Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 16, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 25C/59/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116206403
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomír Mrva

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116206403.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Drahomírom Mrvom, v právnej veci žalobcu: Prima

banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: N. H.,
R.. XX.XX.XXXX, D. N. XXXX/XXA, XXX XX Ž., o zaplatenie 9.533,41 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8.215,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 8.215,36 eur od 10.3.2016 do zaplatenia tak, ako bolo priznané rozsudkom
Okresného súdu Žilina 25C 59/2016-95 zo dňa 31.5.2017, všetko v 30 eur mesačných splátkach s
prvou splátkou najneskôr do 20. dňa nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku a s každou
ďalšou splátkou 30 eur vždy do 20. dňa nasledujúceho mesiaca až do úplného uhradenia, všetko pod

následkom straty výhody splátok.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 64,3 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.03.2016 domáhal súdneho výroku, ktorým

by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi nezaplatenú istinu 9.533,41 Eur, úrok 495,34 Eur, úroky
z omeškania 9,06 Eur, úrok 12,9 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 9.533,41 Eur od 11.07.2013 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny 9.533,41 Eur a nezaplatených
úrokov 495,34 Eur od 11.07.2013 do zaplatenia, a nahradiť žalobcovi trovy konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 03.02.2012 uzatvoril žalobca so žalovaným úverovú zmluvu
č. 02/232/12, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 10.000,-

Eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných
splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 15.02.2022. Po vyčerpaní
poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol listom zo dňa 17.06.2013
vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru do dátumu uvedeného na výzve. Pohľadávka
žalobcu voči žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia (dňa 10.07.2013) predstavovala 10.097,81
Eur a pozostávala z istiny poskytnutého úveru vo výške 9.533,41 Eur, úrokov 495,34 Eur (predstavujú
dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok

poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia, pričom úroková sadzba vo výške 12,9 % p. a. vyplýva
zo zmluvy), úrokov z omeškania 9,06 Eur (každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po
jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške8 % p. a. v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka), poplatkov 60,- Eur za upomienky (15,- Eur
za každú) a výzvu na predčasné splatenie úveru (30,- Eur) zmysle sadzobníka poplatkov, a poplatkov
za poistenie schopnosti splácať úver 0,- Eur. Žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby

realizoval úhrady vo výške 0,- Eur.

3. Tunajší súd v spore rozhodol rozsudkom č.k. 25C/59/2016-95 zo dňa 31.05.2017, ktorým uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.215,36 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 8.215,36 Eur od 10.03.2016 do zaplatenia, všetko v 30,- Eur mesačných splátkach

s prvou splátkou najneskôr do 20. dňa nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku a s každou
ďalšou splátkou 30,- Eur vždy do 20. dňa nasledujúceho mesiaca až do úplného uhradenia, všetko pod
následkom straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 64,30 %.

4. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie konkrétne proti zamietajúcemu výroku, proti

výroku o povolení uhradiť dlh v splátkach a proti výroku o nároku na trovy konania.

5. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 8Co/50/2018-183 zo dňa 25.04.2018 rozsudok okresného súdu
vo výroku I. a to v tej jeho časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
8.215,36 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8.215,36 eur od 10.03.2016 do

zaplatenia ponechal nedotknutý. Rozsudok okresného súdu vo výroku I., a to v tej jeho časti , ktorou
bolo žalovanému povolené splácať sumu 8.215,36 eur s príslušenstvom v mesačných splátkach po 30
eur pod následkom straty výhody splátok, vo výroku II. a vo výroku III. zrušil a vec v rozsahu zrušenia
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

6. Po čiastočnom zrušení rozsudku preto predmetom konania zostal len nárok žalobcu na zaplatenie
istiny vo výške 1.318,05 Eur s príslušenstvom.
7. Súd v ďalšom postupe nariadil pojednávanie na deň 16.10.2018, na ktoré sa dostavil žalovaný.
Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 20.09.2018 ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní a
súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zásadne

nespochybňuje nárok žalobcu na zaplatenie určitej čiastky, avšak ponechal na posúdenie Okresnému
súdu Žilina, aby sa zoberal otázkou platnosti alebo neplatnosti zmluvy, pretože je neznalý práva a
predmetnémunerozumie.Žalovanýďalejuviedol,ženeviemposúdiť,čipredmetnázmluvajebezúročná,
bez poplatkov alebo nie a požiadal Okresný súd Žilina, aby sa zaoberal otázkou § 9 a 11 Zákona č.
129/2010 Zb.zák. Ďalej žalovaný uviedol, že jeho celkový príjem predstavuje sumu 344,90 eur, má

množstvo (minimálne 6) exekúcií. Na pojednávaní ďalej žalovaný uviedol, že nie je schopný splácať
uvedenú žalovanú sumu v žiadnych splátkach, pokiaľ by bolo možné zaplatil by túto čiastku po 10, 20
eur mesačne. Žalovaný ďalej uviedol, že mu je jedno akým spôsobom bude vymáhať odo mňa žalobca
žalovanú sumu, pretože viac ako 10 alebo 20 eur nie je ochotný splácať, ani schopný splácať a exekútori
z neho tak isto viac nedostanú.

8. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca ako veriteľ uzatvoril dňa 03.02.2012 so žalovaným
ako dlžníkom úverovú zmluvu Optim pôžička č. 02/232/12 (č.l. 6), na základe ktorej poskytol žalobca
žalovanému peňažné prostriedky vo výške 10.000,- Eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi dlžnú
čiastku v 120-ich pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 148,72 Eur splatných 15. deň

kalendárneho mesiaca. Výška úrokovej sadzby bola určená na 12,9 %, RPMN bola vo výške 14,07 %,
a priemerná hodnota RPMN bola vo výške 12,52 %. Poplatok za správu úveru bol určený vo výške 1,99
Eur mesačne a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, bola vo výške 18.085,20 Eur. Z prehľadu
úhrad žalovaného (č.l. 33) vyplýva, že žalovaný čerpal úverovú istinu vo výške 10.000,- Eur a uhradil
celkovo na úver sumu 1.784,64 Eur. Výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 17.06.2013 (č.l.

4) žalobca oznámil žalovanému, že v dôsledku neplnenia povinností žalovaného žalobca rozhodol o
predčasnej splatnosti celého úveru, a vyzval žalovaného na úhradu celého dlhu vo výške 10.016,23 Eur
s príslušenstvom najneskôr do 09.07.2013.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka: Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“): Spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12.Podľa§2písm.a)ab)ZoSÚ:Naúčelytohtozákonasarozumiea)spotrebiteľomfyzickáosoba,ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ: Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

14. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ: Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

15. Žalobca ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu

svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom
jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri
uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Predmetnú
zmluvu preto treba posudzovať nielen podľa ustanovení o zmluve o úvere v Obchodnom zákonníku,
ale aj podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.

16. Úverová zmluva č. 02/232/12 zo dňa 03.02.2012 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorú súd
z hľadiska splnenia povinných náležitostí posudzoval podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Súd má za to, že v tejto zmluve

absentovali obligatórne zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., a to doba
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (spotrebiteľ
musí už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej
splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom).

17. Z uvedených dôvodov súd konštatuje, že nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
vyššie uvedené povinné náležitosti, úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd preto nemôže žalobcovi priznať
ničiné,akolenrozdielmedzižalobcomvyplatenouažalovanýmsplatenouistinouúveru.Žalovanýčerpal
z úverového rámca istinu vo výške 10.000,- Eur a na úvere zaplatil sumu 1.784,64 Eur. Nesplatenú

istinu úveru vo výške 8.215,36 Eur je preto žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi tak, ako bolo priznané
rozsudkomOkresnéhosúduŽilina25C59/2016-95zodňa31.5.2017.Vozvyškuzdôvodovbezúročnosti
a bez poplatkovosti úveru žalobu ako nedôvodnú zamietol.

18. Súd pre úplnosť poukazuje na to, že nemohol vec posúdiť vo svetle rozsudku Súdneho dvora

EÚ C -42/15 z 09.11.2016, ktorý sa týkal výkladu smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a v zmysle ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala
splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok s uvedeným názorom celkom
zrejme súvisí potreba ne/uvedenia dátumu konečnej splatnosti úveru, ktorá je vlastne splatnosťou

poslednej splátky úveru a v zmysle ktorého, nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere obsahovala
rozčlenenie splátok v podobe amortizačnej tabuľky na istinu, úroky či iné poplatky. Pri konflikte smernice
a vnútroštátneho zákona členského štátu (ktorý konflikt zrejme vyplýva z obsahu tohto rozhodnutia ako
konflikt medzi uvedenou smernicou a zákonom č. 129/2010 Z.z. prijatým za účelom implementácietejto smernice v SR), musí vnútroštátny súd v prvom rade skúmať, či môže smernici priznať priamy
účinok (možnosť smernicu aplikovať priamo a bezprostredne na prípad, ktorý súd rieši). Nakoľko v
sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátny súd musí

skúmať, či môže smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môže zákon č. 129/2010 Z.z. vykladať
eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice (eurokonformný výklad zákona) však nie je absolútny,
pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra
legem a rovnako tak eurokonformným výkladom nemožno porušiť ústavný princíp právnej istoty. To
znamená, že pokiaľ aj zo smernice vyplýva, že absencia určitých náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom

úvere nemá spôsobovať bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, nemožno v tomto svetle vykladať
zákon č. 129/2010 Z.z., ktorý vyslovene hovorí, že práve absencia tých istých náležitostí bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru spôsobuje. Takýmto výkladom by došlo k neprípustnému výkladu contra legem.
Súčasne, ak by aj súd v tejto veci postupoval tak, že by použil výklad načrtnutý v predmetom rozsudku
Súdneho dvora, má za to, že by došlo k nedôvodnému narušeniu ústavného princípu právnej istoty a
nedôvodného odklonu od ustálenej súdnej praxe. Uvedené je neprípustné aj s poukazom na čl. 2 ods.

2 CSP, podľa ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej
rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo.

19. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho zákonníka: Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z. z., účinnom od 01.02.2013: Výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Súd rozsudkom Okresného súdu Žilina 25C 59/2016-95 zo dňa 31.5.2017 taktiež priznal žalobcovi
úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom od 01.02.2013. Súd rozsudkom Okresného súdu Žilina 25C
59/2016-95 zo dňa 31.5.2017 však priznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 8.215,36 Eur v zákonnej
výške až odo dňa podania žaloby, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, s ktorou splátkou sa žalovaný

dostal do omeškania, čo je rozhodujúcou skutočnosťou pre uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky. Vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamietol.

22. Súd rozhodol, že žalovaný je povinný dlžnú sumu zaplatiť žalobcovi v pravidelných mesačných
splátkach, a to všetko v 30 Eur mesačných splátkach, 1. splátkou ku 20. dňa nasledujúceho mesiaca

po právoplatnosti rozsudku a s každou ďalšou splátkou 30 eur vždy do 20. dňa nasledujúceho mesiaca
až do úplného uhradenia. Súd pritom vychádzal zo zistených skutočnosti preukázaných žalovaným a
predovšetkým z jeho ťaživej finančnej situácie, výšky jeho príjmu, množstva exekúcii. Súd vyhodnotil, že
maximálna možná splátka, ktorú je žalovaný schopný uhradiť je vo výške 30 eur s ohľadom jeho životné
potreby a preto rozhodol, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd zároveň poznamenáva a

dáva do pozornosti, že táto možnosť bola daná žalovanému pod následkom straty výhody splátok, ak
niektorú splátku neuhradí tak ako bolo určené týmto rozsudkom. V takom prípade bude môcť žalobca
požadovať okamžitú úhradu celého dlhu.

23. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP.: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

24. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP.: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.25. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie istiny 8.215,36 Eur s príslušenstvom, čo v pomere
k uplatnenej sume percentuálne predstavuje 82,15 %. Úspech žalovaného potom percentuálne
predstavuje 17,85 %. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 64,3 %. Úspech žalobcu je tak 64,30 % a

preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.