Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/139/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118209202
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4118209202.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Vlastou Ondrejkovou, v spore žalobkyne: T. X., nar. XX.XX.XXXX,

bytom Z. XXX, proti žalovanému: T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX O. u U., K. republika,
o zaplatenie sumy XXXX,XX eura, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 350 eur zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 793,60 eura a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. rozkazom zo dňa 20.11.2018 sp. zn. 7C/139/2018-14, proti ktorému podal žalovaný odpor, preto bol
uznesením zo dňa 01.02.2019 sp. zn. 7C/139/2018-32 v celom rozsahu zrušený.

2. Žalovaný v odpore uviedol, že nesúhlasí s čiastkou uvedenou v odpore, ním poškodené dvere a
ostatné nemalo takú hodnotu, vek ním poškodených dverí bolo minimálne 13 rokov. Nesúhlasí ani s

tvrdením, že si mal požičať sumu 420 eur, uvedené nie je pravda. Súhlasí s náhradou škody vo výške
350 eur, ktorá bola odhadnutá v rámci trestného konania odhadcom.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 07.11.2019, na ktoré sa dostavila žalobkyňa, nedostavil sa
žalovaný, ktorý mal predvolanie na pojednávanie doručené. Súd preto podľa § 180 CSP pojednával v
neprítomností žalovaného.

4.Žalobkyňanapojednávanídňa07.11.2019uviedla,žesadomáhazaplateniasumy1143,60eurtitulom
škody, ktorú jej spôsobil žalovaný na vchodových dverách a dverách do haly, ďalej sumy 420 eur titulom
pôžičky, ktorú poskytla v hotovosti žalovaného pri odchode do Českej republiky vo februári 2018, keď
bol vykázaný zo Slovenska. Prišiel si po veci s policajtmi a povedal, že nemá žiadne peniaze, a preto
mu dala do rúk tieto peniaze. Neboli pri tom žiadni svedkovia. Boli pritom iba oni dvaja. Vie, že ide o jej
tvrdenie proti tvrdeniu žalovaného, ktorý jej vtedy povedal, že peniaze vrátiť hneď ako sa zamestná, čo
sa doposiaľ nestalo. Rovnako tak žiada zaplatiť sumu 1 000 KČS, čo predstavuje sumu 25 eur, ktorú

uhradila dňa 27.11.2018, keďže žalovaný ju donútil prepísať na ňu auto, ktoré on používal. Okrem toho
si uplatňuje aj trovy konania. S poukazom na uvedené navrhla rozšírenie žaloby, kedy požaduje aby bol
žalovaný zaviazaný zaplatiť jej sumu 1588,60 eura a nahradil trovy konania titulom zaplateného súdneho
poplatku vo výške 25 eur.5. Súd uznesením, vyhlásenom na pojednávaní dňa 07.11.2019, zmenu žaloby v zmysle § 143 ods. 1
CSP nepripustil.

6. Žalovaný na výzvu súdu v mailovej správe zo dňa 14.11.2019 uviedol, že žiadnu finančnú hotovosť
si od žalobkyne nepožičal.

7. Súd spor strán sporu rozhodol na pojednávaní dňa 20.01.2020, na ktoré sa dostavila žalobkyňa,

žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil, súd preto spor prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

8. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 28.01.2020 zotrvala na tom, že žalovanému peniaze poskytla s tým,
že sme boli pri tom iba oni dvaja, žalovaný chcel väčšiu sumu, avšak mala iba 420 eur v hotovosti. Je na
jej škodu, že si to neošetrila, buď písomne, alebo prítomnosťou nejakého svedka. Mala to zdokladované
v mobilom telefóne, ktorý už je ale nefunkčný a nevie sa k tomu dostať.

9. Súd uvádza, že dokazovanie ich čítaním, čítaním ich častí alebo oboznámením o ich obsahu
podľa § 204 CSP nevykonal, nakoľko listiny, ktoré tvorili prílohy podaní oboch sporových strán boli
protistranám v priebehu konania doručované a žalobkyňa, prítomná na pojednávaní dňa 28.01.2020,
na ktorom súd spor strán sporu rozhodol, uviedla, že obsah spisu je jej známy a nie je potrebné

ho oboznamovať. Súd sa oboznámil s obsahom listín, nachádzajúcich sa v spise, a to trestným
rozkazom sp. zn. 5T/72/2018, protokolom WORLDPlast SK s.r.o., potvrdením o vklade v hotovosti
zo dňa 01.03.2018, výzvou Městského úřadu Velké Meziříčí odbor dopravy a silničního hospodářství,
potvrdením z internetbankingu, obžaloba 1 Pv 97/18/4403-8 zo dňa 19.07.2018. Z obsahu pripojeného
spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/72/2018 sa súd oboznámil najmä s obžalobou, Trestným

rozkazom sp. zn. 5T/72/2018 a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny
stav:

10. Dňa 06.02.2018 v čase asi o 21:00 hod. v rodinnom dome v Z. č. XXX, v stave hnevu a
zúrivosti žalovaný preskočil oplotenie rodinného domu, celým telom vrazil do uzamknutých vchodových

plastových dverí, ktoré v strednej časti prerazil, cez takto vo dverách vytvorený otvor vošiel do haly
domu, kde vyvalil ďalšie zamknuté dvere tak, že do nich opäť vrazil svojím telom, vyšiel po schodoch
na poschodie domu a hľadal poškodeného Y. X., nar. XXXX, počas čoho vykrikoval na poškodeného
vulgárne nadávky s prísľubom, že ho zabije, čoho sa poškodený tak naľakal, že sa celý triasol, pretože
uveril, že mu chce ublížiť a to aj preto, že v priebehu tohto dňa posielal na mobilný telefón dcére

poškodeného T. X. SMS správy, v ktorých sa vyhrážal poškodenému, že mu doláme kosti a kľudne
si za neho odsedí aj 10 rokov, čím u poškodeného vzbudil strach a obavu o svoj život a zdravie, že
svoje vyhrážky uskutoční a zároveň poškodením dvoch kusov dverí spôsobil poškodenej T. X. škodu v
celkovej výške 350 eur. Keďže žalovaný naplnil spáchaním predmetného skutku trestné činy, viedlo sa
proti nemu trestné konanie na Okresnom súde Nitra pod spisovou značkou 5T/72/2018, kde vystupoval

v procesnom postavení obžalovaného, pričom predmetom konania bolo vyriešenie otázky viny a trestu.
Žalovaný bol pre spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v súbehu s prečinom
poškodzovania cudzej veci poľa § 245 ods. 1 Trestného zákona uznaný za vinného trestným rozkazom
Okresného súdu Nitra, sp. zn. 5T/72/2018 zo dňa 20.07.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

10.08.2018, teda že inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo
vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku a súčasne poškodil a
urobil neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, za čo bol žalovanému
uložený úhrnný trest odňatia vo výmere 1 rok a 4 mesiace podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s
prihliadnutím na § 353 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku, pri nezistení poľahčujúcej okolnosti podľa

§ 36 Trestného zákona a zistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona
s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1 Trestného zákona, ktorý výkon uloženého trestu sa mu
podmienečne odložil a skúšobná doba bola určená na 2 roky, pričom v rámci povolenia podmienečného
odkladu výkonu trestu odňatia slobody počas skúšobnej doby sa mu s použitím § 51 ods. 4 Trestného
zákona uložila povinnosť spočívajúcu v príkaze nepribližovať sa úmyselne okrem úradných úkonov, k

poškodenémuY.X.,nar.XX.XX.XXXX,bytomZ.XXXnavzdialenosťmenšiuakopäťmetrov,nezdržiavať
sa v blízkosti jeho obydlia ani tam, kde sa poškodený zdržuje alebo ktoré navštevuje a súčasne podľa
§ 287 ods. 1 Trestného poriadku sa mu ukladá povinnosť nahradiť poškodenej T. X., nar. XX.XX.XXXX,bytom Z. XXX škodu vo výške 350 s tým, že so zvyškom nároku na náhradu škody bola poškodená T.
X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX odkázaná na občianske súdne konanie.

11. Z Protokolu ku stavbe na adrese č. XXX Z. spoločnosti WORLDPlast SK s.r.o. zo dňa 12.02.2018
vyplýva, že na rodinnom dome na adrese Z.. XXX bude vykonané zhotoviteľom WORLDPlast SR s.r.o.
riadne nainštalovanie a dodanie výplne Perito, výmena tesnenia, podložiek, doladenie dverí, nastavanie,
premazanie, dodanie a montáž interiérové dvere Century K, vrátane nastavenia a doladenia, pričom
rozpočet pozostáva z 1. etapy - demontáž poškodenej výplne a montáž dočasne výplne vrátane výplne

a nastavenia dverí 78 eru, 2. etapa - výplň dverí Perito 408 eur, tesnenie 46 eur, podložky 11 eur, kovanie
rámové 51 eur, interiérové dvere Century K v sume 72 eur, mazivo 15 eur, doprava 44 eur, práce celkom
vrátane montáže a demontáže spolu 228 eur, celkom 953 eur bez DPH, 1143,60 eur s DPH. Suma
celkom 1143,60 eura bude uhradená na účet zhotoviteľa č. účtu SK2511000000002947015060/1100
najneskôr do 48 hodín odo dňa zhotovenia a odovzdania diela zhotoviteľom.

12. Z potvrdenia o vklade v hotovosti vyplýva, že na účet U XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX spoločnosti
WORLDPlast SK s.r.o. vložila žalobkyňa dňa 01.03.2018 sumu 1146,60 eur.

13. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

14. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

15. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný

podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

16. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

17. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

18. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

19. Súd uvádza, že pokiaľ trestný súd v trestnom konaní zistí, že protiprávnym konaním páchateľa
bola poškodenému spôsobená škoda v určitej minimálnej výške, civilný súd rozhodujúci o nároku
poškodeného na náhradu škody je povinný tento záver o minimálnej výške škody rešpektovať.
To však neznamená, že civilný súd nemôže v rámci dokazovania zistiť škodu vyššiu, než aká

bola ustálená v odsudzujúcom rozsudku. Vo vzťahu k tejto prevyšujúcej časti škody je civilný
súd povinný vykonať dokazovanie. Civilný súd je tak v konaní o náhradu škody viazaný výrokom
právoplatného odsudzujúceho rozsudku/trestného rozkazu. Výrok odsudzujúceho rozsudku/trestného
rozkazu obsahuje právnu časť a skutkovú časť. Z výroku o vine treba vždy vychádzať ako z celku
a brať do úvahy jeho právnu aj jeho skutkovú časť. Práve skutková časť výroku rieši naplnenie

znakov skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. Skutková časť výroku
odsudzujúceho rozsudku/trestného rozkazu deklaruje v prípade spáchania trestného činu, ktorého
kvalifikačným znakom je vznik škodlivého následku či kvalifikovaná škoda, nielen zavinené protiprávne
konanie páchateľa - škodcu, ale aj vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
konanímavzniknutouškodu,prípadneaj(minimálnu)výškuspôsobenejškody.Viazanosťcivilnéhosúdu

výrokom odsudzujúceho rozsudku/trestného rozkazu znamená, že sa prejavujú vo vzťahu ku všetkým
znakom skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu. To znamená, že v civilnom konaní si konajúci
súd nemôže urobiť sám úsudok o tom, či boli naplnené znaky skutkovej podstaty určitého trestného
činu. Pokiaľ je súčasťou skutkovej podstaty aj vznik škody a jej následok, je civilný súd viazaný nielenzáverom trestného súdu o zavinenom protiprávnom konaní páchateľa, ale aj o vzniku škody a existencii
príčinnej súvislosti medzi zavineným protiprávnym konaním páchateľa a spôsobenou škodou. Pokiaľ ide
o rozsah viazanosti civilného súdu trestným rozsudkom v časti týkajúcej sa výšky škody, je potrebné

zohľadniť predovšetkým rozhodnutia R 27/1977, R 22/1979, ako i nález Ústavného súdu SR zo dňa
23.11.2011, sp. zn. I. ÚS 269/2011, pričom tento nález je postavený na rešpektovaní princípu právnej
istoty, ktorému zodpovedá v rámci viazanosti civilného súdu znakmi skutkovej podstaty trestného činu
nielen otázka, kto je škodcom, ale aj výška škody. Opačný názor by bol v rozpore s princípom právnej
istoty,žepoškodenémubolaspôsobenáminimálnetakátoškoda.ÚstavnýsúdSRvtomtosvojomnáleze

všeobecne deklaroval, že ústavne konformný výklad vyžaduje, aby civilné súdy boli v konaní o náhradu
škody viazané právoplatným odsudzujúcim rozsudkom vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré
boli podmienkou odsúdenia páchateľa a boli trestným súdom v trestnom konaní riadne zistené. Ak je
potom predpokladom naplnenia skutkovej podstaty trestného činu spôsobenie škody v určitej minimálnej
výške a trestný súd vo výroku odsudzujúceho rozsudku ustálil, že protiprávnym konaním páchateľa
bola poškodenému spôsobená aspoň táto minimálna výška škody, v určitých prípadoch môže byť

nerešpektovanie takto zistených záverov o výške škody civilným súdom skutočne v rozpore s princípom
právnej istoty. Na druhej strane však nemožno opomínať skutočnosť, že pokiaľ síce v odsudzujúcom
rozsudku/trestným rozkazom je ustálená minimálna výška škody spôsobená trestným činom, avšak
celkové okolnosti prípadu (vyplývajúce spravidla už z odôvodnenia trestného rozsudku alebo z obsahu
pripojeného trestného spisu) nasvedčujú tomu, že na vzniku škody sa v takto ustálenej výške určitou

mierou zavinenia podieľala aj iná osoba, resp. aj sám poškodený, je potrebné pri rozhodovaní o nároku
na náhradu škody na tieto skutočnosti prihliadnuť. Je potrebné, aby civilný súd vždy zohľadňoval
konkrétne okolnosti prípadu.

20. Z uvedeného je zrejmé, že ak je znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol

žalovaný právoplatne odsúdený, „spôsobenie škody na cudzom majetku“, potom si súd rozhodujúci
o žalobe žalobkyne ako poškodenej, ktorá bola so zvyškom nárokom na náhradu škody spôsobenej
takýmto trestným činom odkázaná na občianskoprávne konanie, v tomto prípade zo zvyšku nároku
na náhradu škody nad sumu 350 eur, nemôže vytvoriť vlastný názor na to, či žalobkyni bola
trestným činom spôsobená škoda a kto ju spôsobil. Ústavne konformný výklad totiž vyžaduje, aby súd

rozhodujúci v občianskoprávnom konaní o náhrade škody spôsobenej trestným činom, bol viazaný
právoplatným odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu (jeho výrokovou časťou), a to vo vzťahu ku
všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia páchateľa za tento trestný čin. Zodpovednosť
žalovaného ako škodcu za škodu spôsobenú trestným činom treba potom posudzovať v zmysle § 420
ods. 1 OZ, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Na

druhej strane však stále platí, že občianskoprávny súd nie je viazaný výškou škody, aj keby bola vo
výroku trestného rozsudku presne vyčíslená. Vyplýva to z toho, že v trestnom konaní sa výška škody
spravidla nezisťuje presne, s výnimkou prípadov, keď trestný súd rozhoduje aj o nároku poškodeného
na náhradu škody podľa § 287 Trestného poriadku ( pozri tiež R 47/1954, R 27/1997, R 22/1979 ).

21. V prejednávanej veci navyše trestný súd rozhodol trestným rozkazom, pre ktoré konanie je typický
podstatne nižší rozsah dokazovania ako pri štandardnom formalizovanom trestnom procese. Pokiaľ teda
súd v trestnom konaní právoplatne rozhodol o tom, že žalovaný konaním opísaným v skutkovej vete
výrokovej časti trestného rozkazu sp. zn. 5T/72/2018 zo dňa 20.07.2018 spôsobil žalobkyni škodu na
majetku vo výške 350 eur, je súd pri rozhodovaní o žalobe poškodenej týmto viazaný a nárok žalobkyne

na náhradu škody voči žalovanému považovať čo do základu za preukázaný. Prípadné dokazovanie je
len ohľadom výšky náhrady škody.

22.Vzhľadomnato,žežalovanýboltrestnýmrozkazomsp.zn.5T/72/2018zodňa20.07.2018zaviazaný
zaplatiťžalobkyniškoduvovýške350euražalobkyňasivčastináhradyškodyuplatňujesumuvcelkovej

výške 1143,60 eura, súd dospel k záveru, že vo vzťahu k časti o zaplatenie sumy 350 eur bráni súdu
ďalej konať prekážka právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 230 CSP, keďže o nároku žalobkyne
na náhradu škody vo výške 350 eur už bolo právoplatne rozhodnuté v trestnom konaní. Z uvedeného
dôvodu súd konanie v časti o zaplatenie sumy 350 eur podľa § 161 ods. 2 CSP zastavil pre prekážku
právoplatne rozhodnutej veci.

23. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody tak predmetom konania zostal nárok žalobkyne na zaplatenie
sumy 793,60 eura (1143,60 eura - 350 eur). V tomto smere žalobkyňa v konaní preukázala, že výška
škoda spôsobená žalovaným bola 1143,60 eura, ktorú sumu uhradila spoločnosti WORLDPlast Sks.r.o. za vykonanie výmeny a opravy dverí vchodových a interiérových, ktoré boli zničené v dôsledku
protiprávnehokonaniažalovaného.Súdzavinenieakoajpríčinnúsúvislosťmedzizavinenímžalovaného
a spôsobenou škodou, mal za preukázanú v rámci trestného konania, ktoré bolo vedené na Okresnom

súde Nitra pod sp. zn. 5T/72/2018. Žalovaný bol v rámci tohto trestného konania uznaný vinným zo
spáchania vyššie uvedených trestných činov, bol zaviazaný zaplatiť žalobkyni náhradu škody v sume
350 eur a žalobkyňa ako poškodená bola odkázaná so zvyškom svojho nároku na občianske súdne
konanie. V tomto smere ako už bolo vyššie uvedené skutočnosť, že trestný súd v trestnom konaní zistí,
že protiprávnym konaním páchateľa bola poškodenému spôsobená škoda v určitej minimálnej výške,

civilný súd rozhodujúci o nároku poškodeného na náhradu škody je povinný tento záver o minimálnej
výške škody rešpektovať. To však neznamená, že civilný súd nemôže v rámci dokazovania zistiť škodu
vyššiu, než aká bola ustálená v odsudzujúcom rozsudku/trestnom rozkaze, v tomto prípade trestnom
rozkaze Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/72/2018. Žalobkyňa tak v konaní uniesla dôkazné bremeno, že
škoda, ktorá jej bola spôsobená protiprávnym konaním žalovaného, bola vo výške 1143,60 eura, a preto
súd žalobu v časti náhrady škody vo vzťahu k sume vo výške 793,60 eura považuje za dôvodnú. V

danom prípade celková výška škoda spôsobená protiprávnym konaním žalovaného bola 1143,60 eura,
keďže žalobkyni v trestnom konaní bola priznaná náhrada škody v sume 350 eur, súd konanie v tejto
časti z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci zastavil a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni
sumu 793,60 eura ( 1143,60 eur - 350 eur) a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

24. Predmetom konania bol ďalej aj nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 420 eur, ktorá mala
predstavovať pôžičku poskytnutú žalovanému v hotovosti žalobkyňou na cestu do Českej republiky po
incidente. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu. Z ust. § 657 Občianskeho zákonníka teda vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke

sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzatvorená i ústne alebo konkludentným
spôsobom. Podstatnými náležitosťami zmluvy je dohoda o prenechaní veci (a o reálnom odovzdaní),
druhovom určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a určení času vrátenia. Predmetom
zmluvy o pôžičke teda môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom
občianskoprávnych vzťahov. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom) k jej uzavretiu zákon

vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.

25. Poukazujúc na to, že v danej veci malo dôjsť k uzatvoreniu ústnej pôžičky medzi žalobkyňou a
žalovaným, bolo dôkazné bremeno na žalobkyni, ktorá mala preukázať, že v skutočnosti prišlo k
uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke tak, ako uviedla v konaní a že peňažné prostriedky vo výške 420 eur

poskytla žalovanému. Žalovaný v konaní popieral poskytnutie pôžičky vo výške 420 eur. Žalobkyňa v
tomto smere neprodukovala žiadne dôkazy na preukázanie ňou tvrdenej pôžičky vo výške 420 eur, ktorú
mala poskytnúť žalovanému, a preto súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno,
že sporná zmluva o pôžičke bola uzatvorená, teda že peňažné prostriedky vo výške 420 eur poskytla
žalovanému, ktorý si ich mal vypýtať od žalobkyni pri odchode do Českej republiky, ktorú sumu mu mala

žalobkyňa poskytnúť v hotovosti, pričom boli prítomné iba strany sporu. V konaní tak súd nemal za
preukázané, že zo strany žalobkyne došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke so žalovaným, a že žalobkyňa
poskytla žalovanému pôžičku vo výške 420 eur, a žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

26. Pre úplnosť súd dodáva, že základnou povinnosťou žalobcu v civilnom súdnom konaní je povinnosť

tvrdenia a dôkazná povinnosť. Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj
nárok odvodzuje a ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a
predložiť súdu dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej
povinnosti, ako povinnosti označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena.
Dôkazné bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav

tzv. objektívnej neistoty nazývaný aj „non liquet“ („nie je jasné“), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v
súlade s hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad
pre prijatie záveru či už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany sporu, prípadne je tento stav
dôsledkom nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze .
Ide v podstate o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia

a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech (T. Y., Dukazní břemeno v
civilním soudním řízení, 1.vydání, Brno, Masarykova Univerzita v Brňe, 1995). Pokiaľ ale súd na základe
vykonaných dôkazov zistí skutkový stav a v rámci voľnej úvahy dospeje k záveru o pravdivosti alebonepravdivosti tvrdení strany v spore, rozhodne vo veci samej na základe zisteného skutkového stavu,
t.j. neuplatnia sa pravidlá dôkazného bremena.

27. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena
medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich.
Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak
tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky
neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim

tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. Pokiaľ teda žalobkyňa v konaní
nepreukáže pravdivosť ale ani nepravdivosť skutočností svedčiacich o existencii jej hmotnoprávneho
nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného
bremena, t.j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena žalobkyne. Ako už bolo uvedené, nie
je povinnosťou žalovaného tvrdiť ani dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobkyňa svoje právo odvodzuje,
t.j. nezaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno, a preto mu neunesenie dôkazného bremena

žalobkyne nemôže byť na ujmu. Na základe uvedených teoretických úvah je potom nutné uzavrieť,
že žalobu v časti zaplatenia sumy 420 eur titulom pôžičky treba pre neunesenie dôkazného bremena
žalobkyne zamietnuť.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32.Podľa§262ods.2CSP ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Žalobkyňa sa domáhala sa zaplatenia sumy 1563,60 eura, pričom jej bola priznaná suma 793,60
eura (50,75% zo žalovanej sumy), v časti o zaplatenie sumy 350 eur bolo konanie zastavané (22,39%

zo žalovanej sumy), v ktorej časti zavinila žalobkyňa zastavenie konania, preto nárok na náhradu trov
zastaveného konania patrí žalovanému, v časti o zaplatenie sumy 420 bola žaloba zamietnutá (26,86%
zo žalovanej sumy). V danom prípade tak žalobkyňa mala úspech 50,75%, žalovaný 49,25 % (22,39%
+ 26,86%), v dôsledku čoho súd ustálil, že úspech strán sporu bol rovnaký, a preto súd rozhodol, že
žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nitra písomne
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.