Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119206698
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4119206698.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Vlastou Ondrejkovou, v spore žalobcu: Sociálna poisťovňa, so

sídlom Bratislava, ul. 29. augusta č. 8, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: N. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W., V.. H. XXXX/X, zastúpený JUDr. Ladislav Chmelár, advokát so sídlom Vráble, Levická 579,
IČO: 42 046 467, o zaplatenie 3396,60 eur, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumu2377,62eurdotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

III. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.08.2019, domáhal zaplatenia sumy 3396,60 eur. Žalobu
odôvodnil tým, že žalovaný bol na základe uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/7/03, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2003, uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na
zdraví podľa § 224 ods. 1 , ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa dňa 17.03.2002 dopustil voči
poškodenému F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., A. J. XXX, ktorému rozhodnutím Sociálnej poisťovne,
ústredie č. 57 08 17 6122 zo dňa 14.03.2003 bol priznaný invalidný dôchodok, na následky ublíženia
na zdraví, ktoré menový utrpel pri dopravnej nehode dňa 17.03.2002. V dôsledku protiprávneho

konania žalovaného boli poistencovi žalobcovi F. H. vyplatené dávky dôchodkového poistenia, formou
invalidného dôchodku za obdobie od 18.01.2018 do 17.01.2019 v celkovej výške 3396,60 eur. V zmysle
§ 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. o sociálnom poistené má žalobca voči tretím osobám právo
na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania.
Žalovaný bol vyzvaný na úhradu škody, avšak túto povinnosť si doposiaľ nesplnil.

2. Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom zo dňa 31.07.2019 sp. zn. 7C/49/2019-21, proti

ktorému podal žalovaný odpor, preto ho súd uznesením zo dňa 11.09.2019 sp. zn. 7C/49/2019-62 v
celom rozsahu zrušil.

3. Žalovaný v odpore uviedol, že je pravdou, že vo výzve č. 25/2019 zo dňa 15.02.2019 bol vyzvaný
na náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi výplatou dôchodkových dávok p. F. H. vo výške 3396,60 za
obdobie od 18.01.2018 do 17.01.2019 do 30 dní od doručenia výzvy, túto sumu neuhradil. Následne po
výzve v súlade s čl. VII ods. 1 písm. d) Všeobecných poistných podmienok dňa 22.02.2019 písomne

vyrozumel doporučene KOMUNÁLNU poisťovňu, a.s. Vienna Insurance Group, avšak žiadnu odpoveď
na jeho oznámenie neobdržal. Okrem toho zaslal KOMUNÁLNEJ poisťovni, a.s. Vienna Insurnce Group
aj oznámenie o spore podľa § 86 CSP, pričom mu neprišla žiadna odpoveď. V čase dopravnej nehody
bolo na vozidlo značky Mazda 626 EVČ:S ktorým bola dopravná nehoda spôsobená, uzatvorenápoistná zmluva č. 029810 s KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. V tomto smere medzi stranami prebiehali a
prebiehajú na Okresnom súde viaceré konanie a to konanie vedené pod sp. zn. 7C/130/2009, sp. zn.
10C/289/2013, sp. zn. 19C/12/2011, sp. zn. 10C/97/2012, sp. zn. 18C/245/2016, sp. zn. 9C/293/2012,

sp. zn. 12C/48/2015, sp. zn. 18C/204/2014, sp. zn. 18C/245/2016, sp. zn. 15C/34/2017. Zo znaleckého
posudkuč.098/2002znalcaIng.F.W.vypracovanývtrestnomkonanívyplýva,žeztechnickéhohľadiska
príčinou vzniku nehody dopravnej nehody bola rýchlosť jazdy vozidla 100 až 106 km/h, vyššia ako
rýchlosť primeraná vzdialenosti rozhľadu vodiča 66 až 71 km/h, pričom z technického hľadiska v
priamej príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody je jazda neosvetleného cyklistu za zníženej

viditeľnosti na vozovke vo vzdialenosti 1,2 m od jej pravého okraja, pričom v jazde po okraji vozovky mu
nič nebránilo... ak by jazdil po okraju vozovky zhodne ako druhý cyklista jazdiaci za ním, ku stretu by
nedošlo. Zo záverov znaleckého posudku je zrejmé, že vodič sa ani teoreticky nemal možnosť cyklistovi
vyhnúť vľavo tak, že by s vozidlom neprešiel do protismeru. Podľa názoru žalovaného žalobca mal
postupovať podľa § 111 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože je nepochybná priama príčinná súvislosť
so vznikom dopravnej nehody aj konanie a porušenie pravidiel cestnej premávky zo strany poškodeného

F. H.. Dodal, že voči KOMUNÁLNEJ poisťovni, a.s. Vienna Incurance Group podal na Okresný súd
Bratislava I žalobu o zaplatenie 1716,21 eur, predmetom ktorej bola náhrada škody s poukázaním na
rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 19C/12/2011-245 zo dňa 25.09.2013 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/2/2014-175 zo dňa 10.04.2015, právoplatný dňa 26.05.2014 a
ktorým bolo rozhodnuté o jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi Sociálnej poisťovni sumu 1716,21 eura.

Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 12C/244/2015-127 zo dňa 21.07.2017 žalobu zamietol,
pričom v dôsledku odvolania rozhodoval Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom zo dňa 16.10.2018
sp. zn. 8Co/248/2017-163 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 1716,21 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V danom prípade je zrejmé, že si splnil všetky zákonné

podmienky, aby neprišlo k zbytočnému sporu, avšak KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurace
Group sa k nemu postavila pasívne, a odmieta plniť žalobcovi napriek tomu, že by existovali zákonné
podmienky na výluku z poistenia.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že pokiaľ poisťovateľ nepristúpi k

dobrovoľnej refundácii vyplateného plnenia, vyplýva žalobcovi z ust. § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003
právo žalovať výlučne žalovaného, a nie poisťovňu ako poisťovateľa, s ktorým žalovaný uzatvoril
zmluvný vzťah. Žalovaný bol v trestnom konaní uznaným vinným, pretože na mieste s maximálne
povolenou rýchlosťou 90 km išiel pri zníženej viditeľnosti až rýchlosťou 100-106 km/hod. Stanovenie
maximálnej povolenej rýchlosti neznamená, že vodič ju musí dodržiavať, naopak mal by zvážiť svoje

možnosti, schopnosti ako aj stav vozovky a ďalšie okolnosti. V danom prípade žalovaný nielen že využil
maximálnu povolenú rýchlosť, ale ju dokonca prekročil o 10-16 km/h, v dôsledku čoho nemal možnosť
sa vyhnúť cyklistovi - poškodenému p. H.. Znalec Ing. W. ako hlavnú príčinu dopravnej nehody uviedol
rýchlosť vozidla, ktoré viedol žalovaný. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že žalovaný zavinil, že
došlo k výplate dávok sociálneho poistenia zo strany žalobcu. Žalobca nepopiera, že tak žalovaný ako

aj poškodený p. H. porušili svojím konaním pravidla cestnej premávky, pretože poškodený jazdil na
neosvetlenom bycikli 1,2 m od okraja vozovky a pred jazdou požil alkohol. Tieto skutočnosti však podľa
znalca Ing. W. boli iba v príčinnej súvislosti s nehodou. Preto žalobca navrhuje, aby sa súd zaoberal len
otázkou miery spoluzavinenia poškodeného. Vzhľadom na právoplatne skončené konania v obdobnej
vecimedzistranamisporu,bolamieraspoluzavineniapoškodenéhostanovenásúdomvrozpätí25-30%.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že zo znaleckého posudku Ing. W. č. 098/2002 vyplýva, že z
technického stavu hlavnou príčinou vzniku dopravnej nehody bola rýchlosť jazdy vozidla 100 až 106 km/
h, vyššia ako rýchlosť primeraná vzdialenosti rozhľadu vodiča 66 až 71 km/h. Je však otázkou právneho
posúdenia, či vodič na ceste, kde je maximálna povolená rýchlosť 90 km/h má jazdiť nižšou rýchlosťou.

Oneskorená reakcia vodiča o 0,3 až 0,5 s nie je v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody,
lebo iba pri maximálnej rýchlosti jazdy v rámci tolerancie výpočtu 71 km/h by sa vozidlo nezbrzdilo na
rýchlosť jazdy cyklistu pri jeho oneskorenej reakcii počas nehodového deja. Znalec Ing. W. uviedol, že z
technického hľadiska v priamej príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody je jazda neosvetleného
cyklistu za zníženej viditeľnosti na vozovke vo vzdialenosti 1,2 m od jej pravého okraja vozovky, pričom

v jazde pri okraji vozovky mu nič nebránilo... ak by jazdil po okraji vozovky zhodne ako druhý cyklista
jazdiaci za ním, ku stretu by nedošlo... V konaní 7C/130/2009 o zaplatenie sumy 2103,13 eur súd
právoplatne priznal žalobcovi 1 z uplatneného nároku.6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil zástupca žalobcu, právny zástupca
žalovaného, nedostavil sa žalovaný, ktorého neúčasť ospravedlnil jeho právny zástupca. Súd preto vec
prejednal a rozhodol podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalovaného.

7. Zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Žalobca si
nárokuje náhradu škody za vyplatené dávky dôchodkového poistenia formou invalidného dôchodku od
18.01.2018 do 17.01.2019 vo výške 3396,60 eur. Medzi tými istými stranami sporu boli vedené ďalšie
konania, ktoré sa týkali iného obdobia a ktoré sú toho času už právoplatne skončené. Žalobca navrhuje,

aby sa súd v tomto konaní zaoberal mierou spoluzavinenia poškodeného pána H. s tým, že žalobca
považuje za primerané, aby táto miera spoluzavinenia bola stanovená na 25%. Žalobcovi toto právo
žalovať žalovaného priznáva § 238 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého Sociálna poisťovňa má
právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že v znaleckom posudku č. 98/2002 Ing. W.,
sa okrem iného na str. 15 uvádza: „Z technického hľadiska v priamej príčinnej súvislosti so vznikom
dopravnej nehody je jazda neosvetleného cyklistu za zníženej viditeľnosti na vozovke vo vzdialenosti
1,2 m od jej pravého okraja, pričom v jazde po kraji vozovky mu nič nebránilo.“ Na str. 16 toto ZP
uvádza: „Priečna poloha neosvetleného cyklistu na vozovke mimo obce z technického hľadiska nie

je vysvetliteľná.“ Na str. 17 tohto znaleckého posudku sa uvádza: „Vodič sa ani teoreticky nemal
možnosť cyklistovi vyhnúť vľavo tak, že by s vozidlom neprešiel do protismeru.“ Taktiež poukazujeme na
protokol o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol poškodeného H., kde bol plynovou chromatografiou
zistený alkohol 0,60 promile. Na Okresnom súde Bratislava I sa pod sp. zn. 12C/244/2015 viedlo
konanie o zaplatenie sumy 1716,21 eur, ktoré týkalo sa to náhrady, ktorú žalovaný vyplatil na základe

právoplatného rozsudku Okresného súdu v obdobnej veci, a to žalobcovi s tým, že potom sa táto
náhrada žalovala voči Komunálnej poisťovni. Okresný súd Bratislava I túto žalobu zamietol, avšak na
základe odvolania Krajský súd v Bratislave pod sp. zn. 8Co/248/2017 napadnutý rozsudok zmenil tak,
že Komunálna poisťovňa je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1716,21 eur, ako aj trovy konania
v celom rozsahu. Z odôvodnenia toho odvolacieho rozhodnutia vyplýva, že Komunálna poisťovňa má

nesprávny výklad týkajúci sa jeho povinností hradiť aj takúto škodu, resp. ktorá je predmetnom aj toho
sporu. V tomto prípade nemôžeme hovoriť o nejakých výlukách z poistenia a iba zúžene si vykladať jeho
jednotlivé ustanovenia zákona o povinnom zmluvnom poistení, ako si to vykladá Komunálna poisťovňa.
Je pravdepodobné až hraničiace s istotou, že keby poškodený H. išiel po krajnici vozovky, tak ako jeho
syn, k žiadnej zrážke by nedošlo.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením podstatného listín nachádzajúcich sa v spise a to
uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/7/03 zo dňa 22.10.2003, oznámením žalovaného pre
Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, podacím hárkom, poistnou zmluvou č. 029810,
Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla, Zmluvnými dojednaniami, Oznámením o spore podľa 86 CSP pre Komunálna
poisťovňa, a,s. Vienna Insurance Group, podacím hárkom, Rozsudkom Okresného súdu Bratislava
I sp. zn. 12C/244/2015-127 zo dňa 21.04.2017, Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
8Co/248/2017-163 zo dňa 16.10.2018, Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 7C/130/2009-364
zo dňa 13.11.2014, Rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/106/2015-412, právoplatný dňa

12.10.2015, Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 10C/298/2013-196, právoplatný dňa 26.01.2016,
Rozsudkom Okresného súdu v Nitre sp. zn. 19C/12/2011-145 zo dňa 25.09.2013, právoplatný dňa
11.06.2014, Rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/2/2014-175, právoplatný dňa 26.05.2014 ,
zo dňa 10.04.2014, Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 10C/97/2012-201 zo dňa 06.03.2013,
právoplatný dňa 10.06.2015, Rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/192/2013-244 zo

dňa 19.03.2015, Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 18C/245/2016 -97 zo dňa 23.02.2017,
právoplatný dňa 15.12.2018, Rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/289/2017-157 zo
dňa 26.09.2018, Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 9C/293/2012-228 zo dňa 27.10.2015,
právoplatný dňa 16.08.2017, Rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/383/2016-264 zo
dňa 22.06.2017 16.08.2017, Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 12C/48/2015-131 zo dňa

11. 07.2016, Rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/587/2016-162 zo dňa 09.02.2017,
Zápisnicou o pojednávaní 18C/204/2014 zo dňa 01.10.2015, Rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.
zn. 7Co/1/2016-98 zo dňa 26.01.2017, Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 18C/245/2016-97 zo
dňa 23.02.2017, PPL 15.12.2018, Rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/289/2017-157 zodňa 26.09.2018, výzvou č. 25/2019 zo dňa 15.02.2019, rozpisom vyplatených dávok od 18.01.2018
do 17.01.2019, potvrdením o vyplatených dávkach zo dňa 07.02.2019. Z obsahu pripojeného spisu
Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/7/2003 oboznámil najmä Znalecký posudok Ing. W. č.98/2002,

Zápisnicu o výsluchu poškodeného F. H., mgr. M., W. D., Protokol o lekárskom vyšetrení, Výsledky
dychovej skúšky na alkohol, obžalobu, Uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/7/03 zo dňa
22.10.2003. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 7C/130/2009 súd oboznámil najmä:
Zápisnica z pojednávania v časti výsluchu znalca Ing. W., Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn.
7C/130/2009-364 zo dňa 13.11.2014, Rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/106/2015-412,

právoplatný dňa 12.10.2015.Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 10C/298/2013 oboznámil
súd najmä: Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 10C/298/2013-196, právoplatný dňa 26.01.2016.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 19C/12/2011 oboznámil súd najmä: Rozsudok
Okresného súdu v Nitre sp. zn. 19C/12/2011-145 zo dňa 25.09.2013, právoplatný dňa 11.06.2014,
Rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/2/2014-175 zo dňa 10.04.2014. Z pripojeného spisu
Okresného súdu Nitra sp. zn. 10C/97/2012 súd oboznámil najmä: Rozsudok Okresného súdu Nitra sp.

zn. 10C/97/2012- 201 zo dňa 06.03.2013, právoplatný dňa 10.06.2015, Rozsudok Krajského súdu v
Nitre sp. zn. 7Co/192/2013-244 zo dňa 19.03.2015. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn.
18C/245/2016 oboznámil súd najmä: Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 18C/245/2016 -97 zo dňa
23.02.2017, právoplatný dňa 15.12.2018, Rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/289/2017-157
zo dňa 26.09.2018. Z obsahu spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 9C/293/2012 oboznámil súd

najmä: Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 9C/293/2012-228 zo dňa 27.10.2015, právoplatný dňa
16.08.2017, Rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/383/2016-264 zo dňa 22.06.2017 16.08.2017.
Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 12C/48/2015 súd oboznámil najmä: Rozsudok Okresného súdu Nitra
sp.zn.12C/48/2015-131zodňa11.07.2016,RozsudokKrajskéhosúduvNitresp.zn.8Co/587/2016-162
zo dňa 09.02.2017. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 18C/245/2016 súd oboznámil

najmä: Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 18C/245/2016-97 zo dňa 23.02.2017, právoplatný
dňa 15.12.2018, Rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/289/2017-157 zo dňa 26.09.2018.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 9C/293/2012 súd oboznámil najmä: Rozsudok
Okresného súdu Nitra sp. zn. 9C/293/2012-228 zo dňa 27.10.2015, právoplatný dňa 16.08.2017,
Rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/383/2016-264 zo dňa 22.06.2017. Z pripojeného spisu

Okresného súdu Nitra sp. zn. 12C/48/2015 súd oboznámil najmä: Rozsudok Okresného súdu Nitra sp.
zn.12C/48/2015-131zodňa11.07.2016,RozsudokKrajskéhosúduvNitresp.zn.8Co/587/2016-162zo
dňa 09.02.2017. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 15C/34/2017 súd oboznámil najmä:
Rozsudok Okresného súdu v Nitre sp. zn. 15C/34/2017-131 zo dňa 27.09.2018. Z pripojeného spisu sp.
zn. 18C/204/2014 súd oboznámil najmä: Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 18C/204/2014-70 zo

dňa 01.10.2015, právoplatný dňa 28.10.2016, Rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/1/2016-98
zo dňa 26.01.2017. Na základe vykonaného dokazovanie zistil tento skutkový a právny stav:

10. Žalovaný dňa 17.3.2002 o 19.30 hod. na ceste prvej triedy č. 51 medzi obcami Klasov - Vráble,
viedol osobné motorové vozidlo značky Mazda 626, EVČ: NR XXX BD, kde neprispôsobil rýchlosť jazdy

svojím schopnostiam, poveternostným podmienkam, vzdialenosti rozhľadu, prekročil povolenú rýchlosť
a narazil do zadnej časti neosvetleného bicykla, ktorý viedol F. H.. Poškodený F. H. následkom zrážky
utrpel tržno- zmliaždenú ranu v oblasti temena hlavy, vnútro-lebečné krvácanie v ľavej čelovo-spánkovo-
temennej oblasti hlavy pod tvrdým obalom mozgu, krvácanie pod jemný obal mozgu, pomliaždenie
mozgu, nestabilnú zlomeninu druhého krčného stavca, zasahujúcu do oboch oblúkov stavca, zlomeninu

prvého driekového stavca chrbtice, pomliaždenie hrudníka a brucha, s dobou liečenia a PN najmenej 6
mesiacov. Voči žalovanému bolo uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 5T 7/2003 zo dňa 22.10.2003,
právoplatnédňa18.11.2003,trestnéstíhaniepodmienečnezastavenéabolamuuloženáskúšobnádoba
v trvaní jeden rok. Žalovaný ako obžalovaný sa k spáchaniu skutku v celom rozsahu doznal, trestnú
činnosť oľutoval, jeho zavinenie bolo dostatočne preukázané, urobil všetky opatrenia smerujúce k tomu,

aby poškodenému F. H. bola uhradená vzniknutá škoda, z ktorého dôvodu bol možný postup podľa §
307 ods. 1 Trestného poriadku.

V čase vzniku poistnej udalosti bolo k motorovému vozidlu značky Mazda XXX, EVČ: NR XXX BD
uzatvorené v Komunálnej poisťovni a.s. povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla, v rámci ktorého zmluvného vzťahu bol poistníkom otec žalovaného W.
D., nar. XX.X.XXXX.Rozhodnutím Sociálnej poisťovne bol vzhľadom na následky, ktoré poškodený F. H. utrpel pri dopravnej
nehode, priznaný invalidný dôchodok a to rozhodnutím žalobcu č. 57 08 17 6122 zo dňa 14.03.2002.

Z potvrdenia o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia zo dňa 07.02.2019 vyplýva, že žalobca
vyplatil poškodenému F. H. v období od 18.01.2018 - 17.01.2019 dávky dôchodkového poistenia titulom
vyplateného invalidného dôchodku vo výške 3396,60 eura.

Podľa výzvy č. 25/2019 zo dňa 15.02.2019 bol žalovaný vyzvaný žalobcom na úhradu dávok

dôchodkového poistenia vyplatené p. F. H. formou invalidného dôchodku za obdobie od 18.01.2018 do
17.01.2019 v celkovej výške 3396,60 eura.

Zo znaleckého posudku č. 098/2002 zo dňa 24.6.2002 vypracovaného E.. F. W. v rámci trestného
konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 5T/7/2003, súd zistil, že vozidlo
žalovaného jazdilo minimálnou technicky preukázanou rýchlosťou 100 až 106 km/h, čo bola rýchlosť

vyššia, ako rýchlosť primeraná vzdialenosti rozhľadu vodiča. Z technického hľadiska v priamej príčinnej
súvislosti so vznikom dopravnej nehody je jazda neosvetleného cyklistu za zníženej viditeľnosti na
vozovke vo vzdialenosti 1,2 m od jej pravého okraja, pričom v jazde po okraji vozovky mu nič nebránilo.
Spôsobpoškodeniazadnéhokolesabicyklaikonečnépolohycyklistunapravomokrajivozovkyabicykla
v priekope vpravo od vozovky nasvedčujú súbežnému smeru jazdy cyklistu aj ich súbežným polohám

v čase stretu. V čase 1,4 až 1,6 sekundy od okamihu, kedy vodič cyklistu na vzdialenosť rozhľadu mal
možnosť vidieť, do okamihu stretu, sa cyklista nemal možnosť podstatne priečne premiestniť. Rýchlosť
jazdy primeraná vzdialenosti rozhľadu vodiča bola 66 až 71 km/h. Vodič sa ani teoreticky nemal možnosť
cyklistovi vyhnúť vľavo tak, že by s vozidlom neprešiel do protismeru, pri rýchlosti jazdy 65 až 70 km/
h a oneskorenej reakcii vodiča zhodnej ako počas nehodového deja, by sa vozidlo zbrzdilo na rýchlosť

jazdy cyklistu pred nárazom do cyklistu a pri rýchlosti jazdy 73 až 77 km/h a včasnej reakcii vodiča, by
sa vozidlo zbrzdilo na rýchlosť jazdy cyklistu pred nárazom do cyklistu. Pri danom priebehu nehodového
deja cyklista nemal možnosť stretu zabrániť.

Z výsledku dychovej skúšky vykonanej v rámci trestného konania vyplýva, že poškodený F. H. mal

namerané 0,65 promile alkoholu v krvi.

Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sociálna poisťovňa má právo
voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania, výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej

zložky sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
zanehonahradilpoškodenémuuplatnenépreukázanénárokynanáhradu:a/škodynazdravíanákladov
pri usmrtení, b/ škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c/ účelne
vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmena b.,

d/ ušlého zisku.

Podľa novely zákona č. 381/2001 Z.z. zákonom č. 430/2003 Z.z. s účinnosťou od 1.11.2003 k § 4 ods. 2
písm. a/ sa na konci pripájajú slová : " ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti,
dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 5 ods. 1 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z. ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ
nenahradí z poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, vzniknutú uhradením nákladovzdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového zabezpečenia
poskytovaných z dôvodu škody na zdraví alebo usmrtenia spôsobenej prevádzkou motorového vozidla,
1. ak sa nezistila osoba zodpovedná za škodu,

2. vodičovi motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola táto škoda spôsobená.

Podľa § 441 OZ ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola
škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z., sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na
náhradu dávok poskytnutých z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia v dôsledku ich
zavineného protiprávneho konania (§ 31 ods. 1 zák. č. 274/1994 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov účinného do 01. 01. 2004).

Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 274/1994 Z.z., sociálna poisťovňa rozhoduje o dávkach

dôchodkového zabezpečenia, zabezpečuje výplatu v rozsahu podľa osobitných predpisov. Medzi tieto
predpisy patril do 31. decembra 2003 predovšetkým zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších zmien a doplnkov. Povinnosť sociálnej poisťovni poskytovať dávky dôchodkového
zabezpečenia vznikla pri splnení stanovených podmienok a to bez ohľadu na to, z akého dôvodu došlo
k vzniku nároku na tieto dávky. V prípade dávky poskytnutej vo forme invalidného dôchodku vznikla

teda táto povinnosť bez ohľadu na to, či poškodenie zdravia odôvodňujúce jej priznanie bolo spôsobené
zavineným protiprávnym konaním tretej osoby, alebo následkom inej udalosti.

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vstúpil do účinnosti 01. 01. 2004.

V zmysle § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
má sociálna poisťovňa právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v
dôsledkuichzavinenéhoprotiprávnehokonania;výškuškodypreukazujesociálnapoisťovňapotvrdením
príslušnej organizačnej zložky sociálnej poisťovne a výške vyplatených dávok.

11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je nesporné, že citované ustanovenie § 238 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. zakladá regresný nárok Sociálnej poisťovne voči tretím osobám, ak sú splnené zákonné
predpoklady v ňom uvedené. Poskytnutím dávok z nemocenského poistenia alebo z dôchodkového
zabezpečenia, na ktoré vznikol oprávnený nárok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích
osôb, vznikla sociálnej poisťovni nepochybne majetková ujma, ktorá je odškodniteľná pri splnení

stanovených predpokladov. Preto, ak uvedený regresný nárok, i keď nie je nárokom na náhradu škody
na zdraví poškodeného podľa Občianskeho zákonníka, je svojím charakterom samostatným nárokom
na náhradu škody vyplývajúcim z § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. (predtým z ust. § 31 ods. 1 zák. č.
274/1994 Z. z.), majúceho z toho dôvodu (teda z dôvodu, že upravuje občianskoprávny nárok) povahu
špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Pomer

špeciality tohto ustanovenia vo vzťahu k Občianskemu zákonníku znamená, že právny vzťah, ktorého sa
uvedené ustanovenie týka, sa v otázkach, ktoré nie sú nimi upravené, riadi ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o náhrade škody.

12. V prejednávanom spore sa žalobca žalobou domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 3396,60

eura, ktoré vyplatil poškodenému F. H. titulom dávok dôchodkového poistenia a to formou invalidného na
dôchodku za obdobie od 18.01.2018 - 17.01.2019. Žalovaný bol na základe uznesenia Okresného súdu
Nitra sp. zn. 5T 7/03, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18. 11. 2003, uznaný vinným zo spáchania
trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa
17. 03. 2002. V odôvodnení uvedeného uznesenia sa udáva, že na základe vykonaného dokazovania

súd zistil, že obžalovaný sa v plnom rozsahu doznal k spáchaniu skutku, trestnú činnosť oľutoval, jeho
zavinenie bolo preukázané aj výpoveďami svedkov F. H., X. H., U. V. a C. X.. Zo znaleckého posudku
bolo taktiež preukázané, že predmetnú dopravnú nehodu zavinil žalovaný a v dôsledku tejto dopravnej
nehody u poškodeného došlo k ťažkej ujme na zdraví. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 57
08 17 6122 zo dňa 14. 03. 2003 bol poškodenému priznaný invalidný dôchodok na následky ublíženia

na zdraví, ktoré utrpel pri dopravnej nehode dňa 17. 03. 2002. V dôsledku protiprávneho konania
žalovaného má žalobca voči tretím osobám právo na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v
dôsledku ich zavineného protiprávneho konania.13. Vychádzajúc z uvedeného žalobcovi vznikol regresný nárok voči žalovanému ako tretej osobe na
náhradu dávok poskytnutých z nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia v dôsledku
zavineného protiprávneho konania žalovaného. Zákon č. 381/2001 Z. z. upravuje povinné zmluvné

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V prípade, že daný vzťah
nebude upravený týmto osobitným právnym predpisom, subsidiárne sa na poistenie zodpovednosti
vzťahujú osobitné právne predpisy, medzi inými aj Občiansky zákonník (§ 1 ods. 2 Zákona o povinnom
zmluvnom poistení). Zákon o povinnom zmluvnom poistení vymedzuje pojem poškodeného, ktorým sa
rozumie ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto

zákona. Pri určení koho považovať za poškodeného je nutné vychádzať z vymedzenia predpokladov
všeobecnej zodpovednosti fyzických a právnických osôb za škodu. Predpokladom vzniku zodpovednosti
jeporušenieprávnejpovinnosti,prípadnevznikurčitejškodnejudalosti(prevznikktorejniejepredpoklad
porušenie nejakej povinnosti v prípade objektívnej zodpovednosti), vznik škody, existencia príčinnej
súvislosti medzi porušením právnej povinnosti, prípadne určitej škodnej udalosti a vznikom škody. V
prípade Zákona o povinnom zmluvnom poistení sa poškodeným rozumie ten, kto utrpel prevádzkou

motorového vozidla škodu. Teda vznik zodpovednosti je spájaný so škodovou udalosťou - prevádzkou
motorového vozidla, ktorú upravuje § 427 Občianskeho zákonníka a vznikom škody v príčinnej súvislosti
s touto prevádzkou motorového vozidla. Vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného a konkrétnou
škodovou udalosťou sa zisťuje príčinná súvislosť. Vždy musí ísť o priamu (nie sprostredkovanú) príčinu.
Ako už ustálila aj súdna prax, príčinnú súvislosť nemožno vyvodzovať z niečoho, čo samé je už

následkom škodnej udalosti, za ktorú škodca zodpovedá. Príčinou vzniku škody môže byť len okolnosť,
ktorá konkrétnu ujmu spôsobila. Poškodeným pre účely Zákona o povinnom zmluvnom poistení v zmysle
vyššie chápaného vzniku práva na náhradu škody voči osobe, ktorá je za túto škodu zodpovedná, tak
môže byť len ten, kto priamo v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla utrpel škodu. V prejednávanej
veci prevádzkou osobného motorového vozidla Mazda XXX, NR XXX BD bola spôsobená škoda na

zdraví poškodenému F. H., nar. XX. XX. XXXX. Sociálna poisťovňa má právo na náhradu škody voči
tretím osobám, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. V
tomto prípade je uvedený nárok poisťovne regresným nárokom, tzn. ide o špecifickú formu postihu,
ktorú možno označiť ako zvláštny spôsob náhrady škody, nie je tu však priama príčinná súvislosť
medzi škodovou udalosťou, dopravnou nehodou a výplatou dávok Sociálnou poisťovňou poškodenému.

Dopravná nehoda bola sprostredkovanou príčinou vzniku škody Sociálnej poisťovne, ktorej ujma vznikla
nie z dôvodu predmetnej škodnej udalosti, ale z dôvodu poškodenia zdravia F. H., nar. XX. XX.
XXXX, ktorý si v súvislosti s ňou uplatňoval nároky zo Zákona o sociálnom poistení. Regresná náhrada,
ktorá vyplýva zo zákona č. 461/2003 Z. z. ako normy verejného práva, má iný charakter ako škoda,
ktorá je spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktorá je súkromno-právnou kategóriou. V tomto

prípade platí aj odlišný prístup k uvedeným inštitútom. Nárok Sociálnej poisťovne na regresnú náhradu
je daný vždy na posúdenie súdu. Keďže úlohou regresnej náhrady je jednak výchova k zvyšovaniu
zodpovednosti fyzických a právnických osôb za to, že sa budú správať tak, aby nedochádzalo k
poškodzovaniu zdravia a telesnej nedotknuteľnosti a až v druhom rade ide aspoň o čiastočnú úhradu
nákladov, ktoré vznikli tým, že bolo niekomu spôsobené poškodenie na zdraví alebo smrť. Preto aj

dôvodnosť tohto nároku je posudzovaná odlišne, prísnejšie.

14. Súd považoval regresný nárok žalobcu od žalovaného ako osoby spoluzodpovednej za poškodenie
zdravia F. H., nar. XX. XX. XXXX (poškodeného), ktorému žalobca v dôsledku spôsobenej dopravnej
nehody, ktorej účastníkmi boli prevádzkovateľ motorového vozidla (žalovaný) a F. H. (poškodený)

vypláca dávky invalidného dôchodku, za dôvodný. V danom prípade je súd rozhodnutím z trestného
konania viazaný v občianskoprávnom konaní, v ktorom rozhoduje o regresnom nároku žalobcu, len
v rozsahu, či bol trestný čin spáchaný a kto ho spáchal. Vzhľadom k uvedenému je predmetom
konania určenie výšky spoluzavinenia poškodeného, ktorý taktiež porušil svojich zákonné povinnosti
ako účastník cestnej premávky, keď v čase zníženej viditeľnosti jazdil po vozovke neosvetlený a vo

vzdialenosti 1,2 m od pravého okraja vozovky. Navyše bol pod vplyvom alkoholu, keď mu bola zistená
jeho prítomnosť vo výške 0,65 promile. Bolo preto potrebné posúdiť podiel poškodeného na vzniku
dopravnej nehody podiel a jeho rozsah, pričom súd ustálil mieru zavinenia oboch účastníkov dopravnej
nehody.

15. Z vykonaného dokazovania tak súd ustálil nárok žalobcu za dôvodný, pretože v konaní bolo
preukázané, že žalobcovi vznikla ujma vyplatením dávok z dôchodkového poistenia formou invalidného
dôchodku vo výške 3396,60 eura za obdobie od 18.1.2018 do 17.01.2019 poškodenému F. H.. Súd
prihliadol na spoluzavinenie poškodeného F. H., ktorý v čase dopravnej nehody jazdil pod vplyvomalkoholu v krvi (0,65 promile), jazdil na neosvetlenom bicykli a až 1,2 metra od okraja vozovky, pričom
pokiaľ by bol jazdil pri jej okraji, k stretu s vozidlom odporcu nemuselo dôjsť, pretože syna poškodeného
X. H., ktorý jazdil za svojim otcom F. H., avšak popri krajnici, žalovaný s vozidlom obišiel. Zo znaleckého

posudku E.. W. č. 089/2002 rovnako vyplýva, že z technického hľadiska v priamej príčinnej súvislosti
so vznikom dopravnej nehody je jazda neosvetleného cyklistu za zníženej viditeľnosti na vozovke vo
vzdialenosti 1,2 m od jej pravého okraja, pričom v jazde po okraji vozovky poškodenému nič nebránilo.
Skutočnosť, že poškodený jazdil takmer po strede pravého jazdného pruhu môže mať súvislosť práve s
jehopožitímalkoholu,jehobicykelbolnavyšeneosvetlený,apretosúdvzhliadolpríčinnúsúvislosťmedzi

protiprávnym konaním poškodeného (jazdou pod vplyvom alkoholu na neosvetlenom bicykli) a vznikom
škody. Z tohto dôvodu súd vzhliadol spoluzavinenie poškodeného v rozsahu 30% a žalobe žalobcu
vyhovel v časti sumy 2377,62 eura (70% ) a vo zvyšku v časti sumy 1018,98 eura žalobu zamietol (30%).

16. Súd pri posudzovaní miery spoluzavinenia zohľadnil všetky príčiny, ktoré sa podieľali na vzniku
dopravnej nehody, pričom zohľadnil i mieru ich podielu na vzniku dopravnej nehody. Pri posudzovaní

miery spoluzavinenia vychádzal zo znaleckého posudku Ing. F. W.. 098/2002, ktorý v znaleckom
posudku z technického hľadiska ako príčinu vzniku dopravnej nehody uviedol rýchlosť jazdy vozidla
100 až 106 km/hod., čo je rýchlosť vyššia ako rýchlosť primeraná vzdialenosti rozhľadu vodiča 66
až 71 km/hod. a uviedol tiež, že z technického hľadiska je v priamej príčinnej súvislosti i jazda
neosvetleného cyklistu za zníženej viditeľnosti na vozovke vo vzdialenosti 1,2 m od jej pravého okraja,

pričom v jazde po okraji vozovky mu nič nebránilo. Znalec tiež uviedol, že spôsob poškodenia zadného
kolesa bicykla i konečné polohy cyklistu na pravom okraji vozovky a bicykla v priekope vpravo od
vozovky nasvedčujú súbežnému smeru jazdy cyklistu a ich súbežným polohám v čase stretu. Znalec
tiež uviedol, že vodič na cyklistu na vozovke reagoval neskôr, ako mal možnosť cyklistu vidieť a ako
z technického hľadiska reagovať mohol. Z uvedených zistení súd dospel k záveru, že hlavnou príčinou

vzniku dopravnej nehody bola vyššia rýchlosť jazdy vodiča ako je rýchlosť primeraná vzdialenosti
rozhľadu vodiča, pričom na dopravnej nehode sa tiež podieľali vedľajšie príčiny, ktorými sú jazda cyklistu
na neosvetlenom bicykli 1,2 m od pravého okraja vozovky pod vplyvom alkoholu v krvi (0,65 promile),
neskoršia reakcia vodiča, pretože znalec skonštatoval, že pri rýchlosti jazdy 65 až 70 km/hod., čo bola
rýchlosť primeraná vzdialenosti rozhľadu vodiča, by i napriek oneskorenej reakcii vodiča, zhodnej ako

počas nehodového deja, vozidlo bolo zbrzdilo na rýchlosť jazdy cyklistu pred nárazom do cyklistu.
Vzhľadom k spôsobu jazdy cyklistu, teda súbežnej jazde cyklistu a vozidla, je zrejmé, že aj keď bol
cyklista v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu, táto okolnosť nebola hlavnou príčinou vzniku
dopravnej nehody. Hlavnú príčinu vzniku dopravnej nehody znalec Ing. W. určil na ťarchu žalovaného,
súd preto nárok žalobcu krátil vo výške 30%. Naviac rozhodnutie súdu o krátení nároku žalobcu o 30 %

sa nevymyká z doterajšej rozhodovacej činnosti súdov v tejto veci, keď Krajský súd v Nitre rozsudkom
zo dňa 10.apríla 2014, sp. zn. 9Co/2/2014-175 potvrdil v napadnutej vyhovujúcej časti rozsudok
Okresného súdu Nitra zo dňa 25.septembra 2013 sp. zn. 19C/12/2011-145, ktorým bolo spoluzavinenie
poškodeného stanovené v rozsahu 25%; rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 19.marca 2015,
sp. zn. 7Co/192/2013-24 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 6.marca 2013 sp. zn.

10C/97/2012-201, rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 22.06.2017, sp. zn. 9Co/383/2016-264 bol
potvrdený rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 18.marca 2016 sp. zn. 9C/293/2012-228, rozsudkom
Krajského súdu v Nitre zo dňa 09. februára 2017, sp. zn. 8Co/587/2016-162 bol potvrdený rozsudok
Okresného súdu Nitra zo dňa 11. júla 2017 sp. zn. 12C/48/2015-131, rozsudkom Krajského súdu v Nitre
zo dňa 26.januára 2017, sp. zn. 7Co/1/2016-98 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa

01. októbra 2015 sp. zn. 18C/204/2014-70, ktorými rozhodnutiami bolo spoluzavinenie poškodeného
stanovené v rozsahu 30 %.

17. Skutočnosť, či predmetný nárok žalobcu môže alebo nemôže byť následne predmetom plnenia
zo strany Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurace Group ako poisťovateľa titulom zmluvy o

povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č.
5000276819, ktorá bola uzatvorená v čase dopravnej nehody, nie je predmetom tohto konania, a
uvedené je predmetom vzťahu žalovaného voči poisťovni. Súd dospel k záveru, že napriek uzatvorenej
poistenej zmluve, predmetom ktorého bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, žalobca sa nemôže domáhať svojho nároku priamo voči poisťovni, pretože ust. §

238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z,.z. o sociálnom poistení, v zmysle ktorého si uplatňuje svoj regresný
nárok v tomto konaní, presne upravuje voči komu sa žalobca môže domáhať svojho nároku na
náhradu škodu vzniknutej zavineným protiprávnym konaním. V zmysle uvedeného si žalobca musel
uplatniť svoj nárok voči žalovanému ako osobe zodpovednej za dopravnú nehodu zo dňa 17.03.2002,následkom ktorej sa stal poškodený F. H. invalidným, ktorému žalobca vypláca dávky dôchodkového
poistenia formou invalidného dôchodku. Súd ma za to, že nároky vyplývajúce z poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla si môže uplatniť voči poisťovni žalovaný a

to na základe zmluvného vzťahu založeného zmluvou o povinnom zmluvnom poistení motorových
vozidiel. Podľa názoru súdu žalovaný je v predmetnom konaní pasívne vecne legitimovaný, ako osoba
spoluzodpovedná za poškodenie zdravia F. H. (poškodeného), ktorému žalobca v dôsledku spôsobenej
dopravnej nehody, ktorej účastníkmi boli prevádzateľ motorového vozidla (žalovaný) a F. H. (poškodený)
vypláca dávky invalidného dôchodku.

18. Z uvedených dôvodov súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2377,62 eura do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 3396,60 eura, súd mu priznal sumu 2377,62 eura (70%
zo žalovanej sumy) a vo zvyšku 1018,98 eura žalobu zamietol (30% zo žalovanej sumy). Úspech
žalobcu bol 70% a úspech žalovaného 30%, čistý úspech žalobcu je tak 40% a v takomto rozsahu by
mu patril nárok na náhradu trov konania, súd však žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, aj keď

principiálne by bolo namieste priznanie náhrady trov konania žalobcovi v rozsahu 40%, v prejednávanej
veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalobcovi v konaní preukázateľne žiadne účelne
vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (§ 255 ods. 1 CSP a contrario i za použitia analógie
podľa čl. 4 ods. 1 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nitra písomne
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.