Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 20, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118010507
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118010507.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy
Pirkovskej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.11.2019 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného H. D. proti rozsudku Okresného súdu
Prešov sp. zn. 33T/25/2018 zo dňa 02.04.2019.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/25/2018 zo dňa 02.04.2019 bol obžalovaný H. D.
uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c/ Tr.
zákona na tom skutkovom základe, že

- v období od 1.12.2016 do 2.4.2019 v Drienovskej Novej Vsi, okres Prešov a inde si prirodzený
otec maloletého V. D., nar. XX.XX.XXXX úmyselne neplnil vyživovaciu povinnosť na svojho syna a to

aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu v Prešove sp. zn. 30P/410/2015 zo dňa 27.6.2016,
právoplatným dňa 26.8.2016 bol zaviazaný prispievať na výživu mal. V. D. sumou vo výške 150,- Eur
mesačne, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o
rozvode manželstva, opakovane do budúcna, čím mu za uvedené obdobie, vznikol dlh na výživnom voči
K.D.vovýškenajmenej3.845,-Eur,hocibolzaobdobnýčintrestnýmrozkazomOkresnéhosúduPrešov
sp. zn. 1T/117/2016 zo dňa 27.10.2016, právoplatným dňa 29.11.2016 odsúdený na podmienečný trest

odňatia slobody,

za čo mu bol podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona a § 38 ods. 2 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo
výmere 1 roka, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, v dôvodoch ktorého vyslovil, že si bol vedomý
svojej vyživovacej povinnosti voči mal. synovi V. D.. Dostal sa ale do zložitej životnej situácie, kedy
prišiel o prácu. Následne od mája 2018 začal poberať dávky v hmotnej núdzi, čo preukazuje prehľadom
Úradu práce v Rokycanoch. Psychicky sa zrútil. Táto situácia trvá až doposiaľ, pričom jeho zdravotný
stav je taký, že požiadal o invalidný dôchodok a invalidita mu bola k 01.11.2018 priznaná. Nemal z
čoho platiť výživné a nevedel, že si má požiadať o zníženie, prípadne zrušenie vyživovacej povinnosti.

S matkou dieťaťa K. D. sa dohodol tak, že na ňu prevedie v rámci vysporiadania majetku po rozvode
svoju časť majetku. Vzhľadom na jeho zdravotný stav a s ohľadom na nepriaznivú finančnú situáciu
nemohol to ísť osobne vybaviť na Slovensko, ale k tejto záležitosti splnomocnil svojho staršieho syna H.
D., nar. XX.XX.XXXX. Nemá predstavu, akú cenu má tento majetok, ale mal za to, že aspoň čiastočne
na určitú dobu bude miesto výživného prevod tohto majetku stačiť. Vzhľadom na jeho zdravotný stav
žiadal, aby súd zvážil možnosť uložiť mu trest podmienečný, prípadne trest alternatívny v podobe

verejnoprospešných práv. Výkon trestu preňho v túto chvíľu znamená s ohľadom na vážny psychický
stav vážne ohrozenie jeho života.Napodkladetaktoriadneavčaspodanéhoodvolaniaobžalovanýmakoosobounatooprávnenoukrajský
súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317

ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého rozsudku,
prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Vrámciprieskumuprocesnéhopostupukonajúcehosúdumožnokonštatovať,žeboldodržanýpostuppri
vykonaní hlavného za neprítomnosti obžalovaného, ktorý bol riadne predvolaný naň a sa ho nezúčastnil
bez riadneho ospravedlnenia, pretože o možnosti konať v jeho neprítomnosti bol obžalovaný poučený v
predvolaní, ktoré si riadne prevzal. Obžalovaný bol vypočutý v prípravnom konaní ku skutku kladenému
mu za vinu a ním prezentovaná argumentácia, prečo neplatil výživné na mal. syna V., bola prečítaná v
rámci vykonaného dokazovania. Keďže obžalovaný neprišiel na hlavné pojednávanie, odňal si možnosť

predniesť osobne konajúcemu súdu dôvody o jeho nevine, resp. o zmiernení jeho viny.

Konajúci súd vykonal dôkazy v súlade s pravidlami stanovenými procesným predpisom a o tieto mohol
opierať svoje skutkové zistenia. Vinu konajúci súd vyvodil zo zistenia, že obžalovaný vedel o svojej
vyživovacej povinnosti, a aj napriek tomu si ju neplnil. Obžalovaný mal zdroje na platenie výživného,

pretože pracovný pomer s obžalovaným bol ukončený pre neuspokojivé pracovné výsledky a boli mu
ponúknuté ďalšie pracovné ponuky, ktoré neakceptoval. Samotná skutočnosť, že sa lieči na depresívne
poruchy a nespavosť, z ktorého dôvodu požiadal o priznanie invalidného dôchodku, nemá vplyv na to,
aby si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť.

Skutkové zistenia konajúceho súdu ako výsledok vyhodnotenia dôkaznej situácie považuje odvolací súd
za vecne správne. Z výpovede matky mal. dieťaťa K. D. totiž vyplynulo, že obžalovaný si vôbec neplnil
svoju vyživovaciu povinnosť od mesiaca december 2016 a to až do rozhodnutia konajúceho súdu s
výnimkou dvoch prípadov, kedy matke dieťaťa zaslal na výživné sumy 180,- eur v mesiaci február 2017
a 187,- eur v mesiaci december 2017, na ktoré sumy správne prihliadal konajúci súd pri ustálení dlhu

na výživnom u obžalovaného.

Obžalovaný v odvolaní poukázal na to, že sa nemohol zamestnať, pretože sa psychicky zrútil a v
dôsledku psychického ochorenia mu bol priznaný aj invalidný dôchodok, o čom predložil posudok
Okresnej správy sociálneho zabezpečenia Rokycany. Taktiež predložil aj zoznam vyplatených dávok mu

z Úradu práce ČR, či potvrdenie o poskytnutí dávky v hmotnej núdzi a príspevku na bývanie.

Aj napriek predloženiu týchto listinných dôkazov, s ktorými sa odvolací súd oboznámil na verejnom
zasadnutí, podľa názoru odvolacieho súdu zavinenie obžalovaného z trestnoprávneho hľadiska k
následku je preukázané v dostatočnom rozsahu po celú dobu, ktorú ustálil konajúci súd. Obžalovaný

nepoprel žalované konanie, počas ktorého si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, a obhajoval sa tým,
že nemohol pracovať. Táto jeho argumentácia je v rozpore s obsahom dôkazov, predovšetkým s
vyjadrením obchodnej spoločnosti BORGERS, s. r. o., ktorá rozviazala pracovný pomer s obžalovaným
z dôvodu jeho nepriaznivých pracovných výsledkov a neuspokojivej pracovnej morálky dňa 21.02.2017.
Od 16.03.2017 do 21.06.2017 následne obžalovaný pracoval v obchodnej spoločnosti SVČ, pričom

dôvod ukončenia pracovného pomeru sa uvádza ako ostatné dôvody. Počas doby od 17.07.2017 do
04.09.2017 bola obžalovanému poskytnutá ponuka práce v 8 prípadoch, v 3 prípadoch prijatý nebol, na
päť pracovných ponúk nereagoval. Na tieto skutočnosti poukazoval aj konajúci súd.

Úmyselnézavineniekneplneniusivyživovacejpovinnostimožnovyvodiťprávezkonaniaobžalovaného,

ktorý hoci mal zamestnanie a z neho pravidelný mesačný príjem, si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil.
O prácu prišiel len vlastným zavinením pre jeho zlú pracovnú morálku, pričom aj počas evidencie na
úrade práce neprejavil záujem o prácu, keďže na predložené pracovné ponuky nereagoval, z čoho
možno usudzovať tiež na úmysel neplniť si svoju vyživovaciu povinnosť. V súvislosti hodnotením
zavinenia je potrebné dať do pozornosti i to, že obžalovaný H. D. bol rozsudkom Okresného súdu Prešov

sp. zn. 1T/117/2016 zo dňa 27.10.2016 uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 1 Tr. zákona, teda vedel, že vyživovaciu povinnosť, o ktorej vedel, si musí plniť a aj napriek
tomu, hoci príjem mal, si ju žiadnym spôsobom neplnil, ani len v čiastočnom rozsahu.Ak sa obžalovaný domáha akceptácie toho, že nemal príjem, a od 01.11.2018 má priznaný čiastočný
invalidný dôchodok, preto si nemohol plniť vyživovaciu povinnosť, tak tieto zistenia nemenia závery o
zavinení v ďalšom období páchania trestnej činnosti obžalovaným. Z predloženého posudku o invalidite

posudkového lekára Okresnej správy sociálneho zabezpečenia evidovanej pod LPS/2018/1643-
RO_CSSZ vyplýva, že obžalovaný má v dôsledku zmiešanej úzkostnej a depresívnej poruchy síce
zníženú pracovnú schopnosť o 45 %, avšak aj napriek tomu je schopný po vzniku invalidity I. stupňa
vykonávať sústavnú zárobkovú činnosť len s podstatne menšími nárokmi na telesné, zmyslové alebo
duševné schopnosti. To poukazuje na to, že obžalovaný sa môže riadne zamestnať. Ak túto možnosť od

01.11.2018 nevyužíva, ide o účelové konanie z jeho strany, keďže sú mu priznávané aj rôzne sociálne
dávky.

Pokiaľ obžalovaný poukazuje na započítanie jeho majetku v prospech matky dieťaťa K. D. v rámci
vysporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva, tak takýto postup nie je akceptovateľný. Zákonnú
povinnosť vyživovať iného totiž nie je možné nahradiť plnením akejkoľvek výšky v prospech inej osoby.

Matka mal. dieťaťa V. D. nie je oprávnenou osobou na poskytnutie výživného, hoci obžalovanému bola
uložená povinnosť prispievať na výživu práve k rukám matky. Osoba príjemcu výživného v prípade
maloletých detí je rozdielnou osobou od oprávnenej osoby, v prospech ktorej sa výživné poukazuje.

Odvolací súd po zhodnotení všetkých týchto rozhodných skutočností uzavrel, že správne zistené

skutkové okolnosti boli aj správne po právnej stránke kvalifikované ako prečin zanedbania povinnej
výživa nielen podľa jej základnej skutkovej podstaty podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, ale tiež aj v
jeho kvalifikovanej skutkovej podstate podľa ods. 3 písm. c/, keďže obžalovaný bol v posledných 24
mesiacoch za taký čin odsúdený, čo bolo dokázané právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu
Prešov sp. zn. 1T/117/2016 zo dňa 27.10.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2016.

Následne odvolací súd preskúmaval aj výrok o treste, keďže obžalovaný namietal spôsob výkonu
uloženého trestu odňatia slobody a domáhal sa jeho podmienečného odkladu.

Konajúci súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, čo je trest uložený v zákonnej

sadzbe stanovenej na jeden rok až päť rokov za prečin podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, avšak uloženú
výmeru trestu odňatia slobody na dolnej hranici považuje odvolací súd so zreteľom na dobu páchania
skutku ako aj recidívu skôr za miernu ako primeranú. Keďže sa prerokúvalo odvolanie v prospech
obžalovaného, odvolací súd nemohol sprísniť výmeru uloženého trestu.

Rozhodnutie o spôsobe výkonu trestu zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia považuje odvolací súd za súladné s ustanovením § 49 ods. 2 Tr. zákona. Obžalovaný
totiž páchal trestnú činnosť aj počas skúšobnej doby jedného roka určenej mu vyššie citovaným trestným
rozkazom konajúceho súdu pri podmienečnom odložení trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov,
ktorá začala plynúť po nadobudnutí tohto trestného rozkazu dňa 30.11.2016 a uplynula dňa 30.11.2017.

Vzhľadom k tomu, že sa toto trestné stíhanie viedlo aj po uplynutí skúšobnej doby vo veci konajúceho
súdu 1T/117/2016, doba na rozhodnutie podľa § 50 ods. 6 Tr. zákona v nej uplynie až 30.11.2019 a
teda v čase rozhodovania o odvolaní obžalovaného toto jeho odsúdenie zahladené nebolo. Toto zistenie
potom opodstatňovalo spôsob výkonu trestu odňatia slobody jeho vykonaním v ústave na výkon trestu.

Pretože obžalovaný doposiaľ vo výkone trestu odňatia nebol za úmyselný trestný čin, rozhodnutie o jeho
zaradení do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia zodpovedá § 48 ods. 2 písm. a/
Tr. zákona.

Námietku obžalovaného, že výkon trestu v súčasnosti ohrozuje jeho život, odvolací súd neakceptoval,

pretože ide o tvrdenie bez podloženia akýchkoľvek dôkazov.

S poukázaním na vyššie uvedené zistenia a vyslovené právne úvahy odvolací súd vyhodnotil odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné a postupom podľa § 319 Tr. poriadku ho zamietol.
jednohlasne

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.