Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 29, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/75/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612210326
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6612210326.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateliek 1/ T. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. -
C., D. O. XXX/X, 2/ T.. J. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. - C., D. O. XXX/XX a 3/ T. I., nar. XX. X.
XXXX,bytomI.-C.,R.XX,všetkynavrhovateľkyprávnezastúpenéJUDr.ElenouĽalíkovou,advokátkou,
Advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Podbrezovská 34, proti odporcom 1/ N. W., nar. XX. X.
XXXX, bytom I. - C., R. XX, 2/ Q. Y., nar. XX. X. XXXX, bytom I. -C., L. XXX/XX, 3/ X. R., nar. X. X. .

XXXX, bytom X. X., U. XX, zastúpenej splnomocnencom v osobe odporcu 6/, 4/ Slovenskej republike,
za ktorú koná Slovenská správa ciest, investičná výstavba a správa ciest, so sídlom Banská Bystrica, so
sídlom Skuteckého 32, IČO: 00 003 328, 5/ T.. T. W., nar. XX. X. XXXX, bytom Z. nad V., H. J. XXX/XX,
zastúpeného splnomocnencom v osobe odporcu 6/, 6/ T. W., nar. XX. X. XXXX, bytom P. W., L. XX a 7/
T.. X. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. W., Z. XXXX/XX, zastúpeného splnomocnencom v osobe odporcu
6/, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní navrhovateliek 1/ a 2/ proti uzneseniu

Okresného súdu Lučenec, č. k. 12C/75/2012-269 zo dňa 26. 11. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením konanie o dovolaní navrhovateliek 1/ a 2/ zastavil. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodný navrhovateľ 1/ H. I. a súčasná navrhovateľka 3/ sa voči
odporcom 1/ - 7/ domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. C..

Okresný súd Lučenec vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 12C/75/2012-120 zo dňa 17.01.2013 v spojení
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15Co/97/2013-162 zo dňa 23.10.2013 tak, že návrh
navrhovateľov na určenie vlastníckeho práva zamietol. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali pôvodný
navrhovateľ 1/ H. I. a súčasná navrhovateľka 3/ dovolanie, s tým, že súdny poplatok za dovolanie
zaplatený nebol, keď obaja menovaní boli od súdnych poplatkov oslobodení v plnom rozsahu. H. X/. dňa
XX.XX.XXXX zomrel a jeho právnymi nástupkyňami sa stali súčasné navrhovateľky 1/ a 2/. Vzhľadom

k tomu, že právne nástupkyne pôvodného navrhovateľa H. I. nie sú od súdnych poplatkov oslobodené
s poukazom na usmernenie B. súdu SR zo dňa XX. 4. 2014 sp. zn. 3 Cdo/127/2014, okresný súd
navrhovateľky 1/ a 2/ výzvou zo dňa 11. 11. 2014 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie
vo výške 199 EUR spoločne a nerozdielne. Keďže navrhovateľky 1/ a 2/ boli vo výzve okresného súdu
o následkoch nezaplatenia poplatku poučené, a napriek tomu v určenej lehote súdny poplatok v plnej
výške nezaplatili, okresný súd konanie o dovolaní navrhovateliek 1/ a 2/ zastavil.

Proti uzneseniu okresného súdu podali navrhovateľky 1/ a 2/ v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Uviedli, že rozhodnutie okresného súdu je zmätočné, keď tento na jednej strane uvádza, že súdny
poplatok za dovolanie bol splatný podaním dovolania (t. j. dňa 4. 12. 2013) a nebol zaplatený právnymi
nástupkyňami po nebohom dovolateľovi, ktorý bol od súdnych poplatkov oslobodený, a na strane druhej
splatnosť tohto poplatku svojvoľne posúva na deň vstupu jeho nástupkýň do konania. Uznesenie o
oslobodení právneho predchodcu navrhovateliek 1/ a 2/ od súdnych poplatkov v dovolacom konaní

je pritom právoplatné, teda záväzné i pre okresný súd. Zákon o súdnych poplatkoch totiž neupravuje
prechod poplatkovej povinnosti, od ktorej je inak poplatník oslobodený, na jeho právneho nástupcu azároveň je podľa čl. 13 ods. 1 v spojení s čl. 59 ods. 2 Ústavy SR vylúčená analógia. Na základe
uvedeného navrhli odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu o zastavení konania o dovolaní
navrhovateliek 1/ a 2/ zrušiť a len eventuálne navrhovateľky 1, 2/ vzniesli návrh na priznanie oslobodenia

od súdnych poplatkov.
Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., a odvolaním napadnuté uznesenie okresného
súdu podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O. s. p. zrušil.
Podľa § 221 ods. 1 písm. i) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo bez návrhu, nejde o

rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo také dôvody neexistovali.
Odvolací súd preskúmaním súdneho spisu zistil, že návrhom na začatie konania sa pôvodný
navrhovateľ 1/ H. I. spolu so súčasnou navrhovateľkou 3/ neúspešne domáhali určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. C., keď Okresný súd Lučenec rozsudkom č. k.
12C/75/2012-120 zo dňa 17.01.2013 v spojení rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
15Co/97/2013-162 zo dňa 23.10.2013 ich návrh zamietol. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali

pôvodný navrhovateľ 1/ H. I. a súčasná navrhovateľka 3/ dovolanie, pričom na návrh im bolo uznesením
Okresného súdu Lučenec, č. k. 12C/75/2012-200 zo dňa 20. 12. 2013 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/11/2014-214 zo dňa 20. 1. 2014 priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov v plnom rozsahu. Z dôvodu následného úmrtia pôvodného navrhovateľa 1/ H. I., do ktorého
práv vstúpili súčasné navrhovateľky 1/ a 2/, okresný súd na základe prípisu Najvyššieho súdu SR zo

dňa 28. 4. 2014 sp. zn. 3 Cdo/127/2014 menované vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie
vo výške 199 EUR. Nakoľko navrhovateľky 1/ a 2/ súdny poplatok nezaplatili, okresný súd napadnutým
uznesením konanie o dovolaní navrhovateliek 1/, 2/ zastavil.
Súdna judikatúra i právna doktrína (k uvedenému pozri napr. R 14/1976; SJ 130/1999; rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 20 Cdo 234/2002; Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny

poriadok. I. diel. Komentár. 2. Vydanie. Praha : C.H. Beck, 2012, str. 496) je ustálená v názore, že
oslobodenie od súdnych poplatkov priznané podľa § 138 O. s. p. pôvodnému účastníkovi konania
neprechádza na zákonného právneho nástupcu tohto účastníka, z čoho vychádzal i Najvyšší súd SR vo
svojom prípise zo dňa 28. 4. 2014 sp. zn. 3 Cdo/127/2014. Uvedená ustálená názorová línia je pritom
postavená na závere, že z povahy práva na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov vyplýva, že

sa spája s osobou účastníka konania, resp. s pomermi (majetkovými, sociálnymi a ďalšími), ktoré sa
upínajú k jeho osobe. Pri priznaní oslobodenia totiž musí súd vychádzať vždy z aktuálnych osobných,
majetkových a rodinných pomerov toho-ktorého účastníka. Preto ak existujú u právneho nástupcu
účastníka dôvody na oslobodenie od súdneho poplatku, musí si podať žiadosť o oslobodenie od súdnych
poplatkov sám za seba. Súd bude u neho podmienky na oslobodenie skúmať nanovo a nezávisle od

dôvodov, pre ktoré bol od súdneho poplatku oslobodený jeho predchodca. Z uvedeného potom vyplýva,
že pokiaľ bol právny predchodca účastníka od súdnych poplatkov na návrh oslobodený podľa § 138 O.
s. p., uvedené oslobodenie sa automaticky nevzťahuje na jeho právneho nástupcu. Preto pokiaľ právny
nástupca účastníka oslobodeného od súdnych poplatkov podľa § 138 O. s. p. má záujem byť od súdnych
poplatkov oslobodený, môže sa tak stať len na jeho návrh, rozhodnutím súdu podľa § 138 O. s. p.

po preskúmaní jeho majetkových, osobných a sociálnych pomerov. Vyššie citovaná odborná literatúra
i judikatúra, však (s jedinou výnimkou) výslovne neriešila situáciu, ktorá nastala aj v prejednávanom
prípade, keď právny predchodca oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 138 O. s. p. urobil sporný
poplatkový úkon ešte za svojho života. Uvádzanou výnimkou je rozhodnutie SJ 130/1999, v ktorom bolo
na jednej strane uvedené, že oslobodenie od súdneho poplatku priznané podľa 138 O. s. p. zaniká

smrťou účastníka konania (poplatníka), ale na druhej strane aj to, že dedičia účastníka, ktorému bolo
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov priznané, nie sú povinní platiť súdny poplatok z úkonu,
ktorý tento účastník učinil pred svojou smrťou. K vyššie uvedenému názoru sa pritom prikláňa i odvolací
súd, keď dopĺňa, že ak poplatková povinnosť právneho predchodcu zanikla priznaním oslobodenia od
súdnychpoplatkov,kjejopätovnémuvznikunemôžedôjsťsodstupomčasuposmrtitohtooslobodeného

účastníka, a to vo vzťahu k jeho právnym nástupcom, ktorí poplatkový úkon nevyvolali. Aplikujúc
uvedené na prejednávaný prípad možno konštatovať, že nakoľko poplatková povinnosť právneho
predchodcu navrhovateliek 1/ a 2/ za podanie dovolania zanikla priznaním oslobodenia od súdnych
poplatkov tomuto ich právnemu predchodcovi, k jej opätovnému vzniku vo vzťahu k navrhovateľkám
1/ a 2/ nedošlo stratou právnej subjektivity ich právneho predchodcu. Ak však v konaní dôjde k vzniku

poplatkovej povinnosti na základe úkonov uskutočnených už navrhovateľkami 1/ a 2/, skutočnosť, že
právny predchodca navrhovateliek 1/ a 2/ bol od súdnych poplatkov podľa § 138 O. s. p. oslobodený,
bude pre ďalšiu existenciu tejto poplatkovej povinnosti bez významu. Z týchto dôvodov sa odvolací
súd odklonil od prípisu Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 4. 2014 sp. zn. 3 Cdo/127/2014, ktorý síce vsúlade s ustálenou judikatúrou (ako už bolo uvedené vyššie) konštatoval, že oslobodenie od súdnych
poplatkov priznané podľa § 138 O. s. p. pôvodnému účastníkovi konania neprechádza na zákonného
právneho nástupcu tohto účastníka, neprihliadal však na skutočnosť, že v prejednávanom prípade

sa zaniknutá poplatková povinnosť vzťahuje k poplatkovému úkonu uskutočnenému ešte pôvodne od
súdnych poplatkov oslobodeným účastníkom, ktorého právna subjektivita zanikla, právne nástupkyne
poplatkový úkon nevyvolali, a preto sa vo vzťahu k nim sa opakovane poplatková povinnosť neobnovuje
(SJ 130/1999).
Na základe uvedeného, ak poplatková povinnosť právneho predchodcu navrhovateliek 1/ a 2/ zanikla

a z dôvodov uvedených už vyššie sa neobnovila vo vzťahu k navrhovateľkám 1/ a 2/, okresný
súd nepostupoval správne pokiaľ vyzval navrhovateľky na zaplatenie súdneho poplatku za podané
dovolanie, ak k podaniu dovolania došlo ešte ich právnym predchodcom, ktorý bol z povinnosti platiť
súdne poplatky oslobodený, a ani pokiaľ pre nezaplatenie súdneho poplatku v stanovenej lehote konanie
o dovolaní navrhovateliek 1/ a 2/ zastavil. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie okresného
súdu podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O. s. p. zrušil, keď dôvody, pre ktoré bolo citované rozhodnutie vydané,

neexistovali, nejde o rozhodnutie vo veci samej a o zastavení konania sa rozhodlo bez návrhu.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.