Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, May 31, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/118/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313201249
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5313201249.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a
členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobkyne: O. L., rod. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. X. O. XXXX, XXX XX G. D. G., zastúpená JUDr. Ladislavom Ščurym,
advokátom, so sídlom O. XXXX, XXX XX T., proti žalovanému: 3/ Z. Z., nar. XX.XX.XXXX., bytom XXX
XX G. D. G. XXXX, o zaplatenie 2.400,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu

Okresného súdu Čadca č.k. 12C/37/2018-264 zo dňa 25.02.2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Čadca č.k. 12C/37/2018-264 zo dňa 25.02.2019 vo výroku II.
o trovách konania m e n í tak, že žalovanému v rade 3/ voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a .

Vo zvyšnej časti (t.j. vo výroku I.) z o s t á v a uznesenie Okresného súdu Čadca č.k.

12C/37/2018-264 zo dňa 25.02.2019 nedotknuté.

Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd postupom podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej „CSP“) konanie zastavil (výrok I.). Zároveň priznal žalovanému v rade 3/ voči

žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 04.02.2013 sa žalobkyňa
voči žalovaným v rade 1/ až 3/ domáhala zaplatenia sumy 2,400,00 Eur spolu s úrokom vo výške 12 %
ročne zo sumy 2.400,00 Eur od 15.10.2011 do zaplatenia, titulom pôžičky, ktorú mala poskytnúť svojmu
synovi A. Z., zomrelému dňa XX.XX.XXXX (otcovi žalovaných) na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa
14.10.2011 V čase prebiehajúceho súdneho konania nebolo dedičské konanie po poručiteľovi A. Z.,

zomrelému dňa XX.XX.XXXX skončené. Toto dedičské konanie prebiehalo na Okresnom súde Čadca
pod sp. zn. 5D/494/2012 a skončilo vydaním osvedčenia o dedičstve zo dňa 17.10.2013 na podklade
ktorého preberateľom celého dedičstva po zomrelom A. Z. sa stal jeho syn v tom čase maloletý žalovaný
v rade 3/ Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. D. G. XXXX.
3. Uznesením č.k. 4RO/13/2013-59 zo dňa 09.05.2016 okresný súd konanie voči žalovaným v rade 1/
a 2/ zastavil. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.07.2016.

4. Podaním doručeným súdu dňa 22.01.2019 zobrala žalobkyňa svoju žalobu v celom rozsahu späť s
odôvodnením, že prehodnotila žalobu, najmä s prihliadnutím na jej zdravotný stav. Hoci na uvádzaných
skutočnostiach naďalej trvá, nechce v konaní ďalej pokračovať a žiadala preto konanie zastaviť.
O trovách konania žiadala rozhodnúť tak, že súd žiadnej zo strán sporu neprizná ich náhradu podľa §
257 CSP. Za dôvod hodný osobitného zreteľa, žalobkyňa považovala, že je starou mamou žalovaného
v rade 3/, ktorý je jej vnuk. Žalovaný v rade 3/, ktorému bolo späťvzatie žaloby doručené, sa k nemu v

súdom stanovenej lehote nevyjadril. Po zistení, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre
postup podľa § 145 CSP, prvoinštančný súd konanie zastavil.5. Rozhodnutie o trovách konania konajúci súd odôvodnil aplikáciou § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256
ods. 1 CSP. Uviedol, že žalobkyňa vzala žalobu späť, čím procesne zavinila zastavenie konania a podľa
ust. § 256 ods. 1 CSP je povinná znášať náhradu trov konania. Žalobkyňou uvádzané skutočnosti súd

nepovažoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by v danom prípade odôvodňovali aplikáciu
§ 257 CSP. Jej tvrdenie o tom, že je starou matkou žalovaného v rade 3/ a on je jej vnukom bola
skutočnosť známa už v čase začatia súdneho konania v roku 2013, kedy žalobkyňa podala žalobu na
súd voči žalovaným v rade 1/ až 3/, ktorí všetci boli jej príbuznými - synmi jej zosnulého syna. Vysoký
vek žalobkyne a nepriaznivý zdravotný stav konajúci súd tiež nepovažoval za dôvody

hodné osobitného zreteľa. Zároveň však poukázal na vek žalovaného v rade 3/, ktorý nadobudol majetok
po otcovi a preto ešte ako maloletý musel čeliť žalobe a žalobkyni (jeho starej matke) tieto skutočnosti
nebránili v iniciovaní súdneho konania.

6. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa, ktorá sa domáhala jeho
zmeny tak, že odvolací súd žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania neprizná.

7. Zotrvala na svojej argumentácii prezentovanej už v späťvzatí žaloby a dôvodoch hodných osobitného
zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania ani jednej zo sporových strán.

8. Žalovaný v rade 3/ v liste zo dňa 21.01.2019 vyjadril svoj súhlas so späťvzatím žaloby. Zároveň
navrhol, aby súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo

sporových strán. Odvolateľka pripojila tento list žalovaného v rade 3/ ku svojmu opravnému prostriedku.

9. Žalovaný v rade 3/ sa k odvolaniu žalobkyne, ktoré mu bolo doručené tzv. fikciou doručenia dňa
29.04.2019, nevyjadril. Žiadne ďalšie podania neboli súdu v rámci odvolacieho konania doručené.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario toto rozhodnutie v napadnutom výroku II. o trovách konania v zmysle § 388 CSP zmenil
spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.

11. Primárne považoval krajský súd za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum bol striktne
vymedzený odvolacími dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku.

12. Jednou zo zásad premietajúcou sa v rozhodovaní súdu o trovách konania je zásada zavinenia na
zastavení konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP a z neho vyplývajúcej zásady, že ak niektorá

zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť, je povinná nahradiť trovy konania protistrane.
Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, ale aj na strane žalovaného. Na strane žalobcu existuje
napr. vtedy, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo ak podal žalobu, hoci
existovala prekážka rei iudicate alebo prekážka litispendencie alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť,
ale tiež aj vtedy, ak vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný vzniesol oprávnenú námietku premlčania

a podobne. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa
pomeru úspechu vo veci vyjadrenú v ust. § 255 ods. 1 CSP. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ust.
§ 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, avšak je nevyhnutné ho vykladať komplexne
a extenzívne.

13. Súd prvej inštancie v rozhodnutí o zastavení konania, ktorým sa predmetné konanie končí, rozhodol
súčasne o náhrade trov prvoinštančného konania aplikujúc vyššie uvedenú zásadu (§ 262 ods. 1 v
spojení s § 256 ods. 1 CSP). Uviedol dôvod, pre ktorý žalobkyňa vzala žalobu späť, t. j. jej zdravotný
stav. Z tohto dôvodu konštatoval procesné zavinenie žalobkyne na zastavení konania.

14. Primárne je potrebné zdôrazniť, že záver okresného súdu o procesnom zavinení žalobkyne
formulovaný v napadnutom rozhodnutí bol správny, keďže v prvoinštančnom konaní nebolo preukázané,
že by žalobkyňa vzala žalobu späť pre správanie žalovaného v rade 3/, ktorému preto v súlade s ust. §
256 ods. 1 CSP vznikol proti žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

15.PreodvolaniepodľaCivilnéhosporovéhoporiadkujetypickýsystémneúplnejapelácie,ktorývylučuje
možnosť efektívneho uplatnenia nových skutočností a dôkazov v odvolacom konaní. Výnimkou pre
odvolateľa je použitie nových prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v odvolaní, a to za
splnenia taxatívne vymedzených podmienok v zmysle § 366 CSP. Z ust. § 366 CSP totiž vyplýva, žeprostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Zároveň prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno
uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu (§ 373
ods. 4 CSP). Pokiaľ teda odvolateľka ku svojmu odvolaniu priložila list žalovaného v rade 3/ zo dňa

21.01.2019, podaný na Okresný súd Žilina až 19.03.2019, v ktorom vyjadril svoj súhlas so späťvzatím
žalobyazároveňnavrhol,abysúdzdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľanepriznalnáhradutrovkonania
žiadnej zo sporových strán, na túto odvolací súd prihliadol za splnenia podmienok § 365 písm. d/ CSP.
Žalobkyňa a ani okresný súd týmto podaním nedisponovala. Pripojila ho preto až ku svojmu odvolaniu.
Keďže žalobkyňa tento prostriedok procesného útoku/obrany predložila do spisu až v rámci odvolacieho
konania, odvolací súd ho už akceptoval, nakoľko v danom prípade bola splnená ani jedna z podmienok

uvedených v § 366 CSP.

16. V súvislosti s takto prejavenou vôľou žalovaného v jeho liste zo dňa 21.01.2019 odvolací súd
disponoval nespornými prejavmi obidvoch strán sporu (§ 151 ods. 1 CSP), o tom, že si neuplatňujú
voči sebe navzájom nárok na náhradu trov konania, majúcu povahu vzdania sa nároku na náhradu trov

konania voči svojej protistrane.

17. Krajský súd teda pri svojom rozhodovaní v zmysle § 366 písm. d/ CSP prihliadol na podanie
žalovaného v rade 3/ zo dňa 21.01.2019, podané osobne sa okresnom súde dňa 19.03.2019, označené
ako „Súhlas so späťvzatím návrhu“. Predmetné podanie, s ktorým sa prvoinštančný súd

pri svojom rozhodovaní nemohol oboznámiť, následne predložila súdu aj žalobkyňa ako prílohu svojho
odvolania. Žalovaný v rade 3/ v predmetnom podaní, mimo iného, navrhol, aby súd žiadnej zo sporových
strán nepriznal náhradu trov konania, z dôvodov hodných osobitného zreteľa (poukázal na rodinný stav
medzi ním a žalobkyňou).

18. Predmetné vyjadrenie žalovaného v rade 3/ ako strany sporu, ktorej by inak prináležal nárok na
náhradu trov konania, v spojení so skutočnosťami prezentovanými žalobkyňou, odvolací súd vyhodnotil
ako jednoznačnú vôľu sporových strán, aby každá z nich znášala trovy vzniknuté v súvislosti s konaním
samostatne. To v prejednávanom prípade pri rozhodovaní súdu o trovách konania síce stále
odôvodňuje aplikáciu § 256 ods. 1 CSP, no zároveň je dôvodom pre ich nepriznanie protistrane.

19. Za uvedenej procesnej situácie odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie v jeho výroku II. o trovách
prvoinštančného konania, tak, že žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal (§ 388 CSP).

20. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť

dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného
práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický,
aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených
všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu
k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov

konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade
išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje
osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán sporu, prihliada na postoj subjektov v konaní a
prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo
o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného

zreteľa.

21. Ako už bolo uvedené vyššie, Civilný sporový poriadok vo svojom ust. § 257 upravuje možnosť
súdu výnimočne nepriznať náhradu trov konania strane, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Východiskom pre ich hodnotenie je pomerne bohatá judikatúra súdov k ust. § 150 ods. 1 O.s.p.,

ktorého účel a podmienky sú v podstate totožné s aktuálne účinným ustanovením § 257 CSP, z ktorej
súd prvej inštancie i správne vychádzal.22. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (t.j. vo výroku I.) zostalo uznesenie okresného nedotknuté
týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1, § 255 ods. 1
v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni ako úspešnej strane v tomto odvolacom konaní (v plnom
rozsahu) nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko z jej vyjadrenia vyplýva, že sa uvedeného nároku
vzdala.
24. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na svoju vyššie uvedenú argumentáciu, no najmä

na zhodné prejavy strán sporu o tom, že v si nárok na náhradu trov konania v tejto veci nebudú voči
sebe uplatňovať. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí (odvolací súd), mal rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek
tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie
je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného
skončiťkonanievovecilenonároku nanáhraduadruhéažnáslednérozhodnutieprvoinštančnéhosúdu

o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky
nároku na náhradu, a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu
je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje
pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa
nahradiť, alebo že sú tu dôvody odôvodňujúce nepriznanie náhrady - ako je tomu v prejednávanej veci).

Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016.

25. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).