Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 15, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 55Ek/1906/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119415786
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Kurec
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119415786.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Poľnohospodárske družstvo Bzince
pod Javorinou, IČO: 00 206 784, so sídlom Bzince pod Javorinou 534, 916 11 Bzince pod Javorinou,
právne zast. Mgr. Ľudmila Krajinčáková Blahová, advokát, IČO: 42 208 564, so sídlom Jána Hollého 9,
951 35 Veľké Zálužie proti povinnému: A. W., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. Q. U. T. XXXX, XXX XX Q. U. T.
o vymoženie 3.288,00 EUR s prísl. a trov exekúcie, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 03.12.2019 vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Marcelom Kroupom, so sídlom Gegeľovská 662/2, 907 01 Myjava, IČO: 42 026 067, pod sp. zn.
316EX 394/19 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 04.11.2019, vedeného pod sp.
zn. 55Ek/1906/2019, domáhal od povinného vymoženia 3.288,00 EUR s prísl. na základe exekučného

titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného pod sp. zn. 25Up/620/2019 dňa
08.08.2019.

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Marcela
Kroupu vydaním poverenia pod sp. zn. 55Ek/1906/2019 s európskym spisovým identifikačným číslom:
ECLI:SK:OSBB:2019:611915786.1, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 316EX 394/19.

3. Súdny exekútor vydal na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie dňa 19.11.2019, ktoré
bolo dňa 25.11.2019 doručené povinnému.

4. Povinný podaním zo dňa 03.12.2019 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 05.12.2019 podal návrh
na zastavenie exekúcie.

5. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený
súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa
19.12.2019. Prílohou podania bolo vyjadrenie právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinného na
zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením súdneho exekútora.

6. Súd sa po predložení návrhu povinného na zastavenie exekúcie zaoberal skutočnosťou dodržania
zákonnej lehoty na podanie návrhu na zastavenie. Z dokumentov predložených súdu a po
odkontrolovaní dátumu vykazujúceho doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému a dátumu
podania návrhu na zastavenie exekúcie súd konštatuje, že zo strany povinného došlo k dodržaniu
zákonom stanovenej 15 dňovej lehoty. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa
25.11.2019, a teda lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom vzhľadom

na deň doručenia upovedomenia povinnému by uplynula 10.12.2019. Predmetný návrh povinného bol
dňa 05.12.2019 prostredníctvom poštového úradu doručený súdnemu exekútorovi.7. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 03.12.2019 povinný uviedol, že podáva návrh
na zastavenie exekúcie v celom rozsahu v súlade s ust. § 61k ods. 1 písm. a) a písm. d) Exekučného

poriadku, pretože sú tu okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a taktiež tu sú okolnosti
brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, a to z nasledovných dôvodov. Hlavný dôvod, pre ktorý
povinný pokladá exekúciu za neoprávnenú, je skutočnosť, že Poľnohospodárske družstvo Bzince pod
Javorinou (oprávnený) mu svojím konaním spôsobil škodu na súkromnom majetku s tým, že povinný
tieto vzájomné nároky žiadal započítať. Vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie povinný pokračoval

s opisom skutočnosti, ktoré nastali v roku 2006, kedy od Poľnohospodárskeho družstva Bzince pod
Javorinou (oprávneného) odkúpil nehnuteľnosť a súčasne uzatvoril zmluvu na pôdu známych vlastníkov
s Poľnohospodárskym družstvom Bzince pod Javorinou (oprávneným) a Slovenským pozemkovým
fondom, ďalej v roku 2010, kedy povinný odkúpil pôdu od známych vlastníkov, a to parcela č. 9924,
dnes vedenú pod parcela č. 9814/5, a nakoniec v roku 2014, kedy uzatvoril novú nájomnú zmluvu s
Poľnohospodárskym družstvom Bzince pod Javorinou (oprávneným). Dodáva, že podľa starej nájomnej

zmluvymaljedennájomzaplatenýdopredu,taknemalbyťúčtovanýpodľanovejnájomnejzmluvy.Vroku
2011 povinný nechal vytýčiť hranice cesty a pozemku, ktoré vlastní a následne v roku 2015 opätovne
nechal vytýčiť hranicu pozemku parcela č. 9814/5 a zároveň vysadiť porast, hrab, ktorý mal tvoriť
hranicu. O tomto podľa tvrdení povinného informoval telefonicky Poľnohospodárske družstvo Bzince
pod Javorinou (oprávneného) a žiadal ho, aby boli pri poľnohospodárskych prácach opatrní. Koncom

roka 2015 povinnému Poľnohospodárske družstvo Bzince pod Javorinou (oprávnený) vyoral časť
porastu na súkromnej parcele č. 9814/5. O tejto skutočnosti oboznámil predsedu Poľnohospodárskeho
družstva Bzince pod Javorinou (oprávneného). Opätovne tak urobil aj v roku 2016. Poľnohospodárske
družstvo Bzince pod Javorinou (oprávnený) mu odporučilo, aby si znova vytýčil pozemok. Pozemok
vytýčil 3 metrovými drevenými stĺpikmi, ktoré však opätovne boli vylámané a ešte väčšia plocha zo

súkromného pozemku povinného bola rozoraná. Z uvedeného dôvodu Poľnohospodárskemu družstvu
Bzince pod Javorinou (oprávnenému) nezaplatil faktúru za jeden rok nájmu. Povinný sa naďalej
snažil kompenzovať a dohodnúť danú pohľadávku. V roku 2018 povinného kontaktoval predseda
Poľnohospodárskeho družstva Bzince pod Javorinou (oprávneného) kvôli neplateniu nájomného za
pôdu známych vlastníkov. Vzniknutú situáciu sa povinný predsedovi Poľnohospodárskeho družstva

Bzince pod Javorinou (oprávneného) snažil vysvetliť, avšak bezúspešne. V roku 2019 sa povinný
opätovne snažil dohodnúť s oprávneným, ale znova nedošlo k pristúpeniu na navrhované podmienky od
povinného. Na záver návrhu na zastavenie povinný uviedol, že od roku 2006 doposiaľ platí obci Bzince
pod Javorinou dane za prenajatú pôdu. A keďže Poľnohospodárske družstvo Bzince pod Javorinou
(oprávnený) nevlastní žiadnu pôdu, ktorú povinný užíva a je iba sprostredkovateľom, tak sa povinný

rozhodol uzatvoriť nájomné zmluvy priamo s vlastníkmi. Je toho názoru, že oprávnený užíva časť parcely
č. 9814/5, ktorú vlastním neoprávnene. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti povinný pokladá nárok
vymáhaný proti nemu za neoprávnený a žiada o zastavenie exekúcie.

8. Z vyjadrenia právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplynulo

nasledovné. Ako prvé podotýka, že mu nie je známe, aby oprávnený spôsobil povinnému škodu,
tak ako to uvádza povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie. Je pravdou, že povinný túto
skutočnosťoprávnenémuoznámilnaosobnomstretnutí,avšakďalejjužiadnymspôsobomnepreukázal.
Oprávnený bol pripravený situáciu riešiť i prípadným započítaním, avšak povinného vyzval, aby
spôsobenú škodu preukázal, a to či bola škoda spôsobená konaním oprávneného, príp. v akej výške

bola škoda spôsobená. Po tejto výzve sa oprávnený opakovane snažil s povinným, ako i s otcom
povinného skontaktovať, avšak bezúspešne. Povinný ďalej s oprávneným nekomunikoval, a preto
právny zástupca oprávneného poprel, že problém v komunikácii bol na strane oprávneného. Ďalej vo
svojom vyjadrení právny zástupca oprávneného poukázal na to, že zmluva o užívaní poľnohospodárskej
pôdy uzatvorená medzi oprávneným a povinným bola platná, jej platnosť nikdy nebola povinným

namietaná, či rozporovaná, a preto vymáhanú pohľadávku pokladá za oprávnenú v plnej výške. K
zvyšným tvrdeniam povinného právny zástupca oprávneného nepovažoval za potrebné sa vyjadriť,
nakoľko nemajú žiadnu relevanciu, resp. súvis s neplatením nájomného zo strany povinného v zmysle
nájomnejzmluvy.Podľanázoruprávnehozástupcuoprávnenéhomalpovinnýmožnosťpodaťodporproti
platobnémurozkazuužvupomínacomkonaníavlehote,ktorúmunatostanovujezákon.Rovnakomôže

podaťnávrhnazastavenieexekúcievzmyslevyššieuvedeného,čovšakpodľanášhonázorunevykonal,
nakoľko návrh na zastavenie exekúcie dostatočne neodôvodnil, ani nepodoprel svoje tvrdenia riadnym
dôkazmi a v zmysle ustanovení Exekučného poriadku. Keďže nebol splnený žiaden zákonný dôvod
na zastavenie exekúcie právny zástupca oprávneného žiadal, aby súd návrh povinného na zastavenieexekúcie zamietol a aby súdny exekútor pokračoval vo výkone exekúcie vedenej proti povinnému v
zmysle poverenia súdu.

9. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie a preukázaní dodržania zákonnej lehoty pri jeho podaní vzhľadom k prevzatiu
upovedomenia o začatí exekúcie.

10. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak

priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

11. Podľa § 46 ods. 1 písmeno a) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný
titul podľa § 45 odsek 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.

12. Podľa § 61k ods. 1 písmeno a) a písmeno d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom

rozsahualebovčasti,akpovznikuexekučnéhotitulunastaliokolnosti,ktoréspôsobilizánikvymáhaného
nároku, a sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

13. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

14. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa

k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

15. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

16. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

17. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s

cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo
iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou
vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť.
Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným
spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola

dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako
aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky
vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje
neprípustnosťexekúcieajejzastavenievktoromkoľvekštádiuexekučnéhokonania.Súdjevexekučnom
konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,

ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania
návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia
na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné
návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo
taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na

zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného
na zastavenie exekúcie.18. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku
v platnom znení a konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá
za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný ako hlavný dôvod zastavenia exekúcie

uviedol, že sú tu okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný sa neopiera o
tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné
dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému, a zároveň by napĺňali
dôvod zastavenia exekúcie z hľadiska nedostatku niektorej zložky vykonateľnosti exekučného titulu.
Súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na

každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa nezaoberal
všetkými tvrdeniami povinného, nakoľko súd tieto nepovažoval za rozhodné pre posudzovanie jeho
návrhu na zastavenie exekúcie. Súd na základe zistených skutočností konštatuje, že návrh povinného
nazastavenieexekúciejenedôvodný.Súdpoukazujenatúskutočnosť,žepredmetnéexekučnékonanie
je vedené na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia všeobecného súdu (exekučného
titulu) - platobného rozkazu okresného súdu. Súd mal za to, že povinným uvádzané skutočnosti

týkajúce sa pôvodného konania mali byť uplatnené v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu, resp.
v základnom konaní, ktoré viedlo v vzniku exekučného titulu, o ktorých bol povinný riadne poučený,
teda v základnom konaní a nie v exekučnom konaní. V tejto súvislosti možno konštatovať, že povinný
mohol využiť aj iné zákonné prostriedky. Bolo teda v plnej kompetencii povinného zvážiť, či svoje
právo na podanie námietok využije alebo nie. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať

za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia
v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá
zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh
na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej
exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný

a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. V tejto súvislosti súd
poukazuje napr. na uznesenie Ústavného súdu SR pod sp. zn. II. ÚS 663/2016 zo 07. 09. 2016.
Exekučné konanie je vedené na vymoženie plnenia z právoplatného a vykonateľného exekučného
titulu - rozhodnutia súdu, ktoré nebolo právoplatné zrušené resp. ani nebolo napadnuté návrhom na
obnovu konania. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na rozhodnutie NS SR pod č. R 9/1996, podľa

ktorého, výkon rozhodnutia možno podľa § 268 ods. 1 písm. b) (§ 57 ods. 1 písm. b) EP) zastaviť,
len ak rozhodnutie, o výkon ktorého ide, bolo po nariadení výkonu zrušené. Povinný sa vo svojom
návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov
zastavenia exekúcie. Pod zákonný dôvod uvedený v ustanovení § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku („sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu“) zastavenia exekúcie

možno zaradiť také skutočnosti ako napr. exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, exekučný
titul po začatí exekúcie stratil vykonateľnosť alebo exekúcia postihuje vec, ktorá je z exekúcie vylúčená.
Podľa platného právneho poriadku je možné exekúciu vykonať na podklade exekučného titulu, t. j.
vykonateľného rozhodnutia súdu. Exekučnému súdu je z priloženého exekučného titulu zrejmé, že
predmetný platobný rozkaz bol vydaný vecne a miestne príslušným súdom v zmysle platnej a účinnej

právnej úpravy dodržaním zákonného postupu ustanoveného v príslušnom procesnoprávnom kódexe.
Predmetný platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica vydaného pod sp. zn. 25Up/620/2019 dňa
08.08.2019 bol exekučnému súdu doručené spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a riadne opatrenou
doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti pečaťou súdu, ktoré dané rozhodnutie vydal. Opatrenie
rozhodnutia doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti potvrdzuje fakt, že rozhodnutie bolo účastníkom

konania doručené predpísaným zákonným spôsobom a nedošlo k jeho zrušeniu ako celku na
základevčaspodanéhovecneodôvodnenéhoopravnéhoprostriedkuoprávnenouosobou.Rozhodnutie,
ktoré je exekučným titulom, tvorí materiálny predpoklad nariadenia výkonu rozhodnutia. Na to, aby
rozhodnutie bolo exekučným titulom, musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti. Vykonateľnosťou
rozumieme vlastnosť alebo stav rozhodnutia, ktorý umožňuje nútené splnenie uloženej povinnosti

štátno-mocenskými prostriedkami. Vykonateľnosť ako vlastnosť exekučného titulu má zložku formálnu
(prejavujúcu sa ako existencia doložky vykonateľnosti (tzv. exequatur)) a materiálnu (predstavuje
súhrn obsahových náležitostí exekučného titulu umožňujúci bezproblémové identifikovanie subjektov i
rozsahu judikovanej povinnosti). Vlastnosť formálnej i materiálnej vykonateľnosti prichádza do úvahy
predovšetkým pri tých typoch súdnych rozhodnutí, ktoré priznávajú právo, postihujú majetok alebo

zaväzujú k splneniu určitej povinnosti. Takto uloženú povinnosť je potrebné splniť v lehote stanovenej
súdom v enunciáte (výrokovej časti) rozhodnutia. Lehota plynúca od právoplatnosti rozhodnutia po jeho
vykonateľnosť sa nazýva lehotou na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti, tiež aj ako paričná lehota.
Jej márnym uplynutím sa rozhodnutie stáva formálne vykonateľným a môže byť opatrené doložkouvykonateľnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené súd poukazuje na to, že lehota stanovená vo výroku
predmetného exekučného titulu na splnenie uloženej povinnosti predstavovala ohraničenie času kedy
žalovaný (v tomto konaní povinný) mohol splniť povinnosť dobrovoľne, a teda po uplynutí spomínanej

lehoty a nadobudnutí formálnej vykonateľnosti rozsudku bol už žalobca oprávnený vyžadovať splnenie
danej povinnosti núteným výkonom rozhodnutia, t. j. podaním návrhu na vykonanie exekúcie. A teda
zhrnujúc všetky uvedené skutočnosti súd považuje za potrebné uviesť, že pre exekučné konanie
vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie
podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj

podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné
rozhodnutie súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných
podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie ostali nezmenené. Súd zároveň dodáva, že povinný sa okrem vyššie uvedeného
neopiera o iné tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie.

19. Exekučný súd ďalej zdôrazňuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného
titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom
konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať,
pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania
neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie

bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž
znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.

20. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané,
že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z

uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom
návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku
vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti
exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd
podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

21. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k
právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov
nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie
exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa

§ 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.