Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Magdaléna Krajčovičová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/546/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2201899876
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2201899876.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľky: Y. V., rod. Q., nar. XX.XX.lXXX, bytom R. č. XX,
zastúpenej advokátom: JUDr. Tomáš Plank, Bratislava, Nám. Slobody č. 10, proti odporcovi: B. H., nar.
XX.XX.lXXX, bytom R. č. XXX, zastúpenému advokátom: JUDr. Helena Buzgóová, Dunajská Streda,
Alžbetínske nám. č. 2, v konaní o odstránenie vedľajšej stavby, rozhodujúc o náhrade trov konania, na
odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 5C/8/2001-691 zo dňa 20.

januára 2015, o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej rozhodol o
náhrade trov konania účastníkov a štátu tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy konania
titulom súdneho poplatku 33,- Eur, titulom poskytnutej zálohy na znalecké dokazovanie 533,04 Eur a

titulom trov právneho zastúpenia 394,37 Eur k rukám advokáta JUDr. Tomáša Planka, do troch dní
odo dňa právoplatnosti uznesenia. Druhým odsekom výroku uznesenia uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť trovy konania 2.294,94 Eur titulom nákladov na znalecké dokazovanie na účet Okresného súdu
Dunajská Streda do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil s použitím §
137, § 142 ods. 3, § 148 a § 160 O.s.p. vecne tým, že navrhovateľka sa návrhom podaným na okresný
súd dňa 11.01.2001 domáhala odstránenia vedľajšej stavby - sklad obilia so základmi, zasahujúce

na parc. č. 113 a 114/1 v kat. úz. R., zapísané na LV č. XXX Správy katastra v Dunajskej Strede.
Odporca žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že stavba bola riadne zameraná, nezasahuje na
parcelu žalobkyne. Súd vo veci rozsudkom dňa 27.05.2014 v spojitosti s opravným uznesením zo dňa
07.07.2014 rozhodol o zriadení vecné bremena vlastníkovi vedľajšej stavby odporcu - B. H., nar.
XX.XX.lXXX, bytom R. č. XXX k novovytvoreným parcelám registra CKN 113/2 zastavanej plochy o
výmere 6 m2, a novovytvorenej parcele 113/3 zastavanej plochy o výmere 12 m2 nachádzajúce sa

v kat. území R. zamerané geometrickým plánom Ing. B. E. vyhotovený dňa 11.01.2012 pod číslom
5C/8/2001 overený dňa 22.05.2012 pod číslom 586/12 Správy katastra Dunajská Streda. Odporcu
zaviazal zaplatiť navrhovateľke titulom náhrady za zriadené vecné bremeno 120,- Eur do troch dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd mal rozhodnúť samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.11.2014.
Navrhovateľka vo svojom návrhu žiadala jediný spôsob pri riešenia neoprávnenej stavby, odstránenie

stavby. Vychádzajú z citovaného ustanovenia § 135c ods. 1 až 3 Občianskeho zákona, z
právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi súd pri voľbe
spôsobu vyporiadania vychádzal z poradia v akom zákon vypočítava jednotlivé spôsoby vyporiadania
neoprávnenej stavby, z princípov ochrany v občianskom práve. Spôsob riešenia neoprávnenej stavby
uplatneným nárokom na jeho odstránenie, prípadne iný spôsob zvolený súdom v súlade so zákonom má
základ v hmotnom práve, preto nemohla byť predmetom znaleckého posúdeniam nanajvýš mohla byť

predmetomúvahysúdu.Pokiaľideovýškuplneniatitulomnáhradyzazriadenévecnébremeno,jejvýškazávisela výlučne od znaleckého posudku ktorý bol vyhotovený v tomto konaní. Súd preto vychádzal z
hodnoty priznanej náhrady za vecné bremeno, z ktorej sumy vyčíslil trovy právneho zastúpenia.
Trovy konania predstavujú zaplatený súdny poplatok z návrhu podľa položky 1 písm. a) sadzobníka

súdnych poplatkov v platnom znení 5% z hodnoty konania najmenej 500,- Sk a v prípade, že predmet
konania a nebolo možné oceniť predstavuje súdny poplatok 1.000,- Sk (33,30 Eur), (podľa vyhlášky č.
71/1992Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení č. 162/2001 Z.z.).
Trovy právneho zastúpenia vychádzajúc z hodnoty priznanej náhrady 120,- Eur za 9 úkonov právnej
pomoci (prevzatie veci z 13.02.2006, písomné vyjadrenie k odvolaniu 14.03.2006, účasť na pojednávaní

na Krajskom súde v Trnave 06.11.2006, účasť na pojednávaniach na súde prvého stupňa 03.03.2008,
03.03.2009, 23.10.2012, 24.01.2014 a 27.05.2014, písomné vyjadrenie dňa 16.12.2013). Z uplatnených
úkonov právnej pomoci v počte 10, kde v prípade účasti na pojednávaní dňa 24.01.2013, súd náhradu
nepriznal, keď v uvedenom termíne žiadne pojednávanie vo veci sa neuskutočnilo. Jeden úkon právnej
pomoci v prípade úkonov v roku 2006 až 2008 podľa platnej vyhlášky o odmenách a náhradách
advokátov novely číslo 587/2005 zbierky ak hodnota konania neprevyšoval 5.000,- Sk odmena za jeden

úkon bola 500,- Sk (16,60 Eur). Následne s účinnosťou od 01.01.2009 po zavedení meny euro prislúcha
tarifná odmena 16,60 Eur do hodnoty konania 165,97 Eur, 9 x 16,60 Eur činí 149,40 Eur.
Advokát si účtoval hotové náklady formou režijného paušálu podľa § 15 a § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky
ako jednu stotinu z výpočtového základu. Výška výpočtového základu v roku 2006 činila 544,- Eur z toho
1/100-ina činí 544,- Eur. V roku 2008 výška výpočtového základu činila 631,- Eur z toho 1/100-ina činí

6,31 Eur. V roku 2009 výška výpočtového základu činila 695,- Eur z toho 1/100-ina 6,95 Eur v roku 2000
výška výpočtového základu činila 781,- Eur z toho 1/100-ina 7,81 Eur a v roku 2014 804,- Eur, z toho
1/100-ina činí 8,04 Eur, 3 x 5,44 Eur činí 16,32 Eur. V roku 2014 boli dva úkony, 2 krát 8,04 Eur činí
16,08 Eur. Celkom režijný paušál 53,47 Eur, ďalej hotové náklady formou cestovného s poukazom na
§ 16 ods. 4 citovanej vyhlášky v prípade účasti na pojednávaniach v šiestich prípadoch na Okresnom

súde Dunajská Streda a v jednom prípade na Krajskom súde v Trnave 2 krát 50 kilometrov za 7 ciest 700
kilometrov. Pri priemernej spotrebe motorového vozidla 7 litrov/100 kilometrov. V prípade 700 kilometrov
predstavuje spotrebu 49 litrov. Pri priemernej cene pohonných hmôt 1,3 Eur/l celkom spotreba 63,7 Eur.
V zmysle zákona č. 280/2002 Z.z. o cestovných náhradách v spojení s opatrením Ministerstva práce
sociálnych vecí a rodiny číslo 180/2008 Z.z. sa k náhrade pohonných hmôt pripočítava aj paušálna

náhrada 0,186 Eur/km čo v prípade 700 kilometrov predstavuje 128,1 Eur. Celkové náklady cestovného
spolu 191,8 Eur.
V časti náhrady trov štátu argumentoval, že v sporovom konaní má štát nárok na náhradu trov konania
voči tomu účastníkovi, ktorému sa uloží povinnosť na náhradu trov konania vo vzťahu k druhému
účastníkovi. Takto to prichádza do úvahy v prípade priznanie náhrady trov podľa § 142 ods. 1, 2 a 3

O.s.p..
Uznesením dňa 12.07.2001 bolo nariadené znalecké dokazovanie z odboru geodézie v, kde súd uložil
účastníkom zložiť preddavok na znalečné 5.000,- Sk (166,52 Eur). Navrhovateľka zložila dňa 11.09.2001
preddavok na znalečné 5.000,- Sk (165,52 Eur), evidované na položke registra D 14a 73/01. Znalec Ing.
Jozef Končier vyúčtoval odmenu za znalecký posudok 8.180,- Sk (271,53 Eur) a účasťou na pojednávaní

dňa 21.05.2002 2.119,- Sk (70,34 Eur). Uznesením okresného súdu zo dňa 24.06.2002 bola priznaná
odmena znalcovi spolu s nákladmi účasti na pojednávaní dňa 21.05.2002 vo výške 10.299,- Sk (341,86
Eur). Časť znalečného z preddavku 165,52 Eur a zvyšok 176,34 Eur rozpočtových prostriedkov súdu.
Uznesením OS Dunajská Streda zo dňa 23.12.2002 bolo nariadené znalecké dokazovanie z odboru
geodézie a kartografie Ing. Jánom Gerčákom, keď bolo uložené žalovanému zložiť zálohu na znalečné

7.000,- Sk (232,36 Eur). Odporca zložil zálohu dňa 27.01.2003 evidovaná na položka D14a 14/02.
Znalcovi bola priznaná odmena uznesením okresného súdu dňa 03.07.2003 vo výške 15.317,40 Sk
(508,44 Eur) a to z časti z poskytnutej zálohy 232,36 Eur a zvyšok 276,08 Eur z rozpočtových
prostriedkov súdu. Uvedený znalec sa zúčastnil pojednávania dňa 26.09.2003, kde účtoval celkom
náklady 1.442,50 Sk v (48,04 Eur). Uznesením okresného súdu zo dňa 28.09.2007 bola priznaná

odmena znalcovi Ing. Jánovi Gerčákovi vo výške 1.444,50 Sk (47,95 Eur), vyplatené z rozpočtových
prostriedkov súdu.
Uznesením OS Dunajská Streda zo dňa 01.12.2003 súd nariadil znalecké dokazovanie Ústav súdneho
znalectva stavebnej fakulty v Bratislave, kde uložil navrhovateľke zložiť preddavok na znalečné 5.000,-
Sk (165,52 Eur). Navrhovateľka zložila preddavok na znalečné dňa 12.03.2004 evidovaná plánovaná

položka D 14 a 24/04. Ústav účtoval znalečné vo výške 10.536,- Sk (349,77 Eur) a za vecné
náklady po započítaní dane z pridanej hodnoty celkom trovy znaleckého dokazovania 15.536,- Sk
(515,75 Eur) a v sume 1.251,60 Sk (41,55 Eur), priznané uznesením okresného súdu zo dňa
06.02.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 10.11.2007. Uznesením okresného súdu zo dňa28.09.2007 bola priznaná odmena za poskytnutý znalecký posudok ústavu súdneho znalectva vo
výške 10.876,- Sk (361,02 Eur), vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 09.11.2007. Uznesením okresného súdu zo dňa 06.02.2007 bola priznaná odmena

ústav súdneho znalectva spolu s hotovými nákladmi 15.536,- Sk (515,70 Eur) celé vyplatené z
rozpočtových prostriedkov súdu.
Uznesením OS Dunajská Streda zo dňa 29.03.2005 bolo nariadené znalecké dokazovanie z odboru
geodézie a kartografie na vykonanie kartometrického vyšetrenia, znalcom Ing. Jozefom Szegfüom,
kde bolo uložené navrhovateľke zložiť preddavok na znalečné 5.000,- Sk (165,52 Eur). Znalec účtoval

odmenu 20.400,- Sk (677,22 Eur). Uznesením okresného súdu dňa 28.09.2007 súd priznal odmenu
znalcovi Ing. Jozefovi Szegfüovi vo výške 20.400,- Sk (677,16 Eur), v časti vyplatená zo zálohy 5.000,-
Sk (165,52 Eur) zložené navrhovateľkou dňa 03.05.2005 evidované na položke D14a 40/05 a zvyšok
511,70 Eur z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu. Priznaná odmena Ing. Jozefovi Szegfüovi
uznesením zo dňa 28.09.2007. Rovnako navrhovateľka zaplatila zálohu 50,- Eur evidované na položke
D14a 32/09 na základe uznesenia okresného súdu zo dňa 09.04.2009, ako aj zálohu vo výške 150,-

Eur evidované na položke D14a 19/10.
Uznesením OS Dunajská Streda zo dňa 18.05.2009 boli priznané hotové náklady znalcovi Ing.
Nový Jánovi Gerčákovi vo výške 78,70 Eur, vyplatená z rozpočtových prostriedkov okresného súdu.
Uznesením okresného súdu zo dňa 28.07.2009 boli priznané hotové náklady znalcovi Ing. Bartalosovi
vo výške 27,84 Eur, vyplatené z rozpočtových prostriedkov okresného súdu. Uznesie nadobudlo

právoplatnosť dňa 26.09.2009. Uznesením okresného súdu 10.09.2012 bola priznaná odmena znalkyni
Ing. Ivete Strhanovej vo výške 657,80 Eur, ktoré bolo v časti vyplatená zo záloh v sume 300,- Eur
evidované na položkách D14a 19/10 a D14a 20/10 a zvyšok 357,80 Eur z rozpočtových prostriedkov
súdu. Uznesením okresného súdu dňa 02.10.2013 bola priznaná odmena znalcovi Ing. Kamilovi
Chovancovi vo výške 303,04 Eur, vyplatená z rozpočtových prostriedkov okresného súdu. Celkom trovy

ktoré vznikli štátu v súvislosti s vypracovaním znaleckých posudkov, ktoré neboli kryté preddavkami
predstavujú sumu 2.294,93 Eur.
Postupujúc v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p., keď súd priznal navrhovateľke náhradu trov konania voči
odporcovi, zaviazal ho na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu 33,- Eur podľa položky 1 písm. a/
sadzobníka súdnych poplatkov v čase podania návrhu 5% z hodnoty konania najmenej 500,- Sk a v

prípade ak pred konania nie je možné oceniť bolo 1.000,- Sk (33,- Eur), trovy právneho zastúpenia
394,37 Eur a zaplatené zálohy na znalecké dokazovanie 533,04 Eur.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. zaviazal odporcu na zaplatenie trov vzniknutých štátu vykonaním znaleckých
úkonov a výsluchov znalcov 2.294,94 Eur, ktoré neboli kryté preddavkom. Súd uložil odporcovi zaplatiť
trovy v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporca a navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že súd náhradu trov konania
účastníkom nepriznáva a s poukazom na § 150 ods. 1 O.s.p. navrhol o náhrade trov znalečného
rozhodnúť tak, aby si každý z účastníkov znášal svoje trovy sám a trovy znalečného každý v 1/2.

Poukázal na to, že navrhovateľka bola iniciátorkou súdneho konania s cieľom odstránenia vedľajšej
stavby, skladu obilia, ktorá stavba podľa jej tvrdenia je vystavená menej ako 1 m od hranice pozemku
medzi nehnuteľnosťou vlastnícky patriacej jej v kat. úz. R., parc. č. 113 a 114/1 evidovaná na LV č. XXX
Okresného úradu v Dunajskej Strede katastrálneho odboru. Jej tvrdenie sa nezakladalo a nezakladá
na pravde, s návrhom nebolo možné súhlasiť, pretože do dnešného dňa napriek znaleckému posudku

Ing. Končiera, Ing. Gerčáka, Ústavu súdneho znalectva Stavebnej fakulty v Bratislave Ing. Szegfűa, Ing.
StrhanovejaIng.Chovaneca,niejehranicamedzinehnuteľnosťounavrhovateľkyajehonehnuteľnosťou
doriešená. Každý súdny znalec ohľadne hranice pozemkov zaujal rozdielne stanovisko. Faktom je, že
tak ako je nehnuteľnosť užívaná od 25.05.1937 hranica nebola žiadnym spôsobom spochybnená a do
dnes ju každý považuje za správnu. Jeho predchodcovia začali nehnuteľnosť užívať od roku 1937 a

všetci ďalší vlastníci a užívatelia susednej nehnuteľnosti, ktorú teraz užíva navrhovateľka so svojou
rodinou túto hranicu nikdy nespochybňovali. Neurobila tak ani navrhovateľka, len tvrdila, že pri stavbe
vedľajšej budovy nebolo dodržané stavebné povolenie. Je toho názoru, že vedľajšia stavba stojaca na
pôvodnej parc. č. 117 nebola a nie je na pozemku navrhovateľky, ale je jednoznačne na jeho pozemku.
Spor navrhovateľky bola tzv. truc spor, ktorým jej chcela robiť schválnosti a aj tak spravila, nielen kvôli

odstráneniu vedľajšej stavby, ale aj v iných susedských veciach. Viackrát žiadal navrhovateľku a hlavne
jej syna, ktorý ju na tento spor naviedol, aby vec doriešili mimosúdne. Bol to práve on, ktorý si stanovoval
podmienky, ktoré boli pre neho a jeho rodinu neprijateľné. Tým, že navrhovateľka sa neustále domáhala
ďalšieho a ďalšieho znaleckého dokazovania ďalšími a ďalšími znalcami, znalečné je vyúčtované vcelkovejvýške2.642,04Eur.Navrhovateľkazaplatilazálohunaznalečné3x5.000,-Skaspôsobilatrovy,
ktoré túto sumu podstatne prevyšujú iba preto, že chcela dokázať, že vystavaná nehnuteľnosť je bližšie,
než akobolopovolenieúradu,abyvdedinemohlavyhlasovať,ževsporebolaúspešná.Nakoľkohranica

pozemkov dodnes nie je doriešená, súd zvolil nakoniec úplne inú verziu akú navrhla navrhovateľka a
práve z tohto dôvodu, že sú tu veľmi vážne dôvody hodné osobitného zreteľa na použitie § 150 ods.
1 O.s.p. žiada súd, aby pri rozhodovaní o trovách konania postupoval v zmysle tohto ustanovenia. Čo
sa týka náhrady trov štátu poukázal na to, že navrhovateľka neustále iniciovala znalecké dokazovanie,
preto považuje za spravodlivé, aby súd nepriznal trovy žiadnemu účastníkovi, aby si každý účastník

znášal svoje trovy sám. Nielen navrhovateľka, ale aj on má svoje trovy, ktoré si doteraz musel hradiť.
Navrhovateľka vyrobila jeden zbytočný spor, ktorý bol vysoko nákladný a preto je spravodlivé, aby všetky
trovy znášala navrhovateľka, ale za cieľom ukončovania tohto sporu navrhuje rozhodnúť tak, aby si
každý z účastníkov znášal svoje trovy sám a trovy znalečného každý v 1/2.

K doručenému odvolaniu podala písomné vyjadrenie navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho

zástupcu poukazujúc na to, že v danom prípade nemožno hovoriť o neúspechu žaloby a preto
je možné náhradu trov posúdiť aj podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Zo strany odporcu je nemiestne v
tomto štádiu konania spochybňovať jeho zodpovednosť a zavinenie za stavbu na cudzom pozemku.
Poukázala na právoplatný rozsudok súdu z 27.06.2014, z ktorého jasne vyplýva, že odporca svojou
stavbou zabral časť pozemku navrhovateľky a súd to vyriešil jedným so zákonných spôsobov podľa

vlastnej úvahy. Zodpovednosť za zastavenie cudzieho pozemku je jednoznačná. Z tohto vyplýva aj
oprávnenie navrhovateľky domáhať sa ochrany žalobou. Protiprávny stav vyvolal svojim konaním
odporca. Rozhodnutie súdu záviselo od znaleckého posúdenia, čo do záberu cudzieho pozemku ako
aj od úvahy súdu, čo do spôsobu riešenia. V takomto prípade môže súd rozhodovať podľa § 142 ods.
3 O.s.p. a priznať plnú náhradu trov i pri čiastočnom úspechu. Súd svojim spôsobom rozhodnutie iba

zmenil spôsob riešenia v rámci zákonných možností. V návrhu sa navrhovalo o odstránenie stavby, ktoré
je tiež jednou z alternatív zákonného riešenia.
Odporca okrem náhrady trov zastupovania namieta aj platenie znalečného a že navrhovateľka mala
spôsobiť zvýšené trovy za znalcov. Účastníci navrhujú dôkazy vrátane znaleckých posudkov, ale súd
rozhoduje o nariadení znaleckého dokazovania. V danom prípade neboli spočiatku stanoviská znalcov

jednoznačné, bolo potrebné širšie dokazovanie, ktoré súd nariadil, preto navrhovateľka nemôže niesť
zodpovednosť za počet nariadených posudkov, ani za znalecké trovy. Náhrada takýchto trov sa spravuje
takisto úspechom v konaní. Potrebu konania spôsobil odporca, čo je zakotvené v rozsudku súdu vo
veci samej. Odporca bol neúspešný, znalecké posudky boli zamerané na skutočnosť neoprávneného
zastavania pozemku navrhovateľky a znalecké posudky nesúvisia so spôsobom vyriešenia veci, ktorých

súd úvahou stanovil. Vzhľadom na uvedené považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne,
spravodlivé a preto navrhuje, aby ho odvolací súd ako vecne správne potvrdil a priznal im náhradu trov
odvolacieho konania, ktoré spočívajú v jednom úkone a to vyjadrenie k odvolaniu 16,60 Eur a k tomu
paušál 8,39 Eur + DPH, čo spolu predstavuje 29,98 Eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a

dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu je treba priznať úspech a napadnuté uznesenie zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 11.01.2001 sa navrhovateľka domáhala odstránenia
vedľajšej stavby - sklad obilia so základmi, zasahujúce na parc. č. 113 a 114/1 v kat. úz. R., zapísané
na LV č. XXX Správy katastra v Dunajskej Strede s odôvodnením, že odporca v rozpore so stavebným
povolením nedodržal vzdialenosť jedného metra pri umiestnení stavby od hranice parc. č. 113 vo
vlastníctve navrhovateľky, keď táto stavba čiastočne leží na parc. č. 113 a 114/1.

Odporca žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že stavba bola riadne zameraná, nezasahuje na
parcelu navrhovateľky.Po vykonaní obsiahleho dokazovanie viacerými znaleckými posudkami (keď spor trvá 15 rokov)
rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5C/8/2001-662 zo dňa 27.05.2014 v spojitosti s
opravnýmuznesenímzodňa07.07.2014rozhodolozriadenívecnébremenavlastníkovivedľajšejstavby

odporcu - B. H., nar. XX.XX.lXXX, bytom R. č. XXX k novovytvoreným parcelám registra CKN 113/2
zastavanej plochy o výmere 6 m2, a novovytvorenej parcele 113/3 zastavanej plochy o výmere 12 m2
nachádzajúce sa v kat. území R. zamerané geometrickým plánom Ing. B. E. vyhotovený dňa 11.01.2012
pod číslom 5C/8/2001 overený dňa 22.05.2012 pod číslom 586/12 Správy katastra Dunajská Streda.
Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke titulom náhrady za zriadené vecné bremeno 120,- Eur do troch

dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd mal rozhodnúť samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.11.2014.

Predmetom odvolacieho konania je samostatné uznesenie, ktorým súd po právoplatnosti rozsudku vo
veci samej rozhodol o náhrade trov konania účastníkov a štátu.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonnýchzástupcov,trovydôkazov,odmenanotáraza
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

V § 142 O.s.p. je upravené rozhodovanie súdu o náhrade trov konania podľa miery úspechu vo

veci. Úspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom
treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane
navrhovateľaznamenástav,priktoromsúdvplnomrozsahuvyhoviejehonávrhuvoveciavydározsudok
v súlade s navrhovaným petitom. Rozhodovanie podľa § 142 O.s.p. je založené na týchto zásadách,
a) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná plnú náhradu trov konania proti účastníkovi,

ktorý vo veci úspech nemal (ods. 1), b) účastníkovi, ktorý mal vo veci prevažný úspech, súd prizná
pomernú časť trov konania, a ak bol úspech a neúspech oboch účastníkov rovnaký, súd rozhodne, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu nákladov konania (ods. 2), d) účastníkovi, ktorý mal vo veci
úspech čiastočný, súd prizná proti druhému účastníkov plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech len
v nepatrnej výške alebo ak záviselo rozhodnutie o výške plnenia na úvahe súdu (ods. 3).

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 8. decembra 2010, sp. zn. 2 Obdo 39/2010 z ust. § 142
ods. 3 O.s.p. vyplývajú tri špeciálne skutkové podstaty, v prípade ktorých musí byť posúdenie náhrady
trov konania u účastníka, ktorý mal vo veci iba čiastočný úspech, odlišne od všeobecného pravidla
vyplývajúceho z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.. Ide o prípady, ak (a) mal účastník neúspech v pomerne

nepatrnejčasti,(b)rozhodnutieovýškeplneniazáviseloodznaleckéhoposudku,(c)rozhodnutieovýške
plnenia záviselo od úvahy súdu (II. US 82/09-27). Ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. treba v pomere k
ustanoveniu § 142 ods. 2 O.s.p. považovať za lex specialis, pričom vo vzájomnom vzťahu týchto dvoch
ustanovení platí všeobecné pravidlo, podľa ktorého špeciálna úprava má prednosť pred všeobecnou
úpravou (lex specialis derogat legi general!).

V prípade, ktorý je v predchádzajúcom odseku uvedený pod 3. sa úvaha súdu môže týkať len skutkových
okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia (nie základu uplatneného
nároku). Pre priznanie plnej náhrady trov konania v tomto prípade nie je podstatný rozsah čiastočnéhoúspechu účastníka konania (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti). Úvaha súdu o výške plnenia
sa musí opierať o hmotné právo, spravidla o právne normy, v ktorých je rozsah nároku upravený
vymedzením právne relevantných kritérií a jeho samotné určenie (vyčíslenie) vyplýva z konkrétnych

okolností danej veci. Ako príklad takéhoto určenia výšky plnenia v závislosti od úvahy súdu sa aj
v odbornej právnickej literatúre uvádza rozhodovanie súdu o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého súd určí výšku náhrady
nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo (viď Občiansky súdny poriadok - Komentár, Eurounion, s.r.o., Bratislava 2010, str. 555).

Aplikácia tohto ustanovenia teda prichádza do úvahy, iba pri rozhodnutiach, ktoré zaväzujú na plnenia a
z nich iba pri tých, ktorými sa rozhoduje o výške plnenia, nestačí ak sa ním rozhoduje o základe nároku.
Súčasne musí byť splnená aj podmienka druhá, ktorou je závislosť vyčíslenia plnenia buď od znaleckého
posudku, alebo od úvahy súdu, tzn. nie v prípadoch, keď ide o nárok, ktorý je objektívne vyčísliteľný.
Rozhodnutie je závisle od úvahy súdu aj vtedy, ak súd využil zákonnú možnosť a postupoval podľa §
136 O.s.p., podľa ktorého ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju

nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

V danom prípade predmetom konania bolo uplatnenie nepeňažného nároku- odstránenie stavby a
výsledkom bolo zriadenie vecného bremena k pozemku. Predmetom konania teda nebolo plnenie a
ani logickým posúdením nemožno súhlasiť so záverom, že náhrada trov konania by mala byť priznaná

navrhovateľovi podľa výšky jemu priznanej hodnoty súdom zriadeného vecného bremena. Vzhľadom
na uvedené nebolo dôvodným a správnym použitie § 142 ods. 3 O.s.p.

Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného

skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že i súd použil nesprávnu
právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon
právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009).

V časti rozhodnutia o náhrade trov konania účastníkov tak ide o nesprávne právne posúdenie veci, keď
na danú vec nemožno aplikovať súdom použité ust. § 142 ods. 3 O.s.p. Výsledkom konanie nie je plný
úspech navrhovateľa, keď súd návrhu nevyhovel a ani plný úspech odporcu, keď súd návrh nezamietol.
Posúdením z hľadiska úspechu, resp. neúspechu účastníkov, ktorý pomer sa posudzuje v zmysle § 142
ods. 2 O.s.p. súd vôbec nepoužil.

Nie je správnym ani rozhodnutie v časti o náhrade trov štátu.
O trovách štátu (Slovenskej republiky) rozhodol súd bez návrhu (§ 151 ods. 6 O.s.p.) podľa § 148 ods. 1
O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania,
ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Pri náhrade trov konania štátu sa nepostupuje podľa zásady úspechu ako pri náhrade trov konania
medzi účastníkmi konania navzájom (kedy súd v zásade prizná náhradu trov konania plne úspešnému
účastníkovi, resp. pri čiastočnom úspechu náhradu trov pomerne rozdelí podľa miery úspechu a
neúspechu účastníka vo veci a náhradu trov konania prizná len úspešnejšiemu účastníkovi konania -
medzi účastníkmi konania navzájom platí teda zásada, že úspech odporcu je súčasne neúspechom

navrhovateľa a naopak. Štátu vzniká právo na náhradu trov konania, ktoré platil proti obidvom
účastníkom, miera ich náhrady od každého z nich závisí od výsledku konania (teda ak skončilo konanie
rozhodnutím o veci samej, účastníci nahradia štátu trovy konania podľa miery svojho úspechu vo veci).
Rozhodujúcim je teda výsledok konania. Môže ním byť plný úspech jedného účastníka alebo čiastočný
úspech každého účastníka. Ak by mali účastníci iba čiastočný úspech, mal by štát proti každému z

nich nárok na náhradu trov konania v pomere, ktorý zodpovedá ich úspechu vo veci. Nie je pritom
rozhodujúce, či účastníkovi bolo rozhodnutím súdu priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, ale to,
či sú splnené podmienky pre priznanie oslobodenia podľa § 138 O.s.p. a nie je rozhodujúcim kritériom
na návrh ktorého, alebo v záujme ktorého z účastníkov sa vykonal úkon, majúci za následok vznik trov.

Keďže súd prvého stupňa sa neriadil vyššie uvedenými kritériami odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vracia na ďalšie konanie.Povinnosťou súdu prvého súdu bude opätovne posúdiť pomer úspechu účastníkov v konaní a riadiac
sa vyššie uvedeným ohľadne náhrady trov konania účastníkov a štátu opätovne rozhodnúť, pričom v
novom rozhodnutí rozhodne i o náhradách tohto odvolacieho konania.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.