Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 31, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4T/68/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118010864
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Korbeľová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118010864.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Eva Korbeľová, na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 31. 05. 2019 v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

sapodľa§285písm.b)Tr.por. oslobodzuje spodobžalobyokresnéhoprokurátoraBanskáBystrica
sp. zn. 2Pv 266/17/6601-53 zo dňa 22. 10. 2018 doručenej tunajšiemu súdu dňa 23. 10. 2018 pôvodne
pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., súdom prekvalifikované na prečin
porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorého

skutku sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v období od 25.06.2016 do 07.11.2016 v Banskej
Bystrici v postavení štatutárneho orgánu - jedného z konateľov spol. LERA IMPEX, s.r.o., H. Z. X, G.
G., IČO: 48 273 023 zneužil svoju pracovnú pozíciu a neoprávnene realizoval dispozičné oprávnenie
výberom hotovosti celkom 23.289,36 € z bežného podnikateľského účtu spoločnosti č. N. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX vedeného v Tatra banke, a.s. Bratislava, ku ktorému mal vydanú aj debetnú platobnú
kartu, pričom podľa znaleckého posudku č. 29/2017 z odboru ekonómia - účtovníctvo sa suma výberov
finančnej hotovosti nezhoduje so zdokladovaným použitím tejto hotovosti, teda neoprávneným použitím

finančných prostriedkov bez vedomia a súhlasu spoločníkov a ďalších konateľov tejto spoločnosti pre
vlastnú potrebu spôsobil škodu 23.289,36 € pre poškodenú spol. VELAX, s.r.o. Pribinova 4, Bratislava
- mestská časť Staré Mesto 811 09, IČO: 48 273 023 (pred 10.07.2018 LERA IMPEX s.r.o., Banská
Bystrica), pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodená spoločnosť VELAX, s.r.o. Pribinova 4, Bratislava - mestská
časť Staré Mesto 811 09, IČO: 48 273 023 (pred dňom 10.07.2018 ako spol. LERA IMPEX s.r.o., Banská
Bystrica), so svojím nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 22. 10. 2018 bola tunajšiemu súdu doručená obžaloba prokurátora okresnej prokuratúry Banská
Bystrica sp. zn. 2 Pv 266/17/6601-43 zo dňa 23. 10. 2018, na F.. M. G., pre prečin sprenevery podľa
§ 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorého skutku sa mal obžalovaný dopustiť na tom skutkovom
základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Samosudca v rámci preskúmania obžaloby a celého spisového materiálu mal za to, že údajným konaním
obžalovaného nebola naplnená skutková podstata trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2

písm. a) Tr. zák., pri ktorom je predmetom útoku cudzia vec, ktorá bola páchateľovi zverená - odovzdaná
do jeho faktickej moci (do držby) a ktorú má teda páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom užívaní
alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe, so záväzkom použiť ju len
na dohodnutý účel, alebo podľa dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť.Podľa súdu, konanie obžalovaného F.. M. G. malo byť kvalifikované ako prečin porušovania povinnosti
pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorého skutku sa dopustí

ten, kto inému spôsobí škodu tým, že poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú
povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok.

Práve táto povinnosť je konateľovi spoločnosti s ručením obmedzeným ( ako je to v danom prípade),
stanovená Obchodným zákonníkom (zákon č. 513/1991 Zb.), konkrétne ustanovením § 135a, v zmysle

ktorého, je konateľ povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so
záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.

Z uvedeného dôvodu súd zmenil právnu kvalifikáciu žalovaného trestného činu, ktorá skutočnosť bola
stranám súdom oznámená ešte pred začatím hlavného pojednávania.

Keďže obžaloba vo svojej skutkovej vete uviedla ako poškodenú spoločnosť VELAX, s.r.o. Pribinova
4, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 09, IČO: 48 273 023, s upozornením, že pred dňom
10. 07. 2018 mala táto obchodná spoločnosť obchodné meno LERA IMPEX s.r.o., ale ako svedka -
poškodeného navrhol prokurátor v konaní vypočuť I. H., súd sa v prvom rade oboznámil s úplným
výpisomzObchodnéhoregistraOkresnéhosúduBratislavaI,oddielu:S.r.o.,vložky:133681/B,zktorého

boli zistené nasledovné skutočnosti:
- spoločnosť LERA IMPEX s.r.o., so sídlom Janka Kráľa č. 3, Banská Bystrica vznikla dňa 11. 08. 2015,
jej štatutárnym orgánom - prvým konateľom bol samostatne obžalovaný F.. M. G. a spoločníkmi boli I.
H. a jeho manželka I. H., obaja občania Ukrajiny,
- dňom 02.09. 2015 sa stali štatutárnym orgánom - konateľmi spoločnosti aj I. H. a jeho manželka I. H.,

pričom každý jeden už z týchto troch konateľov mal oprávnenie konať za spoločnosť samostatne,
- dňa 23. 02. 2017 skončila funkcia konateľa F.. M. G.,
- do 30. 06. 2018 boli spoločníkmi a zároveň štatutárnym orgánom spoločnosti LERA IMPEX s.r.o. I.
H. M. Z. S. I. H.,
- odo dňa 10. 07. 2018 spoločnosť zmenila v Obchodnom registri obchodné meno a sídlo na meno

VELAX, s.r.o. so sídlom Pribinova 4, Bratislava - mestská časť Staré Mesto a jej jediným spoločníkom
a štatutárnym orgánom - konateľom sa stal F. S., ktorému funkcia vznikla odo dňa 01. 07. 2018.

Z obžaloby je zrejmé, že skutkový dej, kladený obžalovanému za vinu sa mal stať v období od 25. 06.
2016 do 07.11.2016, teda v čase, keď v spoločnosti LERA IMPEX s.r.o. boli štatutárnymi orgánmi -

konateľmi tri osoby a to obžalovaný F.. M. G. M. I. H. N. S. I.Q. H..

Obžalovaný F.. M. G. pri svojom vypočutí pred súdom spáchanie akéhokoľvek skutku poprel s poukazom
na to, že od v roku 2016 bol jeden z troch konateľov spoločnosti LERA IMPEX, s.r.o., ktorá spoločnosť
bola ním založená a určená len ako prostriedok na získanie prechodného pobytu I. H. a jeho manželky,

ktorí pôvodne len spoločníci nie sú občanmi SR, ani občanmi EÚ, teda spoločnosť nebola určená na
podnikanie, čo vyplýva aj z účtovníctva spoločnosti. Peniaze vkladané na účet spoločnosti I. H. z rôznych
pôžičiek, boli míňané do jeho osobnej spotreby a na konci roka to bolo zúčtované ako vrátenie pôžičky.
Nepoprel, že predmetnú hotovosť vybral on osobne, avšak nie pre jeho potrebu, ale vybraté peňažné
prostriedky boli použité v plnom rozsahu na vybavenie bytu v osobnom vlastníctva H., pričom všetky

dokladyktomumájehootec,ktorýzabezpečovalvšetkyprácenadanejnehnuteľnosti.Všetkypríkazyna
výber peňazí dostával od I. H. ústnou formou jemu osobne a to pri osobnom stretnutí, alebo telefonicky.
Boli dohodnutí, že všetky peniaze z účtu sa budú míňať na jeho spotrebu, budú sa vyberať hotovostne
na jeho príkaz, ako si bude priať on sám.

Poprel tvrdenia I. H. o tom, že byt kúpil za svoje peniaze a bol v plnej výbave, tvrdiac, že sa jednalo o
byt v štandardnej výbave a práve jeho otec dozoroval práce na byte, o čom predložil súdu faktúry a aj
prehlásenie predávajúceho spol. I.K.M.REALITY-STAVING Banská Bystrica a.s., aký byt bol predmetom
kúpy. Tiež poprel, že sa s I. H. videl iba asi trikrát, videli sa viackrát, stále, keď bol tento v SR, ale aj
mimo. Valeriy Konovalyuk osobne podpisoval napr. zmluvu o kúpe bytu, leasingovú zmluvu na auto,

bol osobne pri jeho výmaze z konateľstva a pod.

Na podporu svojich tvrdení, že konal na príkaz pôvodného poškodeného I. H. súdu v originále predložil
doklad o úhrade 50.000 € zo dňa 17.08.2016, kedy práve na jeho pokyn z účtu vybral peniaze nasplátku bytu, ktorú za neho on uhradil dňa 18.08.2016. Tiež z toho istého obdobia predložil aj originál
prevodnéhopríkazuazálohovúfaktúruzasedaciusúpravuvsume10.500€,čímpopreltvrdeniasvedka,
že by si mal tento doviesť všetok nábytok z Ukrajiny.

Poukázal na to, že niektoré platby realizoval cez účet a niektoré v hotovosti, pričom tieto doklady sa do
účtovníctva nemali dávať. Zdôraznil, že ani v znaleckom posudku vypracovanom pre toto konanie nie
je v rokoch 2016-2017 evidovaná žiadna pohľadávka, ktorá by mala byť škodou. Aj samotná účtovná
závierka za rok 2016 bola schválená a to spoločníkmi a konateľmi, táto je dostupná na internete a nie

je v nej žiadna zmienka o nejakých rizikách, pohľadávkach z titulu škody. Obdobne je to aj v účtovnej
závierke za rok 2017.

V konaní pred súdom v procesnom postavení svedka - poškodeného súd vypočul F. S., ktorý v
prípravnom konaní vypočutý nebol, nakoľko až následne došlo k zmene na strane poškodeného. Keďže
nebol svedkom výberu peňazí obžalovaným, ku skutku sa nevedel vyjadriť. Potvrdil, že do spoločnosti

vstúpil 10.07.2018 a premenoval ju na spol. VELAX s.r.o., pričom účtovnú závierku k 31. 12. 2016
prevzal so všetkými dokladmi a dal účtovníčke na kontrolu. Žiadna pohľadávka voči obžalovanému v
tejto účtovnej závierke vedená nebola, to že chýbajú peniaze v pokladni vie od svojho účtovníka pána
H. a zoznam dlhov a pohľadávok mu povedal len ústne I. H.. On túto závierku za rok 2016 a ani závierku
z roku 2017, pri kúpe spoločnosti, nevidel.

Svedok I. H. pred súdom potvrdil, že v rozhodnom období, teda od 25. 06. 2016 do 07.11.2016, bol
jedným z konateľov spoločnosti LERA IMPEX s.r.o. a to spolu s obžalovaným a svojou manželkou,
pričom nepoprel, že v mene spoločnosti mali oprávnene konať všetci konatelia spoločnosti, samostatne.
Popísal podrobne súvislosti ohľadom založenia spoločnosti a teda keďže nevie po slovensky a nepozná

anizákonySR,obrátilsaspomocounaotcaobžalovanéhoF..Z.G.,abymupomoholzaložiťspoločnosť,
lebo chcel na Slovensku žiť a podnikať, chcel si tu kúpiť byt, chcel postaviť dom. G. dôveroval, ale jeho
presťahovanie bolo prerušené na 1 rok, keď sa mu na Ukrajine narodili dvojičky. Preto na Slovensku
nebol často a až keď sa v roku 2016 presťahoval na Slovensko, prvý raz videl účtovnú závierku a vtedy
zistil, že z účtu spoločnosti boli vytiahnuté peniaze bez jeho povolenia. Nejasnú situáciu s peniazmi

navrhoval vyriešiť kompromisom, žiadal doklady, že peniaze boli použité pre neho a ponúkal G. vrátiť
aspoňpolovicusumy,pričomtentotvrdil,žetospravia.Potvrdil,žepohľadávkavočiG.Š.nebolauvedená
v účtovnej závierke spoločnosti.

Podľa neho obsah jeho dohody obchodnej spolupráce s obžalovaným, ktorá bola len ústna, spočívala

v tom, že G. ako konateľ v rôznych firmách mu dal ponuky práce, za čo on všetko splácal, napr. G. ho
z Viedne doviezol do Banskej Bystrice, pomohol mu zaregistrovať firmu a pod., ale za všetko mu bolo
zaplatené. Z. G. mu kúpil byt na Belvedery, nový celý opravený a pomoc G. ohľadom bytu sa týkala
len drobných úprav, elektriny a podobne, za čo mu platil osobitne on sám. Preto nemal za cieľ dávať
peniaze na účet firmy, aby odtiaľ platil svoj byt. Všetko čo sa týka bytu, všetko platil on ako fyzická

osoba. Obžalovaný mal používať peniaze, ale konkrétne dohody na čo mali byť použité neboli, ale on
mu úplne dôveroval. Tiež ale bolo ústne dohodnuté, že keď chcel obžalovaný vybrať peniaze z účtu
spoločnosti, mali sa dohodnúť vopred.

Obžalovaný F.. M. G. bol podľa svedka formálny konateľ firmy, ale nie fiktívny. Formálny preto, lebo bol

konateľom v ostatných 10 firmách, nerobil žiadne činy na rozvíjanie chodu spoločnosti. On investoval
peniaze do firmy, ale žiadna podnikateľská činnosť firmy nebola. Svedok bol teda vlastník peňazí, ktoré
dával do spoločnosti LERA IMPEX, s.r.o., on si mohol zobrať peniaze ako pôžičku a je aj uvedené, že
všetky požičané peniaze boli vrátené. Aj nábytok, ktorý kúpil do bytu, platil sám, požičiaval si peniaze
z firmy a tieto boli vrátené.

V konaní pred súdom bol na návrh obhajoby vypočutý svedok F.. Z. G., otec obžalovaného, ktorý v
prípravnom konaní odmietol vypovedať pred vypočutím vtedy ešte poškodeného I.M. H. a následne
návrh na jeho vypočutie bol vyšetrovateľom zamietnutý.

Svedok popísal, ako sa cez svojho priateľa I. A., ktorý sa zaručil za H. a jeho manželku s nimi zoznámil,
ako k týmto ľuďom keď prišli na Slovensko, sa k nim správali ako k rodinným príslušníkom a pomáhali
im. On ako fyzická osoba mal s nimi ústnu dohodu, mali ho za jeho pomoc finančne odmeniť. I. H.
prehlasoval, že chce sídlo pre firmu na Slovensku a že si chce tu kúpiť aj byt, čo mu on všetkozariaďoval. Všetky úkony vybavovali na diaľku, keďže H. skoro nikdy neboli prítomní na Slovensku.
Dohoda bola taká, že jeho syn - obžalovaný F.. M. G. bude v spoločnosti, ktorú pre nich založí, 3 mesiace
konateľom, aby potom boli zapísaní ako konatelia obaja H.. On k spoločnosti nemal žiadny vzťah a

jeho H. poveroval tým, čo všetko bude potrebovať na Slovensku. Mali zabezpečiť všetko, aby sa mohli
prisťahovať. Obžalovaný ako konateľ mal zatiaľ v plnom rozsahu zastupovať firmu, na čo súhlas iného
spoločníka v žiadnom prípade nebolo treba. Žiadnym spôsobom mu nebola obmedzená právomoc, teda
obžalovaný mal aj právo vyberať peniaze z účtu spoločnosti.

Poukázal aj na prehlásenie IKM Reality Staving o tom, že on mal dostať kľúče od bytu ktorý si kúpil
H., tento byt on prerábal a zariaďoval. Uhrádzal peniaze za materiál, práce, organizáciu práce, pričom
zaplatenie zabezpečoval a platil on sám. Peniaze na toto všetko vyberal z jeho poverenia obžalovaný,
všetko sa robilo tak, ako si želal H.. Peniaze boli vyberané z firemného účtu, boli tam ich vlastné peniaze
a mohli použiť len peniaze z účtu, keďže hotovosť im H. nikdy nedal a koncom roka sa to zúčtovalo. On
za svoje služby H. vyplatený napriek prísľubu nebol a keď sa s ním náhodou stretol v Tescu v roku

2017, dohodli sa na urobení dohody, že si navzájom nič nedlžia.

Obhajobou navrhnutý svedok O. O. uviedol, že pozná I. H. a jeho manželku, chceli kúpiť jednu jeho
nehnuteľnosť - pozemok na Donovaloch. Zoznámil ich obžalovaného otec, F.. Z. G., ktorý im pomáhal s
vybavením prechodného pobytu a so založením firmy. Boli v nadštandardnom vzťahu, keby nebolo otca

obžalovaného, H.X. by nedostal povolenie na pobyt. Pozná aj obžalovaného F.. M. G. a to tiež cez jeho
otca, ktorý ho informoval, že syn je konateľom spoločnosti, má nadštandardné vzťahy s H., tiež že tento
mal kúpiť a zariadiť byt pre H.. Podľa neho títo boli spokojní so službami obžalovaného, vládli medzi nimi
vtedy nadštandardné vzťahy, kamarátske, dôverovali si a nebolo treba žiadne splnomocnenie. Tiež mal
informáciu, že náklady na rekonštrukciu bytu boli hradené z finančných prostriedkov spoločnosti LERA

IMPEX, s.r.o, kde bol aj obžalovaný konateľom, ostal z toho prekvapený. Vie o oprávnení obžalovaného
manipulovať a disponovať s finančnými prostriedkami spoločnosti LERA IMPEX, s.r.o., bolo niekoľko
stretnutí, bola medzi nimi plná dôvera a 100% spokojnosť. O rozsahu oprávnenia sa nebavili, ale z ich
rozhovorov vie o poverení, aby finančné prostriedky boli použité na súkromný byt H., teda mali dohodu,
že z firemných peňazí mu zariaďovali byt. Počul to osobne pri spoločnom stretnutí, hovoril to G. M. H..

V prípravnom konaní vypočutá svedkyňa X.M.D. A.Á.X.Á. uviedla, že v rámci svojho podnikania
poskytuje účtovné služby a poradenstvo a v minulosti viedla účtovníctvo pre spoločnosť LERA IMPEX.
s.r.o a to za rok 2015 a 2016. Potvrdila, že táto spoločnosť prvý rok nevykonávala žiadnu činnosť, až
koncom septembra 2016 spoločnosť kúpila vozidlo zn. Land Rover asi za 95.000 € a potom pán H.C.W.

priniesol na zaúčtovanie vyšlú faktúru na sumu 30.000 €, ktorá bola zaúčtovaná aj do tržieb spoločnosti,
avšak táto faktúra do konca roka 2016 uhradená nebola. Ona za doklady, ktoré jej boli donesené
konateľmi na zaúčtovanie, za ich správnosť a pravdivosť nezodpovedala a odmietla sa vyjadrovať k
aktivitámspoločnostismerujúcimkpodnikaniu.Príjmyspoločnostipozostávalipredovšetkýmzosobných
finančných vkladov I. H. a z pôžičiek zobratých na firmu. F.. M. G. do spoločnosti vlastné finančné

prostriedky nevkladal. Na vozidlo zn. Land Rover si I. H. bral aj úver vo výške 47.500 € a vedela, že im
bola vrátená DPH za vozidlo. Čo sa týkalo výberov peňazí v období od 25. 06. 2016 do 07.11.2016 v
sume 26.000 €, tento výber bol v účtovníctve zaúčtovaný ako „dotácia pokladne“ a sprostredkovane má
vedomosť, že tieto vybral M. G. na základe poverenia od pána H., časť peňazí bolo použité na zariadenie
jeho bytu. Pána H. videla dvakrát v živote a F.. M. G. raz. Stalo sa, že doklady na zaúčtovanie jej boli

zaslané emailom a tiež ich doniesol aj otec F.. M. G.. Zároveň potvrdila, že F.. M.X. G. bol ako konateľ
a mal podpisové vzory v banke aj disponentské oprávnenie, takže na výbery z účtu spoločnosti určite
oprávnený bol.

Svedkyni boli predložené k nahliadnutiu faktúry doložené obžalovaným F.. M. G., ktoré mali preukazovať

použitie finančných prostriedkov, ktoré vybral z účtu spoločnosti, týkajúce sa bytu I. H., ku ktorým
svedkyňa uviedla, že tieto neboli určite zaúčtované do účtovníctva spoločnosti LERA IMPEX s.r.o.,
v účtovníctve spoločnosti sa nenachádzajú, nemajú tam byť prečo, keďže sa týkajú súkromných
záležitostí. Podľa ich obsahu sa tieto netýkajú spoločnosti LERA IMPEX s.r.o. a tiež z nich nevyplýva,
aké peniaze boli použité na ich úhradu.

Svedkyňa I.M. Y.Á. v rámci svojho podnikania tiež poskytuje účtovné služby a poradenstvo a od marca
2017 viedla účtovníctvo pre spoločnosť LERA IMPEX s.r.o., teda v čase keď F.. G. už nebol konateľ
spoločnosti a k výberom z účtu spoločnosti v období od 25. 06. 2016 do 07.11.2016 sa vyjadriť nevedela.Ona len na základe požiadavky konateľa K. H., ktorý mal podozrenie, že druhý konateľ F.. G. spreneveril
peniaze spoločnosti, vypísala jednotlivé výbery z účtu, kedy a v akej výške boli vykonané.

Súd sa v rámci konania oboznámil aj so znaleckým posudkom č. 29/2017 a zápisnicou o výsluchu
znalkyne F.. M. N. z odboru ekonómia a manažment, odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo, kontroling, z
ktorého záverov bolo zistené, že predložené účtovníctvo spoločnosti LERA IMPEX s.r.o. nebolo vedené
v súlade so zákonom o účtovníctve. Bolo účtované o výdavku, ktorý nepreukázal vynaloženie finančných
prostriedkov a o pohybe finančných prostriedkov v hotovosti, ktorý nenastal.

Konečný zostatok peňažných prostriedkov v hotovosti bol spoločnosťou vykazovaný rôzne, podľa
hlavnej knihy od 01.2016 do 12.2016 bol 231,95 € a podľa účtovnej závierky k 31.12.2016 bol 0 €.
Z predložených podkladov sa suma výberov finančnej hotovosti nezhoduje so zdokladovaným použitím
tejto hotovosti a schodok finančných prostriedkov predstavuje sumu 23.289,36 €, resp. 23.521,31 €.
V predložených podkladoch sa inventarizácia peňažných prostriedkov nenachádzala, z uvedeného
dôvodu nie je možné jednoznačne určiť fyzický stav peňažných prostriedkov v hotovosti k 31.12.2016.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vyslovil nesúhlas so závermi znaleckého posudku č. 27/2017
vypracovaný F.. M. N., k čomu súdu krátkou cestou predložil stanovisko k tomuto znaleckému posudku
od F.. L. H., K., členky Slovenskej komory daňových poradcov, z ktorého vyplynulo, že pri vypracovaní
znaleckého posudku neboli znalkyňou zohľadnené všetky skutočnosti, ktoré s predmetnou vecou súvisia

a majú podstatný vplyv pre ďalšie objektívne rozhodnutie. Súčasťou podaných daňových priznaní z
príjmov právnických osôb za roky 2016, 2017 je účtovná závierka, ktorá v časti Poznámky neobsahuje
žiadne informácie o rizikách, ani žiadne pohľadávky z titulu vymáhania vzniknutých škôd spôsobených
konateľom spoločnosti. Vo všetkých účtovných výkazoch stav pokladne a stav prijatých a splatených
pôžičiek zobrazuje skutkový stav a nikde nie je evidovaná pohľadávka voči konateľom spoločnosti.

.
Napokon sa súd oboznámil čítaním aj s obsahom listinných dôkazov, pričom sa jednalo o zápisnicu o
konfrontácii medzi obvineným a pôvodným poškodeným č.l. 282-286, zápisnicu o trestnom oznámení
s príl. č. l. 1-14, správu Tatra banky, a.s. Bratislava s výpisom z účtu č.l. 117-213, výpis z obchodného
registra a správy OÚ Banská Bystrica, odbor katastrálny č.l. 336-381, 383- 388, odpis registra trestov,

výpis z evidencie priestupkov MV SR a správu o povesti č.l. 392-399, úplný výpis z obchodného registra
č.l.425, súhlas poškodeného s uzavretím zmieru č.l. 427, záznam z mediácie č.l. 428-429, lustrácie
súdu čl. 435-440, upovedomenie súdu o zmene právnej kvalifikácie č-l- 443, trestný rozkaz sp. zn.
4T/68/2018-444 č.l. 444-445, odpor obhajcu obvineného proti TR č.l. 447, odpor obvineného proti TR č.l.
451, vyjadrenie poškodeného č.l. 463, Prehlásenie spol. I.K.M.REALITY-STAVING Banská Bystrica a.s.

č.l. 470, Doklad o úhrade a zálohová faktúra za sedaciu súpravu v sume 10.500 € č.l. 471-472, Doklad
o úhrade 50 tisíc € zo dňa 17.08.2016 - pôžička H. byt č. 4 čl. 473, Doklady obhajoby z verejného portálu
DÚ - účtovná závierka 2016, 2017, register účtovných závierok, poznámky k 31.12.2016, poznámky k
31.12.2017, výpis z OR č.l. 492-513, doklady obhajoby čl. 527 - 550, po prečítaní ktorých jednotlivo,
žiadna zo strán nemala žiadne námietky a ani pripomienky.

Na základe zásad stanovených najmä v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por., súd po vykonanom dokazovaní
a vyhodnotení jednotlivo každý dôkaz zvlášť, ako i v ich súhrne, mal za to, že u obžalovaného F.. M.
G. nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho
majetku podľa § 237 ods. 2 písm. a) Tr. zák., nakoľko nad všetky pochybnosti nebolo preukázané,

že obžalovaný ako páchateľ, konal už od začiatku s úmyslom porušiť všeobecne záväzným právnym
predpisom ustanovenú povinnosť a povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať a spravovať cudzí
majetok a na cudzom majetku spôsobiť škodu.

Trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 Tr. zák. sa

dopustí ten, kto inému spôsobí malú škodu tým, že poruší všeobecne záväzným právnym predpisom
ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo
zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok.

Podľa § 237 ods. 2 písm. a) Tr. zák., odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá,

ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

V zmysle § 124 ods. 1 Tr. zák. škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny
úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislostis trestným činom bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa rozumie aj
získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.
Trestný čin podľa tohto ustanovenia je prečinom a väčšou škodou podľa § 125 Tr. zák. sa rozumie suma

dosahujúca najmenej desaťnásobok škody malej, ktorá predstavuje škodu prevyšujúcu sumu 266 eur,
teda vo výške 2660 eur.

Objektom pri tomto trestnom čine je cudzí majetok. Pod cudzím majetkom sa na účely trestného práva
rozumie vec, ktorú páchateľ nemá vo vlastníctve, no nakladá s ňou spôsobom tomu príznačným, čiže

tak, ako keby bol jej vlastníkom.

Subjektom je v tomto prípade práve ten, kto spôsobí škodu tak, že poruší povinnosti ustanovené
zákonom, rozhodnutím alebo zmluvnú povinnosť, tak ako uvádza § 237 ods.1 Tr. zák.
Pri objektívnej stránke sa posudzuje, či ide o konanie v rozpore s platným právom, či týmto konaním
vznikla poškodenému nejaká škoda a či existuje súvis medzi protiprávnym konaním a vzniknutou

škodou. Je potrebné povedať, že osoba ktorá má povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok
je povinná jednak spravovať záležitosti týkajúce sa majetku, starať sa oň a tiež s ním nakladať v zmysle
ustanovených povinností. V prípade, ak svoju povinnosť páchateľ poruší, nastane konanie v rozpore s
platným právom, t.j. § 237 Tr. zák.
Pre zistenie, či bola naplnená skutková podstata trestného činu je napokon potrebné vysporiadať otázku

subjektívnej stránky. Tá predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k vlastnému protiprávnemu konaniu.
Rozlišuje sa konanie úmyselné a nedbanlivostné. Na to, aby sa naplnila skutková podstata trestného
činu podľa § 237 Tr. zák. je potrebný úmysel.

V konaní bolo jednoznačne preukázané, že poškodeným v čase údajného spáchania skutku mala byť
spoločnosť LERA IMPEX s.r.o., ktorá vznikla 11. 08. 2015, pričom skutkový dej sa mal stať podľa
obžaloby v období od 25. 06. 2016 do 07.11.2016, teda v čase, keď táto spoločnosť mala troch
štatutárnych zástupcov - konateľov - obžalovaného Ing. M. G., I. H. a jeho manželku I. H., ktorí podľa
spoločenskej zmluvy spoločnosti, mal každý z nich oprávnenie konať ako konateľ samostatne, ako to

má na mysli § 133 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Podľa tohto ustanovenia,
štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov a ak je konateľov viac, je oprávnený
konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Obmedziť
konateľské oprávnenia v zmysle ods. 3 citovaného ustanovenia môže iba spoločenská zmluva alebo
valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.

S cieľom zabezpečiť ochranu záujmov spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, Obchodný zákonník s
účinnosťou od 1. januára 2002 zaviedol do právnej úpravy zásady výkonu pôsobnosti konateľov, ktoré
spočívajú v povinnosti objektívne konať s odbornou starostlivosťou (duty of care) a súčasne s lojalitou
vo vzťahu k záujmom spoločnosti a všetkých jej spoločníkov (duty of loyalty).

Vprípadekonateľaspoločnostisručenímobmedzenýmjepovinnosťspravovaťcudzímajetokstanovená
Obchodným zákonníkom konkrétne ustanovením § 135a, v zmysle ktorého, je konateľ povinný
vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých
jej spoločníkov. Tiež je im uložená povinnosť zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné

informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, či pri výkone svojej pôsobnosti neuprednostňovať svoje
záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

V danom prípade súd za preukázanú výpoveďou obžalovaného, svedkov, ale aj znaleckým posudkom
mal aj skutočnosť, že poškodená spoločnosť v čase údajného skutku, nikdy neviedla kroky k podnikaniu,

nepodnikala na území SR ani v období od 25. 06. 2016 do 07. 2016, to znamená v čase údajného
spôsobenia škody. V tejto dobe na účet spoločnosti LERA IMPEX s.r.o. boli vkladané výlučne finančné
prostriedky I. H., z jeho úspor a pôžičiek. Bolo by pri tom minimálne nelogické, ak by jeden z konateľov
opakovane vkladal do spoločnosti peniaze zo svojich úspor, aj keď spoločnosť nepodnikala, ani
nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť, ak by tieto nemali byť určené na iný, jeho súkromný účel,

resp. osobnú spotrebu. To že boli vkladané opakovane nasvedčuje tomu, že peniaze vložené predtým
boli odčerpané - minuté.Tiež bolo nepochybné, že s priamym podnikaním nemala spoločnosť LERA IMPEX s.r.o. od jej vzniku
dňa11.08.2015skorožiadnevýdavky,čojeviditeľnévjejúčtovníctve.Jednalosalenovýdavkyspojené
so založením s.r.o., založením účtov, náklady spojené s účtovníctvom, náklady spojené so sídlom

spoločnosti, za preklady dokumentov, poistenie, zdravotné previerky spoločníkov, náklady s bývaním
pred kúpou bytu (čo bolo podmienkou pre udelenie prechodného pobytu manželov H.), registrácia
DPH, kúpa auta, kúpa bytu, jeho čiastočná rekonštrukcia, poistenie, zabezpečenie remeselníkov, ich
vyplatenie, nákup materiáli na rekonštrukciu, nábytok a pod.

Je pritom zrejmé, že ak sa dvaja z konateľov nezdržiavali väčšinou na území SR, musel byť tretí konateľ
- obžalovaný F.. M. G. nimi poverený na úhradu záväzkov, ktoré mali slúžiť k výslovnej potrebe manželov
H.. Keďže títo finančné prostriedky poskytovali výlučne vkladom na účet spoločnosti, boli z účtu osobne
vyberané, avšak vždy osobou na to oprávnenou.

Súd neuveril ani tvrdeniu vypočutého svedka I. H., že nedával žiadne pokyny a usmernenia ohľadom

nakladania s finančnými prostriedkami na účte spoločnosti obžalovanému F.. G., bez čoho by tento
nevedel a ani nemohol napr. podpísať príkaz k zúčtovaniu dňa 17. 08. 2016 sumy 10.500 € na sedaciu
súpravu a posteľ a v ten istý deň aj na sumu 50.000 €, ako časť platby za byt patriaci svedkovi, z
čoho je zrejmé, že išlo o súkromnú spotrebu z podnikateľského účtu spoločnosti. To že existovala ústna
dohoda o poverení, aby finančné prostriedky z firemných peňazí boli použité na súkromný byt H. potvrdil

aj svedok O. O., ktorý bol toho osobne svedkom.

Navyše ako konštatovala F.. L. H.. K., daňový poradca, poskytnuté pôžičky - hotovostne vklady na účet
poškodenej právnickej osoby a ich splácanie, ktoré nesúviseli s hospodárskou činnosťou, ale osobnou
spotrebou spoločníka a konateľa spoločnosti, sa účtovali prostredníctvom záväzkového účtu 249 v

súlade so zákonom u účtovníctve.

Jednoznačne však bolo podľa súdu preukázané, že spoločnosť LERA IMPEX s.r.o. neeviduje v účtovnej
závierke za rok 2016 a následne za rok 2017 žiadnu pohľadávku voči obžalovanému F.. M. G.,
alebo voči inej osobe, pričom účtovnú závierku schválili a podpísali spoločníci okrem iného aj v čase,

keď obžalovaný už nehol konateľom spoločnosti a teda nemohol zasahovať žiadnym spôsobom do
účtovných závierok.

Zo všetkých hore uvedených dôvodov, nakoľko po vyčerpaní súdu dostupných dôkazných prostriedkov,
zostali pochybnosti, či konanie obžalovaného je trestným činom, ktorý bol obžalobou kladený F.. G. za

vinu, bolo potrebné s použitím zásady „ in dubio pro reo “ (v pochybnostiach v prospech) rozhodnúť v
prospech obžalovaného a teda ho spod obžaloby v celom rozsahu oslobodiť podľa § 285 písm. b) Tr. por.

Kuplatneniuškodyriadneavčas,spolusošpecifikácioujejvýškydošlozostranypoškodenejspoločnosti
VELAX, s.r.o. Pribinova 4, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 09, IČO: 48 273 023 (pred dňom

10.07.2018 ako spol. LERA IMPEX s.r.o., Banská Bystrica), o ktorej súd rozhodol v intenciách § 288
ods. 3 Tr. por., podľa ktorého ustanovenia v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby, má súd
povinnosť vždy poškodené strany s ich nárokom na náhradu škody, odkázať na civilný proces.

V závere súd považuje za potrebné zdôrazniť, že Trestné právo ako celok chráni základné hodnoty

a vzťahy upravené inými právnymi odvetviami, pričom jeho použitie prichádza do úvahy vtedy,
keď prostriedky iných právnych odvetví ( napr. obchodného, občianskeho, správneho) na ochranu
nepostačujú, alebo zlyhali, z čoho je nepochybné, že trestné právo je prostriedkom ultima ratio.

Tento princíp teda vychádza zo zásady subsidiarity trestnej represie, ktorá by mala byť len krajným

prostriedkom vo vzťahu k ostatnej deliktovej právnej úprave. Teda tam, kde postačujú prostriedky
občianskeho, obchodného alebo správneho práva v širšom slova zmysle, sú trestnoprávne prostriedky
nielen nadbytočné, ale z pohľadu princípu právneho štátu tiež neprípustné. Trestné právo má z podstaty
princípu ultima racio miesto výlučne tam, kde iné prostriedky z hľadiska ochrany práv fyzických a
právnických osôb sú vyčerpané, neúčinné alebo nevhodné. ( napr. nález ÚS ČR zo dňa 03.03.2005 sp.

zn. II. ÚS 413/2004).

Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom sa riadi podľa § 261 ods. 3 písm. a) Obchodného zákonníka;
je to teda absolútny obchodnoprávny vzťah, ktorý sa v plnom rozsahu riadi ustanoveniami Obchodnéhozákonníka, pričom zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú pri výkone funkcie konateľa sa v
rozsahu dopĺňajúcom ustanovenia odsekov 2 až 5 spravuje aj režimom podľa § 373 a nasl. Obchodného
zákonníka, je teda objektívna (nevyžaduje sa zavinenie), ale aj tu je možné uplatniť liberačné dôvody

podľa odseku 3 tohto ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho
prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne
úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.