Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 12, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/54/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215339
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116215339.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu JUDr. Gabriely

Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48,
811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: Ľ. X., K.. XX.XX.XXXX, O. K. XX, XXX XX K., o zaplatenie
1.372,83eurasprísl.,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduPrešovč.k.17Csp/30/2016-89
zo dňa 28.01.2019, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 270,41 Eur s prísl. zastavuje.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 342,61 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne z dlžnej sumy odo dňa 16.06.2016 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach vo výške 50
Eur splatných vždy do 25. dňa toho-ktorého dňa vopred počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do
úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok.
III. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobcu zamieta.

IV. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2,
§ 10 ods. 1, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu 30.11.2011
(ďalej len zákona č. 129/2010 Z. z.), § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.
V odôvodnení poukázal na uznesenie Krajského súdu Prešov č.k. 17Co/37/2018-58 zo dňa 29.05.2018,
ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 17Csp/30/2016-43 zo dňa 13.11.2017 a vec

vrátená na ďalšie konanie s tým, že je viazaný právny názorom odvolacieho súdu. Zistil, že medzi
právnym predchodcom žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) a žalovanou bola dňa 30.11.2011
podpísaná žiadosť o vydanie karty ING Bonus č. XXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý
úverový rámec 600,- eur, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 20,- eur pri úrokovej
sadzbe 1,60 % mesačne, 19,20 % ročne. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Obchodné podmienky
pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet.
Nebolo sporné, že žalovaná vykonala kreditné operácie v sume 300,- eur a debetné operácie vo výške

642,61 eura.
Keďže si žalovaná neplnila svoje povinnosti, listinou zo dňa 02.08.2013 právny predchodca žalobcu
vypovedal zmluvu, vyhlásil predčasnú splatnosť dlhu a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy v
lehote 10 dní od doručenia.Dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky banky na žalobcu.
Žalobca dňa 06.11.2017 vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 270,41 eura s prísl. s čím žalovaná
súhlasila. Súd postupom podľa § 144a a § 145 CSP konanie zastavil.

Súd prvej inštancie ustálil, že v predmetnej zmluve absentuje údaj o RPMN, spôsob jej výpočtu a
všetky predpoklady použité pre jej výpočet. Uviedol, že zmluva obsahuje len predpokladaný (indikatívny)
výpočet RPMN, ktorý bol dojednaný neurčitým spôsobom, teda neplatne.
Z tohto dôvodu považoval úver za bezúročný a bez poplatkov a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi
rozdiel medzi debetnými a kreditnými operáciami na účte žalovanej, t. j. sumu 342,61 eura s

požadovaným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 16.06.2018 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol.
Žalovanej umožnil splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 50,- eur.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 CSP.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku, a to proti zamietavemu výroku a výroku o trovách

konania odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a navrhol rozsudok zmeniť
tak, že súd zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 759,81 eura, úrok z omeškania vo výške
8,00 % p. a. zo sumy 759,81 eura od 16.06.2016 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a navrhol priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania a
náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Uviedol, že žalovanému bol poskytnutý osobitný

typ spotrebiteľského úveru, a to revolvingový úver, ktorý môže fungovať na dobu neurčitú. Určenie
výšky RPMN pre celú dobu trvania je objektívne nemožné, pretože úver sa čerpá podľa vôle dlžníka a
následne veriteľom dopĺňa, čím sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Z tohto dôvodu obsahuje
úverová zmluva indikatívny výpočet RPMN. Rozsudok považoval za nepreskúmateľný a arbitrárny pre
nedostatočné odôvodnenie toho, prečo je uvedenie indikatívneho výpočtu RPMN nepostačujúce.

3. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods.
1 a 2 CSP, na nariadenom pojednávaní, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho prieskumu je zamietavý výrok prvoinštančného rozsudku v prevyšujúcej časti
a súvisiaci výrok o trovách konania.
Predmetom odvolacieho konania nie je výrok o zastavení konania a vyhovujúci výrok, ktoré sa stali
právoplatné.
V zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu č.k. 17Co 37/2018-58 zo dňa 29.5.2018 odvolací súd okrem

iného uložil prvoinštančnému súdu povinnosť skúmať naplnenie podmienok v súvislosti s postúpením
pohľadávky podľa zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Nesplnenie podmienok postúpenia bankovej
pohľadávky má priamy dopad na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a teda aktívnu legitimáciu
žalobcu.
Prvoinštančný súd vychádzal v napadnutom rozsudku z ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. a

skonštatoval, že boli splnené zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky banky na žalobcu.
Poukázal na čl. 5 bod 35 písm. a) Obchodných podmienok, keď právny predchodca žalobcu listom
zo dňa 2.8.2013 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu, že žalovaná porušila
platobnú disciplínu, keď opakovane neplatila povinné splátky v stanovenej výške vo vzťahu k zmluve č.
41458106. Zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá až 19.9.2016.

Odvolací súd musí konštatovať, že prvoinštančný súd sa dostatočne nevysporiadal so základným
právnym problémom, a to otázkou absolútnej platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu postúpenia
pohľadávky (§ 390 OZ) s priamym dopadom na aktívnu vecnú legitimáciu v spore.
Keďže predmetom odvolacieho prieskumu bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie už raz odvolacím
súdom zrušené a vrátené na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a skutočnosť, že odvolací súd koná

a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, podľa § 390 CSP o odvolaní
rozhodol sám.
Podľa § 384 ods. 1 CSP v napadnutej časti odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, preto na nariadenom pojednávaní
(§ 385 CSP) zopakoval a doplnil dokazovanie v potrebnom rozsahu a zistil, že žalovaná podpísala

zmluvný vzťah so spoločnosťou VÚB, a.s., čo je banka na základe žiadosti o vydanie karty ING Bonus
č. XXXXXXXX. Išlo o spotrebiteľský vzťah.
Keďže žalovaná si svoje povinnosti voči VÚB, a.s. riadne neplnila, žalobca predložil doklad o tom, že
spoločnosťConsumerFinanceHolding,a.s.,KežmarokakosplnomocnenecspoločnostiVÚB,a.s.listomzo dňa 2.8.2013 vypovedala uzavretú zmluvu a vyhlásila predčasnú splatnosť celého dlžného zostatku
vo výške 726,64 eura. Zároveň žalovanú vyzvali na úhradu dlhu do 10 dní odo dňa doručenia výzvy.
Listina bola žalovanej doručovaná, žalovaná si zásielku v odbernej lehote neprevzala. Bola uložená na

pošte dňa 6.8.2013.
Listom zo dňa 30.9.2016 VÚB, a.s. oznámila žalovanej, že pohľadávka už bola postúpená spoločnosti
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Bratislava.
Na pojednávaní pred odvolacím súdom sa žalobca nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil,
žalovaná uviedla, že sumu, na ktorú bola zaviazaná po splátkach uhradila. Keďže je dôchodkyňa, dlh

je ochotná splácať v splátkach.
Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách platného v čase uzavretia zmluvy, ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je

bankou (ďalej len „postupník“) aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej
banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke
zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,
ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti tohto istého peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo

pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Z uvedeného potom vyplýva, že spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej

časť, ktorá je už splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky a skutočnosti,
že klient banky je napriek výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené
predpoklady sú zákonnými predpokladmi platnými pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť
kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Postúpenie pohľadávky v rozpore s § 92 ods. 8
zák. č. 483/2001 Z.z. Má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 OZ a tým

aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v spore.
V čase uzavretia zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou (30.11.2011) zákon o
bankách neumožňoval upraviť si práva a povinnosti z obchodu odchylne od tohto zákona.
Odvolací súd zistil, že VÚB, a.s. pred postúpením pohľadávky na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky s postupníkom Intrum Slovakia, s.r.o. (predtým Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.) nevyzvala

žalovanú na úhradu omeškaného dlhu podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. Bolo preukázané len
oznámenie o tom, že dlh bol už postúpený (čl. 22 spisu). Žalobca ďalej nepredložil žiadnu listinu
svedčiacu o tom, že výzva na úhradu dlhu pred postúpením sa dostala do sféry dispozície žalovanej.
Preto postúpenie pohľadávky odvolací súd, na rozdiel od prvoinštančného súdu nepovažoval za platné
s poukazom na § 39 OZ.

Preto žalobcovi neprináleží z dôvodu neexistencie aktívnej vecnej legitimácie úhrada zamietnutého
nároku. Preto odvolací súd napadnutý výrok o zamietnutí nároku v prevyšujúcej časti a súvisiaci výrok
o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Odvolacie dôvody žalobcu potom vo svetle zistených okolností odvolacím súdom sú bez významu.
Uvedené námietky s poukazom na absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok a na

nedostatok aktívnej vecnej legitimácie nemajú na vecnú správnosť napadnutého výroku vplyv.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a čl. 17 základných princípov CSP.
Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu. Zo spisu a ani z jej prejavu pred odvolacím
súdom nebolo zistené, že by jej v tomto štádiu konania vznikli trovy a ani žiadne trovy konania si

neuplatnila. Preto v súlade so zásadou procesnej ekonómie odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu
trov konania priamo a náhradu žalovanej nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.