Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 18, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6CoE/206/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210204400
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2210204400.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny
Batisovej a JUDr. Rastislava Kresla, v exekučnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, proti povinnému: K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Z.
XX, XXX XX, A. V., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislav Jakubec, Exekútorský úrad so sídlom
Zámocká 30, Bratislava, o vymoženie 33,19 Eur s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5Er/300/2010-8 zo dňa
01.08.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekučného konania nepriznal. Rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil ust. § 88 ods. 1 zák.

č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, § 57 ods. 1 písm. b) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Vecne
argumentoval tým, že v danom prípade uplynula trojročná prekluzívna lehota, na výkon rozhodnutia.
V súčasnej dobe preto už exekúciu na základe predmetného exekučného titulu nemožno realizovať,
preto bolo potrebné exekúciu zastaviť. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie súd prvej inštancie
nepriznal, nakoľko tento súdu výslovne oznámil, že si trovy v predmetnom konaní neuplatňuje.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie včas podal odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Oprávnený
zastáva názor že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie bolo vydané na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci a nedôvodne. Oprávnený je toho názoru, že nakoľko k novele
zákona o priestupkoch, ktorou bolo ustanovenie § 88 ods. 1 zrušené došlo skôr, ako by uplynula
trojročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia obsiahnutá v tomto ustanovení, je potrebné

podľa novelizovanej právnej úpravy, a teda výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov
po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. V novelizovanom zákone o priestupkoch
nie sú obsiahnuté žiadne intertemporálne ustanovenia, ktoré by v prípadoch, ako je tento umožňovali
postupovať podľa právnej úpravy, ktorá bola novelou zákona o priestupkoch č. 298/2008 Z.z. zrušená.
Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 12/2012, v ktorom sa uvádza, že pre
lehoty , ktoré sa v deň, keď novela nadobudla účinnosť ešte neskončili, platia ustanovenia nového

zákona pričom uviedol, že len v prípade, ak by starý zákon ustanovoval dlhšiu lehotu, táto sa skončí
až v neskoršom čase. Exekučným titulom v predmetnej veci je blok na pokutu nezaplatenú na mieste
evidenčné číslo AA 958708 zo dňa 04.04.2008, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 18.08.2008.
Trojročná lehota na vymoženie povinnosti uloženej exekučným titulom začala plynúť dňom 19.08.2008,
ku dňu 01.09.2008 neskončila a uplynula až v čase , kedy ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch
v znení účinnom do 31.08.2008 bolo zrušené. Oprávnený má preto názor, že zastavenie exekúcie je

vecne nesprávne, pohľadávka oprávneného prekludovaná nebola, exekučný titul nezanikol a je naďalej
spôsobilým podkladom pre exekúciu.3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas §
362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a že má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 379
až § 381 C.s.p., podľa ktorého je dôvodmi a rozsahom odvolania viazaný a podľa § 385 ods. 1 C.s.p. bez
nariadenia ústneho pojednávania, keď dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Preto uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

4. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

5.Podľa§387ods.2C.s.p.,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 až § 381 C.s.p.) po preskúmaní
uznesenia v napadnutej časti dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu
skutkový stav, vec správne právne posúdil a rozhodnutie náležite odôvodnil.

7. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto
poukazuje.

8. V zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (v znení účinnom do 31.8.2008)
rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno
vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

9.Zaúčelompredchádzaniaprieťahomavzáujmeprávnejstabilityzákonodarcavcitovanomustanovení

zakotvil trojročnú lehotu, v ktorej sa rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok musí vykonať. Začiatok
plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na zaplatenie pokuty. Daná lehota podľa
znenia cit. § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, nie je lehotou v ktorej by mal oprávnený svoje právo
uplatniť, ale lehotou v ktorej má príslušný orgán rozhodnutie vykonať. I z gramatického výkladu
citovaného ustanovenia, z použitého slovného spojenia „rozhodnutie ... možno vykonať“, pričom sloveso

„vykonať“ je slovesom dokonavého vidu, vyplýva, že výkon rozhodnutia v zákonnom stanovenej lehote
musí byť nielen začatý, ale aj ukončený. Táto lehota má teda prepadný charakter, jej márnym uplynutím
právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. K preklúzii práva je pritom nevyhnutné prihliadnuť z úradnej
povinnosti a v každom štádiu konania.

10. Toto ustanovenie bolo novelizované zák. č. 298/2008 Z.z. s účinnosťou od 1.9.2008, kedy bolo
vypustené. S účinnosťou od 1.9.2008 sa tak na výkon takéhoto rozhodnutia s poukazom na § 51
zákona o priestupkoch vzťahuje ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého výkon rozhodnutia
možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti.
Táto novelizácia pritom neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia, novela nerieši stav stretu

rozdielnych úprav.

11. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že exekučným titulom je blok na pokutu nezaplatenú na
mieste evidenčné číslo AA 958708 zo dňa 04.04.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.04.2008
vykonateľnosť dňa 19.04.2008. Zákonná trojročná prekluzívna lehota, dokedy bolo možné predmetné

rozhodnutie vykonať a teda exekúciu uskutočniť, potom uplynula dňom 19.04.2011 po účinnosti
novelizácie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. kedy sa už na vykonateľnosť bloku vzťahovalo cit. ust. §
71 ods. 3 Správneho poriadku.

12. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik,

zmenuazánikprávnychvzťahovakoajprávneúčinky,ktoréznichvyplývajú,zásadneposudzovaťpodľa
práva platného v čase, v ktorom k vzniku, k zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie
tejto zásady platí tak pre oblasť práva verejného ako i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.
Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jejspätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného. Novšia
právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca
právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností pritom

nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta
právnejnormysatedabudúspravovaťnovšímprávnympredpisom,akjeprenehovýhodnejší.Opačnáje
potom situácia vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre
jej adresáta nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej
normy (mutatis mutandis porovnaj stanovisko správneho kolégia NS SR č. Snj 84/02).

13. Nakoľko novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej je situácia pre povinného ako
jej adresáta nevýhodnejšia, je nevyhnutné na preklúziu výkonu daného práva aplikovať ust. § 88 ods.
1 zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase plynutia predmetnej prekluzívnej lehoty a naopak
neuplatniť právnu normu, ktorej účinnosť nastúpila až v priebehu plynutia tejto prekluzívnej lehoty a to
ust. § 71 ods. 2 Správneho poriadku, ktorá je nesporne pre jej adresáta - povinného nevýhodnejšia,

s poukazom na zákaz retroaktivity právnej normy. Navyše lehota, ktorá už raz začala plynúť, by mala
skončiť podľa právneho poriadku platného v čase začatia jej plynutia.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného zákonná trojročná prekluzívna lehota dokedy bolo možné
predmetné rozhodnutie vykonať a teda exekúciu uskutočniť, potom uplynula dňom 19.04.2011.

Vykonávané rozhodnutie - blok na pokutu nezaplatenú na mieste sa márnym uplynutím tejto lehoty
stalo zo zákona neúčinným, zaniklo tým právo oprávneného ako i povinnosť povinného vyplývajúca z
predmetného bloku. V dôsledku toho bolo potom dôvodné, aby súd prvej inštancie preskúmavaným
uznesením predmetnú exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.

15. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne
rozhodol, keď exekúciu zastavil. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle
§ 387 C.s.p. potvrdil.

16.Totouznesenieboloprijatépomeromhlasov3:0,čižejednomyseľne(§3ods.9poslednávetazákona

č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).