Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 6, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9Cbi/202/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111236824
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Bartalská

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1111236824.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci

žalobcu: JUDr. RNDr. Silvia Prachová so si´dlom Iva´nska cesta 30/B, 821 04 Bratislava zn. spra´vcu S
1819, správca úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, Bratislava, IČO:
35 784 717 proti žalovanému: N.. N. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. U. služieb K. -Z., XXX XX K.,
zastúpený: FUTEJ & Partners, s. r. o. so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava o určenie neúčinnosti
právneho úkonu

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v celej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobouzodňa12.10.2011,doručenousúdudňa19.10.2011pôvodný správca konkurznej

podstatyúpadcuPODIELOVÉDRUŽSTVOSLOVENSKÉINVESTÍCIE,Poľná1,Bratislava,IČO:35784
717 žiadal, aby súd vydal tento rozsudok: I. Právny úkon úpadcu - uspokojenie pohľadávky odporcu - je
voči veriteľom úpadcu prihláseným do konkurzu, neúčinný. II. Odporca je povinný zaplatiť do konkurznej
podstaty úpadcu k rukám navrhovateľa sumu, ktorá je evidovaná v účtovníctve úpadcu. III. Odporca je
povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania.“

2. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I v

konaní č. k. 3K/95/2010 zo dňa 11.04.2011 pričom zároveň bol ustanovený správca úpadcu.

3.Žalobcasvojnárokodôvodniltým,žežalovanýbol nazákladesvojhofinančnéhovkladuodovzdaného
úpadcovi jeho veriteľom. Úpadca sa následne dostal do finančných problémov v dôsledku čoho nebol
schopný splniť svoje splatné záväzky. V tejto situácii pohľadávku žalovaného uspokojil prednostne
pred inými veriteľmi, ktorých pohľadávky boli splatné skôr, čím neodôvodnene zvýhodnil žalovaného
ako svojho veriteľa pred ostatnými veriteľmi. Napadnutý úkon - uspokojenie pohľadávky žalovaného-

bol urobený v čase kedy už úpadca nemal dostatok finančných prostriedkov, aby splnil všetky svoje
splatné záväzky. Žalobca sa v rámci svojej činnosti stretol s prípadmi keď ani pohľadávky veriteľov, ktoré
boli splatné už v polovici roka 2009 neboli ku dňu podania žalobného návrhu uhradené a museli byť
prihlásené do konkurzu, pričom pohľadávka žalovaného bola uspokojená vyššie uvedeným spôsobom
pred inými už splatnými pohľadávkami.

4. Žalobca sa domáha vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu úpadcu, ktorým je uspokojenie

pohľadávky žalovaného. Plnenie jednotlivým členom družstva zo strany úpadcu bolo poskytované vždy
peňažnými prostriedkami, a to z titulu výplaty zmenky, vyrovnacieho podielu na základe skončenia
členstva člena družstva alebo vyrovnacieho podielu na základe zníženia členského vkladu člena
družstva. Konkrétny spôsob uspokojenia pohľadávky žalovaného ako člena družstva vyplýva zúčtovných záznamov úpadcu, pričom z tohto dôvodu bol žalovaný príjemcom finančných prostriedkov
od úpadcu titulom vyrovnacieho podielu, čo žalobca dodatočne špecifikoval.

5. Dôvodnosť návrhu na určenie neúčinnosti uspokojenia pohľadávky žalobca je, že napadnutý úkon
bol urobený v zákonom predpokladanom období. Tento úkon neodôvodnene zvýhodnil žalovaného ako
veriteľa úpadcu oproti iným jeho veriteľom tým, že hoci pohľadávky iných veriteľov boli splatné skôr ako
pohľadávka žalovaného, tieto neboli uspokojené, pohľadávka žalovaného však uspokojená bola vyššie
uvedeným spôsobom.

6. Podaním doručený súdu 20.02.2014 sa PZ žalovaného vyjadril k žalobe, uvedením že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Vytýka žalobe, že je koncipovaná neurčito a
nezrozumiteľne. Je potrebné špecifikovať pohľadávku žalovaného, ktorú mal úpadca uspokojiť
prednostne pred inými veriteľmi. Má za to, že návrh neobsahuje jasný, zrozumiteľný a vykonateľný
petit, nakoľko nie je zrejmé, aký úkon úpadcu, resp. uspokojenie ktorej pohľadávky žalovaného má

súd určiť za neúčinné voči konkurzným veriteľom ako aj nie je zrejmé akú sumu žiada žalobca zaplatiť
od žalovaného do konkurznej podstaty. Namieta, že na základe riadnej podanej žiadosti o zrušenie
svojho členského podielu v družstve zo dňa 11.02.2011 pričom má za to, že napriek žiadosti o zníženie
členského podielu, takýto úkon nemožno považovať za ukrátenie veriteľov pri absencii úmyslu alebo
vedomosti žalovaného.

7. V rámci konania došlo k odmietnutiu žaloby uznesením č.k. 9 Cbi/202/2011 - 24 z 04.09.2017 z
dôvodu vád podania, ktoré však žalobca následne odstránil tak, že vyšpecifikoval petit žaloby takto:
„ Právny úkon úpadcu, uspokojenie pohľadávky žalovaného vzniknutej titulom vyrovnacieho podielu,
ktorú úpadca uspokojil prevodom z bankového účtuj úpadcu vedeného vo Všeobecnej úverovej banke

a.s. dňa 31. 07.2009 vo výške 33 072,-EUR je voči veriteľom úpadcu prihláseným do konkurzu neúčinný.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ
INVESTÍCIE, k rukám žalobcu sumu 33 072,00 EUR. III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu
trov konania v celom rozsahu. „ v dôsledku čoho, konajúci súd predmetné uznesenie zrušil uznesením
9Cbi 202/2011-34 zo dňa 14.06.2018.

8. K žalobe sa vyjadril PZ žalovaného podaním doručeným súdu 18.10.2018 ktorý namietal
naďalej neurčitosť a nezrozumiteľnosť žaloby z dôvodu, že nešpecifikácie a nekonkretizácie právneho
úkonu zároveň namieta nesplnenie dôkaznej povinnosti, že žalobca nepredložil dôkaz k tvrdeným
skutočnostiam. Namieta kumulatívne nesplnenie podmienok pre vyslovenie ukracujúceho právneho

úkonu, žalobu považuje za šikanóznu.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na termín 22.11.2018, 06.12.2018 na ktoré sa dostavil právny
zástupca žalovaného na právny zástupca žalobcu o čom je vyhotovený zvukový záznam v súlade
s ustanovením §98 CSP. Súd pojednával a vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a odročil

pojednávanie na verejné vyhlásenie rozsudku na 06.12.2018. Z listinných dôkazov má súd za
preukázané:

Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/95/2010 zo dňa 11.4.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 05.05.2011 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: PODIELOVÉ DRUŽSTVO

SLOVENSKÉ INVESTÍCIE. Do funkcie správcu ustanovil Mgr. Mareka Letkovského, so sídlom
kancelárie Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava. Uznesením zo dna 09.08.2018 súd odvolal Mgr. Mareka
Letkovského z funkcie správcu úpadcu a ustanovil za správcu žalobcu - JUDr. RNDr. Silvia Prachová
so si´dlom Iva´nska cesta 30/B, 821 04 Bratislava zn. spra´vcu S 1819.

Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP „ V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie
označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a žalobný návrh .“

Podľa ustanovenia § 182 CSP „ Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany,

aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd
nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“Podľa ustanovenia § 191 CSP „ Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.“

Podľa ustanovenia § 192 CSP “Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca
dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.“

10. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 ZKR: „Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči
veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona
odporuje.“

Podľa ustanovenia § 57 ods. 3 ZKR: „Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z

ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.“

Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 ZKR: „Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto
zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe
dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako

obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.“

Podľa ustanovenia § 58 ods. 2 ZKR: „Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať,
ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený

v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa
predpokladá, ak sa nepreukáže opak.“

Podľa ustanovenia § 59 ods. 1 ZKR: „Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny
úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu,

zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku
vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.“

Podľa ustanovenia § 59 ods. 2 ZKR: „Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež
právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh

svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak
umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.“

Podľa ustanovenia § 59 ods. 3 ZKR: „Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil
úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený

v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho
úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.“

Podľa ustanovenia § 86 ods. 1 a 2 ZKR: (1) Správu majetku podliehajúceho konkurzu vykonáva
správca s odbornou starostlivosťou tak, aby majetok bol dostatočne chránený pred poškodením, stratou,

zničením alebo iným znehodnotením a aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej
miere po dôkladnom zvážení ich účelnosti a hospodárnosti. Pri správe majetku podliehajúceho konkurzu
správca nesmie zvýhodniť niektorého z veriteľov alebo uprednostniť osobné záujmy alebo záujmy
iných pred spoločným záujmom všetkých veriteľov. (2) Správca je povinný využívať všetky právne
prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania

odporovacieho práva podľa tohto zákona. Na ten účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou
preskúmať všetky právne úkony Úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri
ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. V súvislosti s vymáhaním sporných
majetkových práv podliehajúcich konkurzu je správca oprávnený po konaní prvej schôdze veriteľov so
súhlasom príslušného orgánu uzatvárať dohody alebo zmiery ohľadom týchto sporných práv a robiť

jednostranné právne úkony za Úpadcu v týchto veciach; tým nie je dotknuté oprávnenie ani povinnosť
správcu uplatňovať bezodkladne po vyhlásení konkurzu tie práva podliehajúce konkurzu, pri ktorých
z dôvodu omeškania hrozí škoda na majetku podliehajúcom konkurzu. Výkonom jednotlivých úkonov
podľa tohto ustanovenia môže správca poveriť advokáta alebo exekútora.Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 Vyhlášky MSSR z 20. decembra 2005, ktorou sa ustanovujú podrobnosti
o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia: „Na účely určenia platobnej neschopnosti sa

platobneneschopnýmrozumieten,ktomáviacakojednéhoveriteľa,viacakojedenpeňažnýzáväzok30
dní po lehote splatnosti a koho peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti nie sú kryté jeho finančným
majetkom.“

Podľa ustanovenia § 60 ods. 1,2,3 ZKR „ (1) Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým

dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka
ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. (2) Ak ide o právny
úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj
vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Odporovať možno
len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného
konania.“

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1, písm. e) ZKR, „Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto
zákona rozumie iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v
písmenách a) až d) kvalifikovanú účast.“

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 ZKR „ Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto
s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon
jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.“

Podľaustanovenia §62ods.5ZKR„Právoodporovaťprávnemuúkonumôžesprávcauplatniť....priamo

na súde.“

Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 ZKR „Ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej
majetkovejhodnotyprevedenejzmajetkudlžníka,sútí,vočiktorýmsaprávoodporovaťprávnemuúkonu
uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec,

právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková
hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva
alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo,
možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.“

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 ZKR, cit.: „spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona
rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen
dozornej rady právnickej osoby; b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej
osobe kvalifikovanú účasť; c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,
prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b); d) blízka osoba fyzickej

osoby uvedenej v písmenách a) až c; e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá
z osôb uvedená v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.“

Podľa ustanovenia § 9 ods. 3 ZKR „kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy
alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích

právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý
je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto
zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ
nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.“

11. Z vykonaného dokazovania, na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého
rozhodovania súd zvážil okolnosti právneho vzťahu. Súd konštatuje, že právo odporovať právnemu
úkonu a tým dosiahnuť jeho neúčinnosť voči veriteľom úpadcu, možno úspešne uplatniť len za
predpokladu, že sú splnené všetky podmienky odporovateľnosti stanovené v ZKR. Ak čo i len niektorá
z týchto podmienok chýba, právnemu úkonu nie je možné v konkurznom konaní úspešne odporovať.

12. Podstatou právneho inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov, je ten dôsledok, že napadnutým
právnym úkonom došlo k ukráteniu pohľadávky veriteľa bez ohľadu na to, či ide o úkon bez primeraného
protiplnenia alebo zvýhodňujúci právny úkon alebo úmyselný ukracujúci právny úkon.13. Odporovacia žaloba je procesným prostriedkom ochrany veriteľov pred takými právnymi úkonmi
dlžníka, ktoré sú inak platné (z hľadiska obsahových a formálnych náležitostí konkrétneho zmluvného

typu a z hľadiska náležitostí právnych úkonov netrpia vadou, pre ktorú by bolo možné vysloviť ich
neplatnosť), ale ktorými dosiahne dlžník (spôsobí) ukrátenie uspokojenia ich pohľadávok. Ukrátenie
uspokojenia pohľadávok veriteľov znamená, že pohľadávky veriteľov v dôsledku dispozície (právneho
úkonu) dlžníka s jeho majetkom, buď nebudú uspokojené v plnom rozsahu alebo ani v takom rozsahu,
aký by bolo možné dosiahnuť pred účinnosťou právneho úkonu, ktorým dlžník disponoval so svojím

majetkom.

14. Žaloba je koncipovaná neurčito a nezrozumiteľne, nakoľko žalobca síce v texte v
navrhnutom petite žaloby dátumovo alebo z hľadiska údajnej ušlej sumy peňažných prostriedkov uvádza
vyplatenie dlžnej sumy, ale nešpecifikuje a nekonkretizuje právny úkon, ktorým konkrétne malo dôjsť
k údajnému ukráteniu veriteľov úpadcu ani vrátenia akej sumy sa žalobca domáha ani nepreukazuje

kumulatívne splnenie podmienok.

Účtovné záznamy úpadcu žalobca bližšie nešpecifikuje, ani ich k žalobnému návrhu nepripojil, čím si
podľa žalovaného okrem bremena tvrdenia nesplnil ani dôkaznú povinnosť. Podľa žaloby sa žalobca
dovoláva odporovateľnosti právneho úkonu z dôvodov uvedených v § 59 ( zvýhodňujúci právny úkon ) a

§ 60 ( ukracujúci právny úkon ) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov.

15. Žalobca bližšie nepreukázal také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že sa v danom
prípade jednalo o neodôvodnené zvýhodnenie žalovaného vo vzťahu k iným veriteľom či ich ukrátenie.

16.Žalovanýmázato,žepokiaľzinýchokolnostíniejemožnévyvodiťzáver,žeúpadcaneopodstatnene
plnil tomu ktorému konkrétnemu veriteľovi, nie je možné takýto právny úkon automaticky považovať za
zvýhodňujúci právny úkon. Záver opačný by znamenal faktickú nemožnosť dlžníka plniť svoje záväzky
veriteľom v zákonom stanovenom období pred začatím konkurzného konania v prípade, že by nemohol

uspokojiť všetkých veriteľov.

17. Súd konštatuje, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal,
že právnym úkonom, ktorý špecifikoval ako vyplatenie vyrovnacieho podielu došlo k zvýhodneniu
žalovaného resp. k ukráteniu ostatných veriteľov, resp. k naplneniu znakov vyžadovaných na úspešné

odporovanieprávnemuúkonu(čiužakoukracujúcehoprávnehoúkonualebozvýhodňujúcehoprávneho
úkonu ).
18. Z vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení vyplýva jednoznačne, že zvýhodňujúcemu
právnemu úkonu možno odporovať len za predpokladu, že spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený
počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s

dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa
nepreukáže opak. Takéto právne úkony musia byť urobené zo zákona počas jedného roka pred začatím
konkurzného konania, počas troch rokov len vtedy, ak boli urobené v prospech osoby spriaznenej s
dlžníkom.

19. Súd má za preukázané, že žalovaný nie je osobou a nemožno ju ani považovať za osobu spriaznenú
s dlžníkom ( úpadcom ), naviac žalobca túto skutočnosť ani netvrdí. Odporovať teda v zmysle tohto
ustanovenia je možné len tie právne úkony, ktoré boli uskutočnené v lehote jedného roka pred začatím
konkurzného konania a úpadok nemožno prezumovať. Tu je potrebné uviesť, že žalobca nepredložil
jediný dôkaz alebo tvrdenie, ktorým by svoje tvrdenie potvrdil. Súd sa preto stotožnil s tvrdením

žalovaného, že nie sú dané predpoklady na odporovanie právnym úkonom titulom zvýhodňujúcich
právnych úkonov.

20. Žalobca bližšie nepreukázal také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že sa v danom
prípade jednalo o neodôvodnené zvýhodnenie žalovaného vo vzťahu k iným veriteľom či ich ukrátenie.

Súd sa plne stotožnil so žalovaným v tom smere, že pokiaľ z iných okolností nie je možné vyvodiť záver,
že úpadca neopodstatnene plnil tomu ktorému konkrétnemu veriteľovi, nie je možné takýto právny úkon
automaticky považovať za zvýhodňujúci právny úkon. Záver opačný by znamenal faktickú nemožnosťdlžníka plniť svoje záväzky veriteľom v zákonom stanovenom období pred začatím konkurzného konania
v prípade, že by nemohol uspokojiť všetkých veriteľov.

21. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno, nakoľko nepreukázal, že vyplatením vyrovnacieho podielu došlo k ukráteniu uspokojenia
pohľadávok veriteľov úpadcu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v
ktorom spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného

z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil
alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Ak teda žalobca tvrdil, nejakú skutočnosť, bolo jeho
povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na jej preukázanie.

Keďže súd vyhodnotil nárok žalobcu ako nedôvodný vo vzťahu k povinnosti žalovaného, žalobu v celom
rozsahu zamietol.

22. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku ( ďalej aj ako „ CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal náhradu
trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Nárok na náhradu trov konania súd priznal žalovanému voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške
trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).