Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky

Judgement was issued by JUDr. Emil Franciscy

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Cdo/176/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115234992
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Franciscy
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:5115234992.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Y. P., bývajúcej v E., zastúpenej JUDr. Katarínou
Pialovou, advokátkou so sídlom v Žiline, Hollého č. 7, proti žalovanej U. L. bývajúcej v E., zastúpenej
Advokátskou kanceláriou Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom v Žiline, Hviezdoslavova č. 6, IČO:
36421910, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn.
17 C 548/2015, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26. marca 2019 sp.zn.

11 Co 138/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 21. februára 2018 sp.zn. 17 C

548/2015-217 určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v katastrálnom území P., v
geometrickom pláne z 1. februára 2017 vedenej ako parcela č. XXX/XX - orná pôda vo výmere XXX
m2 (ďalej len „sporná parcela“). Výsledkami vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa sa
opodstatnene domáha určenia jej vlastníctva. Pokiaľ žalovaná v konaní tvrdila, že spornú parcelu drží
dlhodobo dobromyseľne a nepretržite ako jej vlastníčka, súd prvej inštancie konštatoval, že nevysvetlila,
na základe čoho vstúpila do držby. Sama skutočnosť, že spornú parcelu užíva, nemôže byť ešte

podkladom pre záver súdu o tom, že ju nadobudla ako dobromyseľná držiteľka do vlastníctva právnym
titulom vydržania (§ 134 Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaná nemohla
nadobudnúť vlastníctvo predmetu sporu nielen preto, že nepreukázala titul svojej držby, ale aj preto,
lebo spornú parcelu nemala v nepretržitej držbe po zákonom stanovenú vydržaciu dobu.

2. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná odvolanie. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávne

vyhodnotil dôkazy a skutočnosti osvedčujúce vydržanie vlastníckeho práva k spornej parcele. Zotrvala
na tom, že splnila všetky zákonné predpoklady nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti týmto právnym
titulom. Súdu prvej inštancie vytkla, že sa nijako nevyporiadal s výsledkami dokazovania, ktoré bolo
vykonané obhliadkou spornej parcely na mieste samom. Navrhla preto rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť (a vec mu vrátiť na ďalšie konanie), prípadne zmeniť (a žalobu zamietnuť).

3. Žalobkyňa označila odvolaním napadnutý rozsudok za vecne správny a odvolaciu argumentáciu
žalovanej za neopodstatnenú. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.

4. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 26. marca 1019
sp.zn. 11 Co 138/2018 napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) ako vecne správny. Uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi

závermi súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol vecne správne a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s §
220 ods. 2 CSP. Odvolací súd v plnom rozsahu poukázal na odôvodnenie jeho rozhodnutia a obmedzilsa iba na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie, ktorý podľa neho v potrebnom rozsahu
uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania
a z nich vyvodil správne a náležite odôvodnené právne závery. Pri výklade právnych predpisov sa

prvoinštančný súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel, ani podstatu. Nakoľko
odvolacie námietky žalovanej boli neopodstatnené, odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

5. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala
z § 420 písm. f/ CSP. Uviedla, že k vade zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia došlo v dôsledku

nepreskúmateľnostirozsudkuodvolaciehosúdu,ktorývôbecnespomenul,žesúdprvejinštancievykonal
obhliadku spornej parcely. Jeho rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, lebo neobsahuje vysvetlenie,
k akým skutkovým zisteniam dospel na podklade obhliadkou vykonaného dokazovania. Išlo pritom o
významný dôkaz, vykonanie ktorého preukázalo, že sporná parcela bola držaná oprávnene, dlhodobo
a nerušene už jej právnymi predchodcami. Z týchto dôvodov navrhla dovolaním napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že v konaní nedošlo k vade, z ktorej žalovaná vyvodzuje
prípustnosť a opodstatnenosť podaného dovolania. Navrhla preto dovolanie odmietnuť.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,

že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§
429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§
451 ods. 3 CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

8. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to
zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v
ustanoveniach § 420 a 421 CSP.

9. Žalovaná vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 420 písm. f/ CSP. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie

prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z hľadiska prípustnosti dovolania
podľa § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil
vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu,

že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1 Cdo 42/2017, 2 Cdo 20/2017, 3 Cdo 41/2017, 4 Cdo
131/2017,7Cdo113/2017,8Cdo73/2017).Dovolacísúdpretovdanomprípadeskúmalopodstatnenosť
argumentácie žalovanej, že v konaní došlo k ňou tvrdenej vade zmätočnosti.

10.Zoznenia§420písm.f/CSPvyplýva,žerelevantnápodľatohtoustanoveniajevýlučnevada:a/ktorá

je dôsledkom nesprávneho procesného postupu súdu, b/ ktorá znemožnila strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva, a zároveň c/ ktorej intenzita je taká vysoká a dôsledky ktorej z hľadiska
ich dopadu na procesné oprávnenia strany také závažné, že tým dochádza (až) k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

11.Procesnýmpostupomvzmysle§420písm.f/CSPsavrozhodovacejpraxidovolaciehosúdurozumie
faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama
procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie, vykonával dokazovanie, zohľadňoval procesné
oprávnenia strán sporu, dbal o ich rovné postavenie a vytváral im procesnú možnosť na realizáciu ich
procesných oprávnení v súlade so zákonom). O nesprávny procesný postup ide v prípade vedenia

sporu, pri ktorom konajúci súd nerešpektuje procesné ustanovenia všeobecne záväzných právnych
predpisov upravujúcich civilné konanie. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je relevantný len procesne
nesprávny postup súdu závažnej intenzity, v dôsledku ktorého bola strane zmarená možnosť jej aktívnej
účasti na konaní a prekazená realizácia jej patriacich procesných práv.

12. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdnyproces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II.

ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

13. V danom prípade žalovaná v dovolaní namieta, že procesný postup súdov oboch inštancií má znaky
vady zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP v dôsledku toho, že súdy rozhodli bez náležitej reakcie
na jej odvolaciu námietku týkajúcu sa obhliadky spornej parcely a bez odôvodnenia záverov, ku ktorým

dospeli na základe týmto dôkazom vykonaného dokazovania.

14. Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie sa (avšak len vo vzťahu k náhrade trov konania) zmienil
o dokazovaní vykonanom obhliadkou uskutočnenou 30. mája 2017 za účasti žalobkyne, žalovanej a
ich právnych zástupkýň (č.l. 122 až 126 spisu). Dovolateľka v časti IV. odvolania namietla, že súd prvej
inštancievnapadnutomrozsudkuvýsledkydokazovaniavykonanéhoobhliadkouneuviedolanevysvetlil,

či z tohto dôkazu vôbec vychádzal a ako ho vyhodnotil. Odvolací súd - ako vyplýva z jeho rozhodnutia -
vykonanieobhliadkyspomenulibaprikonštatovaníobsahupodanéhoodvolania;vecnenaargumentáciu
žalovanej, ktorá sa týkala obhliadky, nereagoval.

15. Dovolací súd dáva za pravdu žalovanej, že súd prvej inštancie, pokiaľ vysvetlil výsledky rozsiahleho

dokazovania vykonaného inými dôkaznými prostriedkami (listinami, svedeckými výpoveďami), mal v
odôvodnenísvojhorozsudku(§220ods.2CSP)spomenúť ajto,žedokazovanievykonaltiežobhliadkou
spornej parcely a v súvislosti s tým objasniť, či obhliadka viedla k relevantným skutkovým zisteniam.
Obdobne možno mať výhrady voči tomu, že odvolací súd v odôvodnení potvrdzujúceho rozsudku
dostatočne konkrétne nereagoval na predmetnú odvolaciu argumentáciu žalovanej (§ 387 ods. 3 CSP).

Pri vyhodnocovaní dôsledkov, ktoré mal v dovolaní namietaný postup súdov oboch inštancií na možnosť
žalovanej realizovať jej procesné oprávnenia, bolo ale potrebné zohľadniť podstatu obhliadky ako
osobitného dôkazného prostriedku.

16. Obhliadka predstavuje dôkazný prostriedok (§ 187 ods. 2 CSP, § 211 CSP), pri vykonávaní

ktorého si súd vlastným pozorovaním vytvára priamy poznatok o predmete obhliadky. Ak ide o obhliadku
nehnuteľnosti, súd pre účely prejednania sporu obstaráva skutkové podklady o tom, o akú nehnuteľnosť
ide, v akom je stave, čo sa na nej nachádza, ako je nehnuteľnosť situovaná, (vy)užívaná, udržiavaná,
kadiaľ prebieha hranica medzi ňou a susediacimi nehnuteľnosťami, či a ako je v prírode vyznačená a
pod. Treba zdôrazniť, že obhliadkou nehnuteľnosti sa zisťuje (môže zistiť iba) súčasný skutkový stav

- skutkové okolnosti aktuálne existujúce v čase vykonania obhliadky súdom. Nie obhliadkou, ale inými
dôkaznými prostriedkami, napríklad listinami a svedeckými výpoveďami [dokazovanie ktorými bolo v
danom prípade vykonané (k tomu viď body 7. až 29 rozsudku súdu prvej inštancie)] súd v civilnom
sporom konaní zisťuje, kedy v minulosti, kto, za akých niekdajších skutkových alebo právnych okolností,
po akú dobu a na podklade ktorého právneho dôvodu (titulu) užíval obhliadanú nehnuteľnosť, ako aj to,

či a kým, kedy a z akého dôvodu bol prípadne v užívaní nehnuteľnosti rušený.

17. Vychádzajúc z uvedenej všeobecnej charakteristiky obhliadky dospel dovolací súd k záveru, že
skutkové okolnosti, ktoré mohli byť zistené obhliadkou spornej parcely, neboli spôsobilé ovplyvniť prijatie
- pre rozhodnutie podstatného - právneho záveru súdov, podľa ktorého žalovaná nepreukázala, že v

minulosti jej právni predchodcovia (ona osobne) vstúpili do dobromyseľnej držby spornej parcely a držali
ju nerušene a nepretržite po zákonom stanovenú dobu. Dovolací súd pripomína, že jeho rozhodovacia
prax (viď primerane druhú vetu stanoviska R 2/2016) sa ustálila na názore, podľa ktorého o vadu
zmätočnosti uvedenú v ustanovení § 420 písm. f/ CSP danú nenáležitým odôvodnením rozhodnutia,
ide až v prípade najzávažnejších nedostatkov (napríklad v prípade úplnej absencie) odôvodnenia

rozhodnutia. K procesnej vade tak podstatnej ale v posudzovanom prípade nedošlo. Z hľadiska dopadov
postupu súdov oboch inštancií na možnosť žalovanej realizovať jej patriace procesné oprávnenia
dovolací súd uzatvára, že absencia vysvetlenia záverov súdov, ku ktorým dospeli (mohli dospieť) na
podklade obhliadky spornej parcely, nemala v okolnostiach daného sporu za následok nesprávnosť až
takej intenzity, ktorá by opodstatňovala konštatovanie, že postup súdov bol zmätočný v zmysle § 420

písm. f/ CSP.18. Z týchto dôvodov najvyšší súd dovolanie žalovanej odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP,
v zmysle ktorého dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
dovolanie prípustné.

19. Najvyšší súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá
CSP).

20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 vo výroku o odmietnutí

dovolania a 2 : 1 vo výroku o trovách dovolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.