Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/85/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217010370
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2217010370.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Jozefa

Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci proti obžalovanému X. S., nar. XX.XX.XXXX v B. S., trvale
bytom B. S., t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods.
3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. e) Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 13.02.2019,
č. k. 1T/91/2017-278, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.01.2020 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. f) Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom

rozsahu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

X. S., nar. XX.XX.XXXX v B. S., trvale bytom B. S., t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov

uznáva za vinného, že

vdobeod21.00hod.dňa19.04.2015do07.45hod.dňa20.04.2015vmesteDunajskáStredanaKorze
Bélu Bartóka nezisteným spôsobom vylomil cylindrickú vložku jednokrídlových bočných dverí kaviarne
A-CAFFE pod súpisným číslom 2430/30, pričom poškodil aj sklenenú výplň uvedených dverí, následne
sa dostal na chodbu kaviarne, kde oproti dverí z barového pultu z pokladne odcudzil peňažnú hotovosť
vo výške 2.790,- €, čím pre CAFFE MAXX, s.r.o., so sídlom Boriny 1363/26, 929 01 Dunajská Streda,
IČO: 36 765 449 odcudzením spôsobil škodu vo výške 2.790 eur a poškodením dverí pre spoločnosť
Danering, spol. s r. o., so sídlom Kračanská cesta č. 1179/46, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 18 046 860

spôsobil škodu vo výške 995,14 eur,

teda

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal vlámaním a spôsobil ním väčšiu škodu,
- poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

čím spáchal

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom od
01.08.2019 v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného
zákona.

Za to sa odsudzujepodľa § 212 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 01.08.2019 pri použití § 41 ods. 1 Trestného
zákona a § 38 ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona na
úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 26 (dvadsaťšesť) mesiacov.

Podľa§48ods.2písm.b)Trestnéhozákonasaobžalovanýsaprevýkontrestuodňatiaslobodyzaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaný je povinný nahradiť poškodenému

CAFFE MAXX, s.r.o., so sídlom Boriny 1363/26, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 765 449 škodu vo
výške 2.790 eur a poškodenému Danering, spol. s r. o., so sídlom Kračanská cesta č. 1179/46, 929 01
Dunajská Streda, IČO: 18 046 860 škodu vo výške 995,14 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 13.02.2019, č. k. 1T/91/2017-27 bol obžalovaný
X. S. uznaný za vinného zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného

zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

v dobe od 21.00 hod. dňa 19. 04. 2015 do 07.45 hod. dňa 20. 04. 2015 v meste Dunajská Streda
na Korze Bélu Bartóka nezisteným spôsobom vylomil cylindrickú vložku jednokrídlových bočných dverí

kaviarne A-CAFFE pod súpisným číslom 2430/30, pričom poškodil aj sklenenú výplň uvedených dverí,
následne sa dostal na chodbu kaviarne, kde oproti dverí z barového pultu z pokladne odcudzil peňažnú
hotovosť vo výške 2.790 eur, čím pre CAFFE MAXX, s.r.o., so sídlom Heďbeneéte č. 466, Kútniky, okres
Dunajská Streda, IČO: 36 765 449 odcudzením spôsobil škodu vo výške 2.790 eur a poškodením dverí
pre spoločnosť DANERING, spol. s r. o., so sídlom Kračanská cesta č. 1179/46, Dunajská Streda, okres

Dunajská Streda, IČO: 18 046 860 spôsobil škodu vo výške 995,14 eur.

Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1, § 38 ods. 4
Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5
(päť) rokov a 4 (štyri) mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd I. stupňa obžalovaného

zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd obžalovaného zaviazal k náhrade škody pre CAFFE
MAXX, s.r.o. vo výške 2790 eur, pre Danering, spol. s r.o. vo výške 995,14 eur a titulom právneho
zastúpenia pre JUDr. Miroslava Pekára vo výške 502,06 eur.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že na základe vykonaného dokazovania hodnotiac
dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal okresný súd dostatočne a nepochybne preukázané, že
obžaloba v predmetnej trestnej veci bola podaná dôvodne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
samotný skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal, je trestným činom a že tento skutok spáchal

práve obžalovaný. Obžalovaný v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že je
nevinný, avšak nepoprel, že sa v rozhodnom čase nachádzal na mieste činu. Na svoju obhajobu uviedol,
že na mieste činu nekradol a len sa tam následkom požitia alkoholických nápojov povracal a možno
sa dotkol bočných vchodových dverí a zanechal tak na dverách krvavú stopu. V prípravnom konaní
obžalovaný tvrdil, že do kaviarne zv. A - CAFFE na Vámberyho námestí chodieva 2-3 krát do týždňa. Na

otázku, ako sa mohla jeho krv dostať na bočné vchodové dvere uviedol, že v kaviarni nikdy nemal žiadny
úraz, že by mu tiekla krv z nejakej časti tela, ale ohrýza si nechty a kožu okolo nechtov a tieto prsty mu
zvyknú krvácať. Súd vzhľadom na rozpory vo výpovediach obžalovaného, neuveril verzii obžalovaného,
že len prechádzal okolo miesta činu, pri ktorom mu prišlo nevoľno. Okrem toho tvrdenie obžalovaného,
podľa ktorého do kaviarne A-CAFFE chodieva pravidelne 2-3 krát týždenne vyvrátili aj svedkyne C. T. a

D. L., ktoré zhodne uviedli, že obžalovaného nepoznajú a keby tam chodil pravidelne 2-3 krát týždenne,
tak by si na neho pamätali.

S poukazom na uvedené skutočnosti okresný súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané,
že obžalovaný sa dopustil skutkov, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, čím

naplnil znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona vjednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, a
to po stránke subjektívnej ako i objektívnej.

Okresný súd uviedol, že obžalovaný vnikol do kaviarne nedovoleným prekonaním uzamknutia -
vylomením cylindrickej vložky jednokrídlových bočných dverí a z kaviarne odcudzil finančnú hotovosť
vo výške 2.790 eur, pričom spôsobil väčšiu škodu, svojím konaním naplnil skutkovú podstatu zločinu
krádežepodľa§212ods.1,ods.3písm.a),ods.4písm.b)Trestnéhozákona.Keďžeobžalovanývylomil
cylindrickú vložku jednokrídlových bočných dverí kaviarne a poškodil aj sklenenú výplň uvedených dverí,

poškodil dvere a spôsobil tak pre spoločnosť Danering, spol. s.r.o. škodu vo výške 995,14 eur a naplnil
skutkovú podstatu prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona.

Z odpisu registra trestov obžalovaného okresný súd zistil, že bol sedemkrát súdne trestaný, z toho v
dvoch prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Vo výpise z evidencie priestupkov má
jeden záznam za priestupok v doprave. Pri ukladaní trestu okresný súd prihliadol najmä na spôsob

spáchania činu, jeho následky, zavinenie, priťažujúce okolnosti a bral tiež do úvahy osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy. U obžalovaného okresný súd zistil priťažujúce okolnosti v zmysle
§ 37 písm. h) a písm. m) Trestného zákona, spočívajúce v skutočnosti, že obžalovaný bol už za trestný
čin odsúdený a spáchal viac trestných činov.
Vzhľadom na absenciu akejkoľvek poľahčujúcej okolnosti, ale existencie dvoch priťažujúcich okolností,

sa dolná hranica trestnej sadzby zvyšovala o jednu tretinu. Súd tak mohol uložiť obžalovanému trest
odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiace až 10 rokov. S prihliadnutím na zásady ukladania
trestu, mal okresný súd po vykonanom dokazovaní za to, že trest odňatia slobody na samej dolnej
hranici trestnej sadzby - 5 rokov a 4 mesiace nepodmienečne, zodpovedá ustanoveniu § 34 ods. 4
Trestného zákona ako z pohľadu okolností týkajúcich sa trestného činu, tak aj osoby páchateľa, vrátane

možnosti nápravy obžalovaného. Takto uložený trest predstavuje podľa názoru okresného súdu trest,
ktorý vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť v adekvátnej miere zasiahne do života obžalovaného
a bude predstavovať spravodlivý postih za protispoločenské konanie obžalovaného. Obžalovaného
okresný súd zaradil na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred

spáchanímtrestnéhočinubolvovýkonetrestuodňatiaslobody,ktorýmuboluloženýzaúmyselnýtrestný
čin.

Poškodení si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody, ktorá im bola spôsobená trestným
činom. Výšku spôsobenej škody mal okresný súd za preukázanú z predložených dokladov. Okresný

súd zároveň vzhľadom na námietku obžalovaného poukázal na vyjadrenie svedka P. I., ktorý uviedol,
že výška poškodeným uplatnenej škody je reálna a nie je dôvod na spochybnenie ním predloženej
intervalovej účtovnej závierky.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom

svojho obhajcu. Poukázal na to, že popiera spáchanie skutku v celom rozsahu. V predmetný deň
oslavovali narodeniny svojej manželky, zabávali sa v reštaurácii LEGENDARY. Bola tam prítomná aj
jeho sestra G. G., sestra jeho bývalej manželky a jej druh. O pol 12 sa pohádal so svojou manželkou a
išiel domov. Cestou pred obchodným domom CENTRUM sa potkol o lavičku a spadol, pričom si udrel
pery a nos. Následne si sadol na lavičku a sedel tam až kým neprišla jeho sestra za ním. Mal krvavú

košeľu a ako išiel domov aj so svojou sestrou, išli cestou, kde je kaviareň zv. A-CAFFE a starý kultúrny
dom. Tam sa nachádza aj záložňa oproti, pred záložňou si sadol na zem a zvracal, nevedel dýchať.
Vchod do záložne je asi 5 metrov do kaviarne. Mal veľmi krvavé šatstvo a mohlo sa tak stať, že sa
dotkol dverí kaviarne, nepamätá sa na to. Poukázal zároveň na výpoveď jeho sestry, z ktorej výpovede
vyplynulo, že v predmetný deň bola oslava manželky obžalovaného v reštaurácii LEGENDARY, boli na

diskotéke. Keď sa vrátila z toalety, pýtala sa manželky obžalovaného, kde je obžalovaný, ona povedala,
že odišiel. Svedkyňa za ním išla, obžalovaný bol strašne napitý a sedel na lavičke pred obchodným
domom Centrum a bol zakrvavený, tiekla mu krv z nosa a úst. Povedal jej, že spadol, vracal a bolo
mu zle. Svedkyňa sa rozhodla, že ho zoberie domov, išli smerom k starému kultúrnemu domu, kde
obžalovanému prišlo zle, tak sa museli zastaviť pri nejakej kaviarni a odtiaľ sa potom dostali domov.

Ďalej obžalovaný uviedol, že zo znaleckého posudku vyplynulo, že DNA profil zistený z ľudskej krvi
zaistenej na rozbitej sklenej výplne bočných vchodových dverí kaviarne zv. A-CAFFE pochádza od
obžalovaného. Zo zápisnice o ohliadke miesta činu zo dňa 20.04.2015 vyplynulo, že boli zabezpečenéstopy, konkrétne stopy, z ktorých vyšla DNA boli stopa č. 1 na trávnatej ploche za kaviarňou a stopa
č. 2-1sklenená výplň dverí z vonkajšej strany reštaurácie resp. kaviarne. Zároveň poukázal na to, že v
priestoroch kaviarne nebola zaistená krv, prípadne iná ďalšia stopa, ktorá by mohla objektívne preukázať

tvrdenie, že on sa vlámal do kaviarne.

Obžalovaný zároveň upriamil pozornosť na vyčíslenú škodu, ktorá bola počas hlavného pojednávania
rozporovaná. Svedok F. nevedel preukázať výšku škody, ktorú si uplatňoval v prípravnom konaní a ku
skutku nič nevedel uviesť. Z výpovede T. vyplynulo, že tam bola nejaká hotovosť, podľa nej drobné tam

boli, ale či papierové peniaze, to nevie.

Obžalovaný odôvodnenie napadnutého rozsudku nepovažoval za dostatočné, podľa neho sa súd
tiež nezaoberal argumentmi obhajoby, ako aj svedeckou výpoveďou sestry obžalovaného, nakoľko
absentuje akákoľvek právna úvaha o tom, akým spôsobom sa súd pri rozhodovaní vysporiadal s touto
svedeckou výpoveďou. Rovnako namietal, že nie je zrejmé ako sa súd vysporiadal s namietanou výškou

spôsobenej škody ako aj s ostatnými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a teda v konečnom
dôsledku tak napadnutý rozsudok nie je podľa neho založený na náležite zistenom skutkovom stave.

Vzhľadom na uvedené navrhuje Krajskému súdu v Trnave, aby podľa 321 ods. 1 písm. a), písm. b) písm.
c) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec

súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry,
obžalovaný a jeho obhajca. Verejné zasadnutie na odvolacom súde sa konalo v neprítomnosti
poškodených strán a splnomocneného zástupcu poškodenej spoločnosti Danering spol. s r.o. Prokurátor

krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného odkázal na písomne zdôvodnené odvolanie. Zároveň
uviedol, že pokiaľ by súd dospel k záveru o vine obžalovaného, tak skutok by mal byť právne
kvalifikovanýpodľa§212ods.1písm.b),ods.2písm.a)Trestnéhozákona.Obžalovanýsakukonečným
návrhu obhajcu pripojil.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie

treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré

majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané

v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.

Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona účinného od 01.08.2019 kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej
zmocní a
a) spôsobí tak malú škodu,
b) čin spácha vlámaním,

c) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia,
d) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,
e) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo
drevo nachádzajúce sa na lesnom pozemku, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom,
f) čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, alebo

g) bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona účinného od 01.08.2019 odňatím slobody na šesť mesiacov až
tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním väčšiu škodu,
b) hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, alebo
c) z osobitného motívu.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného

poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená -
obžalovaný, a to v lehote ustanovenej v zákone.

Pokiaľ ide o výrok o vine, v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, odvolací súd nezistil
žiadne pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a zachovanie práva obžalovaného

na obhajobu. Okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal
úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní, takže z
hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku treba konštatovať,
že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný. Preto potom
správne okresný súd odmietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne P. N. (bývalá

manželka obžalovaného), pričom obžalovaný riadne ani nevysvetlil prečo menovanú svedkyňu žiada
vypočuť a aké skutočnosti jej výpoveďou chce preukázať. Podľa odvolacieho súdu ide o dôkaz
nadbytočný, preto prvotná snaha okresného súdu zabezpečiť prítomnosť menovanej na hlavnom
pojednávaní bola neúčelná.

Následne súd prvého stupňa všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 ods. 12 Trestného
poriadku správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým
záverom. Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými
v ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky

dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov a tiež
ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný spáchal skutok v rozsahu skutkových zistení
napadnutého prvostupňového rozsudku. Z tohto dôvodu si skutkové závery prvostupňového súdu
osvojuje, a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje.

Podľa názoru odvolacieho súdu obrana obžalovaného je účelová s cieľom vyhnúť sa trestnoprávnej
zodpovednosti za spáchaný skutok. S touto obranou sám obžalovaný prišiel až na hlavnom pojednávaní,
keď v prípravnom konaní si ani len nespomenul, že mal byť v deň spáchania skutku na oslave, z ktorej
odišiel, bolo mu zle, spadol, tiekla mu krv atď. Preto aj svedecká výpoveď jeho sestry vyznieva účelovo

a odvolací súd ju nevyhodnotil v prospech obžalovaného. Ide podľa názoru odvolacieho súdu o výpoveď
svedkyne, ktorú treba jednoznačne považovať za nedôveryhodnú.

Dôležitým dôkazom je znalecký posudok Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ, odbor prírodovedného
skúmania a kriminalistickej identifikácie, Košice, ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2015/1690, z ktorého vyplýva,
že DNA profil zistený z ľudskej krvi zaistenej na rozbitej sklenej výplne bočných vchodových dverí

kaviarne zv. A-CAFFE pochádza od obžalovaného. Pokiaľ obžalovaný v tomto smere poukazuje na
výpoveď svedka W. V., ktorý si už nepamätal, z ktorého miesta zaistil stopu, treba poukázať na zápisnicu
o ohliadke miesta činu zo dňa 20.04.2015, z ktorej zápisnice jednoznačne vyplýva, že išlo o krvné stopy
z vonkajška na dverách predmetnej kaviarne, kde sa nachádzali krvné stopy, zaistené ako biologické
stopy označené č. 2-1. Išlo o bočný vchod, ktorý nebol určený ako vstupný vchod do kaviarne pre jej

zákazníkov.

Pokiaľ ide o výšku škody tu súd poukazuje na listinné dôkazy, z ktorých jednoznačne vyplýva, že z
kaviarne mala byť ukradnutá tržba vo výške 2791,12 eur, čo bolo podporené aj výpoveďou svedka
P. I.. Pokiaľ obžalovaný poukazuje na výpoveď svedkyne T. treba uviesť, že menovaná svedkyňa sa

vyjadrovala k hotovosti v pokladni a nie k tržbe, ktorá mala byť ukradnutá, pretože celá tržba, ktorá bola
ukradnutá sa nenachádzala v pokladni tak ako to vyplýva z výpovede poškodeného A. F..

Krajský súd však dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné vzhľadom na zmenu
Trestného zákona, pretože zmena sa týkala práve súdeného trestného činu krádeže.

Od 01.08.2019 došlo k zlúčeniu odsekov 1 a 2 § 212 Trestného zákona, čím sa odstránili pochybnosti
pri určovaní druhu trestu a jeho výmery s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného zákona.
Od 01.08.2019 nebude tak možné kvalifikovať trestný čin krádeže spáchaný vlámaním, pri ktorom bola
spôsobená malá škoda (obdobne aj väčšia škoda), podľa § 212 ods. 3 písm. b) Trestného zákona

účinného od 01.08.2019 (predtým § 212 ods. 4 písm. b) Trestného zákona), a teda trestný čin spáchaný
závažnejším spôsobom konania v spojení s § 138 písm. e), pri ktorom by sa použila vyššia trestná
sadzba.

Časová pôsobnosť Trestného zákona zakotvuje zásadu posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu

podľa zákona účinného v čase, kedy bol trestný čin spáchaný. Ustanovenie o časovej pôsobnosti
súčasne však upravuje možnú konkurenciu viacerých zákonov (rozumejú sa ňou všetky zákony od času
spáchania trestného činu dovtedy, keď sa o trestnom čine rozhoduje) tak, že pri posudzovaní trestnosti
činu a ukladaní trestu sa použije ten zákon, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Na základe vyššie uvedeného dôvodu vo vzťahu k výroku o vine odvolací súd (bez zmeny v skutkovej
vete) prekvalifikoval spáchaný skutok zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4
písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. e) Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona na prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom od 01.08.2019 v

jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona.

Vzhľadom na zmenu právnej kvalifikácie, potom odvolací súd rešpektujúc ustanovenie o časovej
pôsobnosti v prospech obžalovaného musel obžalovanému ukladať aj trest podľa § 212 ods. 2 Trestného
zákona účinného od 01.08.2019.

Tunajší súd teda sám rozhodol výrokom o treste tak, že u obžalovaného prihliadol na absenciu
poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona, existenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.
m) Trestného zákona (už bol za trestný čin odsúdený) a existenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37písm. h) Trestného zákona (spáchal viac trestných činov). Keďže u obžalovaného prevažoval pomer
priťažujúcich okolností, zvýšila sa u neho dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu
tretinu (možnosť ukladania sankcie v podobe trestu odňatia slobody v tomto prípade bola v rozpätí od

16 mesiacov až do 3 rokov).

S poukazom na okolnosti prípadu, prevahu priťažujúcich okolností, vyhodnotenie osoby obžalovaného,
ako aj možnosti jeho nápravy, odvolací súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 26
mesiacov. Obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona na výkon uloženého

trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia pretože v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin.

Takto uložený trest odvolací súd považoval za zodpovedajúci pravidlám individuálnej ako aj generálnej
prevencie.

Odvolací súd konštatuje rovnako ako súd I. stupňa, že v rámci adhézneho konania, po riadne a včas
uplatnenom nároku na náhradu škody zo strany poškodených, vychádzajúc z výsledkov dokazovania na
hlavnom pojednávaní čo do výšky škody a zo záveru, že k preukázanej škode na majetku poškodených
došlo v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, ustálil možnosť uznania nároku poškodenej

spoločnosti CAFFE MAXX, s.r.o. vo výške 2790 eur (spôsobená škoda uplatnená v plnej výške 2791,12
eur uplatnená nebola) a pre spoločnosť Danering, spol. s r. o. škodu vo výške 995,14 eur.

Okresný súd však pochybil keď trovy právneho zastúpenia splnomocneného zástupcu poškodenej
spoločnosti Danering, spol. s r. o. považoval za škodu v zmysle § 124 Trestného zákona. Okresný súd

v takomto prípade musí postupovať podľa § 557 Trestného poriadku a rozhodnúť osobitne uznesením
o povinnosti odsúdeného nahradiť trovy poškodeného.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku
krajského súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.