Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/149/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118010777
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6118010777.2

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. januára 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Jozefa
Mikluša, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
5T/57/2018 zo dňa 16.08.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Banská Bystrica podľa § 280 ods. 2, § 10 ods. 2 Tr. zák. skutok
obžalobou kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s
poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák., ktorého sa obžalovaný S.. H.. S. J., H.., dopustil tak, že

v čase okolo 17.15 hod. dňa 03.01.2018 v T. T., na ul. XX.I.. X, po tom ako otvoril dvere svojho bytu

nachádzajúcom sa na X. poschodí, na ktoré predtým zazvonili zamestnanci spol. J. Q., a.s., a to C. T.,
nar. XX.XX.XXXX, a E. M., nar. XX.XX.XXXX, ktorí sa mu následne predstavili a uviedli dôvod
ich návštevy, chytil C. T. rukou za šnúrku, ktorú mal na krku a na ktorej mal preukaz, pritiahol si ho k sebe
a zpoza opasku vytiahol plynový revolver zn. I. a priložil mu ho ku spánku na hlave a spýtal sa ho „A ty
vieš čo je toto“, načo C. T. ako aj jeho kolega E. M. začali cúvať, pričom ako od neho C. T. cúval, tak mu
strhol preukaz z krku a keď zišli na medziposchodie kde zastali, tak mieril na nich plynovým revolverom

a kričal po nich, že sú zlodeji a okrádajú ľudí, pričom na tieto slová slovne zareagoval E. M., ktorý sa ho
spýtal, že či to myslí vážne, načo následne pribehol k nim a chytil C. T. rukou za ľavý bok a plynovým
revolverom ho udrel do ľavej ruky tesne nad lakeť, po čom spolu s kolegom z miesta ušli, čím takto u C.
T., a E. M. vzbudil dôvodnú obavu o ich život a zdravie a C. T. spôsobil pomliaždenie v oblasti vonkajšej
strany ľavého lakťa, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu PN a liečenia do 7 dní,

postúpil na prejednanie a rozhodnutie Okresnému úradu Banská Bystrica s tým, že žalovaný skutok nie
je trestným činom, ale mohol by byť priestupkom.

Proti tomuto uzneseniu podal okresný prokurátor v zákonnej lehote sťažnosť. V písomnej sťažnosti
uviedol, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní uvádzal, že on sa skôr považuje za poškodeného,

keďže mu dvaja muži vnikli do bytu, resp. jeden vnikol tak, že stál za prahom dverí. V daný deň mu
niekto zvonil a hlas mu oznámil, že je z Q., on však povedal, že nemá záujem a zložil. Potom ale počul
po bytovom dome chodiť a klopať a mal obavy, čo sa deje.

Poškodení sa od svojich výpovedí neodchyľovali, obaja zhodne uviedli, že obžalovaný sa im vyhrážal
zabitím a navyše so zbraňou. Podľa názoru sťažovateľa neobstojí tvrdenie súdu, že poškodení si mali

zapamätať komu zvonili a kto ich odmietol vpustiť do bytového domu, lebo na byte nemal menovku a
poškodení nemohli vedieť o koho sa jedná. Poškodení tvrdili, že stáli pred prahom bytu obžalovaného.Ani obžalovaný netvrdil, že sa chceli dostať do jeho bytu, ale že ho obťažovali a ponúkali služby, o ktoré
nemal záujem. Z konania poškodených nevyplýva, že by obžalovaný bol ohrozovaný a že by sa mal
brániť a vyťahovať zbraň. Nie je zrejmé, z čoho súd usudzoval, že poškodený M. si mal myslieť, že

nejde o zbraň. Obžalovaný v čase, keď mu niekto zvonil na zvonček pri dverách, sa nachádzal vo vnútri
bytu, dvere otvoril a následne vytiahol zbraň. Nič nebránilo obžalovanému v tom, aby zatvoril dvere a
s poškodenými sa viac nerozprával. Obžalovaný tiež nemal dôvod, aby zbehol po schodoch a napadol
jedného z poškodených. Nie je podstatné, že išlo o plynovú zbraň, lebo tá bola spôsobilá vzbudiť obavu
o život a zdravie. Prokurátor navrhol zrušiť vec a vrátiť ju na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti
ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť
okresného prokurátora nemožno označiť za dôvodnú.

Vec bola už v minulosti predmetom preskúmania zo strany krajského súdu, keď okresný súd si počínal

podobne, ako v teraz preskúmavanom rozhodnutí. Krajský súd zrušil pôvodné rozhodnutie s tým, že
uložil okresnému súdu, v ktorom smere má doplniť dokazovanie, čo sa týka odborného vyjadrenia a
zadováženia doličného predmetu. Okresný súd sa riadil pokynom krajského súdu a doplnil dokazovanie
v naznačených smeroch, pričom ani po doplnení dokazovania sa zásadným spôsobom nezmenil
skutkový stav. Okresný súd rozhodol takým spôsobom, ako v predchádzajúcom prípade, keď skutok

kvalifikovaný obžalobou ako prečin nevyhodnotil ako trestný čin, ale ako možný priestupok a postúpil
vec okresnému úradu.

Podstata danej veci spočívala v tom, ako sa to napokon potvrdilo aj dokazovaním, že poškodení ako
zamestnanci spoločnosti J. Q., a.s. v rámci ponuky nových produktov spoločnosti zazvonili na centrálny

vonkajší zvonček obžalovanému S.. H.. S. J., H.. Obžalovaný im prostredníctvom elektronického
komunikátora oznámil, že nemá záujem o ponúkaný produkt a nechce s nimi hovoriť. Poškodení
napriek tomu, keď sa do bytového domu dostali, pretože im to umožnili iní obyvatelia domu, omylom
obžalovanému zazvonili na zvonček pred bytom, ktorý nebol označený menovkou. Poškodení sa
opätovne snažili prezentovať ponuku, pričom podľa obžalovaného jeden z nich prekročil prah bytu

a keďže ich pokladal za podomových predajcov, ktorí požívali zlú povesť, a nereagovali na jeho
upozornenia, že nemá záujem s nimi hovoriť, tak sa podľa obžalovaného snažili votrieť do jeho bytu.

Obžalovaný na zdôraznenie svojich upozornení, aby priestor poškodení opustili, vytiahol plynovú pištoľ,
ktorú schovával za chrbtom a ktorú priložil k telu jedného z nich. Poškodení potom opustili priestor

pred bytom z vyššieho poschodia nižšie a keď obžalovaný na nich vykrikoval, že sú zlodeji a okrádajú
ľudí a keď sa voči tomu ohradili, obžalovaný pribehol za nimi a oháňajúc sa pištoľou udrel jedného z
poškodených do ruky.

Možno uviesť, že reakcia obžalovaného na podľa neho neprijateľné obťažovania bola neadekvátna

vzniknutej situácii, ktorá sa dala vyriešiť aj inak. Obžalovaný sa síce poškodeným nevyhrážal verbálne
zabitím alebo inou ťažkou ujmou, konkludentne však priložil pištoľ k telu, čo u poškodeného mohlo
vzbudzovať dôvodnú obavu.

Po formálnej stránke takéto konanie obžalovaného môže napĺňať znaky žalovaného prečinu, avšak v

zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. je na toto konanie potrebné hľadieť aj cez tzv. materiálny korektív prečinu
z hľadiska závažnosti jeho konania. Túto závažnosť je potrebné hodnotiť cez spôsob vykonania činu,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný a mierou zavinenia, napokon i motívom konania páchateľa.

V osobe obžalovaného ide o človeka bezúhonného, ktorý nemá sklony ku konfliktom, ide skôr o

osobnosť, ktorá je zameraná na históriu a píše o nej. Obžalovaný sa domnieval, že ide o osoby
zaoberajúce sa pokútnym obchodom, možno to usudzovať aj z jeho prejavu, keď na nich kričal, že sú
zlodeji a okrádajú ľudí. Obžalovaný predtým veľmi jednoznačne poškodeným uviedol, že nehodlá s nimi
komunikovať a oni aj keď omylom mu opätovne zazvonili na byt, čo v ňom umocnilo podozrenie, že sa
jedná o ľudí, ktorí sa chcú votrieť do jeho bytu, aby mu ponúkali nejaké produkty. Napokon aj jeden z

vypočutých policajtov, ktorí boli privolaní na miesto uviedol, že obyvatelia predmetného obytného domu
často volali na políciu s tým, že upozorňovali na podozrivých ľudí, ktorí ponúkajú produkty spojené so
službami a tovarom. Napokon aj obžalovaný sa potom snažil informovať v spoločnosti J. Q. a snažil sa
poškodených ako sám uviedol z balkóna sfotiť, pričom poškodení mobilný telefón pokladali za zbraň.Pohnútkou konania obžalovaného bola skôr chvályhodná, ale prostriedky, ktoré zvolil na realizáciu
svojhozámerunebolivsúladesprávom.Napriektomuajkrajskýsúdvzhľadomnamateriálneponímanie
daného skutku dospel k záveru, že konanie obžalovaného nedosahovalo hranice prečinu.

Správne si počínal okresný súd, keď predmetný skutok postúpil príslušnému okresnému úradu, ktorý ho
môže kvalifikovať ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli
dva roky.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia (s účinnosťou od 01.02.2014) do plynutia lehoty podľa odseku
1 sa nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý priestupok viedlo trestné stíhanie.

Okresnému úradu teda nebráni premlčanie, aby tento skutok prejednal.

Krajskýsúdvidívdanomodôvodnenítohtouzneseniaojodpovedenanámietkyvznesenésťažovateľom.

Krajský súd preto pokladal sťažnosť prokurátora za nedôvodnú a rozhodnutie okresného súdu vo výroku

o postúpení veci považoval za správne a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.