Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 20, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/172/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115225906
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8115225906.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: X. X., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Q. B. XXX, právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089
01 Svidník proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35
792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04
Bratislava, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 7.498,74 eur s prísl., o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17C/413/2015-49 zo dňa 08.02.2016, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Priznáva žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k
žalobkyni

III. Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k
žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalovanej

povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 7.498,74 eura s 5,05 % ročným úrokom z
omeškania z priznanej istiny do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku od 23. 01. 2016 do zaplatenia,
nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 935,98 eura a tieto uhradiť priamo na účet právnemu
zástupcovi žalobkyni JUDr. Igorovi Šafrankovi, advokátovi vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66 na účet
vedený vo VÚB Prešov, č. ú.: SK72 XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXX do 3 dni od právoplatnosti
rozsudku, zaplatiť štátu na účet Okresného súdu v Prešove súdny poplatok 449,90 eura do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku a zamietol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Prešov.

2. Súd prvej inštancie aplikoval ust. § 37 ods. 1, § 39, § 40, § 52, § 53 ods. 1, § 107 ods. 1 a 2, § 451 ods.
1 a 2 a § 457 Občianskeho zákonníka, ust. § 4 ods. 1 až 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a § 87 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.
06. 2016 (ďalej len ,,OSP“).

3. Súd prvej inštancie konštatoval z predloženej Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXX-XXXXX

podpísanej dňa XX. XX. XXXX vyplýva, že druhá strana tejto zmluvy je absolútne nečitateľná pre drobné
a rozmazané písmo, takže ani súd sa nemohol oboznámiť s obsahom zmluvných podmienok, ktoré
mali byť predmetom zmluvných dojednaní na druhej strane zmluvy. Žalobkyňa dostala od žalovanej k
dispozícii len takúto nečitateľnú zmluvu s tým že čitateľná je len prvá strana zmluvy. Súd prvej inštanciepovažoval za pravdivú argumentácia žalobkyne, že tieto údaje sú pre ňu nezrozumiteľné a neurčité, lebo
pod písm. B - H sú uvedené len čísla, ktoré je potrebné zaraďoval pod zmluvné dojednania na druhej
strane, ktorá je však nečitateľná. Preto dospel k záveru, že táto zmluva je neurčitá a nezrozumiteľná v

dôsledku nečitateľného textu, teda z dôvodu nedostatku písomnej formy a v zmysle § 37 ods. 1 a § 40
ods. 1 Občianskeho zákonníka je takáto zmluva neplatná. Žalobkyňa sa domáha vydania bezdôvodného
obohatenia ako rozdielu medzi poskytnutou výškou úveru a revolvingu 3.135,33 a zaplatenými platbami
ňou vo výške 10.634,07 eura, t. j. sumy 7.498,74 eura. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaná
vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku. V tomto sa stotožnil s tvrdením žalobkyne, že

zo strany žalovanej ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie a pripojil sa k právnemu názoru, ktorý
vyslovil Krajský súd v Prešove v konaní, č. k. 21Co 72/2014 zo dňa 19.03.2015, v obdobnom spore
vedenom proti žalovanému. Podľa názoru súdu prvej inštancie je správna aplikácia objektívnej 10 -
ročnej premlčacej lehoty, ktorá sa počíta odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo a týmto
dňom je deň 14.07.2012, lebo žalovaná ako nebankový subjekt, ktorá dlhodobo vykonáva podnikateľskú
činnosť v oblasti poskytovania úverov je povinná poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa

na poskytovanie úverov a použitie neprijateľných zmluvných podmienok a neuvedenie RPMN a ročnej
úrokovej sadzby, resp. neurčitým a nezrozumiteľným spôsobom uvedené zmluvné podmienky v zmluve
nemožno inak hodnotiť ako zámerné za účelom získania bezdôvodného obohatenia bez právneho
dôvodu s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech takýmito praktikami. Z tohto dôvodu súd
prvej inštancie nepovažoval námietku premlčania vznesenú žalovanou za dôvodnú a priznal žalobkyni

bezdôvodné obohatenie vo výške 7.498,74 eura, ktoré je povinná jej vydať žalovaná. Žalobkyňa žiadala
priznaťúrokzaomeškanieoddoručeniažalobyžalovanej,kčomudošlodňa23.01.2016.Výškaúrokuje
stanovená úrokovou sadzbou ECB plus 5 percentuálnych bodov k 1. dňu omeškania, čo v prejednávanej
veci predstavuje 5,05 %. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni tento úrok od 23. 01. 2016 do zaplatenia.
Súd prvej inštancie zamietol námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu Prešov z dôvodu, že

miestna príslušnosť súdu je založená podľa § 87 písm. f) OSP, podľa ktorého popri všeobecnom
súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor
zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalobkyňa ako spotrebiteľka založila miestnu príslušnosť Okresného súdu
Prešov podľa svojho bydliska, čo je v súlade so zákonným ustanovením.

4. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, keď priznal právnemu zástupcovi žalobkyne
vyúčtované trovy konania v celkovej výške 935,98 eur, lebo ide o účelne vynaložené trovy konania v
súvislosti s uplatnením práva na súde.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Namietala, že

v konaní došlo k vadám, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalovaná namietala nesprávny procesný postup súdu, ktorý nerozhodol o uplatnenej námietke
miestnej príslušnosti spôsobom upraveným v OSP. Súd nemal vo veci ďalej konať a už vôbec nie
rozhodovať o meritórnym spôsobom do času, kým nebude zákonným spôsobom ustálené, ktorý súd

je príslušný teda s tým súvisiaca otázka zákonného sudcu. Napadla rozhodnutie o námietke miestnej
príslušnosti. Ustanovenie § 87 písm. f) OSP predstavuje výnimku z pravidla miestnej príslušnosti. Každá
výnimka sa musí vykladať reštriktívne. Zákonná úprava neurčuje, že súd spotrebiteľa je príslušný na
všetky spory, ale na spory zo spotrebiteľskej zmluvy. Akékoľvek iné spory, ktoré zo zmluvy nevyplývajú,
nie sú prípadom na ktorý sa dá aplikovať § 87 písm. f) OSP. Napadla postup súdu a závery, ktorými

vyhodnotil uplatnenú námietku premlčania. V konaní nebola dokázaná žiadna skutočnosť o tom, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a tiež závery o úmyselne získanom obohatení. Závery súdu o
úmyselnézískanomobohatenívylučujefakt,ženárokyzrovnakejzmluvybolisúdmiopakovanépriznané
a zmluva posúdená ako platná. Posúdenie zmluvy ako platnej vylučuje teoretickú úvahu o tom, že
uzavretím rovnakej zmluvy sledoval žalovaný získanie bezdôvodného obohatenia. Z rozsudku nie je

zrejme, aký dôkaz súd vykonal za týmto účelom a z akého dôkazu zistil, že na základe konkrétnych
skutkových okolnosti žalovaný sledoval získanie bezdôvodného obohatenia.V tejto súvislosti poukázala
na rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 10C/178/2007 zo dňa 28.09.2008 a Krajského
súdu v Žiline, sp. zn. 9Co/516/2015. Poukázala taktiež na rozpory v záveroch súdu prvej inštancie o
úmyselnom bezdôvodnom obohatení už v tom, že kedy na jednej strane súd odôvodňuje neplatnosťou

zmluvy uzatváranej a datovanej zo dňa 08. 04. 2005 a súčasne tvrdí, že bezdôvodné obohatenie
nastalo dňom 14. 07. 2012. Žalovaná taktiež namietala, že súd prvej inštancie pochybil pri dokazovaní,
pretože nevychádzal z rovnopisu uzavretej zmluvy o revolvingovej pôžičke. Ak bola pre súd nečitateľná
fotokópia, mal uložiť žalobcovi alebo žalovanému predloženie originálu. Súd si zamenil čitateľnosť zaurčitosť či zrozumiteľnosť zmluvy. Poukázal na to, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovej
pôžičke sú zmluvné dojednania a prílohy špecifikované v zmluvných dojednaniach. Tieto sú podpísané.
Žalobkyňa nikdy nenamietala, ani pri uzavretí zmluvy, ani následne, že zmluvným dojednaniam

nerozumie a že sú nečitateľné. Na lícnej strane zmluvy sa postupne uvádzajú jednotlivé údaje tykajúcej
sa revolvingovej pôžičky (B), revolvingu (C), úverového limitu (D), zmluvnej odmeny (E), poplatku (F)
a zápočet (G). Následné v zmluvných dojednaniach sa uvádza, že udaj uvedený v časti B ods. 1 je
výška pôžičky, v časti B ods. 2 počet splátok, v časti B ods. 3 výška splátky, v časti B ods. 4 hodnota
RPMN, v časti E ods. 1 udaj o výške zmluvnej odmeny a úver. Obdobne sa v časti C uvádzajú údaje

dojednané pre revolving. Vzhľadom na uvedené zákonný dôvod na posúdenie zmluvy ako neplatného
právneho úkonu nebol dôvodný. Zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti, ktoré zákon účinný v čase
jej uzavretia predpisoval pre to, aby mohol vzniknúť platný nárok z takejto zmluvy. Navrhla preto, aby
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a žalobu zamietol, eventuálne vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Vo vyjadrení k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR žalobkyňa zdôraznila, že z predmetného
rozhodnutia, nevyplývajú závery, že by u veriteľa poskytujúceho spotrebiteľské úvery, bolo úmyselné
bezdôvodné obohacovanie sa na úkor spotrebiteľa, s desaťročnou objektívnou premlčacou dobou,
vylúčené. Podľa žalobkyne je samotným konaním žalovanej dokázaný priamy úmysel, bezdôvodne sa
na môj úkor obohatiť, a to jeho konaním po uzatvorení vadnej zmluvy, prijatím každej jednej splátky, po

tom, čo vrátila reálne jej poskytnutú sumu. Prijatím platby tvoriacej bezdôvodné obohatenie, sa úmysel
dodávateľa získať bezdôvodné obohatenie prejavil a naplnil jeho konaním, keď prijal a ponechal si
platbu, ktorá mu bola vyplatená bez právneho dôvodu. Obchodník, profesionál vedel, že mu bola platba
vyplatená v rozpore so zákonom a napriek tomu si platbu ponechal. Je toho názoru, že je vylúčené,
aby žalovaná, ako profesionál v poskytovaní úverov, nepoznala spotrebiteľské právo a prijímala platby

nad spotrebiteľovi poskytnutú sumu pri neplatných úveroch, alebo nad istinu úveru pri bezúročných
a bezpoplatkových úveroch. Ďalším dôkazom o úmysle veriteľa bezdôvodne sa na úkor spotrebiteľa
obohacovať, prijímaním platieb od spotrebiteľa po splatení spotrebiteľovi poskytnutej sumy, je taktiež
prijímanie takýchto platieb, po splatení poskytnutej sumy v dobe, keď už veriteľovi je známa judikatúra
k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a k neplatnosti spotrebiteľských zmlúv, a to nielen týkajúca

sa iných podnikateľských subjektov, poskytujúcich spotrebiteľské úvery, ale aj vo veciach, v ktorých bol
sám stranou takéhoto konania. Z uvedených dôvodov navrhla odvolaním žalovanej napadnutý rozsudok
potvrdiť a priznať mi náhradu odvolacích trov v plnom rozsahu.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ustanovení § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto
a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli odvolacieho súdu a na jeho webovej stránke,
najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 18.10.2018, sp. zn. 1Cdo 238/2017 zrušil
rozsudok tunajšieho súdu z 26. 06. 2017, č. k. 18Co/110/2016-87 v celom rozsahu a vec vrátil
tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že právny záver odvolacieho
súdu ohľadne toho, že samotný fakt, že bankový subjekt poskytujúci úver spotrebiteľovi je v postavení

profesionálneho podnikateľa vo všeobecnosti bez ďalšieho nemôže zakladať úmysel tohto bankového
subjektu bezdôvodne sa obohatiť na úkor spotrebiteľa. Na základe uvedeného tak dospel k záveru,
že právne posúdenie objektívnej premlčacej lehoty bolo nesprávne. Zároveň podotkol, že súd si
musí ujasniť, z akého dôvodu bezdôvodne obohatenie vzniklo, čo následné determinuje tak okamih
bezdôvodného obohatenia, ako aj začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie nároku

z bezdôvodného obohatenia.

9. Na základe uvedeného odvolací súd v odvolacom konaní, viazaný právnym názorom najvyššieho
súdu opätovane posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalovanej v kontexte s
namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v plnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní.10. Odvolací súd sa najprv zaoberal odvolacími námietkami žalovanej týkajúcimi sa nesprávneho
procesného postupu súdu prvej inštancie.

11. Odvolacia námietka žalovanej, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s ust. § 105 ods. 1 a §
167ods.1OSPanerozhodolonámietkemiestnejpríslušnostisamostatneniejedôvodná.Zustanovenia
§ 167 ods. 1 druhá veta OSP síce vyplýva možnosť súdu o podmienkach konania (t.j. vrátane miestnej
príslušnosti) rozhodnúť vo forme uznesenia, Občiansky súdny poriadok však v ustanovení § 105 ods. 1

a 2 OSP nezakotvoval povinnosť súdu rozhodnúť o podanej námietke účastníka konania o nedostatku
miestnej príslušnosti súdu na prejednanie a rozhodnutie veci, keď výslovne zakotvuje len povinnosť
svoju miestnu príslušnosť skúmať a v závislosti na výsledku tohto skúmania neodkladne postúpiť vec
inému súdu bez rozhodnutia alebo pokračovať v konaní o podanom návrhu. Z postupu súdu v konaní a
odôvodnenia napadnutého rozsudku zjavne vyplýva, že súd prvej inštancie na námietku žalovanej svoju
miestnu príslušnosť skúmal a dospel k záveru, že je miestne príslušný na prejednanie a rozhodnutie

veci a svoj názor v odôvodnení rozsudku primerane vysvetlil.

12. Vo vzťahu k odvolacej námietke tykajúcej sa rozhodnutia súdu prvej inštancie o námietke miestnej
príslušnosti odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie bol toho názoru, že je v danej veci miestne
príslušný s poukazom na § 87 písm. f) OSP. Odvolací súd sa názorom súdu prvej inštancie stotožňuje.

Podľa dôvodovej správy k zneniu ustanovenia § 87 písm. OSP Zákonom č. 384/2008 Z. z. je rozšírenie
miestnej príslušnosti, danej na výber príspevkom k rozšíreniu ochrany spotrebiteľa vnútroštátnymi
orgánmi členských štátov Európskej únie. Je nepochybné, že žalobkyňa je spotrebiteľom v zmysle § 52
ods.4Občianskehozákonníkaažalovanájedodávateľomvzmysle§52ods.3Občianskehozákonníka.
V takomto prípade je významné len to, že spor vznikol zo zmluvy, ktorá má povahu spotrebiteľskej

zmluvy. Ustanovenie § 87 písm. f/ OSP umožňuje spotrebiteľovi, aby podal žalobu okrem všeobecného
súdu žalovaného aj na súde, v obvode ktorého má svoje bydlisko (Prešov). Keďže žalobkyňa toto právo
voľby miestnej príslušnosti využila, došlo tým k založeniu miestnej príslušnosti Okresného súdu Prešov.

13. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch znení účinnom k 08. 04. 2005

(ďalej len ZoSÚ),, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

14. Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje
najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

15. Podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

16. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva že žalobkyňa so žalovanou uzatvorila

dňa 08. 04. 2005 zmluvu o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX. Formulár Zmluvy o revolvingovej
pôžičke č. XXXXX-XXXXX spoločnosti PROFIREAL Slovakia (pôvodné obchodné meno žalovanej)
okrem časti A - Zmluvné strany, ktoré možno mať za jednoznačnú a účastníci zmluvného vzťahu sú tu
náležite identifikovaní, je v ostatných častiach a to: B - Revolvingová pôžička, C - Revolving, D - Úverovýlimit, E - Zmluvná odmena, F - Poplatok, G- Zápočet vyplnený tak, že v kolónkach označených ako „ods.
1 až 4“ pridružených k jednotlivým častiam sú uvedené “holé ´“ čísla. V Časti B - Revolvingová pôžička,
v kolónkach označených ako „ods. 1“ je uvedené číslo „144.000“, ako „ods. 2“ uvedené číslo „36“, ako

„ods. 3“ uvedené číslo „4.000“, ako „ods. 4“ uvedené číslo „26,43“. V Časti C - Revolving, v kolónke „ods.
1“ číslo „96 000“, v kolónke „ods. 2“ číslo „25,16“, taktiež v Časti D - Úverový limit, v kolónke „ods. 1“
číslo „192 000“, v Časti E - Zmluvná odmena, v kolónke „ods. 1“ číslo „72 000“, v kolónke „ods. 2“ číslo
„47 040“, v Časti F - Poplatok, v kolónke „ods. 1“ číslo „1500“, v Časti G - Zápočet v kolónke ,,ods. 1“
číslo ,,25.005“ a v časti H - Typ zmluvy o revolvingovej pôžičke v kolónke ,,ods. 1“ je uvedené Bonus.

17. Je nepochybné, že zmluva o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 OZ, nakoľko žalovaná vystupovala v postavení
dodávateľa keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti. Okrem aplikácie ustanoví OZ o spotrebiteľských zmluvách sa na predmetný vzťah budú
aplikovať aj ďalšie predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľov

18. Je nesporné, že ustanovenie § 4 ZoSÚ má za účel - cieľ ochranu spotrebiteľa tak, aby dodávateľ
bol povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky

relevantné údaje na základe ktorých sa spotrebiteľ môže rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie.
Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ
mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť
primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré
spotrebiteľ môže zvážiť. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať vždy dostatok relevantných

informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v § 4 citovaného zákona vymenúva zákonné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V rámci nich vymenúva tie, ktorých neuvedenie v písomnej zmluve má
za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo predstavuje určitý postih - sankciu
pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti v zmluve neuvedie.

19. Účelom právnej úpravy je bez akýchkoľvek pochybností poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má
totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Žalovaná ako dodávateľ má preto
zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov. A to
priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 ods. 5 ZoSÚ).
V predmetnej veci v zmluve uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným nie je uvedený úrok, ale zmluvná

odmena za poskytnutie úveru. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie
sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5 ZoSÚ). S neuvedením ročnej úrokovej sadzby
sa nespája neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ako už bolo spomínané, v takom prípade veriteľ
nemôže požadovať úrok alebo poplatky neuvedené v zmluve. Prijatím takéhoto plnenia bez právneho
dôvodu vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré má povinnosť vydať podľa § 451

OZ.

20. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, pokiaľ sú posudzované nároky žalobkyne na vrátenie
bezdôvodného obohatenia.

21. Podľa § 107 ods. 1 - 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

22. Pokiaľ ide 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu, odvolací súd konštatuje, že žalovaný ako osoba
podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby,
a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo. V predmete činnosti
má okrem iného i poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, teda jeho povinnosťou bolo

poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.

23. Je dôvodné preto predpokladať, že žalovaná minimálne vedela, že neuvedením podstatných
náležitostívyžadovanýchzákonomč.258/2001Z.z.vzmluveospotrebiteľskomúverenastanezákonompredpokladaná sankcia, t.j. bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a pre prípad, že to tak urobí, bol s
uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (dolus indirectus, tzv. nepriamy úmysel). Zákon č. 258/2001
Z. z. platný a účinný už od 01.10.2001 už od jeho prvej účinnosti obsahoval povinnosť uvedenú

v ustanovení § 4 ods. 5 a to uvádzať v zmluvách úroky a poplatky, inak veriteľ od spotrebiteľa
nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Predmetná zmluva bola uzavretá v roku 2005, tzn. už v štvorročnej dobe podnikania žalovanej v
oblasti poskytovania úverov, kedy po cely čas platila zákonná nevyvrátiteľná fikcia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutých úverov v prípade absencie uvedenia úrokov a poplatkov. Jeho konanie

preto nemožno hodnotiť inak, ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez
právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech (porov. rozsudok
Krajského súdu v Prešove z 12. decembra 2011, sp. zn. 7Co/84/2011, tiež rozsudok Krajského súdu
v Prešove z 21.1.2013, sp. zn. 2Co 9/2012). Žalovaná ako profesionál v poskytovaní úverov pokiaľ
neuviedla podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere musela vedieť, že tým spôsobom bude
inkasovať od žalobkyne úroky, na ktoré nemá právo. Ak tieto úroky napriek tomu inkasovala, musela si

byť vedomá, že sa na úkor žalobkyne obohacuje.

24. Konanie žalovanej pri uzatváraní zmluvy, ktorá nerešpektovala ustanovenia zákona slúžiace na
ochranu spotrebiteľa nemožno považovať za súladné s dobrými mravmi. Jej konanie preto nemožno
hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu,

minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. S ohľadom na okolnosti prípadu možno
uzavrieť, že úmysel žalovanej bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobkyne bol daný už od uzatvorenia
zmluvy, ktorej návrh koncipovala žalovaná a predložila ho na podpis žalobkyni, a teda bol daný aj
v čase, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Zákonodarca pri úmyselnom
bezdôvodnom obohatení počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa,

keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ).

25. Pre začiatok plynutia 3-ročnej, príp. 10-ročnej objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodný okamih, kedy bezdôvodné obohatenie
skutočne (fakticky) vzniklo. Bezdôvodné obohatenie získaním plnenia bez právneho dôvodu vzniká

samotným prijatím plnenia. Vtedy tiež začne plynúť objektívna premlčacia doba (rozhodnutie NS
ČR z14.08.2007, sp. zn. 30 Cdo 2758/2006). V predmetnom prípade táto desaťročná premlčacia
doba začala plynúť odo dňa prijatia plnenia presahujúceho sumu poskytnutého úveru (3.135,33 eura)
žalovaným, t.j. 12.06.2007 (kedy bola žalobkyni zrazená splátka vo výške 120,03 eura), je teda zrejmé,
že žaloba bola podaná pred uplynutím objektívnej 10 ročnej premlčacej doby (žaloba doručená súdu

14.10.2015) .

26. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na písomné pripomienky Komisie EÚ k návrhu na začatie
prejudiciálneho konania podaného tunajším súdom vo veci Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-485/19, podľa
ktorých článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať v tom zmysle, že
mu odporuje taká vnútroštátna úprava, v zmysle ktorej spotrebiteľ, ktorý uplatňuje svoj nárok na vrátenia
bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením spotrebiteľa na základe nekalej zmluvnej podmienky,
má pre uplatnenie objektívnej premlčacej doby desať rokov od momentu, keď k bezdôvodnému
obohateniu došlo povinnosť dokázať, že veriteľ úmyselne porušil práva spotrebiteľa.

27. Odvolací súd navyše dodáva, že žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyňa podala
aj v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, pretože o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela
najskôr dňa 22. 09. 2015 od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Žalobkyňa predložila
prvoinštančnému súdu o tejto skutočnosti listinný dôkaz (č. l. 8 spisu). Keďže právo žalobkyne na

vydanie bezdôvodného obohatenia premlčané nie je, bezdôvodné obohatenie vo výške 7.498,74 eura
je žalovaný v zmysle § 451 a § 456 Občianskeho zákonníka povinný žalobkyni vydať tak, ako to správne
konštatoval súd prvej inštancie.

28. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim

z ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

29. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 453 ods. 3 CSP, § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP. V dovolacom konaní mal úspech žalovaný, preto v zmysle zásady úspechu priznal odvolací súdžalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania vo vzťahu k žalobkyni v rozsahu 100%. V
odvolacom konaní mala naopak úspech žalobkyňa, preto v zmysle zásady úspechu, odvolací súd priznal
žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% vo vzťahu k žalovanej.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p).