Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, April 15, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 6T/115/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115011248
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Šuťaková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8115011248.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 15. apríla

2019 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1/J. L., nar.XX.X.XXXX Y. L., trvale bytom L. XXX, okr. J.,

2/H. L., nar.XX.XX.XXXX Y. J., trvale bytom L. XXX, okr. J.,

sú vinní, že

-dňa 29.5.2015 asi o 01.00 hod. v J. na N.. W. na mieste prístupnom verejnosti pod vplyvom alkoholu
obžalovaný J. L.F. bezdôvodne fyzicky napadol tam prítomného J. Č., ktorého raz päsťou udrel do oblasti

tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol, pričom utrpel tržnozmliaždenú ranu koreňa nosa so zlomením
nosových kostí bez posunu úlomkov s krvácaním z nosa a pomliaždenie čelovej oblasti, ktoré zranenia
si podľa znalca z odboru zdravotníctva vyžadujú liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní 14-18
dní,
-následneasio01.05hod.potomčonamiestoprišlahliadkaPZ,počasvykonávaniaslužobnéhozákroku
obžalovaný H. L. nerešpektoval výzvu polície, prišiel k príslušníkovi vykonávajúcemu zákrok ppráp. Š.,
ktorého oboma rukami raz sotil do oblasti hrudníka a keď k obžalovanému H. L. pristúpil príslušník PZ
nstržm. K. H., ktorý mu chcel zabrániť v ďalšom útoku na poškodeného ppráp. E. Š.V., vtedy nstržm. K.

H. zozadu chytil pod krk obžalovaný J. L. a stiahol ho na zem, kde v ďalšom útoku mu bolo zabránené,
pričom ppráp. E. Š. neutrpel žiadne zranenia a nstržm. K. H. utrpel opuch ľavého lakťa, ktoré zranenie
si vyžiadalo lekárske ošetrenie,

teda

1/obžalovaný J. L.
-dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
-inému úmyselne ublížil na zdraví,
-použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa,

2/obžalovaný H. L.

-použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa,čím spáchali

1/obžalovaný J. L.
-prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,
-prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

2/obžalovaný H. L.
-prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,

Za to im súd ukladá

1/obžalovanému J. L.

Podľa § 323 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej

okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h)
Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť)
mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu
odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

2/obžalovanému H. L.

Podľa § 323 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona pri existencii
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu
odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryPrešovpodaldňa15.10.2015obžalobunaobvineného1/.L.preskutok,

ktorý právne kvalifikoval ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona a na 2/J. L. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s
prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin útoku na verejného činiteľa
podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných H. L., J. L., svedkov K. H.,
J.. E. Š., J. Č., H. N., J. P., G. P., H. F., prečítaním výpovedí svedkov J. P., H.. Y. R., výsluchom znalca
H.. H. F. a oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledované:

Obžalovaný H. L. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, je nevinný a vypovedal, že v ten večer boli na

švagrovej rozlúčke so slobodou, mal vypité asi desať 0,4 a boli viacerí a keď boli v podniku Ponorka a
tancoval s jedným dievčaťom, pristúpila k nemu jemu neznáma osoba a drgla do neho, že má prestať
s tým dievčaťom tancovať, on sa tomu vôbec nevenoval a o krátku chvíľu prišiel vyhadzovač a vyhnal
ho vonku a pamätá si úder nad ľavé oko a ešte úder do hlavy a že prišli policajti si nepamätá. Tiež si
nepamätá, aby on niekoho napadol a nevnímal ani konanie brata. Dodal, že jeho napadli prvého a snažilsa brániť, ale nevedel sa ubrániť a napadla ho tá osoba čo bola dnu v bare. Brat vyšiel za ním vonku
asi po minúte, on bol pri tej potýčke a snažil sa ukľudniť situáciu.

Pokiaľ z prečítanej výpovede z prípravného konania vyplynulo, že si pamätá, že tam boli nejakí policajti
(výpoveď z 1.6.2015) a on si nepamätá, či útočil a keď išiel hore chodníkom na ulicu Hlavnú, nejaká
osoba pýtala občiansky preukaz a on nevedel, že ide o policajta, tak ju ignoroval (výpoveď z 1.7.2015),
obžalovaný k rozporom uviedol, že si nepamätá čo vypovedal predtým a časom si usporiadal myšlienky
a policajta neregistroval a nepamätá, či tiež útočil.

Obžalovaný J. L. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a vypovedal, že v ten večer boli na
švagrovej rozlúčke so slobodou, bola ich partia asi dvadsať ľudí a potom sa presunuli do Ponorky, brat
tancoval s nejakou slečnou a po nejakom čase k nemu pristúpili dvaja a niečo si vysvetľovali, potom tí
dvaja odišli vonku a za bratom prišiel vyhadzovač a tiež ho poslal von. On išiel po krátkej chvíli za bratom
von a videl, že pri bratovi stoja tí dvaja čo boli vo vnútri a niečo sa tam bavili a nepamätá si veľmi, lebo

asi dostal úder do hlavy a zrejme potom sa zomlela bitka. Nevnímal, aby brat na niekoho zaútočil. On
keď dostal úder do hlavy, spadol na zem a videl, že brat mal s niekým potýčku a vnímal, že niekto drží
brata a možno aj bránil brata a registroval tam políciu keď ho pacifikovali.

Pokiaľ z prečítanej výpovede vyplynulo, že potom čo vyšiel vonku za bratom, tam došlo k bitke, do brata

niekto skočil a vie, že on tam niekoho udrel, ale aj on dostal a potom došlo k tomu, že chytil policajta a už
boli na zemi, neuvedomil si, že je to policajt. Neregistroval tam žiadneho policajta a v závere dodal, že až
keď ho hliadka spacifikovala, zistil, že sú to policajti a priznáva, že strhol policajta na zem, obžalovaný
J. L. uviedol, že videl, že brata niekto chytil, chcel tú osobu len odtiahnuť, nikoho neudrel.

Svedok J.. E. Š. vypovedal, že boli privolaní pred bar Ponorka k bitke, na mieste bol poškodený, ktorý bol
od krvi a svedkovia a keď spisoval údaje z občianskych preukazov, oproti nim išla osoba, ktorú svedkovia
identifikovali ako útočníka, snažil sa ho zastaviť, aby predložil občiansky preukaz a zotrval na mieste,
na čo nereagoval a sotil do neho rukou do uniformy, snažil sa ho zastaviť a potom došlo k výzve a
následnému spacifikovaniu a použitiu donucovacích prostriedkov. Boli tam dve hliadky PMJ a potom ku

koncu zákroku prišla hliadka OO PZ a prišli na autách označených nápisom Polícia. Poškodený označil
za osobu, ktorá do neho sotila do hrude obžalovaného H. L. a aj jemu adresoval výzvu, aby stál.
Obžalovaný sa správal agresívne, nerešpektoval vôbec pokyny a výzvy polície. J. L. registroval, on bol
pri tom použití donucovacích prostriedkov, priplietol sa tam, aby pomohol bratovi. Boli použité hmaty a
chvaty a nasadené putá.

Svedok K. H. vypovedal, že mali nočnú s kolegom R. a bolo hlásené, že pred Ponorkou je konflikt, kde
keď prišli bolo viac ľudí, kde sa to rozdeľovalo, aby prestalo dochádzať k ďalšiemu napádaniu a po
nejakej dobe obžalovaný H. L. (svedok na neho ukázal) sotil do kolegu Š.. Vtom on pristúpil a snažil
sa zabrániť ďalšej potýčke a zozadu pocítil ruku na krku a spadol na zem a keď ležal na zemi, hneď

začali pútanie osoby, za ktorú svedok označil J. L.. Podľa svedka tam boli určite štyria policajti a oni
prišli policajným autom, bola tam aj druhá hliadka, potom prišla aj tretia hliadka PMJ a chlapci z OO PZ.
Poškodený dodal, že mal narazený lakeť. On nevie kto vyvolal bitku, lebo oni prišli až následne. Dodal,
že keď si dobre pamätá, tak H. L. neposlúchol výzvy, aby ostal na mieste a chcel odísť preč.

Bol vypočutý svedok J. Č., ktorý uviedol, že potom čo sa ako partia boli zabaviť v Ponorke, niečo popili
a vyšli vonku, jeho kamarát J. P. sa naťahoval s nejakým chlapcom a presne si to nepamätá vzhľadom
na to, že mal vypité a možno aj on udrel, ale pamätá si, že schytal od J. L. facku na tvár rukou, päsťou
spadol na zem tvárou na bok a postavil sa a sa rozbehol k parkovisku a utekal preč, následne prišli
PMJ. On v ten večer utrpel zranenie, mal tri stehy. Ďalej uviedol, že J. L. sa rozbehol za ním a skočil do

jedného PMJ tak, že ho chytil zozadu a sotil k zemi a vystúpil ďalší a potom už jeho zobrali do nemocnie.
Obžalovaného H. L. neregistroval. To, že došlo k jeho zraneniu, videli G. P., J. P., J. P., boli tam spolu.

Pokiaľ z prečítanej výpovede vyplynulo, že keď vyšli z podniku, tam sa na chodníku bili tri jemu neznáme
osoby, kde si všimol, že jeden z nich bol v Ponorke a on sa do bitky nezapájal a keď prechádzal okolo

nich, tak jeden z trojice ho z ničoho nič udrel pravou rukou do oblasti tváre, celkovo raz, načo on spadol
a pýtal sa všetkých jeho kamarátov, tí mu však povedali, že ani jeden z nich to nevidel, pretože boli pri
aute. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že to bolo tak, že prvý udrel, ale nevie koho a jeho kamaráti si
myslia, že tam boli.Svedok H. N. vypovedal, že bol s kamošmi vonku, vyšiel sám z baru, šiel do bankomatu a keď stál
hore, všimol si roztržku, padli tam nejaké údery a prišli tam policajné hliadky a videl, že niektorí ľudia

sa rozbehli za roh a videl policajtov pacifikovať. Mená G. P., J. P., J. P., H. F. C. J. Č. mu nič nehovoria.
On stál pri Kenvele a bitka bola pri Redboxe dole a keď zbadal bitku, volal políciu a tí keď prišli, snažili
sa rozdeliť ľudí a nejakí policajti sa rozbehli za tými, čo utekali a vyzývali ich, aby sa vrátili na miesto a
potom ich asi legitimovali a niekto tam ležal na zemi spacifikovaný a stál pri ňom policajt, zásah nevidel,
bol tam veľký pohyb ľudí.

Bola prečítaná výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že pred vchodom do baru Ponorka
sa bila skupinka asi ôsmich ľudí a potom, čo zavolal políciu, prišli dve hliadky PMJ a potom ešte ďalšie
vozidlo polície, prišli k samotnému vchodu do Ponorky a kamaráti boli už dnu, on tam ostal zapáliť si
cigaretu. Policajti zisťovali čo sa stalo a jedna z osôb na neho slovne zaútočila a to tak, že mu vulgárne
nadával, potom čo ho policajt vyzval, aby sa ukľudnil a následne táto osoba drgla do policajta a ten

policajt ho vyzval, aby sa ukľudnil, čo nerešpektoval, kde opäť na toho policajta nižšieho vzrastu vulgárne
nadával. Na to sa toho policajta zastal jeho kolega a vzápätí zas jeho kamarát, zaútočil na vyššieho
policajta tak, že ho zozadu svojou rukou v oblasti krku, resp. ramien chytil a snažil sa ho odtiahnuť.
Ostatní policajti zareagovali tak, že toho útočníka, aj druhú osobu spacifikovali na zem, dali obom putá
a ležali na chodníku. Tie osoby opäť vulgárne nadávali na policajtov. Svedok si na to už na hlavnom

pojednávaní nepamätal a prvýkrát bol svedkom takého niečoho.

Bol vypočutý aj svedok J. P., ktorý uviedol, že bol v Prešove na diskotéke s kamarátmi J. Č., J. P., G. P.
a H. F. a potom čo vyšli z Ponorky, počul nejaké hluky a sa zamiešal do toho, vie, že nikoho neudrel a
ohľadne poškodeného J. uviedol, že ani nevie, kto prvý od koho dostal, bola tam kopa ľudí. Mal v ten

večer vypité. Svojich kamarátov videl potom ako sú pri nich policajti, on bol pri aute, aj J. Č. registroval
ako bol už pri policajtoch a bol skrvavený, dôvod nevedel a nevidel kto napadol a nevidel ani konflikt
ľudí s policajtmi.

Svedok G. P. uviedol, že si pamätá, že v ten večer vychádzali vonku z podniku, išli smerom k autu, on

šiel medzi prvými vonku, incident začal za jeho chrbtom, nebol pri tom ako to začalo, kto začal bitku a
keď sa vrátil, resp. otočil, už sa každý bil s každým. Nevie kto udrel J. Č. a nevie ani či poškodený udrel
niekoho. K zákroku polície uviedol, že vie, že niekoho brali do auta, no už si to veľmi nepamätá. Po bitke
išli s J. na pohotovosť a hovoril, že ho bolí nos a už si nespomínal, či poškodený hovoril kto ho udrel.

Vzhľadom na rozpory bola prečítaná výpoveď z prípravného konania, na ktorej svedok zotrval, nakoľko
pre odstup času si už na detaily na hlavnom pojednávaní nespomínal a z ktorej vyplynulo, že keď išli
okolo Ponorky, vyšli z nej traja chlapi a jeden držal druhého a kričali po sebe a J. P. s J. Č.Ž. sa vrátili
k tým trom z dôvodu, že kvôli čomu je hluk a nevie kto začal len zrazu videl, že sa vzájomne fyzicky
napádali a videl, že H. F. utekal preč smerom k Redboxu a za ním utekal jeden z tej trojice a za ním

šiel J. Č., za ktorým tiež utekal jeden z tej trojice s vulgárnymi nadávkami a v tom prišla polícia a videl,
že nejaké osoby vulgárne nadávali na policajtov a potom videl ako ich spacifikovali na zemi. J. Č. udrel
niekoho, ale nevie či to bolo v sebaobrane, bolo to počas šarvátky.

Svedok H. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že čo si pamätá, boli v Ponorke a on stál von, nakoľko

ho dnu nepustili, lebo nebol vhodne oblečený a bola hádka medzi obžalovanými, sa mu zdá, že tam boli
traja a jeho kamarát J. P. ich šiel rozdeliť a potom to nejako nevnímal, len počul, že je šarvátka, tak sa
pridal, lebo ich tiež chcel rozdeliť a potom si ešte pamätá, že sa s jedným naťahovali a jeden zhora sa
rozutekal k nim a sa vyhrážal, bol to asi H., tak sa zľakol a sa rozutekal preč a ako sa vrátil, bola tam
polícia, J. Č. bol skrvavený. Pod šarvátkou mal na mysli naťahovanie a to, že oni uštedrili údery rukou

kamarátom a kamaráti im, päste nevidel a osoby stáli, nevidel, aby niekto spadol.

Z prečítanej výpovede z prípravného konania však vyplynulo, že keď stáli pred Ponorkou, počul a videl
tri osoby ako sa hádali a J. P. C. J. Č. šli k nim, aby ich rozdelili a jeden z trojice skočil do J. Č.K. a videl,
že J. spadol na zem a to po údere jedného z obžalovaných a neskôr doplnil, že Patrika Č. udrela osoba

sediaca pri jeho výsluchu (J. L.) päsťou, dôvod nevie a konflikt začal tak, že prvý udrel J. L. J. a potom
medzi sebou. Svedok k rozporom dodal že to bolo asi tak, keďže to bolo pred štyrmi rokmi.Bol vypočutý aj H.. H. F., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo
(toxikológia, alkohológia, sérohematológia), ktorý vypracoval znalecký posudok č. XXX/XXXX a ktorý
uviedol že na základe vyšetrených okolností, zdravotnej dokumentácie poškodeného a po odbornej

konzultácii s lekárom so špecializáciou v odbore otorinolaryngológia zistil, že poškodený utrpel tržno-
zmliaždenú ranu koreňa nosa so zlomeninou nosových kostí bez posunu úlomkov a krvácaním z nosa a
pomliaždenie čelovej oblasti a uvedené poranenia boli spôsobené tupými predmetmi o širšej kontaktnej
ploche, ktoré pôsobili na oblasť nosa veľkou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať s najväčšou
pravdepodobnosťou pri jednom údere do oblasti nosa zatvorenou dlaňou - päsťou spôsobenou druhou

osobou s následným pádom poškodeného na zem, kedy mohlo dôjsť k pomliaždeniu čelovej oblasti.
Dodal, že ide v prípade tržno-zmliaždenej rany koreňa nosa so zlomeninou nosových kostí bez posunu
úlomkov s krvácaním z nosa, ide o poranenie stredne ťažké, ktoré si vyžaduje dezinfekciu tržno-
zmliaždenej rany, prípadne užívanie liekov na tlmenie bolesti a nosových kvapiek na odstránenie opuchu
sliznice nosa, kde po 7 dňoch dochádza k vytvoreniu pevného väzivového spojenia, ktoré sa následne
mení na kosť, pričom k úplnému vyhojeniu spravidla dochádza za 14-18 dní a v prípade pomliaždenia

čelovej oblasti ide o poranenie ľahké, ktoré si nevyžaduje špecifickú chirurgickú liečbu, iba prípadne
užívanie liekov a mastí na tlmenie bolesti a urýchlenie vstrebávania opuchu, pričom k úplnému vyhojeniu
spravidla dochádza za 5-6 dní a prípadná PN mohla trvať 14-18 dní. V danom prípade dosahuje výška
odškodnenia za bolesť pri úraze pri 25 bodoch sumu 412,- Eur. Znalec nevylúčil, že podobné poranenie
môže vzniknúť aj pri kopnutí nohou, úderom lakťom, prípadne pri náraze na bližšie neurčený predmet,

napr. okraj dverí, po samovoľnom prudkom pohybe poškodeného alebo po posotení druhou osobou,
avšak v danom prípade, nakoľko bol zisťovaný klinický stav vedomia poškodeného, kde neboli zistené
žiadne poruchy vedomia v súvislosti s predmetným úrazom a vzhľadom k uvedenému klinickému nálezu
a charakteru zistených poranení je viac pravdepodobné, že uvedené poranenia v oblasti nosa boli
spôsobené úderom tupým predmetom s hladkým povrchom, kde nedošlo k vzniku poranení v zmysle

kožnýchodrenínaviacpravdepodobnýmechanizmusvznikuporaneníjeúderpäsťouspôsobenýdruhou
osobou.

Za súhlasu procesných strán bola prečítaná výpoveď H.. Y. R., z ktorej vyplynulo, že k samotnému
skutku sa nevie vyjadriť, materiálna škoda na majetku v správe KR PZ Prešov nebola spôsobená. Na

základe evidencie služobných úrazov má vedomosť, že konaním obvinených bolo spôsobené ublíženie
na zdraví policajtovi K. H. a na príslušnom útvare je založený škodový spis, kde po prešetrení škodovou
komisiou a stanovení záveru, že sa jedná o služobný úraz bude poškodený policajt poučení o spôsobe
uplatnenia dávky úrazového zabezpečenia. Poškodený K. H. nebol PN, preto v tomto smere MV SR
nevznikla žiadna škoda.

Z výpovedí svedka J. P., prečítaných za súhlasu strán, vyplynulo, že spoločne s Č., P., F. C. P. sa vybrali
do Prešova do Ponorky, no dvoch kamarátov nechceli pustiť, lebo mali tepláky, tak vyšli von a chceli sa
ísť najesť do pizzerie Pomodoro, ale bolo už zavreté a tak sa vrátili k Ponorke a J. P. a J. Č. šli do vnútra
na pohárik a vyšli asi po 10 minútach, kde sa potom ešte všetci rozprávali a vyšli vonku traja chalani a on

s G. P. šli k autu, ktoré mal zaparkované hneď na rohu a zvrchu počul nejaký krik, šarvátku medzi jeho
kamarátmi a tými troma čo vyšli z Ponorky. S G. sa trocha posunuli hore, tí traja chalani niečo medzi
sebou riešili a jeho kamaráti sa zamontovali v zmysle, že čo robia, aby nebol hluk a jeden z tých troch
vybehol na kamarátov, prečo sa do toho miešajú a začala medzi nimi bitka. S G. sa na nich pozerali
a aj kričali, aby to nechali tak a potom prišiel k nim, kde oddeľoval J. P. od osoby bez trička a ostatní

kamaráti sa rozutekali. Potom prišli policajné autá, kde sa pýtali čo sa stalo a zospodu prišiel jeden z
tých troch, kde sa ho spýtal policajt čo sa stalo, táto osoba bola voči nemu vulgárna, strkol do policajta
a potom videl, že ďalší chalan z tej partie chytil policajta za krk. Nevidel kto udrel J. Č., iba videl, že J.
išiel zdola a už sa držal za nos. On stál od šarvátky s policajtmi asi dva metre.

Súd prehral aj DVD video záznam MsP na ktorom je zachytený aj stret obžalovaných s príslušníkmi PMJ.

Boli oboznámené listinné dôkazy, z ktorých súd zistil nasledovné:

Zo zápisov o dychovej skúške je zrejmé, že tie boli pozitívne a obžalovaný H. L. mal v krvi 0,84 mg/

l a obžalovaný J. L. mal 0,61 mg/l.

Súčasťou spisu je aj fotodokumentácia poškodených K. H., ako aj J. Č. deklarujúca poranenia
poškodených, ale aj fotodokumentácia obžalovaných.Bol oboznámený aj doslovný prepis záznamu telekomunikačnej prevádzky z linky 158, z ktorého plynie,
že dňa 29.5.2015 v čade o 01:04:31 bol na linku158 KR PZ Prešov zaznamenaný hovor, ktorého

obsahom bolo, že pri Ponorke je bitka, bije sa partia chlapcov.
Podľa správy veliteľa PMJ PZ nadriadenému zástupcovi veliteľa PMJ OPP KR PZ úraz hlásil 29.5.2015
iba nstržm. K. H. a jedná sa o poranenie lakťa ľavej ruky a je to úraz bez PN.

Zo správy MV SR plynie, že nstržm. K. H. je od 1.7.2011 v služobnom pomere príslušníka PZ a práp.

PhDr. E. Š. je v služobnom pomere príslušníka PZ od 1.1.2010.

BolioboznámenéajlekárskesprávyzvyšetrenípoškodenéhoJ.Č.,ktoréboliobjektivizovanéznaleckým
posudkom H.. H. F..

Bol oboznámený aj pracovný posudok vypracovaný spoločnosti Z. R. Y..S..R.., z ktorého vyplýva, že H.

L. je zamestnaný od 1.2.2013, ako zamestnanec oddelenia kompletácie tovaru a medzi jeho pozitívne
vlastnosti patrí príjemné vystupovanie, ústretovosť voči zamestnancom, aj nadriadeným, priateľskosť,
lojálnosť, nikdy nebol disciplinárne riešený.

Obžalovaný J. L. pracuje ako zvárač v spoločnosti H. A. J. R..K..S.. a pracovné povinnosti si plní k

spokojnostisvojhonadriadeného,ktorýhohodnotíakozodpovednéhoadobréhozamestnanca,sktorým
neboli nikdy problémy. Alkoholické nápoje v pracovnej dobe nepožíva.

Podľa správy vypracovanej starostom obce Brestov, sa obaja súrodenci aktívne zapájajú do života obce
a sú aktívnymi členmi dobrovoľného hasičského zboru v obci. Vzťahy so spoluobčanmi a susedmi sú

na nadštandardnej úrovni. U menovaných občas, ale len zriedka sleduje požitie menšieho množstva
alkoholických nápojov a vtedy nastáva problém, nakoľko ich osobný profil a charakter sa rapídne
mení. Keď ich v takom stave zažil, bol prekvapený ich brutalitou, agresivitou a v niektorých počinoch až
nepríčetnosťou a to najmä u H.. Po doznení toho stavu sú to opäť tí istí slušní, spoľahliví a kamarátski
chlapci. Ich počiny neboli až tak akútne, aby ich musela riešiť komisia verejného poriadku, skôr išlo o

osobný pohovor, po ktorom sa dali veci na pravú mieru.

Súdu bola predložená aj správa starostu obce Brestov zo dňa 20.10.2015, podľa ktorej si starosta
uvedomil, že v prvej správe sú napísané skutočnosti, ktoré zasahujú do súkromia a rodinných pomerov
a uvedomil si, že prekročil medze svojej právomoci, preto žiada o stornovanie pôvodnej správy a

podľa novej správy používanie alkoholických nápojov a omamných látok na verejnosti u obžalovaných
nepozoruje a ich charakterové a povahové vlastnosti v súkromnom a rodinnom živote a majetkové
pomery mu nie sú známe preto ich nemôže zodpovedne zhodnotiť.

Podľa správy FNsP J. A. Reimana ani jeden z obžalovaných nebol hospitalizovaný na psychiatrickom

oddelení FNsP J. A. Reimana Prešov a ani jeden z nich nie je vedený v psychiatrickej ambulancii.

Vo výpise z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR, H. L. nemá záznam a J. L. bol postihnutý na úseku
dopravy.

Obžalovaný H. L. nebol doposiaľ súdne trestaný.

Takisto obžalovaný J. L. nebol doposiaľ súdne trestaný.

Ztaktovykonanéhodokazovania,zhodnotiacdôkazyjednotlivo,akoajvichsúhrnesúdzistilnasledovné:

Dňa 29.5.2010 po polnoci došlo ku konfliktu medzi poškodeným J. Č. a obžalovaným J. L.Á., potom,
čo sa poškodený zamiešal do „naťahovania“ sa J. P. s obžalovaným H. L., obžalovaný J. L. mu udrel
päsťou do tváre a poškodený spadol, pričom utrpel tržno-zmliaždenú ranu koreňa nosa so zlomeninou
nosových kostí bez posunu úlomkov a krvácaním z nosa a pomliaždenie čelovej oblasti s dobou PN

14-18 dní a tieto poranenia boli objektivizované znalcom H.. H. F., kde doba PN bola 14 dní a následne
po privolaní hliadky PZ, pri vykonávaní služobného zákroku, kde na mieste bol poškodený od krvi a
svedkovia označili za útočníka obžalovaného H. L., sa ho príslušník PZ PhDr. E. Š. snažil zastaviť a
legitimovať ho, na čo nereagoval a sotil do neho rukou do uniformy, na čo pristúpil aj ďalší príslušník PZnstrž. K. H. a snažil sa zabrániť ďalšej potýčke a pocítil zozadu ruku na krku, kde aj spadol na zem a
poranil si ľavý lakeť, kde PN nebola potrená, následne bol z uvedeného dôvodu spacifikovaný J. L. ako
osoba, ktorá zozadu stiahla K. H.. Všetky hliadky PZ prišli na autách označených nápisom Polícia.

Obžalovaný J. L. poprel spáchanie skutku a uviedol, že potom čo vyšiel za bratom videl, že brat mal s
niekým potýčku a nepamätá si veľmi, lebo dostal úder do hlavy a vnímal, že niekto drží brata a možno
aj bránil brata, ale z prečítanej výpovede vyplýva, že vie, že on tam niekoho udrel, ale aj on dostal a
práve výpoveď z prípravného konania korešponduje s ďalšími vykonanými dôkazmi. Obžalovaný J. L.

je usvedčovaný najmä výpoveďou poškodeného J. Č., ktorý popísal priebeh skutku a že schytal od J.
L. facku na tvár päsťou a spadol na zem tvárou na bok a tiež minimálne svedok H. F. označili J. L. za
toho, kto napadol poškodeného J. Č..

K okamihu vzniku poranenia je potrebné poukázať na závery znalca H.. H. F., ktorý za pravdepodobný
mechanizmus vzniku poranení u poškodeného J. Č. označil úder päsťou spôsobený druhou osobou.

Bolo nepochybne preukázané, že k vyššie popísaným zraneniam poškodeného došlo na základe
konania obžalovaného J. L. a je tu daná aj príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného J. L. a
zranení poškodeného, kde takýto mechanizmus vzniku poranení je aj v súlade s výpoveďou znalca z
odboru zdravotníctva H.. H. F..

Na základe uvedeného súd jednoznačne dospel k záveru, že obžalovaný J. L. svojim konaním naplnil
všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a
súčasneichkonaniejemožnékvalifikovaťajakoprečinvýtržníctvapodľa§364ods.1Trestnéhozákona,
lebo bolo preukázané, že poškodeného fyzicky napadol pred barom, čo je nepochybne miesto verejnosti

prístupné a uvedené konanie bolo spáchané v jednočinnom súbehu.

Obžalovaný J. L. konal nepochybne formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona,
lebo chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom

(objekt), ktorým je ochrana zdravia iného, nakoľko ublížením na zdraví sa rozumie také poškodenie
zdravia iného, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie, vyšetrenie alebo liečenie a tiež záujem na ochrane
pokojného občianskeho spolunažívania pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný poriadok, kde
sekundárne sú ohrozené aj ďalšie chránené záujmy.

Pokiaľ ide o skutok v obžalobe kvalifikovaný ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1
Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť obaja obžalovaní, k tomu súd uvádza nasledovne:

Obžalovaný H. L. poprel spáchanie skutku kladeného mu za vinu a uviedol, že si pamätá úder nad ľavé
oko a ešte úder do hlavy a si nepamätá, že prišli policajti a tiež si nepamätá, aby on niekoho napadol
a nevnímal ani konanie brata. Pokiaľ sa líši jeho výpoveď oproti výpovedi z prípravného konania, z
ktorej vyplynulo, že si pamätá, že boli nejakí policajti a nejaká osoba pýtala občiansky preukaz a keďže
nevedel, že ide o policajta, tak ju ignoroval a rozpor vysvetlil tým, že časom si usporiadal myšlienky

a policajta neregistroval, je to zrejme v snahe vyviniť sa spod obžaloby. Obžalovaný H. L. je však
usvedčovaný najmä výpoveďou poškodeného E. Š., ktorého výzvy obžalovaný neposlúchol a následne
ho sotil do uniformy, pričom výpoveď korešponduje aj s výpoveďou ďalšieho poškodeného a to K. H.,
ktorý tiež zhodne vypovedal, že obžalovaný H. L. nereagoval na výzvy PZ a sotil do kolegu Š..

K. H. zároveň usvedčuje aj obžalovaného J. L. vo vzťahu k prečinu útoku na verejného činiteľa, kde
síce obžalovaný J. L. tiež poprel spáchanie skutku a na hlavnom pojednávaní uviedol, že registroval
tam políciu, keď ho pacifikovala, avšak táto výpoveď je diametrálne odlišná od výpovede z prípravného
konania, kde uviedol, že priznáva, že strhol policajta na zem, čo na hlavnom pojednávaní vysvetlil, že
chcel tú osobu od brata len odtiahnuť, kde však práve výpoveď z prípravného konania korešponduje aj s

ďalšími vykonanými dôkazmi a samotný skutkový dej je preukázaný, podľa názoru súdu, aj výpoveďou
svedka H. N., kde z prečítanej výpovede, nakoľko si to už nepamätal a svedkom bol prvý raz, vyplynulo,
keď policajti zisťovali čo sa stalo, jeden z osôb na neho slovne zaútočil a potom, čo ho policajt vyzval,
aby sa ukľudnil, do neho tá osoba drgla, policajta sa zastal jeho kolega a vzápätí podľa svedka kamarátzaútočil na vyššieho policajta tak, že ho zozadu svojou rukou v oblasti krku, resp. ramien chytil a snažil
sa ho odtiahnuť a potom ostatní policajti ho spacifikovali a takto popísaný dej je aj v zhode s prehratým
kamerovým záznamom.

Na základe takto zistených skutočností súd dospel k záveru, že obžalovaný J. L. svojim konaním naplnil
okrem vyššie uvedeného aj všetky znaky skutkovej podstaty prečinu útoku na verejného činiteľa podľa
§ 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a takisto aj konanie H. L. súd vyhodnotil ako prečin útoku na
verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Súd dospel k záveru, že aj obžalovaný J. L., aj obžalovaný H. L. konali formou priameho úmyslu podľa
§ 15 písm. a) Trestného zákona, lebo chceli ohroziť spôsobom uvedeným v zákone záujem štátu na
bezproblémovom výkone právomoci verejného činiteľa, ktorými sú nepochybne príslušníci PZ, ktorí
svoju príslušnosť k PZ v tomto prípade preukázali služobnými rovnošatami a prišli na autách s nápisom
Polícia a kde aj z výpovedi svedkov plynie, že na miesto prišli policajti. Je zrejmé, že poškodení H. C.

Š.A. sú príslušníkmi PZ a vykonávali právomoci verejného činiteľa, nakoľko títo sú verejnými činiteľmi v
zmysle § 128 ods. 1 a prišli na miesto činu z dôvodu, že sa strhla bitka pred barom Ponorka a obžalovaný
J. L., ako aj H. L. použili násilie v úmysle pôsobiť na výkon ich právomoci, keď H. L. neposlúchol výzvy
a drgol do príslušníka PZ Štiavnického a J. L. zozadu chytil príslušníka PZ K. H. a stiahol ho, keď K. H.
chcel pomôcť kolegovi a teda je zrejmá aj príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaných, t. j. útoku na

verejného činiteľa a je zrejmý aj motív, t. j. úmysel pôsobiť na ich výkon právomoci.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba
páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Pri posudzovaní pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného J. L. súd zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť a to, že doposiaľ viedol riadny život (§ 36 písm. j) Trestného zákona). Na druhej

strane obžalovanému priťažuje to, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Trestného zákona).

Pri ukladaní trestu súd postupoval v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého ak ukladá trest
za dva, alebo viac trestných činov spáchaných v súbehu, trest ukladá podľa trestnej sadzby za trestný

čin z nich najprísnejšie trestný.

Trestný zákon v jeho osobitnej časti za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona
umožňuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov až 2 roky a za prečin výtržníctva podľa §
364 ods. 1 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody až na 3 roky a v prípade prečinu

útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 Trestného zákona sa výška trestu pohybuje v rozmedzí
1 až 5 rokov.

Teda úhrnný trest súd ukladal podľa § 323 ods. 1 Trestného zákona a vzhľadom na okolnosti skutku,

spôsob jeho spáchania, dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu Trestného zákona a na uvedomenie
si následkov svojho konania nie je neho potrebné pôsobiť trestom spojeným s jeho výkonom a že účel
trestujemožnédosiahnuťajsamotnouhrozboutrestuapretovýkontrestupodmienečneodložilaukladal
trest v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov, ktorý považoval na uvedomenie si následkov svojho konania za
primeraný a za primeranú považoval skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Pri ukladaní trestu obžalovanému H. L. súd zistil prevahu poľahčujúcich okolností, nakoľko tento
doposiaľ viedol riadny život a súd nezistil žiadnu z priťažujúcich okolností. U neho tiež dospel súd k
záveru, že na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie postačí trest odňatia slobody s jeho

podmienečným odkladom a za zákonný a spravodlivý a primeraný považoval trest na spodnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby a teda v trvaní 1 (jedného) roka, kde na preukázanie, že išlo len
o mimoriadne vybočenie je súd toho názoru, že primeranou je skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť)
mesiacov.Takého tresty uložené obžalovaným J. L. C. H. L. súd považoval za primerané a dostatočné na

zabezpečenie účelu Trestného zákona a dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody zo strany poškodených, nstržm. K. H. C. C. J.. E. Š. si nárok na
náhradu škody neuplatnil. Vo vzťahu k poškodenému Patrikovi Čižmárovi súd uvádza, že tento si nárok

neuplatnil zákonným spôsobom, preto rozhodnutie neobsahuje žiadny výrok o náhrade škody.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.