Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, February 26, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžr/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200765
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:7016200765.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Slovenského pozemkového fondu
Bratislava, Búdková 36, proti odporcovi Okresnému úradu Poprad, pozemkový a lesný odbor,
Partizánska 690/87, Poprad, za účasti účastníkov konania: 1/. bytom Levoča, D. XX, 2/ P. P., bytom
D., L. XXXX/XX, 3/ Y. C., bytom D., D. XX, 4/ S. T., bytom D., F. XX, všetci zastúpení JUDr.
Ľubou Berezňaninovou, Dip.Mgmt, advokátkou so sídlom Hlavná 45, Prešov, v konaní o preskúmanie

rozhodnutia odporcu zo dňa 11.4.2016, č. OU-PP-PLO-2016/000160-014-KJ, o odvolaní účastníkov
konania v rade 1/ až 4/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k 10Sa/1/2016-24 zo dňa 28.6.2017,
takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 0Sa/1/2016-24 zo dňa
28.6.2017 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP rozhodnutie
odporcu č. OU-PP-PLO-2016/000160-014-KJ zo dňa 11.4.2016 a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.
V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že preskúmaním napadnutého rozhodnutia odporcu,
oboznámením sa s administratívnym spisom odporcu ako aj s ostatným spisovým materiálom dospel k
záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.

Krajský súd uviedol, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré žiadali
vydať účastníci v 1. až 4. rade žiadosťou zo dňa 27.12.2004 boli pridelené do vlastníctva ich
právneho predchodcu Výmerom Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave
č. 2.427/48 z 23.3.1948. Uvedeného prídelu sa týka aj rozhodnutie Odboru poľnohospodárstva a
lesného hospodárstva bývalej Rady ONV v Levoči č. Pôd. 8/1958/La-6 zo dňa 17.11.1958, v ktorom

sa konštatuje, že podľa previerky prídelov sa prídelca tohto prídelu vzdal. Dňa 2.9.1959 bola spísaná
zápisnica o výmere pozemkov majúcich sa sceliť následkom toho, že roľníci z obce Levoča sa vzdali
svojich pozemkov, v ktorej je uvedené aj meno právneho predchodcu účastníkov konania. Označené
(pridelené)nehnuteľnostiboliopätovnezapísanévprospechČeskoslovenskéhoštátunazákladenávrhu
Finančného odboru ONV v Spišskej Novej Vsi č. Fin. 72/63 zo dňa 14.12.1963 pod č.d 1572/1963 -
zápis pod B9 zápisnice č. 1197 kat. úz. D.

Krajskýsúdakodôvodnúvyhodnotilnámietkunavrhovateľa,žezúčastnenéosobyvzhľadomnauvedené
okolnosti a zistené skutočnosti nie sú oprávnenými osobami na uplatnenie reštitučného nároku po ich
právnom predchodcovi E. W., pretože ich právny predchodca sa označeného prídelu vzdal na základe
jednostranného právneho úkonu. Uvedené malo za následok, že vlastníkom prídelu sa stal štát a to
priamo zo zákona, následne rozhodnutie, ktorým bolo zapísané vlastníctvo štátu v pozemkovej knihe
tento stav iba deklaroval.Uviedol, že aj keď neexistuje konkrétny doklad, na ktorom by sa nachádzal aj podpis právneho
predchodcu zúčastnených osôb, z kontextu udalostí a označených rozhodnutí a listín vtedajších orgánov
možno uzavrieť, že k takémuto vzdaniu sa prídelu došlo, a preto aj nastali zákonom predpokladané

následky. V tejto veci došlo k vzdaniu sa prídelu a nie k jeho odňatiu, preto vlastníctvo prídelcu nebolo
odňaté, resp. prevzaté štátom na základe niektorého z reštitučných titulov uvedených v § 3 zákona č.
503/2003 Z.z. Poukázal aj na obsah odôvodnení rozhodnutí všeobecných súdom vo veci vedenej na
Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 7C/38/2002 zo dňa 20.2.2007 ako aj odvolacieho Krajského súdu
v Prešove zo dňa 31.10.2007 sp. zn. 4Co/46/2007, z obsahu ktorých vyplýva tak isto záver, že právny

predchodca účastníkov konania sa označeného prídelu vzdal. Uvedené skutočnosti vzal správny súd v
tomto konaní za preukázané (§ 40 ods. 1 Správneho poriadku) a z výsledkov konania pred všeobecným
súdom vychádzal aj v tomto konaní. Z odôvodnenia rozhodnutia súdov pritom vyplýva, že súd sa
otázkou uplatneného nároku na určenie vlastníckeho práva veľmi podrobne zaoberal a v tomto smere
bolo vykonané pomerne rozsiahle dokazovanie výsledkom ktorého je záver, že vzdanie sa prídelu bolo
dostatočne preukázané. Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil ako neodôvodnené tvrdenia odporcu,

že pred správnym orgánom nebolo preukázané, že sa právny predchodca účastníkov konania vzdal
prídelu. Súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal, pretože navrhovateľ ich náhradu nežiadal a
odporcovi vzhľadom na výsledok konania náhrada trov konania nepatrí.

Proti tomuto rozsudku podali účastníci konania v rade 1/ až 4/ v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd I. stupňa mal za preukázané, že právny
predchodca zúčastnených osôb - E. W., A.. XX.XX.XXXX, sa mal vzdať svojho prídelu, ktorý mu
bol priznaný Výmerom o vlastníctve pôdy vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej
reformypodľa§1ods.1nar.č.104/1946Sb.n.SNRpodč.2.472/1948.Tútoskutočnosťmápotvrdzovať
jednak rozhodnutie odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva bývalej Rady ONV v Levoči č.

Pôd. 8/1958/La-6 zo dňa 17.11.1958 a zápisnica zo dňa 02.09.1959 obsahujúca zoznam roľníkov, ktorí
sa mali zápisnične vzdať svojich prídelov (ďalej aj „zápisnica“). V tejto zápisnici je uvedené aj meno a
priezvisko: E. W..

S uvedeným záverom účastníci konania v rade 1/ až 4/ nesúhlasia. Trvajú na tom, že ich právny

predchodca sa nikdy nevzdal svojho prídelu a táto skutočnosť ani doposiaľ nebola riadne a
nespochybniteľné preukázaná, a to ani v správnom konaní o uplatnenom reštitučnom nároku pred
Okresným úradom Poprad, pozemkový a lesný odbor, ani v správnom súdnom konaní a ani v konaní
o určovacej žalobe.

Prvostupňový súd na jednej strane uviedol, že neexistuje žiaden konkrétny doklad s podpisom E. W., v
ktorom by bola vyjadrená jeho vôľa urobiť takýto jednostranný právny úkon (t.j. vzdať sa prídelu). Záver,
že k tomu skutočne došlo, súd I. stupňa uzavrel iba z kontextu skutočností a udalostí, ktoré vyšli najavo v
konaní pred správnym orgánom. Súd I stupňa na jednej strane, citujúc § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb.
Správny poriadok, vytkol správnemu orgánu, že spoľahlivo nezistil skutkový stav, na druhej strane, sám

pri svojom konštatovaní vzdania sa prídelu, vychádzal iba z kontextu udalostí, t.j. ide iba o domnienku
súdu, nie o spoľahlivo zistený skutkový stav.

V tejto súvislosti poukázal tiež na zmysel a účel právnej úpravy navrátenia vlastníckeho práva k

pozemkom, a to zmiernenie majetkových krívd, ku ktorým došlo v období medzi rokmi 1948 až 1989.
Ak teda súd I. stupňa odkazuje na kontext skutkových okolností, je potrebné do tohto kontextu zahrnúť
aj politický a spoločenský stav, ktorý existoval na území súčasnej Slovenskej republiky v období, v
ktorom bolo vydané rozhodnutie zo dňa 17.11.1958, na ktoré sa súd odvolal. Z kontextu listín a z nich
zistených skutkových okolností totiž vyplýva aj to, že zápisnica, ktorá obsahuje zoznam roľníkov, ktorí sa

zápisnične mali vzdať prídelov, bola spísaná dňa 2.9.1959, pričom rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté
o vzdaní sa prídelu E. W., bolo vydané ešte dňa 17.11.1958. Zdôraznil, že na odstránenie majetkových
krívd boli prijaté tzv. reštitučné zákony. Pokiaľ však súdy pristupujú v konaní, pri rozhodovaní o
zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov o priznaných reštitučných nárokoch tak, že de iure bez
relevantných dôvodov, popierajú riadne zistený skutkový stav a svojimi názormi nahradzujú chýbajúce

dôkazy, jedná sa o svojvoľný, a teda arbitrárny postup. Takéto rozhodnutie súdu je nutné považovať za
nezákonné. Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal tiež na rozhodnutia civilných
súdov o určovacej žalobe podanej zúčastnenými osobami ešte v roku 2002, ktorá bola napokonzamietnutázdôvodunedostatkuaktívnejvecnejlegitimácieastýmsúvisiacimnedostatkomnaliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení.

Účastníci konania v rade 1/ až 4/ podali žiadosť o priznanie reštitučného nároku, na príslušnom
správnom orgáne, dňa 27.12.2004. Zo zákona č. 503/2003 Z.z. jednoznačne vyplýva, že právomoc
konať a rozhodnúť o reštitučných nárokoch bola priznaná výlučne obvodným pozemkovým úradom
(teraz: okresné úrady, pozemkový a lesný odbor), nie súdom. Ak teda účastníci konania v rade 1/
až 4/ podali žalobu na určenie vlastníckeho práva pred podaním žiadosti podľa zákona č. 503/2003

Z.z. a pred právoplatným rozhodnutím o nej, bola táto žaloba podaná predčasne, a preto civilné
konanie o nej nemohlo skončiť inak ako neúspechom žalobcov. To však neznamená, že civilný súd
mal právomoc o tejto žalobe (akokoľvek) rozhodnúť bez toho, aby predtým mal k dispozícii rozhodnutie
pozemkového úradu o reštitučnom nároku žalobcov. Uviedli, že tým, že civilný súd rozhodol o určovacej
žalobe zúčastnených osôb, neoprávnene si vzal právomoc, ktorá mu nepatrila. Tým došlo k deformácii
existujúceho skutkového stavu, kde zamietavé rozhodnutie súdu je brané na príťaž účastníkom konania

v rade 1/ až 4/ a zároveň ako dôkaz o tom, že žiaden reštitučný nárok im nepatrí.

Zisťovanie právomoci súdu je procesná podmienka, ktorú má súd skúmať kedykoľvek počas súdneho
konania, a to aj bez námietky účastníkov. Jedná sa pritom o neodstrániteľnú prekážku konania, ktorú
ak súd zistí, je povinný konanie o návrhu (žalobe) zastaviť. Zároveň platí, že súd je povinný každý

návrh skúmať s ohľadom na jeho obsah, nie jeho formálne označenie. To znamená, že aj keď bol
návrh účastníkov konania v rade 1/ až 4/ označený ako žaloba na určenie vlastníckeho práva, z jej
obsahu, a napokon aj odôvodnenia rozsudku o nej, je zrejmé, že sa de iure týkala otázky priznania
alebo nepriznania reštitučného nároku v prospech žalobcov. O tejto otázke však žiaden civilný súd
nemá právomoc rozhodnúť. Ide tak vlastne o nulitné rozhodnutie, ktoré vydal orgán, ktorý nemal na

to právomoc. Navyše zamietavý rozsudok o žalobe na určenie nepredstavuje prekážku res iudícata
pre novú určovaciu žalobu v totožnej veci, ak tu existujú nové skutočnosti a dôvody pre jej podanie.
Uvedený argument uplatnili účastníci konania v rade 1/ až 4/, aj na pojednávaní, ktoré sa vo veci konalo
dňa 14.6.2017. Táto skutočnosť je zaznamenaná aj v zápisnici z tohto pojednávania - strana 5. Súd
I. stupňa sa však s touto argumentáciou vôbec nezaoberal. V tomto smere je napadnutý rozsudok

nepreskúmateľný.

V konaní pred súdom I. stupňa účastníci konania v rade 1/ až 4/ navrhli vypočuť svedka U. O., ktorý
bol osobne prítomný pri spisovaní zápisnice zo dňa 2.9.1959. Účastníci konania v rade 1/ až 4/ zároveň
zabezpečili jeho osobnú prítomnosť na pojednávaní dňa 14.6.2017. Súd jeho výsluch nevykonal. V

odôvodnení napadnutého rozsudku však úplne absentuje uvedenie dôvodu prečo tento navrhnutý
dôkaz súd nevykonal. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné aj preto, že neobsahuje
vysvetlenie, ako sa súd I .stupňa vysporiadal s argumentáciou zúčastnených osôb ohľadne predčasnosti
určovacejžalobyadopadurozhodnutícivilnýchsúdovonej,nakonaniearozhodnutiesprávnehoorgánu
oichreštitučnomnároku.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostimalizato,žerozhodnutieOkresného

úradu Poprad, Pozemkový a lesný odbor č. OU-PP-PLO-2016/00016-014-KJ zo dňa 11.4.2016, ktoré
súd I. stupňa napadnutým rozsudkom zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie a
rozhodnutie, je vecne správne. Zo skutočností uvedených v tomto odvolaní, ako aj z odôvodnenia
rozhodnutiasprávnehoorgánu,vyplýva,žepostupštátnychorgánov,ktorýmápoukazovaťnavzdaniesa
prídelu právnym predchodcom zúčastnených osôb (E. W.), bol minimálne pochybný a svojou podstatou

smeroval k vytvoreniu zdania, že sa tak stalo, čím umožnil štátu uzurpovať si vlastníctvo tohto prídelu.
Táto uzurpacia súkromného vlastníctva štátom bola „posvätená“ jednak rozhodnutím zo dňa 17.11.1958
a dodatočne vyhotovenou zápisnicou zo dňa 2.9.1959. Poukázali na to, že v zmysle § 132 ods. 1 zákona
č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) Vlastníctvo sa stráca najmä tým, že ho nadobudne
niekto iný alebo tým, že sa ho vlastník vzdá. Podľa OZ účinného v rozhodujúcom období, t.j. min, od

17.11.1958 do 2.9.1959, sa vlastníctva mohol vzdať jedine vlastník sám. Aj keby teda existovalo 1000
rozhodnutí štátnych orgánov, ktoré by sa zmieňovali o vzdaní sa vlastníctva vlastníkom, samo o sebe to
nemá žiaden význam. Takéto rozhodnutia nezakladajú vzdanie sa vlastníctva vlastníkom. Nejedná sa
totiž o jednostranný právny úkon vlastníka o vzdaní sa tohto vlastníctva. Zápisnica zo dňa 02.09.1959 na
tom vôbec nič nemení, a to jednak preto, že bola vyhotovená po vydaní rozhodnutia zo dňa 17.11.1958,

ktoréužkonštatujevzdaniesaprídeluatiežpreto,žeobsahujeibazoznamroľníkov,alebezichpodpisov.
Opäť ju teda nemožno hodnotiť ako 1-stranný právny úkon vlastníkov v zmysle vyššie citovaného § 132
ods. 1 OZ.Preto správny orgán správne posúdil zistený skutkový stav ako odňatie vlastníctva k pozemkom
bez právneho dôvodu. V prejednávanej vecí totiž neexistuje taký právny titul, ktorý by osvedčoval
preukázanie vzdania sa prídelu právnym predchodcom zúčastnených osôb. Túto skutočnosť napokon

konštatoval a nepochybne zistil aj súd í. stupňa v napadnutom rozsudku. Napriek tomu rozhodol
tak, že rozhodnutie správneho orgánu zrušil. Zrušenie tohto rozhodnutia však nič nezmení na už
konštatovanom, a to, že v prejednávanej veci neexistuje hlavný dôkaz preukazujúci opakujúce sa
tvrdenia navrhovateľa (Slovenského pozemkového fondu) o tom, že E. W. sa vzdal svojho prídelu.
Navrhovateľ je tak v dôkaznej núdzi, ktorá nemôže byť na ujmu zúčastneným osobám, ktoré ostávajú,

už pomerne dlhý čas, v ničím neodôvodnenej právnej neistote o tom, či im uplatnený reštitučný nárok
patrí alebo nie. Tým im vzniká iba ďalšia krivda, mimo tej, ktorá je predmetom tohto konania

Predmetným rozhodnutím správny orgán náležite a spoľahlivo zistil skutkový stav a tento správne
právne posúdil. Vyplýva to aj z rozsiahleho odôvodnenia, v ktorom sa pomerne podrobne vysporiadal so
všetkými relevantnými skutočnosťami a tieto náležite pri rozhodovaní zohľadnil. Preto nebol dôvod na

zrušenie tohto rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. Takáto potreba nevyplýva
napokon ani z odôvodnenia napadnutého prvostupňového rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené žiadali, aby NS SR z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b/, c/ a f/ OSP
zmenil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Poprad, Pozemkový
a lesný odbor č. OU-PP-PLO-2016/000160-014-KJ zo dňa 11.04.2016.

K odvolaniu sa odporca a ani navrhovateľ písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako ,,najvyšší súd“ alebo ako ,,odvolací súd“) ako súd
odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie
krajskéhosúduadospelkzáveru,žerozsudokkrajskéhosúdujepotrebnépodľa§250jaods.3posledná
veta v spojení s § 221 ods. 2 OSP zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 veta prvá OSP.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný,
len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný

prostriedok nie je prípustný.

Podľa § 250l ods. 1 a 2 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.

Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z.z. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré
nebolo vydané podľa osobitného predpisu. 1) Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria
a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, 2)
b) lesný pôdny fond. 3)

Podľa § 2 ods. 1-3 zákona č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto
zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na
jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948
do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.

(2) Ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej
právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v
ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami
štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:

a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,
b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu;
to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetomustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto
časti pozemku,
c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím

lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z
nich zomrelo, jeho deti,
d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,
e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými
osobami jeho deti.

(3) V prípadoch uvedených v ustanovení § 3 ods. 1 písm. j) sú oprávnenými osobami aj osoby tam
uvedené; ustanovenia odseku 2 písm. c) až e) platia obdobne.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý
prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku

a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v
trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov,
4)
b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy
alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme,

c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom
konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb.,
d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave
právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych
útvarov,

e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie),
f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky
alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území
Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a
presídlili na jeho územie,

g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni,
h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,
i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan
pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky,
prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou

nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť,

j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,

k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,

l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená,

m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,

n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady,

o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,

p) politickej perzekúcie 5) alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, 6)

r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, 7)

s) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom
pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o

niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby,

t) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj
fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy. 8)Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 503/2003 Z.z pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane
ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa§40ods.1zákonač.71/1967Zb.aksavkonanívyskytneotázka,oktorejužprávoplatnerozhodol
príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto
otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

Najvyšší súd z obsahu súdneho a administratívneho spisu zistil, že odporca rozhodnutím pod č. OU-
PP-PLO-2016/000160-014-KJ zo dňa 11.4.2016 podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. rozhodol tak,
že oprávneným osobám v rade 1/ až 4/, účastníkom konania v rade 1/ až 4/ priznal právo na náhradu
za nehnuteľnosti v kat. úz. Levoča, ktoré ku dňu odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 písm. a/ zákona
č. 503/2003 Z.z. a ktoré prešli na štát spôsobom uvedeným v § 3 ods.1 písm. o/ zákona v dobe od

25.2.1948 do 1.1.1990 a ku ktorým nie je možné navrátiť vlastnícke právo v zmysle § 6 ods. 1 písm. a/
zákona, konkrétne vo vzťahu k pozemkom, ktoré boli špecifikované v predmetnom rozhodnutí.

Krajský súd na základe opravného prostriedku navrhovateľa predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil
odporcovi na ďalšie konanie pre nesprávne právne posúdenie veci.

Účastníci konania v rade 1/ až 4/ vo svojom odvolaní namietali jednak nedostatok dôvodov napadnutého
rozsudku, z ktorého nie je zrejmé ako sa prvostupňový súd vysporiadal s argumentáciou účastníkov
konania ohľadne predčasnosti určovacej žaloby, resp. dopadu rozhodnutí civilných súdov vo vzťahu
k reštitučnému konaniu, taktiež v odvolaní poukazovali na to, že v konaní pred súdom prvého stupňa

navrhli vypočuť svedka U. O., na skutkovú okolnosť vzdania sa prídelu právneho predchodcu účastníkov
konania v rade 1/ až 4/. E. W., ktorý bol osobne prítomný pri spisovaní zápisnice zo dňa 2.9.1959 a
zároveň zabezpečili jeho prítomnosť na pojednávaní dňa 14.6.2017, pričom súd jeho výsluch nevykonal
a v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje uvedenie dôvodu prečo tento dôkaz nebol vykonaný.

Predmetom preskúmania pred krajským súdom Košice bolo rozhodnutie odporcu, ktorý rozhodoval v
reštitučnom konaní podľa zákona č. 503/2003 Z.z. o žiadosti účastníkov konania v rade 1/ až 4/, v
ktorej si uplatnili nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003
Z.z. po ich nebohom právnom predchodcovi E. W. a to vo vzťahu k nehnuteľnostiam v kat. území
D. podľa výmeru Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave č. 2.427/1948 o

celkovej výmere 1.3666 ha, označené v prídelovom pláne ako parcela č. 3937/4 roľa o výmere 1.2776
ha a parcela č. 3938/2 pastva o výmere 0.089 ha, vedené pôvodne vo vložke č. 1197, kat. územie
D.. Odporca preskúmavaným rozhodnutím č. OU-PP-PLO-2016/000160-014-KJ zo dňa 11.4.2016
účastníkom konania v rade 1/ až 4/ ako oprávneným osobám priznal právo na náhradu za žiadané
nehnuteľnosti s poukazom na § 6 ods. 1 pís,a) zákona č. 503/2003 Z.z.

Proti predmetnému rozhodnutiu podal navrhovateľ na súd opravný prostriedok, pričom krajský súd
predmetné rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 pís. a) OSP a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie z
dôvodu toho, že súd mal za to, že zo strany právneho predchodcu účastníkov konania v rade 1/ až 4/ E.
W. došlo k vzdaniu sa prídelu na základe jednostranného právneho úkonu a uvedené malo za následok,

že vlastníkom prídelu sa stal štát a to priamo zo zákona, a následne rozhodnutie, ktorým bolo zapísané
vlastníctvo štátu v pozemkovej knihe tento stav iba deklaroval. Uviedol, že vlastníctvo prídelu nebolo
odňaté, resp. prevzaté štátom na základe niektorého z reštitučných titulov uvedených v § 3 zákona č.
503/2003 Z.z.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie účastníci konania v rade 1/ až 4/, pričom namietali nedostatok
dôvodov rozsudku vo vzťahu k tvrdenému vzdaniu sa prídelu právnym predchodcom účastníkov konania
E. W., čo je podstatným pre posúdenie predmetnej veci.Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje v súvislosti s reštitučnými konaniami na Nález Ústavného
súdu SR č. k. III. ÚS 127/2010-35 z 22.6.2010 podľa ktorého ,, k reštitučným nárokom je potrebné
pristupovať zvlášť citlivo, aby v súdnom konaní prípadne nedošlo k ďalšej krivde. Reštitučné zákony

majúzabezpečiť,abydemokratickáspoločnosťpristupovalaaspoňkčiastočnémuzmierneniunásledkov
minulých majetkových a iných krívd spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv
a slobôd zo strany štátu. Štát a jeho orgány sú teda povinné postupovať obzvlášť v konaní podľa
týchto zákonov v súlade so zákonnými záujmami osôb, ktorých ujma na základných ľudských právach
a slobodách má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. Uplatnenie reštitučných predpisov má za cieľ

obnoviť oprávneným osobám ich pôvodné vlastnícke vzťahy, prípadne poskytnúť náhradný pozemok
alebo finančnú náhradu. K reštitúcii dochádza na základe presne stanoveného dôvodu, ktorým boli
menovite uvedené prípady straty vlastníctva majetku (reštitučný titul)“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhliadol za dôvodnú odvolaciu námietku účastníkov konania v rade
1/ až 4/ o nedostatku dôvodov rozsudku krajského súdu.

Súd má dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo dostatočne a presvedčivo odôvodnené. Napadnuté
rozhodnutie krajského súdu však túto podmienku nespĺňa. Podľa názoru odvolacieho súdu je napadnutý
rozsudok krajského súdu nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čím sa účastníkom konania
následne odňala možnosť účinne sa brániť proti rozhodnutiu pred odvolacím súdom. Ustanovenie § 157

OSP určuje obsahové náležitosti rozsudku. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti
a preskúmateľnosti rozhodnutia. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným
právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní
rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 OSP, dochádza nielen k tomu,
že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť (dôvod na

zrušenie v odvolacom konaní), ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené
reálnym obsahom. K tomuto aspektu základného práva na súdnu ochranu Ústavný súd Slovenskej
republiky uviedol: ,,Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľky predovšetkým zobral do
úvahy, že táto namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu, ktoré zohráva v demokratickej
spoločnosti natoľko závažnú úlohu, že pri rozhodovaní o podmienkach jeho uplatnenia neprichádzajú

zo strany súdov do úvahy zužujúci výklad a ani také interpretačné postupy pri výklade procesných
predpisov, ktorých následkom by mohlo byť jeho neodôvodnené, prípadne svojvoľné obmedzenie alebo
odňatie. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a
zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa
zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie

rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné
procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie
rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému
právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS

6/2003 zo dňa 13.3.2003)“.

Vtomtosmerejepotrebnévytknúťkrajskémusúdu,keďžekrajskýsúdvodôvodnenísvojhorozsudkulen
stručnekonštatujeapoukazujenato,že,,ajkeďneexistujekonkrétnydoklad,naktorombysanachádzal
aj podpis právneho predchodcu zúčastnených osôb, z kontextu udalosti a označených rozhodnutí - listín

vtedajších orgánov možno uzavrieť, že k vzdaniu sa prídelu došlo, preto vlastnícke právo prídelcu nebolo
odňaté, resp. nebolo prevzaté štátom na základe niektorého z reštitučných titulov podľa § 3 zákona č.
503/2003 Z.z“. Súd len poukázal na obsah odôvodnenia rozhodnutí všeobecných súdov a to Okresného
súdu v Poprade pod sp. zn. 7C/38/2002 ako aj Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/46/2007 zo dňa
31.10.2007, z obsahu ktorých vyplýva záver, že právny predchodca účastníkov konania sa označeného

prídelu vzdal“.

Krajský súd sa v danom prípade bližšie nevyjadril, nekonkretizoval, nezdôvodnil či v danom prípade
rozsudku všeobecného súdu, ktorým bola právoplatne zamietnutá žaloba o určenie vlastníckeho práva
žalobcov v rade 1/ až 4/, totožných s účastníkmi konania v rade 1/ až 4/ v tejto veci vo vzťahu k

tam uvedeným pozemkom, z tam uvedených dôvodov je alebo nie je pre správny orgán, ktorý koná v
reštitučnom konaní podľa zákona č. 503/2003 Z.z. ako aj zákona č. 71/1967 Zb. záväzný, resp. je alebo
nie je ním viazaný. V tomto smere chýba zdôvodnenie vo väzbe na § 40 ods. 1 zákona č. 71/1967
Zb. ,,V rámci zisťovania podkladov pre rozhodnutie zákon č. 71/1967 Zb. upravuje tzv. predbežnú(prejudiciálnu) otázku. Rozumie sa ňou taká otázka, od posúdenia ktorej závisí rozhodnutie vo veci,
ktorá je predmetom správneho konania. Na jej vecné rozhodnutie však nie je príslušný správny orgán,
pred ktorým prebieha dané správne konanie, ale iný správny orgán, prípadne súd. Ide teda o otázku,

ktorámôžebyťpredmetomsamostatnéhokonania.Vtakýchtoprípadochprichádzajúdoúvahytrimožné
riešenia: a) príslušný orgán o takejto veci už rozhodol. V takomto prípade je správny orgán rozhodnutím
o predbežnej otázke viazaný. Pre túto viazanosť je rozhodujúci výrok rozhodnutia, b) príslušný orgán o
takejto otázke nerozhodol. Správny orgán preto môže konanie prerušiť (§ 29 ods. 1) a dá podnet tomuto
orgánu na začatie konania. Ak dal správny orgán podnet na konanie o predbežnej otázke inému orgánu,

musí vyčkať na rozhodnutie o predbežnej otázke. Po právoplatnosti rozhodnutia o predbežnej otázke
správny orgán pokračuje v konaní (§ 29 ods. 4). Tento variant prichádza do úvahy v prípade, ak príslušné
konanie možno začať bez návrhu účastníka. Ak konanie možno začať len na návrh účastníka, správny
orgán ho vyzve, aby taký návrh podal. Ak tak účastník v určenej lehote neurobí, správny orgán si môže
urobiť úsudok o predbežnej otázke sám, c) správny orgán si urobí úsudok o predbežnej otázke sám.
Pôjde jednak o prípady uvedené v poslednej vete písm. b), a tiež vtedy, ak to bude vyžadovať plynulosť

a rýchlosť konania.

Ak si správny orgán urobí úsudok o veci sám, týka sa to len tohto jedného konkrétneho prípadu.
Takýto postup nevylučuje, že vecne príslušný správny orgán alebo súd vec neskôr posúdi vo vlastnej
kompetencii, prípadne aj s iným právnym záverom. Z toho dôvodu posúdenie predbežnej otázky

správnym orgánom podľa písm. c) nemôže byť súčasťou výroku rozhodnutia a musí byť uvedené v
odôvodnení rozhodnutia. Vo výroku sa premietne iba v spôsobe rozhodnutia vo veci samej. Ak by
príslušný správny orgán alebo súd o predbežnej otázke rozhodol inak, táto skutočnosť je dôvodom
na obnovu konania (§ 62 ods. 1 písm. b) alebo na zmenu, prípadne zrušenie rozhodnutia na základe
preskúmania rozhodnutia v mimoodvolacom konaní“( Komentár k § 40 Správneho poriadku ).

Bude potrebné sa týmto bližšie zaoberať aj z pohľadu predmetu konania ( určovacia žaloba pred
všeobecným - civilným súdom, reštitučné konanie podľa zákona č. 503/2003 Z.z.), a účastníkov konania.
Takisto krajský súd nezdôvodnil, prečo a z akých dôvodov nevykonal dokazovanie a to navrhnutým
svedkom, ktorého navrhli účastníci konania v rade 1/ až 4/ na pojednávaní, v súvislosti so skutkovou

otázkou vzdania sa prídelu právnym predchodcom účastníkov konania v rade 1/ až 4/ E. W., pričom malo
ísť o svedka, ktorý sa mal vedieť vyjadriť k uvedeným okolnostiam. Najvyšší súd Slovenskej republiky v
tomto smere poukazuje aj na ust. § 250q ods. 1 veta druhá OSP, podľa ktorého sa môžu vykonať dôkazy
nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ súd nemieni navrhované dokazovanie
vykonávať je potrebné zdôvodniť takýto jeho procesný postup.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s §
221 ods. 1 písm. f/ a § 221 ods. 2 OSP.

Povinnosťou Krajského súdu v Košiciach bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách názoru
odvolaciehosúduavovecisamejopätovnerozhodnúťasúčasnesúdprvéhostupňavnovomrozhodnutí
opätovne rozhodne o náhrade trov konania vrátane náhrady trov odvolacieho konania (§ 246c ods. 1
veta prvej OSP v spojení s § 224 ods. 3 OSP).

Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2016.

Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 492 ods. 1,2 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

(2) Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade z vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
podľa doterajšieho predpisu a to Občianskeho súdneho poriadku.Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom

od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.