Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/85/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917205382
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5917205382.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akoodvolacísúd,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej
a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu - BENCONT
COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692 so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, v zastúpení právne
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50361368, so sídlom Martinčekova
13, 821 01 Bratislava proti žalovanej - F. S., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX Q., o

zaplatenie 6.658 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Ružomberok č. k. 5Csp/90/2017-77 zo dňa 30.1.2008 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie zamietol žalobu v ostatnej časti a vo
výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, v rozsahu týchto zrušených výrokov v r a c i a mu
vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

N e d o t ý k a sa rozsudku vo zvyšku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancie(ďalejlen„okresnýsúd“)zastavilkonanievčastiozaplatenie
úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 31.5.2017 v časti prevyšujúcej sumu 4.809,72 eur. V
ostatnej časti žalobu zamietol. Žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal jednoznačne preukázané, že žalobca voči žalovanej sa domáha
peňažného plnenia zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou dňa
19.2.2013. Podľa uvádzanej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 7.000
eur pri dojednanej úrokovej sadzby 19% ročne, priemerná RPMN 12,92%, RPMN 20,74%. Žalovaná sa
zaviazala úver splácať v splátkach po 164 eur splatných vždy k 19. dňu v mesiaci s počtom splátok 72
s tým, že splatnosť prvej splátky bola dojednaná dňom 19.3.2013 a posledná splátka dňom 19.2.2019.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú obchodné podmienky pre úver, Sadzobník poplatkov. Z
dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovanou, - nesplácala úver riadne a včas, právny predchodca
žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úverovej pohľadávky v celom rozsahu ku dňu 24.7.2014 a zároveň
vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy.

3. Žalobca sa stal nadobúdateľom pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 7220005913 zo dňa 19.2.2013

titulom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017, ktorú uzatvoril s Poštovou bankou a.s.
(pôvodný veriteľ).

4. Okresný súd kvalifikoval predmetnú zmluvu o úvere za zmluvu, ktorá bola uzavretá v zmysle §
2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z., ide o typovú zmluvu na predtlačenom formulári obsahujúcu
zmluvné podmienky, ktorých obsah žalovaná ako spotrebiteľka nemohla pri jej uzavretí ovplyvniť.

Žalovaná zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu podnikateľskej alebo
inej obchodnej činnosti, pôvodný veriteľ bol v pozícii dodávateľa, jednoznačne sa jedná o spotrebiteľskúzmluvu, ktorou bol založený spotrebiteľský právny vzťah na ktorý treba aplikovať právne predpisy
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

5.Vzhľadomnacharakteržalovanéhonárokuplynúcehozospotrebiteľskejzmluvyokresnýsúdvďalšom
postupe z úradnej povinnosti (ex offo) aj bez vznesenej námietky premlčania žalovanou (spotrebiteľkou)
prihliadol na premlčanie záväzku riadiac sa podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. Ustálil, že premlčacia
doba je trojročná, pri tomto názore, následne aj určenia začiatku plynutia premlčacej doby, jej ukončenia
vychádzal z § 101 Občianskeho zákonníka.

6. Súd s poukazom na článok 6.2 Obchodných podmienok platných od 1.2.2012, účinných od 16.2.2012
ako aj účinných od 10.6.2013 jednoznačne uzatvoril, že právny predchodca žalobcu bol oprávnený
požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva v prípade, ak bol klient v
omeškaní s platením čo i len jednej splátky v plnej, resp. čiastočnej výške alebo poskytol banke
nepravdivé údaje a pod....Vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru bolo ponechané na vôli

veriteľa, t.j. právneho predchodcu žalobcu. Pôvodný veriteľ termín predčasnej splatnosti stanovil na
deň 24.7.2014, tento deň sa potom stal splatný celý dlh. Tento záver má podľa názoru súdu oporu aj
v článku 6.4 Obchodných podmienok, podľa ktorého ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle
bodu6.2Obchodnýchpodmienokbankajeoprávnenáúročiťnesplatenúistinuúveruzmluvnouúrokovou
sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v oznámení, a to od dátumu predčasnej

splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči banke. Pokiaľ právny predchodca
žalobcu stanovil dodatočnú lehotu na plnenie v trvaní 10 dní, jedná sa o jednostranné poskytnutie
lehoty na dodatočné splnenie záväzku, ktoré nemá relevanciu vo vzťahu k vzniku omeškania dlžníka.
Jednostranným vyhlásením nedošlo k zmene zmluvného dojednania uvedeného práve v článku 6.2 a
6.4 ohľadne stanovenia termínu predčasnej splatnosti. Z uvedeného zmluvného dojednania v spojení

s prejavom vôle právneho predchodcu žalobcu, ktorý nespochybniteľne stanovil termín vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru na deň 24.7.2014 vyplýva, že od uvedeného dátumu si mohol uplatniť svoje
právo žalobou na súde, pritom posledným dňom na uplatnenie tohto práva, zároveň posledným dňom
premlčacej doby bol deň 24.7.2017. Pokiaľ žaloba bola doručená okresnému súdu dňa 28.7.2017, stalo
sa tak po uplynutí premlčacej doby, nárok žalobcu je premlčaný a tento konštatovaný záver ( jediný )

viedol súd k zamietnutiu žaloby v ostatnej časti.

7. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom súd konanie o zaplatenie úrokov a úrokov z
omeškania vyčíslených ku dňu 31.5.2017 v rozsahu prevyšujúcom sumu 4.809,72 eur zastavil.

8. Žalovanej hoc mala v konaní úspech v celom rozsahu, náhradu trov konania okresný súd nepriznal,
keďže žiadne trovy neuplatnila a ani zo spisu nevyplynulo, že by jej v súvislosti s vedeným konaním
nejaké trovy vznikli.

9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, čo do zamietajúceho výroku a súvisiaceho

výroku o náhrade trov konania. Namietal aplikáciu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., súdom,
argumentuje, že nie je mu zrejmé na základe akých skutočností súd uvádza, že je povinný prihliadať ex
offo na premlčanie. Súd a akýkoľvek štátny orgán v SR má postupovať na základe a v medziach zákona,
čo zaujatím prezentovaného právneho názoru súdu bez opory v právnom predpise zjavne naplnené
nebolo. Dáva do pozornosti odvolaciemu súdu, že Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom

zasadnutí pléna 7.2.2018 rozhodol, že ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
nie je v súlade s článkom 46 ods. 1 v spojení s článkom 1 odsek 1 Ústavy SR.

10. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva podľa odvolateľa len v tom, že osobám

nemožno brániť v uplatnení práva alebo v ich diskriminovaní pri jeho uplatnení, obsahom tohto práva
je i relevantné konanie súdov aj iných orgánov Slovenskej republiky ( IV.ÚS 252/04). Ak súd alebo iný
orgán koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v článku 46 ods. 1 Ústavy SR inak ako v rozsahu
a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje Ústavou zaručené právo na súdnu alebo inú právnu
ochranu. Právo na súdnu a inú právnu ochranu poskytuje Ústava SR každému.

11. V ďalšej časti odvolania namieta odvolateľ záver súdu o premlčaní žalovaného nároku. Tvrdí, že
mohol prvý krát uplatniť svoje právo na súde až 8.8.2014, teda deň nasledujúci po dni márneho uplynutia
lehoty na dobrovoľné plnenie. Jeho nárok preto nemôže byť premlčaný. K premlčaniu nároku by došloaž dňa 9.8.2017, t.j. po 3 rokov odo dňa, kedy si ako žalobca mohol prvý krát uplatniť svoj nárok voči
žalovanému na súde.

12. Odvolateľ tvrdí, že v konaní na súde prvého stupňa došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý
súdny proces, pritom garancia spravodlivého súdneho konania musí byť naplnená.

13. Odvolateľ v ďalšej časti odvolania namieta aj aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka na
plynutie premlčacej doby s poukazom na novelizáciu ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka

v spojení s § 879p zakotvujúcim nepriamu retroaktivitu pre ustanovenia § 53 ods. 4 písm. s/, t/, § 53
ods. 7 a § 614a. Vyslovil názor, že na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015 je nevyhnutné
aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, pretože zákonodarca až s účinnosťou od 1.4.2015 určil
výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

14. Ani v spotrebiteľských sporoch nie je možné poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla

k jednostrannému zvýhodňovaniu. Spotrebiteľ by bol v takých prípadoch zbavený akejkoľvek
zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti, dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody
a rozumne konať. Neexistuje ani vecne odôvodnený dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinností, ktoré
mu ukladá zmluva s rovnocenných partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a
s vedomím ich rozsahu. Aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné

chápať ako ochranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti.

15. V závere odvolania sa domáha odvolateľ zrušenia rozsudku okresného súdu a vrátenia veci mu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne žiada vyhovieť a priznať nárok, ktorý uplatnil v žalobe.

16. Žalovaná písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepredložila.

17. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení
že odvolanie podala na to oprávnená procesná strana, v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu,
ktorému je odvolanie prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania, v odvolaním napadnutých výrokoch podľa § 389 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového
poriadku rozsudok zrušil a v rozsahu zrušených výrokov vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie
a na nové rozhodnutie.

18. Ako vyplýva z obsahu spisu po pripustení zmeny žaloby uznesením 5Csp/90/2017-76 zo dňa

30.1.2018 predmetom rozhodovania bol peňažný nárok žalobcu o zaplatenie istiny 6.658 eur, úroky a
úroky z omeškania vyčíslené ku dňu 31.5.2017 vo výške 4.809,72 eur, úroky vo výške 19% p.a. zo sumy
6.658 eur od 1.6.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25% p.a. zo sumy 6.658 eur od
1.6.2017 do zaplatenia. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom totiž okresný súd konanie
vo zvyšnej časti zastavil.

19. Zostávajúci peňažný nárok žalobcu, ktorý uplatňuje zo spotrebiteľského právneho vzťahu, založený
spotrebiteľskou zmluvou okresný súd zamietol z jediného dôvodu a to z dôvodu konštatovaného
premlčania uplatnenej pohľadávky, ku ktorému dospel po výsledkoch prieskumu ex offo vychádzajúc
z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Ústavný súd SR dňa 7.2.2018

vo veci PL ÚS 11/2016 vyhlásil nález (odvolateľ na právny význam predmetného nálezu v odvolaní aj
poukazuje), podľa ktorého § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s článkom
46 ods. 1 v spojení s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR. Ustanovenie, ktoré nie je v súlade s Ústavou
stráca účinnosť dňom zverejnenia nálezu v Zbierke zákonov SR (článok 125 ods. 3, ods. 6 Ústavy SR).
Hoc v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku bolo ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane

spotrebiteľa právne účinné a bolo povinnosťou súdu ho aplikovať, v náleze Ústavného súdu SR, ale bol
vyhlásený od počiatku existujúci nesúlad ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. s Ústavou SR.

20. Ústavný súd v predmetnom náleze derogoval celé ustanovenie § 5b zák. o ochrane spotrebiteľa
(viď bod 53 nálezu) po zistení, že medzi 5b zákona o ochrane spotrebiteľa a článkom 46 Ústavy SR

v spojení s článkom 1 ods. 1 je nesúlad. Vzhľadom na vyslovený nesúlad ustanovenia § 5b zákona o
ochrane spotrebiteľa s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s článkom 1 ods. 1 Ústavy, pričom okamih
hmotnoprávnych účinkov nálezu Ústavného súdu vo vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne
skončené, nastavajú ex tunc (viď aj uznesenie zjednocujúce stanovisko pléna Ústavného súdu SR z11.10.2006 sp. zn. PLz ÚS 1/06), to znamená, že na ustanovenia zákona, ktoré bolo v nesúlade s
Ústavou sa hľadí akoby nebol/ neboli nikdy súčasťou právneho poriadku.

21. Aplikácia protiústavného ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 súdom prvej inštancie v danej veci
predstavuje nesprávny procesný postup okresného súdu, ktorým bolo znemožnené strane uskutočňovať
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento
nedostatok nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto aj keď súd prvej inštancie
vykonal vo veci dokazovanie, toto vykonal len v rozsahu potrebnom pre zistenie premlčania. Bol

preto daný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku postupom podľa § 389 ods.1 písm.b) CSP a s
poukazom na uvedené odvolací súd odvolaniu žalobcu vyhovel. Zrušenie rozsudku v meritórnom výroku
automaticky zakladá zrušenie rozsudku aj v súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.

22. Okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, v ďalšom štádiu vykoná dokazovanie
na vecnú opodstatnenosť žaloby, v novom rozhodnutí sa vysporiada aj s vecnými námietkami žalobcu,

ktoré uviedol v odvolaní a napokon rozhodne v novom rozhodnutí aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania ( viď § 396 ods.3 CSP ).

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie prípustné n i e j e .