Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 12, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/136/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109216534
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4109216534.48

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcu: Štefan S., nar. X.X.XXXX, bytom

XXX XX veľký U. XXX, právne zastúpený JUDr. Máriou Jakubíkouvou, advokátkou, IČO: 34 037 721,
so sídlom Fr. Mojtu 43, 949 01 Nitra, proti žalovaným: 1/ Mária S., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX I.
U. XXX, 2/ S. E., nar. XX.X.XXXX, bytom O. 7, XXX XX J., 3/ I. S., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Z.
XXX, všetci žalovaní právne zastúpený S.. Petrom Miklóssym, avokátom, IČO: 42 125 308, so sídlom
Hlavná 1221, 952 16 Vráble o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu voči žalovanej v 2. rade zamieta.

II. Súd konanie o žalobe voči žalovanej v 1. rade a voči žalovanému v 3. rade zastavuje.

III. Súd určuje, že žalobca nespĺňa podmienky oprávnenej držby nasledovných nehnuteľností:

- pozemok zapísaný Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, v LV č. XXXX pre katastrálne územie
Veľký Cetín ako pozemok s parcelným č. 4984/30 (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape),
druh pozemku orná pôda vo výmere XXXX m2,

- pozemok zapísaný Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, v LV č. XXXX pre katastrálne územie
Veľký Cetín ako pozemok s parcelným č. 5010/2 (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape),
druh pozemku orná pôda vo výmere XXX m2,
- pozemok zapísaný Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, v LV č. XXXX pre katastrálne územie
Veľký Cetín ako pozemok s parcelným č. 4964/5 (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape),
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria vo výmere 30 m2,
- pozemok zapísaný Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, v LV č. XXXX pre katastrálne územie
Veľký Cetín ako pozemok s parcelným č. 4964/12 (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape),

druh pozemku zastavané plochy a nádvoria vo výmere 11 m2,

tak ako sú tieto podmienky uvedené v Notárskej zápisnici N 22/2009, NZ 4947/2009, NCR Is 4931/2009
spísanejdňa18.02.2009naNotárskomúradeJUDr.EvyŽebrákovej,notáromsosídlomvNitre,Kupecká
č. 16.

IV. Žalovaní v 1. - 3. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

V. Štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.7.2009 domáhal určenia, že neb. Štefan S.,
zomr. XX.X.XXXX bol ku dňu svojej smrti výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa vkatastrálnom území Veľký Cetín, zapísaných na LV č. 3217 ako parcela č. 4964/5 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 30 m2, parcela č. 4984/30 - orná pôda o výmere 5 874 m2 a parcela č. 5010/2 -
orná pôda o výmere 480 m2 v podiele 1/4 k celku a na LV č. 3224 ako parcela č. 4964/12 - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 11 m2 v podiele 1/4 k celku.

2. Uviedol, že žalobca je vlastníkom predmetných nehntueľností, ktoré nadobudol titulom dedenia po
svojom otcovi Štefanovi S., ktorý bol v pozemnoknižnej vložke č. 1553 vedený pod B 1/c v podiele 1/8-
ina k celku, v tridstiatych rokoch 20. storočia došlo medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi

k reálnej deľbe a títo nehnuteľnosti užívali tak, ako sú zakreslené v geometrickom pláne. Právny
predchodca žalobcu, neb. I. S. užíval nehnuteľnosti t.č. vedené na LV č. 3217 a 3224 v celosti. Na
Okresnom súde Nitra prebiehalo konanie vedené pod sp. zn. 8C/9/76 o určenie vlastníckeho práva na
časť parciel z pôvodnej pozemnoknižnej vložky č. 1553 ako parcela č. 4964, v ktorom žalobca vystupoval
ako navrhovateľ spolu s manželmi Jánom a Y. H. proti odporcom: M. Z., P. S. a neb. I. S.. Právni
predchodcovia žalobcu mali na základe nerušenej držby nadobudnúť k nehnuteľnostiam vlastnícke

právo podľa zák. č. 141/1950 Zb.

3. K žalobe sa vyjadrili žalovaní podaním zo dňa 18.1.2010, ktorým žiadali, aby súd žalobu zamietol.
Súčasne vzájomným návrhom žiadali, aby súd určil, že Notárska zápisnica N 22/2009, NZ 4947/2009,
NCR Is 4931/2009 spísaná dňa 18.2.2009 na Notárskom úrade JUDr. Evy Žebrákovej, notárky so

sídlom v Nitre, Kupecká č. 16, je neplatná. Uviedli, že na základe predmetnej notárskej zápisnice
bolo do katastra nehnuteľností zapísané vlastnícke právo žalobcu k parcelám č. 4964/5, č. 4984/30,
č. 5010/2 a č. 4964/12 v podiele 3/4 k celku. V danom prípade sa jedná o novovytvorené pozemky,
ktoré boli odčlenené so samostatnými parcelnými číslami na základe geometrického plánu č. 258/2006
vyhotoveného a autorizačne overeného Geodetickou odbornou kanceláriou Ing. I. V. dňa 5.12.2006

a úradne overeného Správou katastra Nitra dňa 5.12.2006 a geometrického plánu č. 20/2009
vyhotoveného a autorizačne overeného Ing. S. E. dňa 26.1.2009 a úradne overeného Správou katastra
Nitra dňa 9.2.2009. Ako dôvody neplatnosti predmetnej notárskej zápisnice žalovaní uvádzajú, že
geometrické plány, ktoré boli podkladom pre spísanie notárskej zápisnice nezodpovedajú pôvodnej
reálnej deľbe pozemkov, a to najmä v tom smere, že sú tu nesprávne zakleslené hranice pozemkov

medzi pozemkami žalobcu a pozemkami žalovaných. Pri zakreslení reálnej deľby pozemkov nestačí
dodržať len výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel, ale najpodstatneším je práve určenie hranice,
pozdĺž ktorej bol pôvodný pozemok reálne medzi susediacich vlastníkov rozdelený a následne takto
užívaný. Ak geometrické plány, resp. pozemky nimi vytvorené nezodpovedajú uskutočnenej reálnej
deľbe, tak nemôže byť platná ani notárska zápisnica, na základe ktorej bolo zapísané vlastnícke právo k

novovytvorenýmpozemkom.Vsúvislostisgeometrickýmplánomč.20/2009vyhotovenýmaautorizačne
overeným Ing. S. E. dňa 26.1.2009 žalovaní uviedli, že pozemky ním vytvorené vznikli len na základe
želania žalobcu, takáto reálna deľba nebola nikdy uskutočnená, pretože tu sa jedná o rozdelenie
nielen medzi pôvodných pozemnoknižných spoluvlastníkov ale aj o rozdelenie časti, ktorá by reálnou
deľbou pripadla právnemu predchodcovi žalobcu medzi žalobcu a jeho syna. Podmienky na vydržanie

vlastníckeho práva za žiadnych okolností nemohli byť splnené. Notár predmetnú notársku zápisnicu
spísal bez súhlasu jedného z podielových spoluvlastníkov, ktorého sa reálna deľba pozemkov týka.
Naliehavý právny záujem ma strane žalovaných na určení neplatnosti notárskej zápisnice vyplýva z
toho, že súčasný stav zápisu vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam je nesprávny práve v
dôsledku nezákonnosti napádanej notárskej zápisnice. Právne postavenie žalovaných ako právnych

nástupcov pôvodného podielového spoluvlastníka a po následnom vykonaní dedičského konania ako
budúcich spoluvlastníkov závisí od toho, či je notárska zápisnica platná alebo neplatná a bez súdneho
určenia jej neplatnosti je ich vlastnícke právo a jeho správny zápis do katastra nehntueľností ohrozené.

4. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na písomne podanej žalobe, doplnila, že právny

predchodca žalobcu, zomrelý Štefan S. nadobudol predmetné nehnuteľnosti titulom vydržania, keďže
ich v 30-tych rokoch nerušene a dobromyseľne užíval, v 30-tych rokoch prebehla reálna deľba medzi
pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi, ktorými boli Z. S., I. S., P. S., Z. H. s manželkou Y. H. a
maloletý I. S.. V 30-tych rokoch boli nehnuteľnosti rozdelené tak, že otec žalobcu nehnuteľnosti užíval
tak, ako sú špecifikované v petite žaloby, problémy nastali v roku 2004, keď syn žalobcu začal stavať na

parcele č. 4964/9, ktorá nie je predmetom tohto konania a žalovaní tvrdili, že stavia aj na ich pozemku
a namietajú hranice pozemkov, že parcela č. 4964/9 zasahuje do parcely č. 4964/1.5.Žalobcanapojednávaníuviedol,žeproblémyzačalivroku2004,kedyjehosynzačalstavaťnaparcele
č. 4964/9, vtedy mu žalovaní tvrdili, že na tejto parcele majú ešte nejaké centimetre alebo metre.

6. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že oba geometrické plány, ktoré si dal
žalobca vypracovať neodzrkadľujú skutočný stav tak, ako boli nehnuteľnosti v minulosti prerozdelené.
Geometrický plán č. 258/2006 obsahuje nesprávne zakreslenú hranicu medzi pozemkom parcelné č.
4984/30 a parcelné č. 4984/1. Z geometrického plánu vypracovaného v konaní 8C/9/1976 a pripojeného
k rozsudku v uvedenej veci vyplýva, že parcela č. 4984/30 bola užívaná žalobcom o šírke 21,93 m. V

geometrickom pláne č. 258/2006 je šírka pozemku až 22,90 m, teda skoro o jeden meter zasahuje do
pozemku žalovaných č. 4984/1, pôvodne bola šírka pozemku rovnaká na začiatku aj na koci, geodet
však účelovo zameral na začiatku pozemku šírku 22,90 m a na konci ju zúžil na 20,86 m, aby mu vyšla
pôvodná skutočná výmera. To isté urobil geodet aj pri parcele č. 5010/2, ktorá má na jednej strane
šírku 18,80 m a na druhej strane šírku 21,91 m. Toto však boli presne rovnako široké pásy. Žalobca
začal likvidovať hranicu, teda oplotenie medzi parcelami č. 4967/10, ktorá mu patrí a č. 4963/3, ktorá

patrí žalovaným. Žalovaní namietajú, že nemožno vychádzať z takto vypracovaného geometrického
plánu, pretože hranica parcely č. 4984/30 zasahuje žalovaným do parcely 4984/1, geometrický plán
bol vypracovaný bez súhlasu žalovaných a následne bola spísaná notárska zápisnica bez toho, aby
notár mal vyjadrenie alebo súhlas žalovaných, čo je v rozpore s § 63 Notárskeho poriadku. Podľa
geometrického plánu č. 30/2009 si dal žalobca zamerať pozemky z opačnej strany, a to parcely č.

4964/5 a 4964/12, jednoducho sa so synom dohodli a takto si pozemok rozdelili, pričom sa jedná o
pozemkynachádzajúcesaužzaichplotom,smeromkceste,jetovlastnespevnenýchodníkvybudovaný
obcou a k nemu žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Žalobca pozemky nikdy
takto neužíval a ani v minulosti neboli takto rozdelené. Právny zástupca žalovaných ďalej uviedol, že
geometrický plán č. 258/2006 je nesprávny, zdôraznil, že pozemok Kóšových je rovnako široký na

začiatku aj na konci, resp. je tam rozdiel len 3 cm. Pozemok žalobcu je na začiatku široký až 22,90 m,
na konci sa zužuje na 20,86 m a za potokom sa rozširuje na 21,90 m. na začiatku by pozemok žalobcu
nemal byť široký 22,90 m, tento je o pol metra posunutý do pozemku žalovaných a keďže geodet na
začiatku zameral väčšiu šírku a musel dodržať výmeru, na konci pozemok zúžil na 20,86 m. To, že je
geometrický plán zlý osvedčuje aj geometrický plán č. 20/2009, kde v prednej časti od ulice je pozemok

široký 22,42 m a keďže by sa malo jednať o pozemok rovakej šírky, lebo hranice by mali byť rovnobežné,
nemal by byť na začiatku široký 22,90 m.

7. Žalovaná v 2. rade rovnako ako jej právny zástupca poukázala na nesprávne uvedenú šírku pozemov
parcelné č. 4984/30 a parcelné č. 5010/2, potvrdila, že parcelu užívali ako parcelu s rovnou hranicou,

teda medzi ich parcelou č. 4984/1 a parcelami žalobcu č. 4984/30 a č. 5010/2 bola rovná hraničná čiara,
ktorá nadväzovala na oplotenie medzi parcelami č. 4964/10 a č. 4963/3, nikdy to neužívali tak, že by sa
parcela žalobcu č. 4984/30 a 5010/2 v niektorých miestach zužovala a v niektorých miestach rozširovala.
Informácie v súradnicovom systéme, ktoré geodet použil porovnala s údajmi v súradnicovom systéme
a zistila, že takéto súradnice neexistujú, geodet nebol zamerať súradnice a celé si to vymyslel tak, ako

mu žalobca povedal, že pozemok užíva.

8. Žalovaný v treťom rade na pojednávaní uviedol, že syn žalobcu začal v rokoch 2005-2007 stavať na
parcele č. 4964/9 a parcele č. 4964/10 bez stavebného povolenia, všetky problémy začali v roku 2003,
kedy žalovanú v 1. rade navštívila žalobcova manželka a chcela od nej, aby podpísala čistý papier,

čo žalobkyňa v 1. rade odmietla urobiť. Na základe nesprávne vyhotoveného geometrického plánu sa
žalobca snažil zosúladiť hranice a zbúral oplotenie medzi parcelou č. 4964/10 a č. 4963/3, napadol tiež
žalovanú v 2. rade, za čo bol právoplatne odsúdený.

9. Podaním zo dňa 18.3.2010 sa k vzájomnej žalobe žalovaných vyjadrila právna zástupkyňa žalobcu.

Vzájomnú žalobu žalovaných žiadala zamietnuť s poukazom na skutočnosti uvádzané v žalobe, ďalej
má za to, že notárka Mgr. Eva Žebráková spísala predmetnú Notársku zápisnicu č. N 22/2009, NZ
4947/2009, NCR Is 4931/2009 v súlade s Notárskym poriadkom a Správa katastra Nitra vykonala
zákonným spôsobom záznam notárskej zápisnice do listov vlastníctva v súlade s ust. § 34 zákona č.
162/95 Zb. v znení neskorších predpisov. Geometrické plány č. 258/2006 a č. 20/2009 považuje za

súladné s právnymu predpismi. Podieloví spoluvlastníci dali s notárskym osvedčením súhlas, a preto
sa osvedčovali len ich podiely, podiel neb. I. S. v notáskej zápsinici nebol osvedčovaný, preto na LV č.
3217 a č. 3224 figuruje neb. I. S. v podiele 1/4 k celku, keďže jeho právni nástupcovia nedali súhlas k
vydržaniu vlastníckeho práva. Reálna deľba nehnuteľností bola prevedená v 30-tych rokoch minuléhostoročia, nehnuteľnosti boli zamerané až v roku 2006 a v roku 2009 F.. E.. Stav reálnej deľby nikto
nespochybňoval až do roku 2004, kedy syn žalobcu I. a jeho manželka H. S. začali na nehnuteľnostiach
parc. č. 4964/9 a č. 4964/10 stavať rodinný dom. Žalovaní sústavne podávajú námietky v stavebnom

konaní, čím stavebné konanie nedôvodne predlžujú.

10. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 4.10.2010 uviedla, že právni predchodcovia strán sa dohodli,
že plot a parcely budú užívať tak, ako to vyznačili a odvtedy boli pozemky takto užívané, neboli nikdy
zalomené,pretožeoraťsadalorovno.Vroku1960savydalazaVincentaS.avtomistomtokusaknemu

aj nasťahovala, žalobca a jeho manželka im robili zlotu, asi pred rokom žalobca a jeho manželka násilím
odstránili plot v ich záhrade, prestrihali pletivo, rozlámali betónové stĺpy, vykývali ich zo zeme, voľne
chodili do ich záhrady kradnúť ďatelinu, tekvicové semená, žalobca v roku 2004 motykou roztrhal sieťku
na špajzovom okne, prestrihol káble, ktoré viedli ku chladničke a v chladničke sa im všetko pokazilo,
syn žalobcu jej povedal „Ty stará baba, budeš zabitá“, tiež povedal, že vyseká stromy, bude tam bývať
a oni tam bývať nebudú. Nemá vedomosť o tom, či sa súdnou cestou vyporiadavalo vlastnícke právo

k pozemkom, nepamätá sa, či v roku 1976 prebiehalo súdne konanie, ktorého účastníkom bol aj jej
nebohý manžel. List vlastníctva bol písaný na nebohého manžela, parcela išla rovno k potoku, toto vie
preto, lebo pozemok obrábali a tiež tam chodila robiť, obrábala pozemok od ich záhrady až k potoku
Kádám, pričom hranica viedla rovno až k potoku, parcela sa nikde nerozširovala ani nezužovala, oralo
sa koňmi a parcela bola od ich záhrady až po potok rovnako široká a takto sa obrábala aj v 90-tych

rokoch, keď im bola vrátená. Akú výmeru má vysporiadavaný pozemok presne uviesť nevie, ale všetky
štyri pozemky, teda pozemky patriace im, H., Z. a žalobcovi mali byť rovnaké.

11. Svedok Z. H. uviedol, že žalobca je jeho sused, on bol tri roky predsedom MNV, štyri roky bol
starostom a so žalovanými mal problémy, jeho otec Z. H. kúpil predmetné pozemky v roku 1936, z ľavej

strany má suseda žalobcu, z druhej strany má susedov žalovaných, spory medzi nimi pretrvávajú už
10 rokov, každý z nich užíva svoje pozemky tak ako doteraz, on svedkom hádok medzi stranami nebol,
nevie, či žalobca ničil pletivo medzi nimi, vie potvrdiť, že videl nové pletivo a plechovú ohradu. Pozemky
majú takto rozdelené už od roku 1936, či v roku 2009 podpisoval čestné vyhlásenie si nepamätá. Ďalej
uviedol, že plot medzi ním a žalobcom postavili oni, plot medzi žalobcom a žalovanými postavila ešte S.

S. alebo I. S., nemá vedomosť o tom, že žalovaní v poslednom období plot vymieňali.

12. Svedok N. H. uviedol, že do Veľkého Cetína sa priženil v roku 1983, jeho svokra je sestrou Z. H., od
ktorého má tri roky prenajatý pozemok. Keď začal pozemok užívať, hranice medzi ornou pôdou žalobcu
a žalovaných boli iba pomyslené, vlastne pokračovali rovno od konca plota, ktorý oddeľuje záhrady,

pričom na začiatku pozemku s ornou pôdou hneď za záhradami bol pozemok široký asi cez 20 m a pri
konci pôdy pri potoku bol asi o 11 m užší. Geodet to následne zameral tak, aby bol pozemok s ornou
pôdou pri potoku rovnako široký ako na začiatku pri záhradách, takto zameraný pozemok vykolíkoval,
žalovaní s tým nesúhlasili a kolíky vytrhali. Chcel orať a žalovaní mu to nedovolili, tvrdili, že je to ich,
preto určitú časť pôdy vynechal a nepooral. V mieste, kde je orná pôda medzi pozemkami nikdy nebolo

oplotenie, je tam dĺžka asi 500 metrov alebo 200 metrov. Kým pozemky neboli presne vymerané, nebol
medzi žalobcom a žalovanými žiaden problém. So žalovanými sa chcel dohodnúť, aby vedel ako môže
orať, žalovaná v 2. rade s tým nesúhlasila a ďalšieho geodeta už nevolali, pretože za jeden geometrický
plán už zaplatili. Pred vyhotovením geometrického plánu bola hranica na začiatku ornej pôdy ako sa
končia záhrady súbežná s plotom medzi záhradou žalobcu a žalovaných, geometrický plán dal vyhotoviť

žalobca, na názor a súhlas žalovaných sa nepýtal. Do vyhotovenia gometrického plánu žalovaní užívali
aj tú časť, ktorá podľa geometrického plánu už patrí žalobcovi.

13. V konaní sa opakovane vyjadrovali strany sporu a ich právni zástupcovia.

14.Žalobcavovyjadrenízodňa15.11.2010uviedol,žežalovaníimrobiapriekyavyvolávajúbezdôvodné
susedské spory, syna žalobcu udali 21-krát na stavebnom úrade a v stavebnom konaní podali dokopy
29 odvolaní, len aby žalobcom uškodili a znepríjemnili im život, tvrdenia žalovanej v 1. rade uvádzané
na pojednávaní dňa 4.10.2010 nie sú pravdivé, žalovaní dňa 1.12.2007 im v čase okolo 13:00 hod.
vytrhali plot a ich stĺpy im hodili do záhrady, napokon si ohradili pozemok tak, že z ich záhrady zabrali

45 cm, odvtedy je ich záhrada zozadu asi na dĺžku 3 m neoplotená a žalovaní ich neustále obviňujú,
že chodia kradnúť, na čo dôvod nemajú, všetko čo potrebujú si dopestujú sami. Žalovaná v 2. rade ich
rodinu neustále sleduje a vyhotovuje si fotografie a videozáznamy, má psychicky chorého syna Róberta,ktorý nemá pokoj a nemôže si vyjsť do záhrady, pretože žalovaní na neho sústavne hanlivo vykrikujú a
zosmiešňujú ho pre jeho psychickú nevyliečiteľnú chorobu.

15. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení zo dňa 19.11.2010 poukázala na reálnu rodinnú deľbu nehnuteľností,
ktorá mala medzi stranami prebehnúť v 30-tych rokoch 20. storočia, ako aj na vyjadrenie MNV vo Veľkom
Cetíne zo dňa 8.1.1976, zároveň poukázala na zlé vzájomné vzťahy so žalobcom a jeho manželkou,
žalobca podľa nej neuvádza pravdu, opakovane pred súdom klame a koná protizákonne.

16. Svedok I. A. na pojednávaní uviedol, že je v priateľskom vzťahu so žalovaným v 3. rade, ktorého
pozná od 90-tych rokov, poznal sa aj s jeho nebohým otcom a chodil im obrábať rodičovskú roľu, oral
mu jedenkrát až dvakrát do roka. Keď oral neoplotenú časť smetom až k potoku, vždy sa orientoval
podľa dreveného stĺpa, ktorý bol osadený na konci záhrady, drevený stĺp bol tmavý ale vždy na ňom
niečo biele viselo, bol v jednej rovine s oplotením na pozemku žalovaných, hranica medzi roľami išla
súbežne s hranicou medzi záhradami, medzi dreveným stĺpom žalovaných betónovým stĺpom žalobcu

bola medzera pár centimetrov. Naposledy bol u žalovaného v 3. rade orať pred 3-4 rokmi, vtedy tam
drevený stĺp ešte bol, odvtedy bol žalovaného v 3. rade niekoľkokrát navštíviť a vtedy si všimol sám od
seba, že drevený stĺp tam už nie je. Okrem chýbajúceho stĺpa si všimol poškodené pletivo.

17. V ďalších vyjadreniach právny zástupca žalovaných poukázal na odtránenie oplotenia na hranici

pozemkov medzi žalobcom a žalovanými, chýbajúce oplotenie bolo odstránené nie žalovanými, žalovaní
oplotením vytýčenú hranicu medzi pozemkami rešpektovali a žiadnym spôsobom sa nikdy neposunuli
do pozemku žalobcu, podľa údajov z geometrického plánu č. 258/2006 by mal byť pozemok žalobcu
širší ako v skutočnosti (pri rešpektovaní oplotenia) široký je. Po vyhotovení predmetného geometrického
plánu, v ktorom bola hranica medzi pozemkami vytýčená zle a v rozpore so skutočnosťou, teda v rozpore

so skutočnou hranicou danou priamkou existujúceho oplotenia, nie žalovaní ale zo strany žalobcu a jeho
manželky bolo oplotenie v zadnej časti záhrady odstránené. Uvedený geomtreický plán bol následne
použitý pri nezákonnom postupe pri vyhotovovaní Notárskej zápisnice N 22/2009, NZ 4947/2009, NCR
Is 4931/2009 spísanej dňa 18.2.2009 na Notárskom úrade JUDr. Evy Žebrákovej.

18. Svedok P. S. uviedol, že poznal otca žalobcu i otca žalovaných, jednalo sa o jeden pozemok, ktorý
si rozdelili na štyri časti medzi podielových spoluvlastníkov, pričom každý z nich užíval svoju časť, teda
zastavanú plochu, kde mali domy, za nimi záhradu a následne zadnú časť role, v zadnej časti oplotenie
nebolo, v zadnej časti boli hranice vytýčené len na základe vysadenia poľnohospodárskych plodín, keď
sa oralo alebo sialo, bolo hranicu vidieť, voľným okom to bola rovná čiara, ktorá viedla odpredu dozadu.

Hranica v zadnej časti išla súbežne s plotom v prednej časti, viditeľný odskok do jednej alebo druhej
strany tam nebol. Ako starosta tam chodil kvôli susedským sporom ohľadne hraníc pozemku, žalovaní
mali problém aj so susedmi z vedľajšej strany. Strany sa začali hádať, keď syn žalobcu začal stavať
rodinný dom, pričom začal stavať na základe stavebného povolenia, ktoré nebolo právoplatné, pričom
bolo viackrát napadnuté.

XX. Svedkyňa S. H. uviedla, že jej babka a pradedko žalovaných boli súrodenci, jej babka Terézia H.
v roku 1936 kúpila 1/8 nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej vlože č. 1553. Prví postavili dom
S. S. s I. S., teda babka a otec žalovaných, dali si kolík z jednej strany aj z druhej strany, mala dom z
nepálených tehál. Oni postavili dom ako druhí, resp. jej babka s manželom Z. H.. Žalobca si dom postavil

asi v 70-tych rokoch. Chceli si svoj 1/4 podiel na nehnuteľnostiach vysporiadať, ale žalovaní nechceli
nič premeriavať ani komunikovať, geometrický plán žalovaných nevideli. Hranicu v extraviláne vedeli
určiť podľa toho, ako prebiehal plot medzi domami, všetky štyri pozemky by mali byť rovnako široké
na začiatku i na konci pri potoku. Pri vyhotovovaní geometrického plánu žalobcom nebola prítomná,
oni si dávali vyhotoviť geometrický plán inokedy. Užívajú pozemok žalobcu v extraviláne asi od roku

2001, manžel seje a orie tak, aby nebol presne na hranici, vždy nejaké miesto od susedného pozemku
vynechá, aby tadiaľ mohol chodiť a toleruje aj to, keď sused zaorie alebo zaseje do ich časti.

20. Súd v konaní vypočul geodeta F.. I. V., tento uviedol, že geometrický plán č. 258/2006
nevypracovával, vypracovávala ho Ing. G., on ho len úradne overil, v danom prípade obe strany užívali

podľa právneho stavu rovnako veľký podiel, pričom v prednej časti sa nachádzalo oplotenie. V tej časti,
kde sa nachádzalo oplotenie ho geodetka považovala za vlastníkmi uznanú hranicu, takto bol dodržaný
užívací stav, zadná hranica sa prispôsobila tak, aby vyšla výmera na podiely, ktoré prináležia jednotlivým
spoluvlastníkom. Geodet pri vypracovaní geometrického plánu by mal vychádzať zo všetkých predtýmvyhotovených geometrických plánov, pokiaľ boli evidované v katastri. Technika bola v roku 1974
iná, predtým sa používalo meracie pásmo, dnes sa vychádza len zo súradníc, vlastníkov susedných
pozemkov pri vyhotovovaní geometrického plánu oslovujú len vtedy, keď zameriavaný pozemok nie je

prístupný. Svedok sa nevedel vyjadriť k 50 cm rozdielu medzi šírkou zameraného pozemku 22,90 m a
22,54 m, šírka 22,90 m je ohraničená dvomi bodmi, a to bodom 193-26 a 193-28, ktoré boli zamerané
pri poslednom meraní, a to v meračskom náčrte, ktorý bol vypracovaný pri vyhotovovaní geometrického
plánu č. 209/2003. Pri vypracovovaní geometrického plánu č. 258/2006 geodetka zrejme vychádzala z
meračského náčrtu č. 193 a prevzala tieto dva namerané body, pričom geodetka môže použiť len tie

body, ktoré už boli evidované v katastri. Aj keď bol 193-28 nefiguruje v meračskom náčrte č. 193, v
elektronickej podobe meračského náčrtu ho kataster eviduje. Geodet vychádza len z podkladov, ktoré sú
evidované a overené katastrom nehnuteľností v elektronickej podobe, nie v písomnej podobe. V náčrte
č. 193 sú namerané body 193-26 a 193-28 označené ako body tretej triedy, pričom vyhláška č. 76/96,
ktorá v tom čase platila v § 109 hovorí, že pri bodoch tretej triedy je prípustná odchýlka +- 0,14 m. V
prípade, že by pri meraní zistil nepresnosť v šírke parcely medzi dvomi plotmi nameranej na mieste

samom a určenej posledným meraním, snažil by sa túto nepresnosť odstrániť, bol by to aj podnet na
katastrálne konanie, od vlastníkov by zisťoval užívací stav a pod.

21. Geodet Ing. S. E. na pojednávaní uviedol, že pre účastníkov konania robil viac plánov. Geometrické
plány sú spracovávané v súradnicovom systéme, kde sú dané všetky lomové body. V roku 2004

zameriaval parcelu pre mladých Mészárosových, vtedy meral aj šírku od plota po plot, vtedy túto
šírku nikto nespochybňoval, žalovaní sa k tomuto meraniu nevyjadrovali. Vtedy nameral vzdialenosť
od plota po plot 22,93 m, pričom bral do úvahy aj geometrický plán Ing. E. z roku 1975. Svedok
nevedel uviesť prečo nameral o 1 m viac ako nameral Ing. E., tiež nevedel uviesť ako je možné, že
pri ohliadke na mieste samom bola táto vzdialenosť o pol metra menšia, než ako ju nameral on. Aj v

minulosti sa stretol s tým, že geometrické plány Ing. E. boli zlé, keď zistil rozdiel 1 meter, nemohol s
tým nič robiť, geometrické plány, ktoré sú zapísané na katastri opravovať nechce a po predložení jeho
geometrického plánu č. 178/2004 nemal problém si ho dať zapísať, hoci bol v rozpore s geometrickým
plánom Ing. E.. Geometrický plán č. 20/2009 objednala manželka žalobcu, keďže časť svojho pozemku
darovali synovi a chceli si to majetkovo usporiadať. Potvrdil, že on vypracovával geometrické plány č.

178/2004 aj č. 20/2009. Čo sa týka bodu 193-28 v meračskom náčrte č. 193, ktorý bol vypracovaný v
súvislosti s geometrickým plánom č. 209/203, tento bod č. 193-28 predkladaný katastru v písomnom
vyhotovení chýba a ani v elektronickej podobe ho kataster nemusí mať evidovaný. Aj keby ho kataster
evidovaný nemal, Ing. Bebjaková nemusela mať problém na katastri s overením geometrického plánu
č. 258/2006, keď vychádzala z ním nameraného bodu 193-28, pretože kataster neoveruje jednotlivé

namerané body, ale overuje zákres katastrálnej mapy a podlomenia parciel. Čo sa týka geometrického
plánu č. 20/2009, tu z jednej parcely vyhotovoval dve parcely na základe požiadaviek objednávateľa
a s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi nejednal. Keď Ing. Bebjaková do geometrického plánu č.
258/2006 prebrala ním nameraný bod č. 193-28, čerpala z ich firemnej databázy a vie, že tento bod si
aj v teréne preverovala.

22. Svedkyňa F.. G. G., geodetka uviedla, že v roku 2006 ju požiadala manželka žalobcu, aby
vypracovala geometrický plán, ktorým zameria spoluvlastnícky podiel žalobcu v podiele 1/4 podľa
pozemnoknižnej vložky č. 1553 v katastrálnom území Veľký Cetín. Dňa 13.11.2006 išla do terénu,
aby zistila a zamerala skutočný stav. Na mieste samom videla existujúce oplotenie medzi dvoma

nehnuteľnosťami, ktoré oddeľovalo záhradu žalobcu a záhradu žalovaných, toto oplotenie nebolo nikým
spochybňované, za oplotením, teda v extraviláne bola hranica medzi dvoma pozemkami len zaoraná, aj
v extraviláne zistila užívací stav. V kancelárii následne oddelila, ktorá mala patriť právnym predchodcom
žalobcu, aby vyšla výmera, vpredu sa napojila na existujúce oplotenie ako na začiatočný bod a tak aby
dodržala výmeru viedla deliacu čiaru až do zadnej časti nehnuteľnosti, teda k potoku. Geometrický plán

jej vyšiel v zadnej časti tak, že žalobcovi patrí viac, než bola v skutočnosti zaoraná hranica. Následne
išla do terénu a rozmiestnila tam kolíky, pričom kolík nedávala pri posledný stĺp oplotenia, kolíky dávala
len v extraviláne, kde bola hranica určená len zaoraním a posledný kolík nabila za potokom. V kancelárii,
keď spracúvala v teréne získané údaje musela vychádzať z geometrického plánu č. 178/04, ktorý
bol zapísaný do katastra nehntueľnosí, tento plán bol pre ňu smerodajný a musela ho rešpektovať.

Oplotenie, ktoré bolo v záhradách nebolo nové, toto nikto nespochybňoval. To, že medzi oploteniami je
podľa geometrického plánu č. 258/2006 šírka zameraného pozemku 22,90 m, hoci v skutočnosti bola
na mieste samom nameraná šírka 22,54 m sa dá vysvetliť len tak, že bolo manipulované s plotom.
V extraviláne žalobca užíval menej než mal právne, pričom rozdiel bol asi jeden meter. Ak by sadržala len skutkového stavu, žalobcovi by nevyšiel jeho 1/4 podľa podielu v pozemkoknižnej vložke. Z
geometrických plánov ju zaujímal len ten posledný, a to geometrický plán č. 178/2004, geometrický plán
Ing. E. z roku 1975 si pozrela tiež a zistila v ňom matematické chyby. Žalobca a žalovaní mali vysadené

rôzne plodiny, bola tam zaoraná brázda, bolo dobre vidieť ako sa čo v teréne užívalo a žalobca užíval
menej ako podľa výmere v pozemnoknižnej vložke. Žalovaných k vyhotoveniu geometrického plánu
neprizvala,nebolotojejpovinnosťouanemalavedomosťanioichvzájomnýchvzťahoch.Žalovaníneboli
prítomí ani pri vytyčovaní hranice. Geometrický plán je len technická záležitosť a jeho vypracovaním sa
nikomu do vlastníctva nezasahuje. Začiatočné body extravilánu sa nachádzali na oplotení, zameriavala

vzdialenosť medzi dvomi plotmi. Tolerancia je +- 14 cm. Rozdiel 47 cm sa dá vysvetliť len tak, že sa
manipulovalo s plotmi. Svedkyňa ďalej uviedla, že zistila, že žalovaní pred potokom užívajú asi o 1 meter
viac ako im patrí, teda užívali asi 1 m z pozemku žalobcu. Ona im ich časť zúžila len asi o 80 cm, tak
aby predišla susedským sporom. Za potokom potom pridala žalobcovi, hoci sa to za potokom neužíva.
Pozemok žalobcu a pozemok Kóšových zameriavala spolu, pretože musela rozdeliť pozemok medzi
štyroch podielových spoluvlastníkov, teda na štyri časti a u H. bola pozemnoknižná hranica. Je pravdou,

že H. majú rovnakú šírku pozemku na začiatku extravilánu i na konci extravilánu, pozemok žalobcu
musela zúžiť kvôli užívaciemu stavu, aby veľmi nezasiahla do užívacieho stavu žalovaným, ktorí boli
posunutí do právnej hranice žalobcu.

23. Počas ohliadky na mieste samom vykonanej dňa 7.6.2012 za prítomnosti strán sporu, ich právnych

zástupcov a geodetky Ing. G. Bebjakovej geodetka Ing. G. vykonala kontrolné meranie, šírka pozemku
žalobcu na začiatku extravilánu, a to od plota susedov z ľavej strany (od Kóšových) po oplotenie od
strany žalovaných bola zameraná v rozsahu 22,90 m a geodetka osadila do zeme kolík. Uviedla, že
rovnakú šírku pozemku žalobcu zamerala aj pri vyhotovovaní geometrického plánu v roku 2006 v tom
čase bol v mieste, kde teraz osadila kolík, posledný stĺpik oplotenia. Teraz osadený kolík zasahuje 50

cm do pozemku žalovaných, teda je pravdepodobné, že od roku 2006 bolo s plotom manipulované.
Žalovaní majú na LV výmeru stanovenú na základe komplexnej údržby, keď sa v obci zameriavala
celá ulica kvôli užívaciemu stavu a daniam, geometrický plán žalovaní vyhotovený nemali. Podľa
komplexnej údržby by mali mať Kóšoví šírku pozemku 23,90 m, žalobca šírku 22,30 m a žalovaní
šírku 21,20 m. Podľa geometrického plánu z roku 2006 namerala žalobcom pozemok široký 22,90

m, ako aj pri dnešnom meraní a žalovaným namerala šírku pozemku 21,75 m. Právni predchodcovia
strán sporu si síce rozdelili pôvodnú parcelu na 4 diely, ale každý diel bol rôznej šírky, teda 4 nimi
užívané parcely, neboli rovnako široké. Traja podieloví spoluvlastníci užívajú výmeru 2054 m2, 2080
m2 a 2076 m2 a žalovaní by mali podľa výmery v LV užívať výmeru 1952 m2, ale v skutočnosti
užívajú viac cca o 80 m2. Ak by od nameraného stĺpika viedla kolmicu až do extravilánu, hranica by

zasahovala šikmo do pozemku žalovaných, preto geodetka prispôsobila geometrický plán výmere podľa
LV a užívacieho stavu. Geodetka bola jednoznačne toho názoru, že keď zameriavala užívací stav v roku
2006 pri vyhotovovaní geometrického plánu, hranica pozemku bola tam, kde dnes osadila stĺpik, teda
zasahovala cca 50 cm do pozemku žalovaných a keďže dnes je užívací stav iný, muselo byť s oplotením
manipulované, niekto posledný stĺpik oplotenia posunul do pozemku žalobcu.

24.Žalobcapočasmiestnejohliadkydňa7.6.2012uviedol,žeonstĺpikyoplotenianevykýval,anisplotom
nemanipuloval, urobil by chybu, keby bol stĺpiky oplotenia posunul do svojho pozemku a tým si zmenšil
výmeru.

25. Žalovaný v 3.rade počas miestnej ohliadky uviedol, že stĺpiky oplotenia na začiatku pozemku od
cesty, teda medzi domami majú vybudovaný aj základ, ale posledných 5 stĺpikov oplotenia smerom
k extravilánu je osadených bez základu a žalobca posledných 5 stĺpikov vykýval a nahol smerom do
pozemku žalovaných, lebo si chcel pozemok zväčšiť podľa geometrického plánu z roku 2006. Aj z
fotografie je zrejmé, že žalobca vykyvoval stĺpik oplotenia. Uviedol, že nie je pravdou, že by posledný

stĺpik oplotenia bol niekedy osadený na tom mieste, ako dnes geodetka osadila kolík. Posledný stĺp
oplotenia bol osadený v mieste, kde teraz ostal už len jeho pozostatok, teda podľa neho je šírka pozemku
žalobcu22,47mažalobcanemôžemaťpozemokširoký22,90m,akotonaohliadkeaajvgeometrickom
pláne uviedla geodetka. Skutočnosť, že každý pozemok (vytvorený z pôvodného pozemku) má inú šírku,
vysvetliť nevie. K zameraniu geometrického plánu, o ktorý žalobca opiera svoj nárok neboli prizvaní a

s hranicou pozemkov vytýčených týmto geometrickým plánom nesúhlasia. Rovnaký názor vyslovila aj
žalovaná v 2.rade. Táto poukázala na iné, aj trestné konania, ktoré sú vedené voči žalobcovi a aj jeho
manželke a z ktorých je zrejmé, ako sa správajú.26. V znaleckom posudku č. 1/2015 zo dňa 17.8.2015 vypracovaného F.. I. G., súdnym znalcom v
odbore geodézia a kartografia znalec uviedol, že vlastnícka hranica sporných parciel číslo 4984/30
orná pôda vo výmere 5874 m2 a 5010/2 orná pôda vo výmere 480 m2 zapísaných na LV č. 3217 bola

vytýčená geometrickým plánom Ing. Bohuslavou Bebjakovou dňa 5.12.2006 overeným dňa 15.12.2006
Správou katastra Nitra. Po prekontrolovaní a kontrolnom zameraní údajov tohto geometrického plánu
znalec zistil, že táto hranica je určená správne. V znaleckom posudku znalec uviedol, že dňa 30.6.2015
a 21.7.2015 vykonal miestnu ohliadku, ktorej sa zúčastnili: žalobca Štefan Mészáros so zástupkyňou
advokátky JUDr. Márie Jakubíkovej JUDr. Luciou Lehmanovou, žalovaní v 1. - 3. rade zastúpenými Mgr.

Petrom Miklóssym. Na požiadanie strán sporu dňa 30.6.2015 zameral skutočný stav parciel meračským
pásmom, pretože nedošlo k spojeniu GPS prístroja. Následne dňa 21.7.2015 prijímačom TOPCON
GRS-1 vykonal meranie pripojené na sieť permanentných referenčných staníc GNSS-SKPOS. Dňa
24.7.2015 bolo potrebné GPS prístroj naplniť novým softvérom, pričom mu bolo súčasne servisnou
službou doporučené vykonať nové kontrolné meranie, ktoré vykonal dňa 28.7.2015 bez oznámenia
účastníkom sporu.

27. Právny zástupca žalovaných vo vyjadrení k znaleckému posudku č. 1/2015 Ing. Vojtecha Bindera
uviedol, že so závermi znaleckého posudku nesúhlasí, záver znaleckého posudku namieta aj z dôvodu,
že znalec dňa 28.7.2015 vykonával miestnu ohliadku a geodetické merania na mieste samom bez
prítomnosti žalovaných, resp. ich právneho zástupcu, čo znalec uvádza aj v samotnom znaleckom

posudku, ďalej však už neuvádza, že toto meranie bolo realizované za prítomnosti žalujúcej strany
ale bez prítomnosti žalovanej strany. Strany sporu majú rovnaké procesné práva, a preto z dôvodu
objektívnosti mali mať možnosť byť prítomní pri všetkých miestnych ohliadkach. Ďalej poukázal na
nerešpektovanie zadania znalcovi zo strany súdu, znalec nerešpektoval užívací stav predmetných
susediacich nehntueľností. Začiatok hranice pozemkov v extraviláne musí byť totožný s koncom hranice

pozemkov v intraviláne a toto napojenie posúdil znalec zle, znalec nevychádzal z tohto, čo je na mieste
samom dané a umelo nakreslil inú hranicu ako tú, ktorá je na mieste samom tvorená existujúcim a
nesporným oplotením. Hranica medzi pozemkami strán sporu tak v intraviláne ako aj v extraviláne bola
vytváranáprirodinnejdeľbevčase,kedynadanommiesteboliholépozemkybezplotov.Jeúplnezrejmé
a logické, že právni predchodcovia strán túto hranicu vytvárali rovno ako rovnú spojnicu medzi bodom na

začiatku pozemku od ulice a bodom na konci pozemku pri potoku. Pri rodinnej deľbe nemohla vzniknúť
hranica s viacerými lomovými bodmi. Právne reálnou deľbou nadobudli pôvodní podieloví spoluvlastníci
vlastnícke právo k novovytvoreným rozdeleným pozemkom. Bolo by protiprávne teraz geometrickými
plánmi vytvárať umelo inú hranicu ako tú, ktorá vznikla pri reálnej deľbe. Právny zástupca žalovaných
súdu za účelom koplexného posúdenia otázky spornej hranice súdu predložil znalecký posudok č.

1/2017 Ing. Yvety Strhanovej.

28. Zo záveru znaleckého posudku č. 1/2017 zo dňa 6.2.2017 Ing. Yvety Strhanovej vyplýva, že
vlastnícke právo v prospech Štefana S. bolo do evidencie nehnuteľností zapísané na LV č. 598
na podklade rozsudku OS Nitra 8C/9/76-8 pod číslom zmeny 6/1976. V odôvodnení rozsudku je

uvedené, že pozemnoknižné zápisy nezodpovedajú skutočnému a ani vlastníckemu stavu, lebo právni
predchodcovia účastníkov a aj účastníci tohto konania asi v roku 1930 v rámci rodinnej deľby
nehnuteľnosť reálne rozdelili a v takomto rozdelenom stave nehnuteľnosti pokojne užívajú v tých
istých rozmeroch ako od roku 1930. Na LV č. 598 boli zapísané nehnuteľnosti parcelné č. 4364/1
a č. 4364/6. Technickým podkladom k rozsudku bol geometrický plán č. 762-400-75. Pôvodne boli

nehnuteľnosti kratšie a zadná šírka bola o rozmere 22,37 m. V skutočnosti medzi zameranými plotmi
je v miestne zadnej hranice rozmer 22,44 m (viac o 0,07 m = 7 cm). Vlastnícke právo v prospech
Vincenta Mészároša bolo do evidencie nehnuteľností zapísané na LV č. 1148 na podklade rozsudku OS
Nitra 14C/38/84 pod číslom zmeny 72/1984. V odôvodnení rozsudku je uvedené, že išlo už v prírode o
vydelenú časť nehnuteľností, pretože medzi pôvodnými pozemnoknižnými vlastníkmi dávno v minulosti

došlo k dohode o reálnej deľbe nehnuteľnosti. Na LV č. 1148 boli zapísané nehnuteľnosti parcelné
č. 4363/1 a 4363/3, 4363/4. Technický podklad - geometrický plán nebol vyhotovený. Hranica medzi
nehnuteľnosťami parcelné č. 4364/1, 4364/6 a 4363/1, 4363/3, 4363/4 bol určená pri zápise zmeny č.
6/1976 podľa geometrického plánu č. 762-400-75. Súčasná vlastnícka hranica medzi nehnuteľnosťami
reg. C KN č. 4963/1, 4963/3, 4963/4, 4963/6 a 4964/1, 4964/5, 4964/6, 4964/9, 4964/10,4964/12,

4964/30, 5010/2 bola určená podľa geometrických plánov uvedených v prílohách č. 10 až 15 znaleckého
posudku. Prvý bol zapísaný geometrický plán 11760346-209/2003 vyhotovený 5.11.2003, kde 27.2.2012
bol dodatočne určený bod 193-28, ktorý bol použitý aj v geometrickom pláne č. 11760354-258/2006
vyhotovený 5.12.2006. Zadná oplotená hranica k roli bola určená na rozmer 22,90 m (zo súradníc22,93 m), no v skutočnosti je po oplotenej hranici rozmer 22,55 m (zamerané v roku 2008), 22,47 m
(zamerané v roku 2017). Rozdiel je 0,35 m až 0,43 m (v porovnaní zo súradníc je rozdiel 0,38 až 0,46 m).
V geometrickom pláne č. 11760354-258/2006 je novovytvorená parcela reg. C KN č. 4984/30 zakreslená

ako pokračovanie jestvujúceho oplotenia medzi parcelami č. 4694/10 a 4963/3. V skutočnosti bol bod
č. 193-28 vytýčený na mieste samom o 0,38 m vedľa oplotenia do užívania vlastníkov zapísaných na
LV č. 1149. Geometrickými plánmi v prílohách č. 10, 12, 14 znaleckého posudku s nesprávne použitým
bodom 193-28 bola preurčená hranica bez právneho podkladu, ktorá bola určená podľa OS Nitra
8C/9/1976-8 pod číslom zmeny 6-1976, kde technickým podkladom bol geometrický plán č. 762-400-75.

Geometrický plán č. 11760354-258/2006 je potrebné prepracovať - vyhotoviť nový geometrický plán na
úpravu hranice napojením na skutočné oplotenie v súlade s právnymi listinami - rozsudkami OS Nitra
8C/9/1976 a 14C/38/1984, na podklade ktorých boli založené vlastnícke práva. Zároveň je potrebné
opraviť súradnice bodu č. 193-28, ktorý určuje v geometrických plánoch oplotenú hranicu, avšak bol
označený v skutočnosti mimo dovolenej odchýlky dreveným kolíkom 0,38 m od oplotenia.

29. Právna zástupkyňa žalobcu sa k znaleckému posudku Ing. Yvety N. č. X/XXXX zo dňa 6.2.2017
vyjadrila v podaní zo dňa 14.3.2017, v ktorom uviedla, že znalkyňa v posudku spracovala históriu
jednotlivýchparcieldostatočnepodrobne,dokoncanadrámecsvojichoprávnení,mázato,žeposúdenie
otázky vlastníckeho práva je výlučne v právomoci súdu a znalcovi neprislúcha robiť právne závery.
Vypracovaný znalecký posudok Ing. C. N. nepovažuje za kontrolný znalecký posudok, tento nijako

nespochybňuje závery znaleckého posudku č. 1/2015 znalca Ing. Vojtecha Bindera, ktorého do konania
pribral súd. Otázku určenia priebehu vlastníckej hranice, ktorá prechádza sporným polohovým bodom
193-28 nie je možné v tomto konaní riešiť. Pokiaľ sa žalovaní vyjadrili tak, že nespochybňujú samotný
nárok žalobcu na 1/4-inu nehnuteľností, súd by mal rozhodnúť tak, že žalobe vyhovie. Pokiaľ sa žalovaní
mienia vzájomnou žalobou domáhať zmeny priebehu hraníc medzi medzi žalovanými nehnuteľnosťami

a susednými nehnuteľnosťami parc. č. 4961, 4962 a 4963 v katastrálnom území Veľký Cetín, je zrejmé,
že nie je splnená podmienky aktívnej vecnej legitimácie žalobcov z dôvodu existencie nerozlučného
spoločenstva podľa ust. § 77 CSP. Právna zástupkyňa žalobcu ďalej zdôraznila, že žaloba o neplatnosť
osvedčenia o právne významnej skutočnosti vydaného notáromvo forme notárskej zápisnice nemá
oporu v platných právnych predpisoch.

30. Podaním zo dňa 4.9.2017 právny zástupca žalovaných žiadal pripustiť zmenu vzájomnej žaloby
tak, aby súd určil hranicu medzi pozemkom zapísaným Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, v
LV č. 2912 pre katastrálne územie Veľký Cetín ako pozemok s parcelné č. 4964/10 (parcela registra C
evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku záhrady vo výmere 450 m2, a pozemkom zapísaným

Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, v LV č. 1149 pre katastrálne územie Veľký Cetín ako
pozemok s parcelným č. 4963/3 (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku
záhrady vo výmere 934 m2, medzi pozemkom zapísaným Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor,
v LV č. 3217 pre katastrálne územie Veľký Cetín ako pozemok s parcelným č. 4984/30 (parcela registra
C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku orná pôda vo výmere 5874 m2, a pozemkami

zapísanými Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, v LV č. 2311 pre katastrálne územie Veľký Cetín
ako pozemok s parcelným č. 4963 (parcela registra E evidovaná na mape určeného operátu), druh
pozemku orná pôda vo výmere 9272 m2 a pozemok s parcelným č. 4962 (parcela registra E evidovaná
na mape určeného operátu), druh pozemku trvalé trávne porasty vo výmere 3179 m, medzi pozemkom
zapísaným Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, v LV č. 3217 pre katastrálne územie Veľký Cetín

ako pozemok s parcelným č. 5010/2 (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku
orná pôda vo výmere 480 m2, a pozemkom zapísaným Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, v
LV č. 2311 pre katastrálne územie Veľký Cetín ako pozemok s parcelným č. 4961 (parcela registra E
evidovaná na mape určeného operátu), druh pozemku trvalé trávne porasty vo výmere 1212 m2, tak ako
bude táto hranica zakreslená v geometrickom pláne, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozsudku.

Zároveň navrhol, aby súd pripustil, aby do konania na strane žalovaných vstúpili ďalšie subjekty, a to
I. S., nar. XX.X.XXXX, H. S., nar. X.X.XXXX, S. H., nar. XX.X.XXXX, P. S., nar. 27.X.XXXX, I. Z., nar.
XX.XX.XXXX, Z. H., nar. XX.X.XXXX a F.. Y. S., nar. XX.X.XXXX.

31. K podanému znaleckému posudku č. 1/2017 zo dňa 6.2.2017 bola na pojednávaní vypočutá

znalkyňa Ing. Yveta Strhanová, ktorá uviedla, že zápis vlastníctva v prospech žalobcu bol do evidencie
nehnuteľnosti vykonaný pod č. zmeny 6/1976 na podklade rozsudku 8C/9/76-8, kde bol technickým
podkladom geometrický plán 762-400-75 (príloha č. 16 znaleckého posudku). Tento geometrický plán
znázorňuje rodinnú deľbu, t.j. zameriava jestvujúce oplotenie, ktoré ako je uvedené v rozsudku od roku1930 nebolo menené a tento geometrický plán toto oplotenie aj zameral. Vlastnícka hranica medzi
žalobcom a žalovanými bola určená na podklade tohto geometrického plánu s tým, že toto oplotenie
zamerala znalkyňa aj v roku 2008 a 2017 a zistila, že oplotenie je po rovnakej línii s tým, že žalobca aj

žalovaní sú posunutí do role zruba o 1,5 m. Vlastnícke právo v prospech žalovaných bolo do evidencie
nehnuteľnosti zapísané pod č. zmeny 72/1984 na podklade rozsudku 14C/38/84, kde nebol vyhotovený
technický podklad, ale zároveň sa znova uvádza reálna rodinná deľba a geometrický plán, ktorým bola
určená hranica bol geometrický plán 762-400-75, zapísaný pod č. zmeny 6/1976 v prospech žalobcu.
Problém nastal s určením hranice medzi účastníkmi konania vyhotovením geometrického plánu č.

209/2003, ktorý určuje parcelu 4964/9 a má pridelený záznam podrobného merania zmien 193. Body
č. 28 až 30 pre náčrt č. 193 neboli vytvorené, t.j. neboli odovzdané do katastra. Následne pri ostatných
geometrických plánoch sa začal používať podrobný bod 193-28, čiže bod ktorý nebol vytvorený ani
odovzdaný pri tomto geometrickom pláne. On bol odovzdaný až 27.2.2012, t.j. dodatočne s tým, že
do tohto obdobia bol používaný s tými istými súradnicami, ale tento bod 28 určuje koniec oplotenia
medzi žalobcom a žalovanými, ale ako vidieť na str. 15 znaleckého posudku na fotografii, tento bod

bol vyznačený dreveným kolíkom a nie je to koniec oplotenia. Vyznačenie kolíkom bolo realizované v
geometrickom pláne č. 258/2006, kde ale na tejto strane je znova náčrt z merania a v tomto náčrte bod
193/28 je zakreslený ako koniec oplotenia a nie je tam nakreslený vytýčenie kolíkom, pričom vyznačenie
kolíkmi je označené červenými guličkami. Tento bod bol prevzatý aj do mapy SPM - znamená súbor
prevzatýchmeraní.PričommapuSPMdostávajúibageodeti,atovdigitálnejforme.Nastrane22,príloha

č. 2.2 je uvedená Vektorová katastrálna mapa číselná SPM a modrou hrubou čiarou sú znázornené
hranice na bod 193-28. Tento bod je oficiálne záväzný údaj v katastri a určuje hranicu ako aj v intraviláne,
tak aj v extraviláne. Tým, že tento bod bol posunutý na ten kolík a bol predurčený, čiže tvári sa, že je
po oplotenie, ale v skutočnosti je to drevený kolík 38 cm od oplotenia nižšie, tak tým pádom sa narušila
hranica nielen v extraviláne ale aj v intraviláne. Vlastnícke práva, ktoré boli na základe rozsudkov a

staršieho geometrického plánu z roku 1975 boli zápisom geometrického plánu č. 258/2006 narušené,
resp. bola preurčená hranica v intraviláne. Danú skutočnosť uvádza aj katastrálna inšpekcia pod č.
OKI-5370/2012-740 Znalkyňa ďalej poukázala na bežnú prax pri zapisovaní geometrických plánov
do katastra nehnuteľností, uviedla, že keď geodet dáva geometrický plán na kataster za účelom jeho
overenia,dávahojednakvpapierovejformeajednakvelektronickejpodobe.Vtomtoprípadesastaloto,

že Ing. Hatala v roku 2003 vyhotovil geometrický plán v písomnej podobe, odovzdal ho aj v elektronickej
podobe ale bez bodu 193-28, toto doplnil až v roku 2012, to znamená 9 rokov po overení geometrického
plánu. Takto sa to určite nesmie robiť.

32. Uznesením č.k. 19C/136/2009-657 zo dňa 22.11.2017, právoplatným dňa 1.12.2017 súd nepripustil

zmenu vzájomnej žaloby navrhovanú právnym zástupcom žalovaných v podaní zo dňa 4.9.2017 a
zamietol aj návrh žalovaných na pristúpenie ďalšieho subjektu do konania.

33. Voči uvedenému uzneseniu č.k. 19C/136/2009-657 zo dňa 22.11.2017 podal právny zástupca
žalovaných dňa 18.12.2017 podnet na podanie dovolania generálneho prokurátora. Po preskúmaní

predmetného podnetu Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky bolo právnemu zástupcovi
žalovaných oznámené, že napadnuté uznesenie považujú za zákonné a podnet bol odložený bez prijatia
opatrenia prokurátora.

34.Podanímzodňa28.6.2018právnyzástupcažalovanýchpodalnávrhnazmenuvzájomnejžalobytak,

že žiadal, aby súd určil, že žalobca nespĺňa podmienky oprávnenej držby nasledovných nehnuteľností:
pozemok zapísaný Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, v LV č. 3217 pre katastrálne územie
Veľký Cetín ako pozemok s parcelným č. 4984/30 (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape),
druh pozemku orná pôda vo výmere 5874 m2; pozemok zapísaný Okresným úradom Nitra, katastrálny
odbor, v LV č. 3217 pre katastrálne územie Veľký Cetín ako pozemok s parcelným č. 5010/2 (parcela

registra C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku orná pôda vo výmere 480 m2; pozemok
zapísaný Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, v LV č. 3217 pre katastrálne územie Veľký Cetín
ako pozemok s parcelným č. 4964/5 (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 30 m2; pozemok zapísaný Okresným úradom Nitra, katastrálny
odbor, v LV č. 3224 pre katastrálne územie Veľký Cetín ako pozemok s parcelným č. 4964/12 (parcela

registra C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku zastavané plochy a nádvoria vo výmere
11 m2 tak, ako sú tieto podmienky uvedené v Notárskej zápisnici N 22/2009, NZ 4947/2009, NCR Is
4931/2009 spísanej dňa 18.02.2009 na Notárskom úrade JUDr. Evy Žebrákovej, notárom so sídlom v
Nitre, Kupecká č. 16.35. Podaním zo dňa 16.7.2018 právna zástupkyňa žalobcu vzala späť žalobný návrh voči žalovanej v
prvom rade a žalovanému v druhom rade a žiadala, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Dôvodom

čiastočného späťvzatia žaloby je, že v dedičskom konaní, vedenom na Okresnom súde Nitra pod č.
k. 13 D 44/2018 zo dňa 20.6.2018, právoplatnom dňa 20.06.2018 žalovaní v 1. - 3. rade dedili po
svojom právnom predchodcovi Vincentovi S., zomr. 17.10.2006 tak, že sporné nehnuteľnosti zdedila len
žalovaná v 2. rade - S. Hajduová. Žalovaní v 1. a 3. rade takto nemajú naliehavý právny záujem na
určovacej žalobe.

36. Na pojednávaní dňa 22.8.2018 súd zmenu petitu žaloby v zmysle návrhu právneho zástupcu
žalovaných zo dňa 28.6.2018 pripustil.

37. V záverečnom návrhu zo dňa 21.9.2018 právna zástupkyňa žalobcu poukázala na skutočnosť, že
žalovanívkonanínespochybňovalivlastníckeprávoneb.I.S.,otcažalobcukžalovanej1/4-inekcelkuna

citovaných nehnuteľnostiach. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní na Okresnom súde Nitra dňa
19.2.2014 uviedol, že žalovaní nespochybňujú výmeru a vlastnícke právo právneho predchodcu žalobcu
v 1/4-ine k celku na parcele č.5010/2 a č. 4984/30, ale spochybňujú hranice parciel. Keďže žalovaní
namietajúnesprávneosadenieplota,resp.rožnéhostĺpamedzipozemkamistránsporu,nesúladhranice
užívacej a hranice právnej medzi spornými pozemkami, majú nesprávne určenú hranicu pozemkov riešiť

v samostatnom konaní, kde by však museli vystupovať i ďalší vlastníci dotknutých pozemkov (LV č.
2912 pre katastrálne územie Veľký Cetín). Žalovaní nepopreli, dokonca v konaní potvrdili, že v minulosti
naozaj došlo k reálnej deľbe pozemkov, s tým, že sa pôvodné pozemnoknižné nehnuteľnosti zapísané
v pozemnoknižnej vložke č. 1553 pre katastrálne územie Veľký Cetín rozdelili na štyri rovnaké časti,
z ktorej 1/4-inu reálne užíval aj neb. Štefan S. a ďalšie časti pozemkov užívali neb. Vincent S. zomr.

17.10.2006 so svojou matkou neb. S. S. (právny predchodca žalovaných), Z. H. s manželkou a dedičia
po neb. M. Z.. H. žalobca vstúpil reálne do užívania nehnuteľností v prednej časti pozemkov od miestnej
komunikácie, vlastníci susedných nehnuteľností - Z. H. s manželkou z ľavej strany od hlavnej cesty a I. S.
st. z pravej strany už mali oplotenia svojich pozemkov riadne vybudované a rodinné domy postavené. S.
I. S. st. - Mária S. postavila rodinný dom v r.1955 a Z. H. postavil rodinný dom v r.1954. Žalobca s rodinou

sa nasťahoval do rodinného domu v r. 1978. Žiadne spory ohľadne hraníc pozemkov nikdy neboli do r.
2007. Každý vedel, ktorú časť pozemkov v intraviláne i v extraviláne vlastní a užíva. V 70-tych a 80-tych
rokoch minulého storočia prebehli súdne konania na Okresnom súde Nitra o určenie vlastníckeho práva
k časti pozemkov, kde majú všetci postavané rodinné domy v intraviláne žalobcu a právneho predchodcu
žalovaných - neb. Vincenta S. st. Nikto z účastníkov týchto súdnych konaní nevzniesol žiadne námietky

k vydržaniu vlastníckeho práva. Žalobca si usporiadal pozemkové nehnuteľnosti pri rodinnom dome v
intraviláne obce v konaní na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 8 C 9/1976 podľa geometrického plánu
Strediska geodézie Nitra č. 762-400-75 vypracovaného geodetom Ing. Elemírom Hornickým. V tomto
súdnomkonaníbolopreukázané,ženehnuteľnostipôvodneevidovanévpozemnoknižnejvložkeč.1553
pre katastrálne územie Veľký Cetín boli reálne rozdelené na 4 rovnaké časti už pred r.1930 a s poukazom

na ust. § 115, 116 zák.č.141/50 Zb. z. stredného Občianskeho zákonníka bolo určené vlastnícke právo
žalobcom titulom vydržania. Právny predchodca žalovaných - Vincent S. st. si určil tiež vlastnícke
práva k nehnuteľnostiam pri svojom rodinnom dome v intraviláne obce, ktoré reálne užíval v súdnom
konaní na Okresnom súde Nitra pod sp.zn.14 C 38 /1984. V rozsudku Okresný súd Nitra konštatoval,
že spoluvlastníctvo tak, ako je zapísané v Pozemkovej knihe pri pozemnoknižnej vložke č. 1553 pre

katastrálne územie Veľký Cetín už oddávna nejestvuje, min. od r.1930, pretože bolo zrušené dohodou
spoluvlastníkov v dobe, keď na Slovensku platilo „Uhorské obyčajové právo“ do 1.1.1951. Podľa
ustanovení Uhorského obyčajového práva mohla byť platne uzavretá dohoda o zrušení spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam aj „ústne„ vyžadovalo sa však, aby každý zo spoluvlastníkov svoju vôľu prejavil
nepochybne, prípadne sa ujal užívania v prírode vydelenej časti nehnuteľností. Strany si v týchto

súdnych konaniach navzájom dosvedčili dobromyseľné a nerušené užívanie nehnuteľností. Žalobca si
dával už v tej dobe robiť geometrický plán, sused - neb. Vincent Mészáros st. si vysporiadal intravilánové
pozemkové nehnuteľnosti len na základe Identifikácie parciel Strediska geodézie Nitra. Spory ohľadom
hranice pozemkov medzi stranami začali od r.2007, presnejšie od 1.12.2007, kedy susedia žalobcu
v jeho neprítomnosti vyhodili betónové stĺpiky a oplotenie na jeho pozemok, dovtedy rešpektovanej

hranice. Vec bezodkladne oznámili na OO PZ vo Vrábľoch, kde po pol roku vec postúpili na Okresné
riaditeľstvoPZvNitre,kdebolavecvedenápodč.k.ORP-45/NR-P-2008dostratena,keďžepáchateľbol
neznámy. Podali podnet aj na Okresnú prokuratúru v Nitre, kde vec bola odložená. Okresná prokuratúra
Nitra dospela k záveru, že nebol zistený zákonný dôvod na uplatnenie prokurátorských opatrení,preto podnet žalobcu ako neodôvodnený odložila. Žalovaní nespochybnili relevantne v priebehu celého
konania reálnu deľbu sporných nehnuteľností z r. 1930 a takisto nespochybnili žiadnymi relevantnými
dôkazmi nárok neb. otca žalobcu v 1/4-ine k celku na sporných nehnuteľnostiach v katastrálnom území

Veľký Cetín. Predmetom sporu sú nehnuteľnosti nachádzajúce v extraviláne, mimo zastavaného územia
obce, kde najbližších 20 - 30 rokov nehrozí žiadna výstavba, ani zmena územného plánu obce. Pozemky
sa využívajú na pestovanie poľnohospodárskych plodín a t.č. sú dlhodobo v prenájme - SHR. V dávnej
minulosti, ani v súčasnosti nie sú pozemky oplotené, čo vzhľadom výmeru hraníc parciel ani nie je
možné. Čo sa týka námietok žalovaných k chýbajúcemu polohovému určeniu bodu č.193-28 pri zápise

geometrického plánu č. 258/2006, Úrad geodézie, kartografie a katastra SR v svojom stanovisku zo
dňa 18.9.2012 uviedol, že túto skutočnosť nemožno považovať za porušenie všeobecne záväzných
právnych predpisov. Aj podľa Vyjadrenia MNV vo Veľkom Cetíne zo dňa 08.01.1976 sa uvádza, že
parcely č.4964/1, 4964/2, 4964/4 a parcely č. 4964/6 sa užívajú rozdelené od r. 1930, kedy prišlo medzi
bývalýmispoluvlastníkmikreálnejdeľbevrámci„rodinnejdohody“.PodľaUhorskéhoobyčajovéhopráva
(ďalej len „UOP“) pre nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam sa vyžadovala neprerušená držba

v trvaní 32 rokov. Podľa ust. § 116 ods.1 tzv. „stredného Obč. zákonníka“ zák.č.141/1950 Zb.z. (ďalej
len „SOZ“) pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bola potrebná 10-ročná vydržacia
doba. Ako vyplýva aj z ust. § 566 ods.2 SOZ vydržacia lehota, ktorá začala plynúť pred 1.januára
1951 sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu najneskôr uplynutím tejto kratšej lehoty, počínajúc
1.januárom 1951, t.j. k 1.januáru 1961. Podľa UOP platného na území Slovenska do 31.decembra

1950 sa vyžadovala dobromyseľnosť pri vstupe do držby. Vydržanie bolo možné voči každému, aj voči
spoluvlastníkovi, pričom dobromyseľnosť bola potrebná po celú vydržaciu dobu. Zákonom stanovené
podmienky vydržania podľa SOZ boli: a/ existencia držby veci z toho hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá
ako s vlastnou a či je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, b/ uplynutie
ustanovenej doby, v ktorej má oprávnený držiteľ vec v držbe, c/ spôsobilosť predmetu vydržania. Žalobca

má za to, že jeho právny predchodca, neb. Štefan S. vydržal sporné nehnuteľnosti najneskôr k 1.januáru
1961. Všetky námietky pôvodne žalovaných po r. 2007 neboli už spôsobilé tento stav zmeniť, ani
Znalecký posudok č.1/2017 geodetky Ing. Yvety Strhanovej. Právna zástupkyňa žalobcu navrhuje, aby
súd žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel a protinávrh žalovaných zamietol.

38. Právny zástupca žalovaných v záverečnej reči poukázal na nesprávne určenú hranicu medzi
pozemkami sporových strán v geometrických plánoch, ktoré sú podkladom pre určenie vlastníckeho
právapožadovanévkonanížalobcom.Pôvodnejreálnejdeľbepozemkovmedziprávnymipredchodcami
sporových strán geometrické plány žalobcu, ktoré boli podkladom pre spísanie notárskej zápisnice,
nezodpovedajú. Pri zakreslení reálnej deľby pozemkov nestačí dodržať len výmeru pripadajúcu na

spoluvlastnícky podiel, ale najpodstatnejším je práve určenie hranice, pozdĺž ktorej bol pôvodný
pozemok reálne medzi susediacich spoluvlastníkov rozdelený a následne takto užívaný. V tomto
prípade pôvodné pozemky neboli medzi pôvodnými pozemkovoknižnými podielovými spoluvlastníkmi
oddelene užívané tak, ako je to zakreslené v geometrických plánoch žalobcu. Ak teda geometrické plány
žalobcu, resp. pozemky nimi vytvorené nezodpovedajú uskutočnenej reálnej deľbe, tak žalobca nespĺňa

podmienky oprávnenej držby pozemkov, tak ako sú tieto uvedené v Notárskej zápisnice N 22/2009. NZ
4947/2009. NCR Is 4931/2009 spísanej dňa 18. 02. 2009 na Notárskom úrade JUDr. Evy Žebrákovej,
notárom so sídlom v Nitre, Kupecká č. 16. Poukázal najmä na znalecký posudok č. 1/2017 znalkyne
Ing. Yvety Strhanovej, ktorý komplexne, s ohľadom na všetky zmeny v užívacom a právnom stave rieši
otázku spornej hranice medzi pozemkami sporových strán, zohľadňuje všetky relevantné skutočnosti a

presne, jednoznačne a konkrétne odpovedá na otázku o nesprávnosti geometrického plánu č. 258/2006.
Vlastnícke právo žalobcu k predmetným pozemkom bolo do evidencie nehnuteľností zapísané na
základe rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 8C/9/76 pod číslom zmeny 6/1976 spolu s geometrickým
plánom č. 762-400-75 ako technickým podkladom, ktorý správne znázornil rodinnú deľbu pozemkov
a jestvujúce oplotenie medzi pozemkami, teda hranicu medzi pozemkami sporových strán nemennú

od 30-tych rokov 20. storočia, kedy bola rodinná deľba týchto pozemkov uskutočnená. Vlastnícke
právo právneho predchodcu žalovaných bolo do evidencie nehnuteľností zapísané na základe rozsudku
Okresného súdu Nitra sp. zn. 14C/38/84 pod číslom zmeny 72/1984, pri ktorom nebol vyhotovovaný
nový technický podklad, ale bola použitá už určená hranica podľa geometrického plánu č. 762-400-75.
Znalkyňa pritom aj súčasným meraním zistila, že jestvujúce oplotenie je vedené po rovnakej línii ako bolo

vyznačené v predmetnom geometrickom pláne č. 762-400-75. Problém s nesprávnym určením hranice
medzi pozemkami sporových strán nastal až s novourčeným polohovým bodom 193-28 s nesprávnymi
súradnicami. Tento polohový bod s nesprávnymi súradnicami bol použitý aj v geometrickom pláne č.
258/2006, čo konštatovala aj katastrálna inšpekcia. Hranica medzi pozemkami sporových strán takv intraviláne, ako aj v extraviláne bola vytváraná pri rodinnej deľbe v čase, kedy na danom mieste
boli holé pozemky bez plotov. Je teda úplne zrejmé a logické, že právni predchodcovia sporových
strán túto hranicu vytvárali rovno - ako rovnú spojnicu medzi bodom na začiatku pozemku (od ulice)

a bodom na konci pozemku (pri potoku) ako rovnú priamku bez lomových bodov. Pri rodinnej deľbe
nemohla vzniknúť hranica s viacerými lomovými bodmi. Tak ako vtedy by to bol úplný nezmysel, aj
teraz akceptovať hranicu s lomovými bodmi je úplný nezmysel. Avšak teraz práve sporný geometrický
plán žalobcu, ktorý bol zároveň podkladom spornej notárskej zápisnice, evidentne na hranici medzi
pozemkami žalobcu a žalovaných viacero lomových bodov obsahuje a je tak evidentne nesprávny.

To, čo žalovaní od začiatku namietajú, je nesprávne zakreslenie hranice pozemkov v geometrickom
pláne č. 258/2006. Po vyhotovení predmetného geometrického plánu, v ktorom bola hranica medzi
pozemkami účastníkov konania vytýčená zle a v rozpore so skutočnosťou, teda v rozpore so skutočnou
hranicou danou priamkou existujúceho oplotenia, zo strany žalobcu, resp. jeho manželky, ktorá sa
napokon k tomu aj sama pri jednom z výsluchov na polícii priznala, bolo oplotenie medzi sporovými
stranami v zadnej časti záhrad odstránené. Dané skutočnosti jednoznačne potvrdzujú aj videozáznamy

premietnuté na pojednávaní dňa 31.1.2011. Týmto spôsobom, teda odstránením oplotenia sa žalobca
a jeho manželka snažia aj fyzicky posunúť hranicu medzi pozemkami na úkor žalovaných, t. j. zabrať
časť ich pozemku. A na to žalobcovi ako podklad slúži práve zlý geometrický plán č. 258/2006. ktorý
hranicu medzi pozemkami posúva do pozemku žalovaných. Pozemky vytvorené geometrickým plánom
č. 258/2006 Ing. Bohuslavy Bebjakovej vznikli len a len na základe želania žalobcu, takáto reálna deľba

nebola medzi pôvodnými pozemkovoknižnými spoluvlastníkmi nikdy uskutočnená. Tu sa totiž už jedná
o rozdelenie nielen medzi pôvodných pozemkovoknižných spoluvlastníkov, ale aj o rozdelenie približne
tej časti, ktorá by reálnou deľbou pripadala právnemu predchodcovi žalobcu, medzi žalobcu a jeho
syna. Žalobcovi nepatria predmetné pozemky tak, ako sú tieto definované nesprávnymi hranicami v
nesprávnych geometrických plánoch žalobcu. Prostredníctvom vzájomnej žaloby sa žalovaní domáhajú

nápravy nesprávneho zápisu spoluvlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam v katastri
nehnuteľností.Vprípadenesprávnostinotárskejzápisniceovydržanívlastníckehopráva.resp.vprípade
nesplnenia podmienok oprávnenej držby uvedených v notárskej zápisnici je práve žaloba o určenie
nesplnenia podmienok oprávnenej držby korektným a legitímnym prostriedkom nápravy, tak ako v
tomto prípade. Na základe vyššie uvedeného právny zástupca žalovaných žiada, aby súd na základe

čiastočného späťvzatia žaloby konanie vo vzťahu k žalovanej v 1. rade a žalovanému v 3. rade zastavil,
vo veci samej aby zamietol žalobu a zároveň vyhovel vzájomnej žalobe, tak ako bola zmena vzájomnej
žaloby pripustená uznesením na pojednávaní dňa 22.8.2018, zároveň žiada, aby súd priznal žalovaným
v 1. -3. rade náhradu trov konania.

39. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi a vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu,
výsluchom strán sporu, svedkov Jána H., N. H., Štefana A., P. S., S. H., F.. I. V., F.. S. E., F.. G.
G., znalkyne Ing. Yvety Strhanovej ako aj oboznámením listinných dôkazov, a to žaloby, výpisov z
LV č. 3217, 3224, notárskou zápisnicou č. N 22/2009, NZ 4947/2009 NCR Is 4931/2009, darovacou
zmluvou zo dňa 23.2.2009, výpisom z pozemkovej knihy č. PKV 1553, geometrickým plánom č.

258/2006 vyhotoveným Ing. Bohuslavou Bebjakovou, rozhodnutím Štátneho notárstva D-417/75-10
zo dňa 10.4.1975, rozhodnutím Štátneho notárstva 5D 220/88-17 zo dňa 27.9.1988, rozsudkom
Okresného súdu v Nitre č.k. 8C 9/76-8, vyjadrením MNV vo Veľkom Cetíne zo dňa 8.1.1976, vzájomným
návrhom žalovaných zo dňa 18.1.2010, vyjadrením žalobcu k vzájomnému návrhu žalovaných zo dňa
18.3.2010, stavebným povolením obce Veľký Cetín č. SP o537/2004-013-Po, rozhodnutím obce Veľký

Cetín o dodatočnom stavebnom povolení č. SP o607/2006-037-Po, geometrickým plánom č. 20/2009
vyhotoveným Ing. S. Hatalom, rozsudkom Okresného súdu v Nitre č.k. 14C 38/84-7, výpisom z LV č.
1148, č. 1149, poľným nákresom pre geometrický plán č. 762-400-75, dokladmi zaslanými Správou
katastra Nitra, a to rozsudkom Okresného súdu v Nitre č.k. 8C 9/76-8, výpisom z pozemkovej knihy
a výkazom plôch ku geometrickému plánu č. 762-400-75, výpismi z LV č. 3238, 3193, 3192, 3191,

3152, 3113, 3112, 2875, 2720, 2292, 2289, 2174, 2173, 2022, 2021, 1945, 1724, 1624, 1623, 1622,
1612, 1611, 1430, 1149, 521, 361, 50, 4372, 4154, 1293, 1645, 3224, 3217, 3211, 2756, 2311, 2266,
251, 2092, 2091, 1990, 1989, 1988, 1776, 1767, 1766, 1624, 1623, 1622, 1489, 1237, 927, 554,
358, 268, 1148, 1149, 1067, 1419, 720, 1645, 1575, 5525, vyjadrením žalobcu zo dňa 15.11.2010,
čestným prehlásením zo dňa 10.5.2009, podnetom na preskúmanie postupu policajta, sťažnosťou na

porušenie susedských vzťahov, zápisnicou z ohliadky na mieste samom zo dňa 16.11.2011, vyjadrením
žalovanej v 2. rade zo dňa 19.11.2010 s prílohami, fotografiami, osvedčením o dedičstve po neb.
Vincentovi S., zomr. 17.10.2006, č.k. 22D/1888/2006-11, vyjadrením žalovaných zo dňa 11.4.2011,
vyjadrením žalobcu zo dňa 28.7.2011, odvolaním žalobcu proti uzneseniu o uložení pokuty zo dňa4.8.2011, vyjadrením žalovanej v 2. rade zo dňa 8.10.2011 s prílohami, uznesením o začatí trestného
stíhania ČVS: ORP-921/1-OSV-NR-10 zo dňa 8.10.2010, obžalobou Okresnej prokuratúry Nitra č.k.
4Pv 359/2010, lekárskymi nálezmi, trestným rozkazom Okresného súdu Nitra, č.k. 21T/26/08-187,

uznesením o začatí trestného stíhania ČVS: ORP-2048/1-OSV-NR-2010 zo dňa 23.12.2010, vyjadrením
žalobcu zo dňa 12.10.2010, odvolaním žalobcu zo dňa 10.1.2012, vyjadrením žalobcu zo dňa 9.2.2012,
výpisom z LV č. 2756, 2311, rozhodnutím štátneho notárstva č.k. 6D 404/88-12 zo dňa 15.12.1988,
rozhodnutím štátneho notárstva č.k. D 1221/87-27 zo dňa 10.9.1987, osvedčením o dedičstve sp.zn.
D 3487/96 zo dňa 12.5.1998, osvedčením o dedičstve sp.zn. D 1529/01-81 zo dňa 9.5.2002, výzvou

JUDr. Dagmar Danóciovej, čestnými vyhláseniami, návrhom žalovaných na doplnenie dokazovania
zo dňa 23.2.2012, zápisníkom k záznamu podrobného merania zmien č. 280 ku GP č. 258/2006,
zápisníkom k záznamu podrobného merania zmien č. 193 ku GP č. 209/2003, odpoveďou Úradu
geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 10.4.2012, vyjadrením žalovaných zo dňa 19.4.2012,
zápisnicou o miestnej ohliadke zo dňa 7.6.2012, odpoveďou Úradu geodézie, kartografie a katastra
SR zo dňa 18.9.2012, vyjadrením žalovanej v 1. rade zo dňa 29.6.2013, vyjadrením žalobcu zo dňa

18.2.2013, vyjadrením a návrhom žalovaných na doplnenie dokazovania zo dňa 3.3.2014, odvolaním
žalovaných zo dňa 11.4.2014, vyjadrením žalobcu zo dňa 4.6.2014, znaleckým posudkom č. 1/2015
Ing. Vojtecha Bindera, vyjadrením žalobcu zo dňa 12.10.2015, vyjadrením žalovaných k znaleckému
posudku zo dňa 25.1.2016, vyjadrením žalobcu zo dňa 17.2.2016, vyjadrením Ing. Vojtecha Bindera
zo dňa 26.9.2016, vyjadrením žalobcu zo dňa 5.12.2016, vyjadrením žalovaných zo dňa 13.2.2017,

znaleckým posudkom č. 1/2017 Ing. Yvety Strhanovej, vyjadrenie žalobcu zo dňa 14.3.2017, zmenou
vzájomnej žaloby zo dňa 4.9.2017, vyjadrením žalobcu zo dňa 6.11.2017, podaním žalovaných na
podanie podnetu na dovolanie generálneho prokurátora zo dňa 18.12.2017, oznámením Generálnej
prokuratúry o spôsobe vybavenia podnetu zo dňa 16.1.2018, návrhom na zmenu vzájomnej žaloby zo
dňa 28.6.2018, uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 13D/44/2018-33, čiastočným späťvzatím žaloby

zo dňa 16.7.2018, vyjadrením žalovaných k čiastočnému späťvzatiu žaloby a k zmene vzájomnej žaloby
zo dňa 6.8.2018, záverečným návrhom žalobcu zo dňa 21.9.2018, doplnením záverečného návrhu
žalobcu zo dňa 28.9.2018, záverečnou rečou žalovaných zo dňa 9.10.2018 a z takto vykonaného
dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav:

40. Z evidencie nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Veľký Cetín, evidovaných
Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. 3217 súd zistil, že žalobca je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/4, a to: parcelné č. 4964/5 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2, parcelné č. 4984/30 - orná pôda o výmere 5 874 m2
a parcelné č. 5010/2 - orná pôda o výmere 480 m2. Z evidencie nehnuteľností nachádzajúcich sa v

katastrálnom území Veľký Cetín, vedených Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. 3224
zároveň súd zistil, že syn žalobcu Štefan S. a jeho manželka Karolína S. sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností, každý z nich vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/8, a to parcelné č. 4964/12 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 11 m2. Syn žalobcu I. S. a jeho manželka Karolína S. nadobudli
spoluvlastnícke podiely na uvedených nehnuteľnostiach od žalobcu titulom darovacej zmluvy zo dňa

23.2.2009.

41. Vlastnícke právo žalobcu k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam (parcelné č. 4964/5, 4984/30, 5010/2
a 4964/12) v podiele 3/4 k celku bolo do katastra nehnuteľností zapísané na základe Notárskej zápisnice
N 22/2009, NZ 4947/2009, NCR Is 4931/2009 spísanej dňa 18.2.2009 na Notárskom úrade JUDr. Evy

Žebrákovej, notárky so sídlom v Nitre.

42. V predmetnej notárskej zápisnici notárka osvedčila, že Štefan S., nar. 9.2.1937 splnil podmienky
vydržania a je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v obci Veľký Cetín, katastrálne územie Veľký
Cetín zamerané geometrickým plánom č. 258/2006 overeným Správou katastra v Nitre dňa 15.12.2006

pod č. 2052/06 ako parcela č. 4984/30 orná pôda o výmere 5874 m2 a parcela č. 5010/12 orná pôda
o výmere 480 m2 v podiele 3/4 k celku a nehnuteľnosti zamerané geometrickým plánom č. 20/2009
overeným Správou katastra Nitra dňa 9.2.2009 pod č. 191/09 ako parcela č. 4964/5 zastavané plochy
a nádvoria o výmere 30 m2 a parcela č. 4964/12 zastavané plochy o výmere 11 m2 v podiele 3/4
k celku. Novovytvorené parcely vznikli zlúčením a znovurozdelením nehnuteľností vedených pôvodne

v katastrálnom území Veľký Cetín na LV č. 2311 ako parcela č. 4965 trvalý trávny porast o výmere
3593 m2, parcela č. 4966 trvalý trávny porast o výmere 1125 m2 a na LV č. 2756 ako parcela č.
4964 orná pôda o výmere 8587 m2. Podiel 3/4 k celku predstavuje pri parcele č. 4984/30 výmeru
4405,5 m2, pri parcele č. 5010/2 výmeru 360 m2, pri parcle č. 4964/5 výmeru 22,5 m2 a pri parceleč. 4964/12 výmeru 8,25 m2. Predmetné nehnuteľnosti tak ako sú zamerané nadobudol Štefan S. v
roku 1975 na základe právoplatného dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva v Nite D 417/75,
právoplatného dňa 14.5.1975 po svojom otcovi neb. Štefanovi S., zomr. 17.2.1973. K reálnej držbe

medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi došlo v 30-tych rokoch 20. storočia. Jedná sa o
ornú pôdu za rodinným domom a plochu pred domom Štefana S., ktorý po smrti svojho otca pokračoval
v dobromyseľnej držbe nehntueľností.

43. Podkladom pre vyhotovenie uvedenej notárskej zápisnice bol geometrický plán č. 258/2006

vyhotovený Ing. Bohuslavou Bebjakovou, autorizačne overený Ing. Vladimírom Raškovičom dňa
5.12.2006, úradne overený Ing. Rudolfom Szombathom dňa 15.12.2006, ktorým boli vytvorené pozemky
parcelné č. 4984/30 a parcelné č. 5010/2. Podkladom pre vyhotovenie notárskej zápisnice a osvedčenie
jednotlivých v nej uvádzaných skutočností bol ďalej geometrický plán č. 20/2009 vyhotovený Ing.
Miloslavom Hatalom, autorizačne overený Ing. Miloslavom Hatalom dňa 26.1.2009, úradne overený Ing.
Rudolfom Szombathom dňa 9.2.2009, ktorým boli vytvorené parcely č. 4964/12 a č. 4964/5.

44. Z ďalej vykonaného dokazovania má súd preukázané, že hranice parciel vytvorené geometrickým
plánom č. 258/2006 neboli zakreslené správne.

45. Na uvedenú skutočnosť poukazovali žalovaní od samého začiatku súdneho konania. Žalovaní

opakovane uvádzali, že predmetné geometrické plány určujú hranicu medzi pozemkami sporových strán
tak, že neodzrkadľujú reálnu deľbu nehnuteľností, ktorá medzi právnymi predchodcami strán sporu
prebehla v 30-tych rokoch minulého storočia.

46.Ing.BohuslavaBebjaková,ktorápredmetnýgeometrickýplánvypracovávalanapojednávaníuviedla,

že pri vypracovaní geometrického plánu zistila, že žalovaní pred potokom užívajú asi o 1 meter viac ako
im patrí, ona sama im ich časť zúžila, hoci sama uviedla, že len o 80 cm, tak aby predišla susedským
sporom. Aj vzhľadom na uvedené vyjadrenie je zrejmé, že pri vyhotovovaní geometrického plánu č.
258/2006 geodetka sama posúvala hranice parciel tak, aby jej vyšla požadovaná výmera. Následne na
ohliadke sama potvrdila, že s oplotením muselo byť manipulované a aj pri výsluchu na pojednávaní

vysvetlila skutočnosť, že medzi oploteniami strán sporu je podľa geometrického plánu č. 258/2006
šírka zameraného pozemku 22,90 m, hoci v skutočnosti bola na mieste samom nameraná šírka
22,54 m len tak, že bolo manipulované s plotom. Uvedené vyjadrania samotnej geodetky jednoznačne
spochybňujú závery geometrického plánu a vytvárajú pochybnosti o správnosti zakreslených hraníc
medzi jednotlivými pozemkami.

47. Skutočnosť, že medzi právnymi predchodcami strán sporu v 30-tych rokoch 20. storočia prebehla
reálna deľba mal súd preukázanú z vyjadrenia Miestneho národného výboru vo Veľkom Cetíne zo dňa
8.1.1976, v ktorom predseda MNV potvrdil, že parcely č. 4964/1, 4964/6 4964/4 a 4964/2 nachádzajúce
sa v intraviláne obce Veľký Cetín sa užívajú rozdelené už asi od roku 1930, kedy došlo medzi bývalými

vlastníkmi k reálnej deľbe v rámci rodinnej dohody. Reálnu deľbu predtým spoločných nehnuteľností
potvrdili aj výpovede samotných strán sporu a viacerých svedkov.

48. Niekoľkí svedkovia súdu potvrdili a súdu sa zdá aj logické prijať záver, že v čase, kedy sa delili
holé pozemky, teda v 30-tych rokoch 20. storočia boli vytvorené rovné pásy bez lomových bodov.

Aj z uvedeného dôvodu je zrejmé, že hranice tak ako boli v 30-tych rokoch 20. soročia vytvorené a
následne užívané nekorešpondujú s hranicami vytvorenými geometrickým plánom č. 258/2006, v ktorom
už hranice rovné nie sú. Uvedenú skutočnosť v podstate zhodne potvrdili svedkovia Stanislav H., Štefan
A., František S., Margita H. keď uviedli, že pozemky boli pôvodne rovné, pretože orať sa dalo rovno.
Súdu nebol v konaní predložený nijaký dôkaz, ktorý by uvedený záver spochybnil.

49. Za rozhodujúci dôkaz potvrdzujúci záver o nesprávnosti geometrického posudku súd považuje
znalecký posudok č. 1/2017 Ing. Yvety Strhanovej. Uvedený znalecký posudok potvrdil nesprávnosť
vytvorenia polohového bodu 193-28, ktorý bol použitý aj v geometrickom pláne č. 258/2006.
Znalkyňa jednoznačne potvrdila, že skutočná hranica zodpovedajúca vlastníckemu a užívaciemu stavu

vymedzenému na mieste samom oplotením medzi pozemkami s parcelným č. 4963/3 a 4964/10
polohovým bodom 193-28 použitým v geometrickom pláne č. 258/2006 neprechádza. Tento polohový
bod bol určený nesprávne a bol nesprávne vytýčený na mieste samom tak, že hranicu posúva do
pozemku parcelné č. 4963/3, t. j. do pozemku žalovaných. Nesprávne použitým bodom 193-28 bolanesprávne predurčená hranica medzi parcelami, a to v rozpore s tým ako bola uskutočnená reálna deľba
nehnuteľností právnymi predchodcami strán, a teda v rozpore so skutočným užívacím stavom.

50. Závery o nesprávnosti určenia polohového bodu 193-28 boli potvrdené aj v informácii zaslanej súdu
Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky o vykonaní katastrálnej inšpekcie, ktorý
vykonal kontrolu autorizačného overenia geometrických plánov č. 126/2004, č. 157/2004, č. 178/2004,
č. 90/2007 a č. 258/2006 vyhotoveného Ing. Bohuslavou Bebjakovou, pričom zistil, že súradnice
podrobného bodu 193-28 sa nestali platnými údajmi katastrálneho operátu a nemali byť použité pri

vyhotovení geometrického plánu č. 258/2006 ako aj pri ďalších citovaných geometrických plánoch.
Bod 193-28 v evidencii Správy katastra Nitra neexistoval ako súčasť súboru súradníc podrobných
bodov súboru geodetických informácií katastrálneho operátu. Súčasťou súboru geodetických informácií
sa stal až po predložení doplnenia merania dňa 29.2.2012 v papierovej forme Ing. Miloslavom
Hatalom, na základe ktorého sa vykonala aktualizácia súboru STX vektorového podkladu po vykonaní
úradného overenia geometrického plánu č. 209/2003 Správou katastra, čo je nad rámec autorizovaného

overovateľa.

51. Zo znaleckého posudku Ing. Yvety Strhanovej č. 1/2017 ako aj z jej výsluchu na pojednávaní
jednoznačne vyplynul záver o nesprávnosti zakreslenia bodu 193-28 a tým aj nesprávnosti určenia
hranice medzi pozemkami strán v geometrickom pláne č. 258/2006, na základe ktorého žalobca

vymedzuje hranice nehnuteľností, ku ktorým žiada určiť vlastnícke právo svojho právneho predchodcu.

52. V tejto súvislosti súd pre úplnosť uvádza, že sa nestotožnil so závermi znaleckého posduku č.
1/2015 vypracovaného Ing. Vojtechom Binderom, ktorý síce potvrdil správnosť geometrického plánu
č. 258/2006 Ing. Bohuslavy Bebjakovej, uvedené však takmer neodôvodnil, resp. podľa názoru súdu

odôvodnil nedostačujúco.

53. Vlastnícke právo žalobcu k predmetným pozemkom bolo do evidencie nehnuteľností zapísané na
základe rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 8C/9/76 pod číslom zmeny 6/1976 spolu s geometrickým
plánom č. 762-400-75 ako technickým podkladom, ktorý správne znázornil rodinnú deľbu pozemkov a

jestvujúce oplotenie medzi pozemkami. Uvedeným rozsudkom Okresného súdu v Nitre, č.k. 8C/9/76-8
zo dňa 20.1.1976, právoplatným dňa 28.1.1976 súd určil, že žalobca (v predmetnom konaní ako žalobca
v 1. rade) je vlastníkom nehnuteľností parcelné č. 4964/1 záhrady o výmere 12,24 árov a parcelné č.
4964/6 záhrady o výmere 8 árov a Ján Kóša (ako žalobca v 2. rade) a Terézia H., rod. K. (v predmetnom
konaní ako žalobkyňa v 3. rade) sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehntueľností parcelné č. 4964/2

záhrada o výmere 11,23 árov a parcelené č. 4964/4 dom čp. 335 dvor o výmere 9,07 árov obce Veľký
Cetín podľa geometrického plánu číslo 762/400-75 zo dňa 31.10.1975 Strediska geodézie v Nitre.

54. Vlastnícke právo právneho predchodcu žalovaných bolo do evidencie nehnuteľností zapísané na
základe rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 14C/38/84 pod číslom zmeny 72/1984, pri ktorom nebol

vyhotovovaný nový technický podklad, ale bola použitá už určená hranica podľa geometrického plánu
č. 762-400-75.

55. Z vyjadrení strán sporu súd zistil, že ich vzájomné vzťahy sú napäté, strany sa navzájom osočujú,
urážajú, podávajú na príslušné orgány sťažnosti, trestné oznámenia a podnety. Kým žalobca viní zo

zhoršených susedských a medziľudských vzťahov žalovaných, žalovaní poukazujú na osočovanie a
invektívy zo strany žalobcu, ktoré sa majú zakladať na lživých tvrdeniach. Urážlivé tvrdenia žalobcu
považujú žalovaní za hrubý zásah do svojej občianskej cti a súkromia, podľa názoru žalovaných
sú to práve žalobcovia, ktorí konajú protiprávne a dopúšťajú sa voči nim skutkov, ktoré zo strany
príslušných orgánov boli kvalifikované ako trestné činy. Na druhej strane žalobca v priebehu konania

opakovane poukazoval na neustále zlé vzájomné susedské vzťahy zapríčinené správaním žalovaných,
žalovaných viní z nelegáleho vyhotovovania videozáznamov či fotodokumentácie, čím žalovaní vážne
zasahujú do súkromia žalobcov, z upriamovania pozornosti na nepodstatné irelevantné skutočnosti,
podrobné skúmanie staveného konania syna žalobcu, ktoré podľa neho s prejednávanou vecou nemá
nič spoločné. Žalobca ďalej poukazuje na neustále obťažovanie jeho osoby, osoby jeho manželky Lýdie

a ich ťažko chorého syna zo strany žalovaných. Žalovaná v 2. rade opakovane poukázala na nepravdivé
tvrdenia žalobcu, ktorý je podľa jej tvrdení agresívny a arogantný človek, ktorý podľa jej vyjadrení klame,
uráža, vyhráža sa im zabitím, poškodzuje ich majetok, kradne zo záhrady žalovaných a porušuje trestné
zákony.56. Zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa nasledovných právnych predpisov:

57. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností
strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z

osobitného predpisu.

58.Podľa§854zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkapokiaľniejeďalejuvedenéinak,spravujú
sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964, vznik týchto právnych
vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších
predpisov.

59. Podľa § 116 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. (v právnickej literatúre i praxi
nazývaný ako Stredný občiansky zákonník), vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju
drží oprávnene (§145) a nepretržite tri roky, ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba
desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu

dobu predchodcu.

60. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. držiteľom je, kto s vecou nakladá ako so svojou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

61. Podľa § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. ak je držiteľ do zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach
sa predpokladá, že držba je oprávnená.

62. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení vlastníctvo veci možno nadobudnúť

kúpnou, darovanou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

63. Podľa § 134 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka v platnom znení držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o nehnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak

ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe
právny predchodca.

64. Podľa § 144 ods. 1 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

65. Podľa § 145 ods. 1, 2 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

66. Vzhľadom k tomu, že v uvedenej veci bola podaná určovacia žaloba, súd sa ako prvoradou zaoberal

otázkou, či žalobca má naliehavý právny záujem na žalobou požadovanom určení, na existenciu
naliehavého právneho záujmu žalobcu na danom určení súd prihliadal z úradnej povinnosti. Procesnú
povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení práva zaťažuje
toho, kto sa tohto určenia domáha, t.j. žalobcu. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny
záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu

medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve
podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Žalobca sa žalobou domáha
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ku ktorým podľa jeho tvrdení má vlastnícke právo, avšak
ako vlastník uvedených nehnuteľností v zapísaný nie je. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to,
že žalobca v konaní osvedčil neliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetným

nehnuteľnostiam a ďalej sa zaoberal samotnou žalobou.

67. Naliehavý právny záujem mal súd preukázaný na aj na strane žalovaných, ktorí sa vzájomnou
žalobou domáhali určenia, že žalobca nespĺňa podmienky oprávnenej držby nehnuteľností bližšievymedzených v samotnej vzájomnej žalobe, a ktoré bezprostredne susedia s nehnuteľnosťami vo
vlastníctve žalovaných tak, ako sú tieto podmienky uvedené v Notárskej zápisnici N 22/2009, NZ
4947/2009, NCR Is 4931/2009 spísanej dňa 18.02.2009 na Notárskom úrade JUDr. Evy Žebrákovej.

68.Podmienkouúspešnostižalobyjevdanomradepreukázaniesplneniapodmienokvydržaniavzmysle
platných právnych predpisov. Za platnosti uhorského obyčajového práva sa vyžadovala nerušená držba
po dobu 32 rokov, pričom dobromyseľnosť sa vyžadovala pri vstupe do užívania. Od 1.1.1951 platila
právnaúpravavzmysleZák.č.141/1950Zb.,ktoráumožňovalavydržanies10ročnouvydržacoudobou,

avšak podmienkou bola oprávnená držba počas celej vydržacej doby. Bolo možné započítať si vydržaciu
lehotu, ktorá začala plynúť ešte pred 1.1.1951 a to tak, že k vydržaniu došlo uplynúť doby 10 rokov od
1.1.1951, teda dňom 1.1.1961. Občiansky zákonník (Zák. č.40/1964) vydržanie neupravoval a zmena
nastala prijatím novely zák.č.131/1982 Zb. účinného od 1.4.1983.

69. V tejto právnej veci súd skúmal, či došlo k naplneniu predpokladov pre vydržanie vlastníckeho

práva právnym predchodcom žalobcu, za naplnenia ktorých by mohol určiť vlastnícke právo právneho
predchodcu žalobcu k nehnuteľnostiam vymedzeným v petite žalobeného návrhu.

70. V petite žalobného návrhu požadoval žalobca určiť vlastnícke právo jeho právneho predchodcu, neb.
Štefana S., zomr. 16.8.1973 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Veľký Cetín,

zapísaných na LV č. 3217 ako parcela č. 4964/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2, parcela
č. 4984/30 - orná pôda o výmere 5 874 m2 a parcela č. 5010/2 - orná pôda o výmere 480 m2 v podiele
1/4 k celku a na LV č. 3224 ako parcela č. 4964/12 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 11 m2 v
podiele 1/4 k celku.

71. Na pojednávaní dňa 19.2.2014 žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že
prenecháva parcelu č. 4964/5 a 4964/12, resp. svoj podiel na nej obci, ktorá si vysporiadava všetky
chodníky v obci, a preto žalobca v tejto časti na podanej žalobe netrvá a v tejto časti berie žalobu
späť. Žalobcovia so späťvzatím návrhu v uvedenej časti vyjadrili súhlas, preto súd uznesením č.k.
19C/136/2009-501 zo dňa 24.2.2014 konanie zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 25.3.2014 a predmetom konania zostalo určenie vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobcu
k parcelám nachádzajúcim sa v katastrálnom území Veľký Cetín, parcelné č. 4984/30 - orná pôda o
výmere 5 874 m2 a parcelné č. 5010/2 - orná pôda o výmere 480 m2 vo veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/4 k celku.

72. Keďže predmetom tohto konania bolo určenie vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobcu,
bolo úlohou súdu sa v tomto konaní zaoberať, či právnemu predchodcovi žalobcu mohlo vzniknúť
vlastníckeprávovžaloboupožadovanomrozsahu.Nehnuteľnosti,kuktorýmsažalobcadomáhaurčenia
vlastníckeho práva žalobca vymedzil s poukazom na geometrické plány, hoc zapísané do katastra
nehnuteľností, avšak s nesprávnymi hranicami. V konaní bolo nesporene preukázané, že hranice

nehnuteľností tak ako sú zakreslené geometrickým plánom č. 258/2006 Ing. Bohuslavy Bebjakovej
nezodpovedajú skutočnému užívaciemu stavu a nezodpovedajú ani reálnej deľbe uskutočnenej
právnymi predchodcami strán v 30-tych rokoch minulého storočia. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
nie je možné určiť, pokiaľ je hranica nehnuteľností určená nesprávne. V tomto smere sa súd plne
stotožnilsargumentácioužalobcu,ktorýsprávneuviedol,žekaždýpozemokjevymedzenýnielensvojou

výmerou, ale nepochybne aj hranicami, pričom hranice pozemku, ku ktorému žalobca navrhoval určiť
vlastnícke právo správne určené neboli.

73. S poukazom na uvedené skutočnosti súd nemohol žalobe vyhovieť a žalobu v celom rozsahu ako
nedôvodnú zamietol.

74. Podaním zo dňa 16.7.2018 žalobca vzal žalobu späť voči žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2.
rade, preto súd konanie voči nim zastavil.

75. S poukazom na vykonané dokazovanie mal súd preukázané, že geometrický plán č. 258/2006 Ing.

Bohuslavy Bebjakovej zameral hranice nehnuteľností v rozpore s vykonanou reálnou deľbou a v rozpore
s dlhoročným užívacím stavom. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca podmienky
oprávnenej držby nehnuteľností tak, ako sú uvedeným geometrickým plánom zakreslené nespĺňa, a
preto vzájomnej žalobe žalovaných vyhovel.76. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná v
2. rade bola v konaní úspešná, zatiaľ čo žalobca nedosiahol žiadny materiálne merateľný úspech, preto

súd priznal žalovanej v 2. rade voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

77. Súd priznal nárok na náhradu trov konania aj žalovaným v 1. a 3. rade voči žalobcovi, a to aj za
situácie kedy bolo konanie voči nim z dôvodu späťvzatia žaloby zastavené. Uvedený nárok na náhradu
trov konania žalovaným v 1. a 3. rade súd priznal nie podľa § 256 ods. 1 CSP, pretože v tomto prípade

zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať žiadnej zo strán, ale z dôvodu, že žalobu považoval od
samého počiatku za nedôvodne podanú a všetkým žalovaným vyhovel aj pri rozhodovaní o vzájomnej
žalobe, čo súd vyhodnotil ako úspech všetkých žalovaných.

78. V danom prípade súd nevzhliadol dôvody k postupu podľa § 257 CSP, teda nevzhliadol u osoby
žalobcu dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by žalovaným nemal náhradu trov konania voči žalobcovi

priznať.

79. Zároveň súd rozhodol, že v konaní neúspešný žalobca je povinný znášať aj trovy štátu, ktoré vznikli
za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku.

80. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.