým, že súd prvej

inštancie neúplne zistil skutočnosť pre rozhodnutie vo veci, a to s poukazom na chybu v katastrálnom
operáte a posunutie hranice medzi dotknutými pozemkami.

12. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkovýchzáverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací
súd má za to, že k naplneniu tejto odvolacej námietky nedošlo.

13. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

15. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

16. Podľa § 336 ods. 2 C.s.p., súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej.

17. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to: (i) ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo (ii) ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania,

počas konania a tiež po jeho skončení. Podmienkou je taktiež osvedčenie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný
urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu.
Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup
určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však

neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a
bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je
postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné
opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej

riešenia. Naviac, pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je potrebné vykladať
tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

20. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez
tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného

opatrenia je tak poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a
to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených
záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuť
na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana
nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.

21. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia
je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
prerozhodovanieonávrhunaneodkladnéopatrenie.Výsledkomtakéhotopostupujeto,žeosvedčované

skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (pozri uznesenie
Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti,
ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojim rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie

vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok potreby bezodkladnosti vydania rozhodnutia,
o ktoré strana žiada, resp. pravdepodobnosti ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. V prípade
rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s
istotou preukázali ohrozenosť jej práva, avšak musí predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právoalebo ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň
spravdepodobňovali.

23. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že medzi navrhovateľkou a žalovaným
už dlhodobejšie prebiehajú spory týkajúce sa spornej parc. č. XXXX/X, ktorá je v podielovom
spoluvlastníctvenavrhovateľkysusediacimiparc.XXXX/XX-XXXX/XX,ktorésúvovýlučnomvlastníctve
žalovaného, pričom cez všetky uvedené parcely sú uložené betónové panely umožňujúce prechod k
ďalším pozemkom. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že tento už od r. XXXX podniká kroky smerujúce k

vybudovaniu vlastnej prístupovej cesty k rodinnému domu, ktorý obýva. Za týmto účelom a v súvislosti s
dlhotrvajúcimi spormi so susedmi umiestnil na hranice vyššie uvedených pozemkov, t.j. medzi betónové
panely roxorové tyče, na ktoré umiestnil vo vrchnej časti pásku, ktorá tak zabraňuje voľnému prechodu
pešo z jednej dotknutej parcely na druhú, ako aj prechod vozidlami po uvedených parcelách (č.l. X).

24. Napriek skutočnosti, že žalovaný si roxorovými tyčami ohradil pozemky, ktoré patria do jeho

výlučného vlastníctva, odvolací súd má za to, že v uvedenom prípade existuje potreba dočasnej
úpravy pomerov medzi stranami, a to s poukazom na súdom prvej inštancie deklarovaný prístup
záchranných zložiek, policajných zložiek a odvoz komunálneho odpadu k okolitým nehnuteľnostiam, ako
aj s poukazom na tvrdenia oboch strán, že sporné parcely sú využívané oboma stranami k prechodu a
prejazdu už niekoľko rokov. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd považoval napadnuté uznesenie

v časti uloženej povinnosti žalovanému zdržať sa konania zamedzujúceho prechod po špecifikovanej
parcele a povinnosti odstránenia roxorových tyčí a ďalších premetov zabraňujúcich prechodu za
správne.

25. Na strane druhej, odvolací súd mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť

a to jednak v časti určenia lehoty žalovanému na odstránenie roxorových tyčí a ďalších predmetov
zamedzujúcich prechod, pretože súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení nebola stanovená
žiadna primeraná lehota, čo podľa názoru odvolacieho súdu malo za následok neurčitosť výroku o
odstránení roxorových tyčí, a to najmä s poukazom na to, že tieto pravdepodobne nebude možné
odstrániť ihneď po právoplatnosti uznesenia, preto bolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné určiť

primeranú lehotu na ich odstránenie.

26. Odvolací súd taktiež považoval za potrebné zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a uložiť
povinnosť navrhovateľke podať v stanovenej lehote žalobu o vypratanie nehnuteľnosti, a to dotknutej
parc. č. XXXX/X z dôvodu, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa ešte pred podaním návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia sa dňa 15.07.2019 obrátila so žiadosťou o opravu chyby na
katastrálny odbor B. úradu C. z dôvodu, že došlo k posunu spoločnej hranice medzi parc. č. XXXX/
XX a par. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X a XXXX/X pri digitalizácii pôvodných mapových podkladov. Z
uvedených skutočností sa tak javí, že posun tejto hranice a jej nesprávne vyznačenie v katastrálnom
operáte by mohlo mať aj potencionálny dopad na priebeh hranice medzi parc. č. XXXX/X a parc. č.

XXXX/XX - XXXX/XX, avšak uvedené pochybnosti nie je možné vyriešiť v rámci konania o nariadení
neodkladného opatrenia. Z uvedeného dôvodu bude preto potrebné prípadný posun hranice medzi
parc. č. XXXX/XX a par. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X a XXXX/X a jej možný dopad na priebeh
hranice medzi parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX - XXXX/XX riešiť v konaní vo veci samej, t.j. v
konaní o vypratanie pozemku č. XXXX/X, kde možno v rámci tohto konania znaleckým dokazovaním

ustáliť priebeh hranice pozemku parc. č. XXXX/X po oboch stranách, a tým vyriešiť aj prípadné
obmedzenie prístupu záchranných zložiek, policajných zložiek a odvoz komunálneho odpadu, atď. k
okolitým nehnuteľnostiam po ohradení parciel č. XXXX/XX - XXXX/XX žalovaným, ktoré sú v jeho
výlučnom vlastníctve, a tým vyriešiť niekoľko rokov trvajúci spor medzi susedmi.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil uznesenie v napadnutom
výroku I. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

28. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 C.s.p., § 262 ods. 1, 2 C.s.p.,
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že strany sporu nemajú právo na náhradu trov prvoinštančného konania a

odvolacieho konania. V konaní bola úspešná v prevažnej miere navrhovateľka, ktorej však zo spisu
žiadne preukázateľné trovy prvoinštančého a odvolacieho konania nevyplývajú. V konaní neúspešnému
žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok nanáhradu trov konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp.
zn. 6Cdo/544/2015.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).