Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, May 29, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/37/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215339
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116215339.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom
Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom
Karadžičova 8, 821 08 Bratislava proti žalovanej: Ľ. X., K.. XX.XX.XXXX, O. K. XX, o zaplatenie 1 372,83
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17Csp/30/2016-43

zo dňa 13.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
„I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Súd návrh na čiastočné zastavenie konania, čo do istiny 270,41 Eur zamieta.

III. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania od žalobcu vo výške 100 %.“
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, § 48 ods. 1 a 2, § 565, § 582 ods.
1, § 37 ods. 1 až 3, § 39, § 457, § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, § 14
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa.
V odôvodnení uviedol, že právny predchodca žalobcu a žalovaná dňa 30.11.2011 uzatvorili zmluvu o

vydaní karty ING Bonus, na základe ktorej bol žalovanej schválený úverový rámec vo výške 600 Eur,
ktorý mala splácať v mesačných splátkach po 20 Eur s úrokovou sadzbou 19,20 %. Žalovaná poslednú
platbu splátky vykonala 14.4.2013 vo výške 20 Eur. Podľa výpisu z účtu karty žalovanej konečný stav
ku dňu 31.5.2016 bol - 1 372,83 Eur. Od poslednej platby právny predchodca žalobcu už len pripisoval
štandardné úroky, sankčné úroky, náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti. 20.11.2013
postúpil pohľadávku na vymáhanie a pripísal poplatok za toto postúpenie 33,19 Eur k dlhu žalovanej.

Po postúpení pohľadávky na vymáhanie si právny predchodca žalobcu pripisoval až do 31.5.2016
štandardné úroky a sankčné úroky tak, že celkové debetné transakcie predstavovali - 1 672,83 Eur
a kreditné transakcie 300 Eur. Dňa 2.8.2013 právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu a vyhlásil
predčasnú splatnosť dlžného zostatku na kreditnej karty ING vo výške 726,64 Eur s tým, že zároveň
žalovanú vyzval, aby do 10 dní zaplatila túto pohľadávku.
Žalovaná neuhradila žiadnu platbu. Toto vypovedanie zmluvy a predčasné zosplatnenie doručované

žalovanej bolo dňa 6.8.2013 uložené na pošte a dňa 20.8.2013 vrátené právnemu predchodcovi
žalobcovi z dôvodu neprevzatia zásielky v odbernej lehote.
Zmluva,ktorúuzatvoriliprávnypredchodcažalobcuažalovanádňa30.11.2011ovydaníkartyINGBonus
je spotrebiteľskou zmluvou, ide o revolvingový úver, keďže je uzatvorená na dobu neurčitú a takáto
zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., teda musí obsahovať
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/, b/, d/, f/, g/, i/, j/, x/ a aa/. Predmetná zmluva neobsahuje termín

konečnej splatnosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/, celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa písm. g/,
odplatu podľa osobitných predpisov podľa písm. j/ ani právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskomúvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť a ďalšie podmienky jeho vykonania podľa písm.
x/. Tieto nedostatky pri náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere spôsobujú podľa
§ 11 ods. 1 písm. c/ zákona č. 129/2010, že takýto úver je bez poplatkov a bezúročný.

Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje (ex tunc) a účastníci takejto zrušenej zmluvy sú
povinní vrátiť každý čo podľa zmluvy dostal v zmysle § 457 OZ. V zmysle § 107 ods. 1, 2 OZ, právo na
vydanie plnenia sa premlčuje za 2 roky odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Žalobca, resp. jeho právny predchodca, sa o tom, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil dozvedel priamo dňa 2.8.2013, keď vykonal

úkon vedúci k zániku zmluvy. Takisto vedel o výške bezdôvodného obohatenia a kto za neho zodpovedá,
preto premlčacia lehota začala plynúť týmto dňom. Žalobca, resp. jeho právny predchodca však podal
žalobu až po uplynutí 2-ročnej premlčacej lehoty dňa 28.7.2016, čím došlo k premlčaniu uplatneného
nároku. Súd z úradnej povinnosti v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. je povinný prihliadnuť na
oslabenie práva voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania, a to aj v prípade, ak by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ sám dovolával týchto skutočností. Súd preto s prihliadnutím na to, že považuje

uplatnený nárok za premlčaný, zamietol žalobu v celom rozsahu.
Pokiaľ ide o čiastočné späťvzatie návrhu zo strany žalobcu čo do istiny 270,41 Eur, súd s poukazom na
ust. § 294 CSP, ktoré nepripúšťa zmenu žaloby v spotrebiteľských sporoch, ak je žalovaným spotrebiteľ,
zamietol v tejto časti nárok na čiastočné zastavenie konania.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1102,42 Eur, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
1102,42 Eur od 16.06.2016 do zaplatenia do 3 dní o d právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi
nárok na náhradu trov konania. Navrhol tiež zastaviť konanie v časti o zaplatenie sumy 270,41 Eur

s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 270,41 Eur od 16.06.2016 do zaplatenia.
Namietal,žesúdprvejinšztanicenesprávnevyhodnotilnásledkyzrušeniazmluvyodpočiatkunazáklade
výpovede zmluvy právnym predchodcom žalobcu, ktorú súd nesprávne vyhodnotil ako odstúpenie od
zmluvy. Právne následky, ktoré nastávajú výpove´dou zmluvného vzťahu s účinkami ex nunc nemožno
zamieňať s právnymi následkami, ktoré nastávajú v prípade odstúpenia od zmluvy ex tunc. Nakoľko v

úverovej zmluve absentuje dojednanie zmluvných strán ohľadom predčasného ukončenia úverového
vzťahu odstúpením, k odstúpeniu od zmluvy postupom podľa § 48 Občianskeho zákonníka nemohlo
dôjsť. Zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou právny predchodca žalobcu ukončil výpoveďou dňa
02.08.2013 a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 10 dní od doručenia výpovede. V
texte výpovede oznámil žalovanému predčasné ukončenie úverového vzťahu a zároveň vyčíslil dlžnú

sumu, na ktorej zaplatenie vyzval žalovaného. Postup bol v súlade s ust. čl. X. bod 62 Obchodných
podmienok. Z obsahu listu zo dňa 02.08.2013 jednoznačne vyplýva, že sa jedná o výpoveď úverovej
zmluvy s účinkami ex nunc. V dôsledku nesprávneho posúdenia účinkov predčasného ukončenia
úverového vzťahu súd nesprávne posúdil plynutie premlčacej doby uplatneného nároku. Žalovanému
bol poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru, a to revolvingový úver, ktorý je typický tým, že veriteľ

ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. V zmysle čl. X. bod 60 úverová zmluva sa
uzatvára na dobu neurčitú. Späťvzatie žaloby nepredstavuje zmenu žaloby, nakoľko so späťvzatím nie
je spojená zmena skutkových okolností, na ktorých je žaloba postavená.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez
nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ktorým je Slovenská republika viazaná. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 ústavy. Odôvodnenie rozhodnutia je tou časťou, v ktorej súd

vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákon stanovuje
zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP) tak, aby z neho bola
zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť, spravodlivosť. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z
pohľaduprávaneúspešnejstranynamietaťkonkrétneskutkovéaleboprávnezáverysúdupriuplatňovaníopravných prostriedkov. Je nevyhnutné, aby text odôvodnenia nebol len popisný a formálny, ale aby
naopak obsahoval jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú.
Súd prvej inštancie v rozhodnutí dospel k záveru, že jednostranný právny úkon právneho predchodcu

žalobcu zo dňa 02.08.2013 označený ako „vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti
dlžného zostatku“ je odstúpením od zmluvy s účinkami ex tunc podľa § 48 Občianskeho zákonníka. K
tomuto odvolací súd uvádza, že Zmluvou o vydaní karty ING Bonus zo dňa 30.11.2011 bol žalovanej
schválený úverový rámec vo výške 600 Eur, pričom pri uvedenej forme zmluvy nie je zrejmé kedy, v
akom rozsahu a či vôbec spotrebiteľ bude úver čerpať. Zo zmluvy nevyplýva, že táto sa uzatvára na

dobu určitú. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, z akých skutočností súd vychádzal a kými
právnymi úvahami sa riadil, keď dospel k záveru, že jednostranný právny úkon právneho predchodcu
žalobcu (č.l. 35) predstavuje odstúpenie od zmluvy. Pokiaľ súd prvej inštancie argumentoval, že výpoveď
ako forma ukončenia zmluvného vzťahu nie je upravená v samotnej zmluve, tu je potrebné uviesť, že v
zmluve nie je upravená ani možnosť odstúpenia od zmluvy. Tak možnosť odstúpenia ako aj výpovede
zmluvy je zakotvená v Obchodných podmienkach, v ktorých je zároveň uvedené, že zmluva sa uzatvára

na dobu neurčitú (čl. X).

Pokiaľ ide o vyhodnotenie čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom v časti istiny 270,14 Eur s
príslušenstvom (č.l. 34) ako zmeny žaloby, k tomuto odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho

súdu SR z 28. 9. 2010, sp. zn. 6 Cdo 99/2010, v zmysle ktorého: „je nesprávny právny názor, že zúženie
návrhu je zmenou návrhu, v zmysle § 95 O.s.p. „Zúženie návrhu" je totiž procesným úkonom, ktorý sa
riadi podľa svojej povahy režimom čiastočného späťvzatia návrhu podľa § 96 O.s.p. O zmenu žaloby
ide vtedy, ak sa domáha žalobca niečoho iného než v pôvodnej žalobe, alebo ak požaduje na základe
rovnakého skutkového základu viac, než požadoval v pôvodnej žalobe, alebo ak požaduje žalobca

síce rovnaké plnenie (rovnakej kvality a rovnakého rozsahu), ale na základe iného skutkového stavu
(skutkového základu veci), než aký uviedol v pôvodnej žalobe.“ V predmetnom prípade sa čiastočné
späťvzatie žaloby riadi ustanovením §§ 144, 145 CSP a toto nepredstavuje zmenu žaloby. Za stavu, že
súd prvej inštancie čiastočné späťvzatie nepripustil poukazujúc na ust. § 294 CSP, tento jeho postup
nemožno vyhodnotiť ako správny.

Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodným veriteľom žalobcom uplatnenej pohľadávky je VÚB a.s., teda
banka. VÚB a.s. pohľadávku voči žalovanému postúpila žalobcovi (č.l. 22). Podmienky postúpenia
bankových pohľadávok sú upravené v zákone č. 483/2001 Z.z. o bankách. Z rozhodnutia však
nevyplýva,čisúdprvejinštancieskúmalnaplnenietýchtopodmienok.Nesplneniepodmienokpostúpenia
bankovej pohľadávky má priamy dopad na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, a teda aktívnu

legitimáciu žalobcu (porovn. rozsudok odvolacieho súdu vo veci sp. zn. 17Co/142/2017, rozsudok NS
SR vo veci sp. zn. 7 Cdo 26/2017 ako aj sp. zn. 1 Cdo 147/2017).
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, čo je v rozpore so zásadami spravodlivého
súdneho procesu (čl. 46 Ústavy SR, čl. 45 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv) a vec nesprávne
právneposúdil.Týmodňalstranámsporuprávokonaťpredsúdomazaťažilsvojerozhodnutievadou,pre

ktorú bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby vo vyššie naznačených
intenciách, súd prvej inštancie sa primárne zameria na zistenie, či došlo k platnému postúpeniu
pohľadávky na žalobcu. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám

stanoveným v ust. § 220 ods. 2 CSP s tým, že sa vyrovná aj s odvolacími námietkami. V novom
rozhodnutí rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.