Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Monday, November 4, 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/41/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619205227
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7619205227.2

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves, v spore žalobcu: U. M., O.. XX.X.XXXX, V. E. XX/XXX, F., právne
zastúpenom Advokátskou kanceláriou - Ján Buroci, s.r.o., so sídlom Za Šestnástkou 17, Spišská Nová
Ves proti žalovanému: L. Č., O.. XX.XX.XXXX, V. E. XX/XXX, F., o vyčlenenie užívania nehnuteľností,
takto

r o z h o d o l :

Podanie žalobcu zo dňa 2.9.2019 doručené tunajšiemu súdu dňa 3.9.2019 označené ako „Žaloba o

vyčlenenie užívania nehnuteľnosti“, o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 3.9.2019 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba zo dňa 2.9.2019, ktorou sa žalobca domáha
vyčlenenia užívania nehnuteľnosti. V petite žaloby navrhuje vyčleniť žalobcovi na užívanie nehnuteľnosti
evidované na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie F., a to rodinný dom súpisné č. XXX stojaci
na parcele M.-N. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 405 m2 a to tak, že žalobcovi je k

výlučnému užívaniu vyčlenená miestnosť v juhovýchodnej časti domu.

2. Uznesením sp. zn. 9C/41/2019-15 zo dňa 25.9.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.9.2019
súd vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní doplnil žalobný návrh zo dňa 2.9.2019 v zmysle ustanovenia
§ 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, aby zo žaloby bolo presne zrejmé čoho sa žalobca
konkrétne domáha t.j. uviesť určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit (návrh výroku ako má súd

rozhodnúť vo veci samej tak, aby návrh výroku spĺňal podmienky jeho vykonateľnosti).

3. Podľa § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho
sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto
podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

4. Podľa § 129 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je
podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie
odmietnuť.

5. Podľa § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa v lehote určenej súdom podanie

nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní
pokračovať.

6. Podľa § 129 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa podanie opraví alebo doplní v celom
rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti
uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal7. Podanie žalobcu zo dňa 2.9.2019 nemá náležitosti riadnej žaloby, preto bol žalobca súdom
vyzvaný na odstránenie vád podania. V žalobe nie je presne a určito formulovaný petit žaloby tak, aby
bol vykonateľný, napriek tomu, že žalobca v petite navrhuje vyčlenenie miestnosti do jeho užívania v

juhovýchodnej časti domu. Žalobca totiž musí mať vedomosť o tom, akým spôsobom navrhuje vyčleniť
časť nehnuteľnosti pre jeho užívanie t.j. ktoré konkrétne miestnosti domu a časti pozemku navrhuje, aby
boli vyčlenené do jeho užívania a ktoré miestnosti domu resp. časti pozemku do užívania žalovanej.
Výrok súdneho rozsudku, pokiaľ pri riešení nezhôd medzi spoluvlastníkmi určuje spôsob a rozsah
užívania pre jednotlivých spoluvlastníkov, mal by byť v každom prípade veľmi starostlivo uvážený a

formulovaný, tak aby mohol byť poprípade aj súdne vykonaný.

8. Žalobný petit musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí
presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže účastníkom priznať iné práva a
uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t. j. vymedzenie práv
a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné,

prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že rozhodnutie by bolo
nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda preto,
aby bolo rozhodnutie vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (I. ÚS 233/97).

9. Žalobný petit je najdôležitejšou obsahovou náležitosťou návrhu. V ňom navrhovateľ uvádza, ako

by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň
stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť.
Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky,
rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozsudkov.
Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť

len v taxatívne vymedzených prípadoch (3 Cdo 126/2011).

10. Uvedené neznamená, že žalobca musí urobiť návrh výroku rozsudku, ktorý sudca automaticky
preberie do výroku rozhodnutia. Musí však zo žaloby nepochybne vyplývať, čoho sa žalobca domáha.
V danom prípade je síce zo žaloby zrejme, že žalobca sa ňou domáha úpravy užívania spoločnej

nehnuteľnosti so žalovanou vyčlenením časti domu a pozemku, ktoré bude užívať žalobca a ktoré
žalovaná. Zo žaloby však nie je zrejme, ktoré konkrétne časti spoločnej nehnuteľnosti žalobca navrhuje
vyčleniť do jeho užívania. Uvedené je potrebné určiť popisným spôsobom, uviesť ktorú miestnosť
mieni užívať žalovaný, v akej výmere, ktoré miestnosti v užívaní žalovanej, ktoré miestnosti bude užívať
prípadne spoločne a podobne. Súd má za to, že petit formulovaný žalobcom nepostačuje, je neurčitý a

nepresný a prevzatie takéhoto rozhodnutia súdom by malo za následok jeho nevykonateľnosť.

11. Podľa názoru súdu žalobcom v žalobe uvedené skutkové okolnosti v spojení s vymedzeným petitom
žaloby zakladajú vadu žaloby (neurčitosť a nepresnosť), ktorá bráni jej vecnému prejednaniu. Pokiaľ
sa týka skutkových okolností, uvedené by bolo možné upresniť aj v priebehu konania poukazujúc

aj na ustanovenie § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku, avšak neurčitosť žalobného návrhu
je vadou konania, pre ktorú nie je možné v konaní pokračovať. Opravu, úpravu resp. zmenu žaloby
môže vykonať len žalobca, súd nie je oprávnený takýmto spôsobom zasahovať do petitu žaloby. Nejde
pritom o formalistický postup súdu, keďže žalobným petitom je súd viazaný a práve petit žaloby je jej
najdôležitejšou obsahovou časťou, v ktorej žalobca má uviesť, ako navrhuje, aby súd rozhodol.

12. Žalobca na základe výzvy súdu vady podania neodstránil. Podanie neobsahuje všetky zákonné
náležitosti žaloby a má nedostatky spôsobujúce jeho neúplnosť a nezrozumiteľnosť, keďže z neho nie je
zrejme čoho presne sa žalobca domáha t.j. neobsahuje konkrétny, určitý a zrozumiteľný petit. V žalobe
žalobca nevymedzil časti nehnuteľnosti, ku ktorým sa domáha práva užívania dostatočne presne a

jednoznačne tak, aby mohli byť prevzaté do výroku súdneho rozhodnutia a aby mohla byť v prípade jeho
úspechu v konaní nariadená a vykonaná exekúcia. Tunajší súd zákonným spôsobom vyzval žalobcu na
odstránenie vád, pričom ho aj náležite poučil, ako má vady odstrániť a poučil ho aj o tom, že v prípade
neodstránenia vád, nemožno v konaní pokračovať a súd podľa ustanovenia § 129 ods. 3 Civilného
sporového poriadku jeho podanie odmietne. Žalobca nebol súdom poučený o možnostiach zastúpenia

v konaní z dôvodu, že žaloba bola podaná prostredníctvom právneho zástupcu ustanoveného žalobcovi
Centrom právnej pomoci.13. Žalobca v súdom stanovenej lehote, ani doposiaľ vady podania neodstránil, pričom pre nedostatky
podania nemožno v konaní pokračovať a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia a podania žalobcu odmietol poukazujúc na citované ustanovenie § 129 ods. 3 Civilného

sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresnom
súdu Spišská Nová Ves.

V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.