Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, June 15, 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/13/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211212819
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4211212819.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: Slovenská kancelária

poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO:36 062 235, právne zastúpený: JUDr. Ján Mišura,
advokát, AK Bratislava, Záhradnícka 27 proti žalovanému: v 1.rade U. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F., R.
XXXX/X a v 2.rade E. J., nar.XX.X.XXXX, bytom O. XXX o zaplatenie 2 824,99 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 824,99
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 977,53 € od 19.2.2011 do zaplatenia, a
s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 847,46 € od 21.9.2012 do zaplatenia, všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1977,53 € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že je žalovaný
v 1.rade je fyzická osoba - držiteľ motorového vozidla JOHN DEERE a žalovaný v 2. rade je fyzická
osoba - vodič motorového vozidla JOHN DEERE. Dňa 20.07.2010 zavinil vodič - žalovaný v 2.rade

predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody vznik škody na motorovom vozidle Škoda Fabia,
EČV: F. CRktorého držiteľom v čase dopravnej nehody hol H.k a inej vecnej škody na telekomunikačnom
vedení vo vlastníctve spoločnosti Slovak Telekom, a.s.. Ďalej uviedol, že predmetné vozidlo nebolo k
dátumu nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu, ako to vyplýva z ustanovenia
§ 3 ods. l zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu, pričom
v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona vznikla žalobcovi povinnosť uhradiť poškodeným z garančného
fondu poistné plnenie za škodu. Žalobca mal dňa 20.12.2010 poskytnúť poistné plnenie vo výške 1

977,43 €, pričom mali poskytnúť 2 208,29 €, z ktorej sumy bol uhradený spracovateľský poplatok vo
výške 197,76 € poisťovni poverenej likvidáciou.

2. Okresný súd Komárno vyhovel žalobe v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu
10Ro/335/2011-37 zo dňa 22.9.2011. Žalovaným uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
1977,53 € s príslušenstvom, alebo podať v lehote 15 dní odpor.

3. Žalovaní napadli platobný rozkaz včas podaným odporom. V ňom uviedli, že nesúhlasia s platobným
rozkazom. Žalovaný v 2.rade mal v kritickej dobe v prenájme od žalovaného v 1.rade pracovný stroj
bez EČ. Uviedli, že podľa ich názoru žalobca podal žalobu proti žalovanému v 1.rade nedôvodne. Ďalej
namietali i skutočnosť, že žalobca nemohol uplatniť náhradu ani voči žalovanému v 2.rade, keďže nebolaustálená škoda, pretože skutočnosti boli vyšetrované v trestnom konaní, a bez rozhodnutia o tom, kto je
zodpovedný za škodu spôsobenú na automobile Škoda Fabia. Ďalej uviedli, že žalovaný v 2.rade nebol
uznaný z poškodenia motorového vozidla za vinného, popreli že by žalovaný v 2.rade spôsobil škodu

na motorovom vozidle.

4. Prípisom zo dňa 20.9.2012 žalobca navrhol zmenu žaloby, ktorú odôvodnil tým, že žalobca dňa
29.5.2012 poskytol z poistného garančného fondu na opravu škody sumu vo výške 847,46 €. Jednalo
sa o škodu na motorovom vozidle Škoda Superb, EČV_F. CT, ktoré mal poškodiť žalovaný v 2.rade dňa

20.7.2010

5. Uznesením 15C/13/2012-110 zo dňa 9.11.2012 Okresný súd Komárno pripustil zmenu návrhu, takto:
„ Odporca v I. rade a odporca v II. rade sú povinní spoločne a nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.824,99 € spolu s úrokom z omeškania vo výške: 9% ročne zo
sumy1.977,53€od19.2.2011dozaplatenia,8,75%ročnezosumy847,46€od21.9.2012dozaplatenia,

a súdny poplatok vo výške 169,-€, a to na účet navrhovateľa č. 1573246256/0200 vedený vo VÚB, a.s.,
Bratislava, VS: 9000056137. V rovnakej lehote sú odporca v I. rade a odporca v II. rade povinní spoločne
a nerozdielne zaplatiť trovy právneho zastúpenia tak, ako budú dodatočne vyčíslené písomne, a to na
účet č. 2929839947/1100 vedený v Tatrabanka, a.s., Bratislava, VS: 9000056137. Splnením povinností
jedným z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia druhého odporcu“.

6. Na pojednávania dňa 31.3.2017 a dňa 15.6.2018 sa dostavili riadne predvolané strany konania. Súd
vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu.

7. Žalobca je právnická osoba, ktorá má v predmete podnikania okrem iného uvedenú i správu poistného

garančného fondu.

Z uznesenia o začatí trestného stíhania ORP-42/DI-KN-2010 zo dňa 20.6.2010, vyšetrovateľ ORPZ
KN začal trestné stíhanie za prečin poškodzovanie a ohrozovanie prevádzky všeobecne prospešného
zariadenia na tom skutkovom základe, že vodič Ján Pakši ( žalovaný v 2.rade) dňa 20.7.2010 v čase

okolo 21:00 v obci Zlatná na Ostrove, na ulici Čalovecká cesta za križovatkou s ulicou Povodňovou
došlo ku zrážke kombajnu JOHN DEERE s pevnou prekážkou- drevená časť stĺpu nadzemného
telekomunikačného vedenia patriaceho firme Slovak Telekom, a.s., zaparkovanou Škodou Fabia, EČ
F.CR a Škodou Superb EČ F. CT, pričom ku zrážke malo prísť tak, že vodič kombajnu viedol kombajn
po Čaloveckej ceste smerom na Čalovec , pričom došlo k zrážke s pevnou prekážkou- drevená časť

stĺpu nadzemného telekomunikačného vedenia, vplyvom ktorej sa dolámala pätka betónovej časti stĺpu,
stĺp sa nahol a prišlo k pretrhnutiu nadzemného telekomunikačného vedenia. Po zrážke vodič Pakši
nezastavil vozidlo, pokračoval v jazde, pričom mal pravou poškodenou časťou poškodiť ľavú bočnú
časť zaparkovaného vozidla Škoda Fabia a zadný nárazník Škoda Superb, pričom zastavil až po tom,
čo bol dostihnutý vozidlami týchto vodičov.

Z hlásenia škodovej udalosti vyplýva, že osobné motorové vozidlo Škoda Fabia EČ KN 534 CR bolo
odparkované mimo vozovky, kombajn prechádzajúci po vozovke ho zachytil a poškodil mu ľavú stranu.

Spoločnosť Allianz- Slovenská poisťovňa, a.s., listom zo dňa 18.11.2010 oznámila spoločnosti Slovak

Telekom, a.s., že z poverenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov im bude poukázaná suma vo výške
463,97 € ako náhrada za poškodený majetok. Z dotazníka pre poškodeného vyplýva, že spoločnosť
Slovak Telekom, a.s. ako poškodený uplatnil náhradu škody za poškodenie telekomunikačného
zariadenia dňa 20.7.2010, ktoré malo byť poškodené kombajnom na Čaloveckej ceste, ďalšími
účastníkmi nehody boli automobily s EČ F. a F. CT.

ŽalobcapoukázalspoločnostiAllianz-Slovenskápoisťovňa,a.s.,akolikvidátorovipoistnejudalostisumu
2 208,29 €. Následne listom zo dňa 18.1.2011 vyzval žalovaných na zaplatenie sumy 1977,53 € z
dôvodu, že motorové vozidlo JOHN DEERE nebolo v čase poistnej udalosti povinne zmluvne poistené
a žalobca uhrádzal poškodeným vzniknutú škodu.

Z oznámení jednotlivých poisťovní vyplýva, že motorové vozidlo JOHN DEERE nemalo v čase vzniku
nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie v žiadnej z poisťovní.Na základe uplatnenia nároku na náhradu škody zo dňa 2.5.2012 spoločnosť KIDON, s.r.o., si uplatnila
náhradu škody spôsobenú vozidlom JOHN DEERE dňa 20.7.2010. Zo správy poisťovne Allianz-
Slovenskápoisťovňa,a.s.,zodňa21.5.2012vyplýva,žebolapoukázanánáhradaškodyvovýške847,46

€. Žalobca poukázal spoločnosti Allianz sumu vo výške 932,21 €, ktorá obsahovala sumu 847,46 € a
spracovateľský poplatok 84,75 €.

Znalec Ing. Ladislav Šipula, v znaleckom posudku 42/2014 sa vyjadril k možnosti vzniku škody na
automobile Škoda FABIA EČ: KN 534CR. Uviedol, že škody, ktoré boli na predmetnom motorovom

vozidle, mohli byť spôsobené v súvislosti s kolíziou automobilu s kombajnom.

Z činnosti súdu je známe, že žalovaný v 2.rade bol rozsudkom Okresného súdu Komárno
1T/25/2011-226 zo dňa 26.4.2011 uznaný za vinného, že dňa 20.7.2010 v čase okolo 21:00 v obci Zlatná
na Ostrove riadil samohybný pracovný stroj- kombajn, narazil do stĺpu nadzemného vedenia. Zároveň
mu bola uložená povinnosť uhradiť spoločnosti Slovak Telekom, a.s., škodu vo výške 572,49 €.

8. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení v
čase vzniku nehody (ďalej aj zákon o povinnom zmluvnom poistení) motorovým vozidlom samostatné
nekoľajové vozidlo s vlastným pohonom, ako aj iné nekoľajové vozidlo bez vlastného pohonu, pre ktoré

sa vydáva osvedčenie o evidencii vozidla, technické osvedčenie vozidla alebo obdobný preukaz.

Podľa § 2 písm. j) zákona o povinnom zmluvnom poistení prevádzkovateľom motorového vozidla
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým
vozidlom,

Podľa § 3 zákona o povinnom zmluvnom poistení povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom
motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto
je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných
prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové

vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu
má nájomca.

Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o povinnom zmluvnom poistení kancelária poskytuje z poistného
garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú

zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti

Podľa § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá
za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo
proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a

ods. 1 písm. a). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho,
čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).

Podľa § 420 ods. 1 občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 517 ods. 2 občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa čl 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok právna istota je stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo

9. V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že dňa 20.7.2010 vodič motorového
vozidla - žalovaný v 2.rade- viedol motorové vozidlo (kombajn) po obci Zlatná na Ostrove smerom
na obec Čalovec (policajné správy, rozsudok 1T/25/2011). Podľa názoru súdu vozidlo, kombajn JOHNDEERE spĺňa definíciu motorového vozidla podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení, keď je
jednoznačnemožnéurčiť,žesajednáosamostatnénekoľajovévozidlosvlastnýmpohonom,kuktorému
sa vydáva technické osvedčenie. Je teda nepochybné, že i k takémuto motorovému vozidlu musí byť

uzavretá zmluva o povinnom zmluvnom poistení, a to v zmysle § 3 zákona o povinnom zmluvnom
poistení, ktoré má povinnosť uzavrieť držiteľ vozidla. V danom prípade bolo v konaní preukázané,
že na uvedené motorové vozidlo nebolo uzavreté žiadne povinné zmluvné poistenie v zmysle vyššie
uvedeného zákona, teda v prípade vzniku škodovej udalosti, si poškodený mohli uplatniť nárok na
náhradu škody u Slovenskej kancelárie poisťovateľov. K danému súd uvádza nasledovné:

V zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. bola zriadená kancelária ako právnická
osoba, ktorá okrem iného, poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu. Účelom
vytvoreniapoistnéhogarančnéhofonduje,abyajvtýchprípadoch,ktorésútaxatívnevymenovanév§24
ods. 2 zákona, bolo poškodenému zabezpečené poskytnutie plnenia za škodu, na ktorú má poškodený
právo za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi.

Jedným z nich je aj prípad, keď motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej
udalosti poistené. Zo znenia § 24 ods. 2 písm. b/ zákona vyplýva, že kancelária tu poskytuje plnenie
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla namiesto osoby, ktorá za túto škodu zodpovedá
(...“za ktorú zodpovedá osoba“..). Osobou bez poistenia zodpovednosti je preto treba rozumieť toho, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takého vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva

v zmysle § 3 zákona č. 381/2001 Z.z. (touto osobou bude spravidla aj ten, kto má povinnosť uzavrieť
poistnú zmluvu, napr. prevádzkovateľ).

V ustanovení § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. je upravené právo kancelárie na náhradu vyplatených
plnenízpoistnéhogarančnéhofonduzaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla.Okruhosôb,

proti ktorým má kancelária tzv. postihové právo, je upravený rôzne, v závislosti od toho, aký je status
vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená. V prípadoch podľa odseku 2 písm. a/, b/, f/ a g/ má
kancelária právo proti tomu, kto za škodu zodpovedá (veta prvá citovaného zákonného ustanovenia).
V prípade podľa odseku 2 písm. c/ má kancelária právo proti poisťovateľovi (veta druhá citovaného
zákonného ustanovenia) a napokon v prípade podľa odseku 2 písm. e/ a podľa § 24a ods. 1 písm.

a/ zákona má kancelária povinnosť požadovať náhradu toho, čo plnila poškodenému od príslušnej
kanceláriepoisťovateľov(vetatretiacitovanéhozákonnéhoustanovenia).Toznamená,žekanceláriamá
v prípade poskytnutia poistného plnenia za škodu v zmysle § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z.
právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu.

Ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. je potrebné
vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila.
Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi (pri prevádzke tuzemského motorového
vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti a teda presvedčiť sa, či je

vozidlo poistené).

Z daného teda vyplýva, že námietka žalovaných, najmä žalovaného v 2.rade, uvedená v odpore,
že nie je pasívne vecne legitimovaná je právne irelevantná, keďže v zmysle vyššie uvedeného za
škodu zodpovedá i vodič vozidla, ktorý sa mal pred jazdou istiť, že vozidlo je povinne zmluvne

poistené. Zodpovednosť vodiča za škodu vyplýva prinajmenšom z rozsudku Okresného súdu Komárno
1T/25/2011. V danom prípade súd poukazuje i na ustálenú rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych
autorít, ktoré rovnaký názor prezentovali i vo svojich rozhodnutiach: uznesenie Najvyššieho súdu SR
4Cdo/190/2014 zo dňa 24.6.2015, 4Cdo/134/2009 zo dňa 31.8.2010 ako i na nález Ústavného súdu
III. ÚS 514/2016-15 zo dňa 17.8.2016. Súd nemá dôvod odchýliť sa od tejto ustálenej rozhodovacej

činnosti, a preto na ňu poukazuje ako na svoju vlastnú.

10. K výške náhrady, ktorú súd uložil zaplatiť žalovaným uvádza, že právo Slovenskej kancelárie
poisťovateľov proti tomu, kto zodpovedá za škodu, na náhradu toho, čo za neho plnila (§ 24 ods. 7
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou

motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov), je regresným právom, a nie právom
na náhradu škody. Uvedené vyplýva i z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 4Cdo/284/2010 zo dňa
28.10.2011, kde bolo konštatované, že „nárok Slovenskej kancelárie poisťovateľov nie je nárok nanáhradu škody, ale je nárokom regresným, nemožno jeho vznik odvodzovať od škodovej udalosti ale od
momentu, kedy bolo skutočne poskytnuté plnenie z garančného fondu.“
Súd taktiež poukazuje i na rozsudok Velkého senátu občanskoprávního a obchodního kolegia

Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 31 Cdo 4134/2011, z 8.10.2014, kde bolo uvedené Regresní nárok ČKP
na náhradu částek, které plnila ze škodné události namísto pojišťovny, s níž měl mít vlastník vozidla
smlouvu uzavřenu, a který je předmětem žaloby uplatněné před obecnými soudy, je nikoliv klasickým
sekundárním nárokem na náhradu škody ve smyslu obecných ustanovení občanského zákoníku (§ 420
ods.1OZ),případněplynoucímzezvláštníodpovědnostizprovozuvozidla(§427OZ),nýbržoriginárním

nárokem majícím původ v příslušných ustanoveních zvláštního zákona (§ 24 ods. 7 zákona č. 168/1999
Sb.).Lzejejuplatnitvůčitomu,kdojejípovinnostplnitzgarančníhofonduvyvolal.Osoba,kterápovinnost
plnit z garančního fondu vyvolala, je řidič vozidla nebo jeho provozovatel, nikoli vlastník, který vozidlo
nepojistil.

Od oboch vyššie uvedených názorov sa súd nemá dôvod odkláňať v rámci svojej rozhodovacej činnosti,

a preto na tento názor poukazuje ako na svoj vlastný.

Z uvedeného teda vyplýva, že sa jedná o originárny nárok kancelárie, nárok regresný, ktorý nespadá
pod režim náhrady škody podľa § 420 a nasl. občianskeho zákonníka, ale sa jedná o režim individuálny,
presne upravený v § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení, z čoho vyplýva, že súd nemôže

znižovať sumu, ktorú žalobca poskytol na plnenie miesto osoby povinne zmluvne nepoistenej. Súd je
teda názoru, že aplikácia § 450 OZ neprichádza do úvahy. V danom smere súd poukazuje i na jazykový
výklad ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení kde ako vyplýva zo znenia vety
kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu
toho, čo za neho plnila, že kancelária má nárok na náhradu toho čo plnila. A tento nárok má od toho,

kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2. V danom prípade zodpovednosť podľa § 24 odsek 2 písm.
b) má prevádzkovateľ vozidla ako i vodič (viď odôvodnenie vyššie), a teda od nich má kancelária nárok
požadovať to, čo za nich plnila. Slovo plnila, treba vykladať tak, že sa jedná o plnenie v konkrétnej
výške, ktorú je žalobca povinný preukázať, a súd nemôže žiadnym spôsobom znižovať prípadne inak
meniť výšku tejto náhrady, pretože zákon o povinnom zmluvnom poistení mu neposkytuje priestor na

takéto zníženie, a vzhľadom k tomu, že sa jedná o regresné právo kancelárie, ktoré nemá žiaden súvis
s náhradou škody, súd aplikovať ustanovenie § 450 OZ nemôže. Uvedené ustanovenie § 24 ods. 7
zákona o povinnom zmluvnom poistení má pôsobiť preventívne, má u osôb zodpovedných za škodu
vyvolať potrebu a nutnosť uzatvárať povinné zmluvné poistenie a potrebu a nutnosť dodržiavať zákon,
a zároveň je akousi sankciou za to, že osoba, ktoré je povinná uzatvoriť povinné zmluvné poistenie si

svoju povinnosť nesplnila, a musela za opomenutie jej povinností plniť iná garančná inštitúcia. Ak by
zákonodarca chcel, aby regresný nárok kancelárie bol regulovateľný, teda aby súdy mohli jeho výšku
regulovať, upravil by uvedené i v zákone, čo však absentuje, a preto nie je možné výšku poskytnutého
plnenia kanceláriou regulovať.

V danom prípade, žalobca preukázal, že poškodeným poskytol plnenie v celkovej výške 2 824,99 €
(výpisy z účtu žalobcu). Súd v zmysle vyššie uvedeného uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi
túto sumu. Súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 občianskeho
zákonníka, vo výške podľa § 3 nariadenia Vlády SR 87/1995 Z.z., a to zo sumy 1 977,53 € od 19.2.2011
do zaplatenia, keď počiatok omeškania je počítaný dňom nasledujúcim po dni, do ktorého mali žalovaní

plniť (deň 18.2.2011 uvedený vo výzve na plnenie) a zo sumy 847,46 € od 21.9.2012 do zaplatenia,
kedy sa jedná o deň nasledujúci po dni vypracovania zmeny petitu žaloby. K uvedenému súd uvádza,
že v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia, žalobca mal právo požadovať úroky z omeškania odo dňa
nasledujúceho po dni kedy poskytol plnenie, keďže týmto dňom vzniká jeho právo na regres a týmto
dňom sú žalovaní v omeškaní.

11. K nevykonaniu navrhovaného dôkazu žalovanými, k dôkazu súkromným znaleckým posudkom, ktorý
žalovaní povedali, že zabezpečia, súd uvádza, že žalovaní viac ako rok nezabezpečili dôkaz, a súd
najmä vzhľadom k zásade hospodárnosti konania tento dôkaz nevykonal. Ďalej poukazuje i na to, že
iným znaleckým posudkom bolo v konaní preukázané, že škoda na motorovom vozidle ŠKODA FABIA

bola spôsobená v dôsledku kontaktu s kombajnom, ďalej v konaní bolo preukázané, že žalovaný v
2.rade riadil kombajn a ním spôsobil škodu (rozsudok Okresného súdu Komárno 1T/25/2011), a preto
predloženie ďalšieho znaleckého posudku bolo nepodstatné, a to i v súvislosti s tým, že žalobca máregresný nárok, ktorý nie je nárokom na náhradu škody, a teda samotný odsudzujúci rozsudok je
dostatočným dôkazom o tom, že k protiprávnemu konaniu žalovaného prišlo.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa §262 k § 255 CSP a žalobcovi, ktorý bol v
konaní úspešný súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Úspech žalobcu spočíval
v tom, že žaloba nebola v žiadnom rozsahu zamietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie
exekúcie poverí súd.