Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžfk/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200269
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Urbancová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:6016200269.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a

členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci sťažovateľa (žalobcu):
UNEX Prakovce, a.s., so sídlom Záhradnícka 70, Bratislava, IČO: 44 187 424, zastúpeného Weis &
Partners s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 30/B, Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100005840/2016 zo 4. januára 2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/34/2016-43 z 19. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/34/2016-43 z

19. októbra 2016 z r u š u j e a vec v r a c i a krajskému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 23S/34/2016-43 z 19.10.2016
podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100005840/2016 zo 04.01.2016. Žalobcovi, ktorý
v konaní úspech nemal, krajský súd náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP nepriznal.

2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím č.
20312053/2015 z 02.06.2015 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok)

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel dane 4
920 505,73 € a nepriznal nadmerný odpočet 4 920 505,73 € na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)
za zdaňovacie obdobie september 2013.

3. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100005840/2016 zo 04.01.2016 podľa §
74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 20312053/2015 z
02.06.2015 potvrdil. Rozhodnutie žalovaného bolo odôvodnené tým, že žalobca v priebehu daňovej

kontroly a ani vo vyrubovacom a odvolacom konaní neodstránil pochybnosti o reálnom uskutočnení
preverovaného zdaniteľného obchodu, čím neuniesol dôkazné bremeno, ktoré v daňovom konaní
spočívalo na ňom.

4. K dĺžke trvania daňovej kontroly krajský súd uviedol, že v danom prípade daňová kontrola začala dňa
18.12.2013. Správca dane rozhodnutím č. 9601401/5/4058672/2014/Mak z 03.09.2014 prerušil daňovú
kontrolu od 09.09.2014 do prijatia podkladov, na základe ktorých je možné určiť daňovú povinnosť. Dňa

15.01.2015dostalsprávcadaneposlednúinformáciupotrebnúpreurčeniedaňovejpovinnosti.Žalobcovi
zaslal správca dane oznámenie č. 9601401/5/103185/2015/Mak z 15.01.2015 o ukončení prerušenia
daňovej kontroly s tým, že vo výkone daňovej kontroly bude ďalej pokračovať. Daňová kontrola bola
teda prerušená od 09.09.2014 do 15.01.2015. Protokol o daňovej kontrole s výzvou na vyjadrenie kzisteným skutočnostiam bol doručený žalobcovi 30.03.2015. Týmto dňom bola aj ukončená daňová
kontrola. Daňová kontrola teda začala dňa 18.12.2013, od 09.09.2014 do 15.01.2015 bola prerušená (v
tomto období neplynuli lehoty) a ukončená bola dňa 30.03.2015. Na základe uvedeného dospel krajský

súd k záveru, že daňová kontrola bola ukončená v jednoročnej lehote v súlade s § 46 ods. 10 Daňového
poriadku.

5. Pokiaľ žalobca poukazoval na Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej
spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty a Smernicu Rady č. 2011/16/

EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní, v ktorej je určená maximálna lehota na
poskytnutie požadovaných informácii 6 mesiacov, k tomu krajský súd uviedol, že tieto právne akty
sledujú urýchlenie vybavovaní dožiadaní u zahraničných daňových orgánov a prekročenie uvedenej
lehoty nemôže byť dôvodom na nelegálnosť použitia dôkazov, ktorých vybavenie nemôže tuzemský
daňový orgán ovplyvniť, pričom za účelom dodržania jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly
konanie prerušil. Pokiaľ žalobca poukazoval na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III.

ÚS 24/2010 z 29.06.2010, tento je podľa krajského súdu pre daný prípad nepoužiteľný.

6. Krajský súd, odvolávajúc sa na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, dospel k záveru, že
pravdivosť obchodných vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou FROLIX SK, s.r.o. nebola preukázaná
reálnym dodaním tovaru osobou uvedenou na faktúre. Dôkazné bremeno na preukázanie reálneho

nákupu a predaja tovaru bolo na žalobcovi, ktorého povinnosťou bolo preukázať, že tovar nakúpil a
následne tovar aj predal. Dokazovaním nebolo preukázané dodanie, uskladnenie, preprava ani platba
za fakturovaný tovar. Bolo povinnosťou žalobcu, aby identifikoval osoby, ktoré by potvrdili nadobudnutie
tovaru od spoločnosti FROLIX SK, s.r.o.

7. S poukazom na § 135 SSP krajský súd uviedol, že nemohol prihliadať na vyhlásenia V. B., X. M. a
W. W., ktoré žalobca pripojil k podanej žalobe. Ak žalobca vedel zabezpečiť vyjadrenia týchto osôb k
uskladneniu tovaru v čase podania žaloby, mal možnosť zabezpečiť ich výsluch aj v čase rozhodovania
pred prvostupňovým, resp. pred druhostupňovým správnym orgánom.

8. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf/1/2011,
tento nie je podľa názoru krajského súdu použiteľný na daný prípad, pretože rieši dôkazné bremeno v
súvislosti s daňovým subjektom, ktorý sa mal dopustiť podvodného konania.

9. Žalobca v žalobe tvrdil, že uskutočnil všetky spravodlivo vyžadované úkony smerujúce k tomu, aby

bola existencia materiálneho plnenia preukázaná, poukazoval na osoby, ktoré s tovarom manipulovali
- R. M., druhý R. (priezvisko neznáme), V. K., R. M., označil odberateľa solárnych panelov poľskú
spoločnosť BARGENA Sp. z o. o. Tvrdil, že solárne panely boli použité na výstavbu solárnej elektrárne
v rumunskom meste Sfântu Gheorghe, a že správca dane sa mal dopytovať priamo spoločnosti
BEZTCENA.SK, LLC., a nie pána M. V.. K tomu krajský súd uviedol, že podľa § 24 ods. 1 písm. a/,

b/ Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie
dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, alebo v iných podaniach, ktoré je
povinnýpodávaťpodľaosobitnýchpredpisov,skutočnosti,naktorýchpreukázaniebolvyzvanýsprávcom
dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania. Správny orgán nie je povinný vyhľadávať
za daňový subjekt dôkazy, ktoré by potvrdzovali reálnosť dodania tovaru. Z uvedených ustanovení

vyplýva záver, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady
vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním
zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. V
súvislosti s uvedeným poukázal krajský súd na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
4Sž/136/1999 z 30.05.2000.

10. V závere krajský súd skonštatoval, že v priebehu daňovej kontroly správca dane preukázateľným
spôsobom spochybnil vierohodnosť a pravdivosť účtovných dokladov vedených žalobcom, preto
dôkazné bremeno prešlo na samotného žalobcu, avšak tento svoje dôkazné bremeno neuniesol.

11. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonom stanovenej lehote
kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na
ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať mu nárok na náhradu trov konania.12. V dôvodoch uviedol, že žalobca si v zdaňovacom období september 2013 uplatnil právo na
odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. FD1300046 s dátumom dodania 29.09.2013, ktorou

spoločnosť FROLIX SK, s.r.o. ako dodávateľ fakturovala tovar - solárne panely typ RISEN ENERGY
SYP 245S v počte kusov 13809 pre žalobcu ako odberateľa, a to v celkovej sume 24 602 528,67 € plus
20% DPH v sume 4 920 505,73 €.

13. Poukázal na to, že daňová kontrola začala dňa 18.12.2013 v zmysle oznámenia č.

9601401/5/546959/2013/Mak z 09.12.2013, prerušená bola od 09.09.2014 rozhodnutím č.
9601401/5/4058672/2014/Mak z 03.09.2014. Vo výkone daňovej kontroly žalovaný pokračoval od
16.01.2015, nakoľko dňa 15.01.2015 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila. Uvedené
oznámil žalovaný žalobcovi oznámením č. 9601401/5/103185/2015/Mak z 15.01.2015. Žalovaný
vyhotovil z daňovej kontroly protokol č. 129658/2015 z 25.03.2015, ktorý si žalobca spolu s výzvou
prevzal dňa 30.03.2015, ktorým dňom sa daňová kontrola skončila.

14. Žalobca nesúhlasil so záverom krajského súdu, že tuzemský daňový orgán nemôže vybavovanie
dožiadaní ovplyvniť. Ak orgán nedostane odpoveď v priebehu napr. jedného mesiaca, môže vybavenie
dožiadania urgovať, a tak zabezpečiť dodržanie lehoty. V tejto súvislosti žalobca poukázal, že nariadenia
Európskej únie sú všeobecne záväzné (pre členské štáty aj ich občanov) a sú priamo aplikovateľné.

Žalobca mal za to, že nedodržanie lehôt ustanovených nariadením (trojmesačná lehota na poskytnutie
požadovaných informácií v zmysle čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010), ktoré sa
následne prenesú do vnútroštátneho konania môžu spôsobiť nelegálnosť použitia dôkazov obdobne ako
to konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. III. ÚS 24/2010, na ktorý
žalobca poukazoval už v podanej žalobe. Rovnako žalobca poukazoval na rozsudky Krajského súdu v

Trnave sp.zn. 14S/34/2014, 14S/32/2014, 14S/38/2014, v ktorých súd konštatoval, že „V súvislosti so
slovným spojením pominutia dôvodov, pre ktoré došlo k prerušeniu daňovej kontroly treba poukázať na
ust. § 61 ods. 4 daňového poriadku, ktorý je potrebný vykladať v kontexte vyššie uvedených smerníc,
t.j. pominutie dôvodov pre ktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt
stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácií“.

15. Žalobca mal tiež za to, že si svoje dôkazné bremeno splnil. Dokladmi preukázal, že tovar nadobudol
a následne predal. Žiadny právny predpis podľa žalobcu nevyžaduje, aby si podnikateľ zhotovoval
fotodokumentáciu tovaru, s ktorým obchoduje. V súčasnosti je v medzinárodnom obchode bežné, že
tovareštepočasprepravyzmenímajiteľa.Využívanieskladovsaobmedzujezaúčelommaximalizovania

zisku. Správca dane a ani súd neskúmali detaily platieb zmenkami, ktoré je možné použiť na úhradu
záväzkov.

16. Ak u správcu dane vznikli pochybnosti o reálnosti obchodu a žalobca poskytol informácie o tom, kde
boli panely inštalované, správca dane mohol využiť inštitút medzinárodnej výmeny informácií a preveriť

solárnu elektráreň v Rumunsku. Žalobca predal panely do Poľska spoločnosti BARGENA, Sp. z o.o.
Má vedomosť, že panely boli následne prevezené do Rumunska a inštalované v solárnej elektrárni
pri rumunskom meste Sfantu Gheorge. Žalobca, ktorý nemá väzby s konečným odberateľom panelov,
nemal možnosť predložiť správcovi dane dôkazy, ako bolo s panelmi naložené. Takéto informácie ale
môžu získať práve daňové orgány s využitím medzinárodnej výmeny informácií, keďže Rumunsko

je tiež členským štátom Európskej únie. Bolo práve na správcovi dane, aby tieto tvrdenia žalobcu,
prostredníctvom možností, ktoré má, preveril.

17. Žalobca tiež namietal, že v rozsudku krajského súdu absentuje posúdenie podstatných skutkových
tvrdení a právnych argumentov. Poukázal na to, že krajský súd sa v rozsudku nezaoberal námietkou

týkajúcou sa vyťaženia osoby menom X. M.. Voči jeho výsluchu, ktorý sa uskutočnil bez upovedomenia
žalobcu, žalobca namietal, že išlo o výsluch svedka v zmysle § 25 Daňového poriadku. Takto získané
informácie sú podľa žalobcu nezákonné, keďže žalobca nemal možnosť klásť uvedenému svedkovi
otázky.

18. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu stotožnil s právnym posúdením veci
krajským súdom a zotrval na svojich doterajších stanoviskách obsiahnutých vo vyjadrení k žalobe.19. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd postupom podľa § 452 a nasl. SSP
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu z
dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (453 ods. 1 a 2 SSP) a dospel k záveru, že

kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná. Kasačný súd rozhodol o kasačnej sťažnosti bez nariadenia
pojednávania (§ 455 SSP). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v lehote najmenej piatich dní pred jeho
vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

20. Predmetom preskúmania v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím
správcudane,ktorýmsťažovateľovipodľa§68ods.6Daňovéhoporiadkuurčilrozdieldane4920505,73
€ a nepriznal nadmerný odpočet 4 920 505,73 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
september 2013. Správca dane neuznal nárok sťažovateľa na odpočítanie dane z nákupu tovaru -
solárne panely od dodávateľa FROLIX SK, s.r.o.

21. V danom prípade základom žalobným ako aj kasačných námietok žalobcu bolo tvrdenie, že daňová
kontrolanazistenieoprávnenostinadmernéhoodpočtuDPHvykonanáužalobcuzazdaňovacieobdobie
september 2013 trvala nezákonne dlho, a to aj z dôvodu jej prerušenia za účelom medzinárodného
dožiadania informácií.

22. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

23. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

24. Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu
dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,
miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo
kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak

z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení
o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia
oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly.

25. Podľa § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia
protokolu podľa odseku 8.

26. Podľa § 46 ods. 10 prvá a druhá veta Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je
najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.

27. Podľa § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak
sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

28. Podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o

prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na
poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia
zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto
rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

29. Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného
podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie
prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane
písomne oznámi účastníkom konania.30. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.

31. Podľa článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010 žiadaný orgán poskytuje
informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni
prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na
jeden mesiac.

32. Podľa článku 12 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010 pokiaľ žiadaný orgán nie je
schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o
dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať.

33. Zákonom stanovená lehota jedného roka na vykonanie daňovej kontroly je lehotou zákonnou

(maximálnou) a je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim
zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Uvedenú lehotu nemožno porovnávať so stanovenými
lehotami na rozhodnutie. Daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku
(protokolu), ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu,
totiž predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového

subjektu zo strany orgánu daňovej správy, čo celkom jednoznačne vyplýva z charakteru povinností
kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly. Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné
dosahovať na úkor práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Aj v daňovom konaní sa
uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým
subjektom (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov) (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp.zn. III. ÚS 24/2010 z 29.06.2010). Ústavný súd konštatoval, že z
citovanej právnej vety, ako i časti citovaného nálezu je zreteľné, že daňová kontrola trvajúca dlhšie, než
zákon dovoľuje, narúša súlad jej právne významného výsledku so zákonom nie kvôli jeho formálnemu
nerešpektovaniu, ale z dôvodu intenzity daňovej kontroly ako materiálneho zásahu do individuálnej sféry
kontrolovaného daňového subjektu tvorenej jeho základnými právami a slobodami. Výnimkou by bola

skutková okolnosť, v dôsledku ktorej možno formálne prekročenie limitu daňovej kontroly ospravedlniť,
a to ak kontrolovaný daňový subjekt odopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 726/2016 z 25.10.2016).

34. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že v rámci jednotlivých etáp daňového konania sa môžu

vyskytnúť okolnosti, ktoré ovplyvňujú jeho plynulý priebeh a znemožňujú v konaní pokračovať. Podľa
povahy týchto okolností môže ísť o dočasnú nemožnosť alebo trvalú nemožnosť pokračovať v daňovom
konaní. V tejto súvislosti dáva Daňový poriadok správcovi dane okrem možnosti, resp. povinnosti
zastaviť konanie aj možnosť konanie prerušiť.

35. Daňový poriadok rozlišuje obligatórne a fakultatívne prerušenie daňovej kontroly. Daňová kontrola
je prerušená dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení kontroly. Správca dane následne v daňovej
kontrole pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet kontrolovaného daňového subjektu v prípade,
ak pominuli dôvody, pre ktoré bolo konanie prerušené. Keď je daňová kontrola prerušená, lehota na jej
vykonanie neplynie, t.j. daňová kontrola sa predlžuje o čas, po ktorý bola prerušená. Prerušenie daňovej

kontroly znamená, že časový interval medzi jej začatím a jej ukončením môže byť dlhší než jeden rok,
čo je maximálna zákonná dĺžka trvania daňovej kontroly. Pokiaľ predmetná situácia nastane a daňová
kontrola trvá dlhšie ako jeden rok, súd je povinný skúmať dôvodnosť (zákonnosť) jej prerušenia.

36. Zákon správcovi dane ukladá povinnosť prerušiť daňové konanie v prípade, ak má vedomosť, že

začalo konanie o predbežnej otázke. Naproti tomu fakultatívnym oprávnením prerušiť konanie správca
dane disponuje v prípadoch, ak začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia
alebo ak je potrebné získať informácie prostredníctvom príslušného orgánu v zahraničí (napr. podľa
zákona č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní alebo Nariadenia Rady
(EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010). Posledným prípadom, kedy môže správca dane konanie prerušiť je

situácia, keď sa na strane účastníkov konania vyskytnú dôležité dôvody a prerušenie konania účastníci
zhodne navrhnú. V tomto prípade tak správca dane môže urobiť najviac na dobu 30 dní.37. Daňový poriadok okrem prípadu fakultatívneho prerušenia daňovej kontroly z iniciatívy účastníkov
konania v zmysle § 61 ods. 2 predmetného zákona, neurčuje žiadne konkrétne časové mantinely,
ohraničujúce trvanie samotného prerušenia daňovej kontroly. Vnútroštátna právna úprava sa v tomto

obmedzuje iba na všeobecnú formuláciu, podľa znenia ktorej správca dane pokračuje v daňovom konaní
z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania vtedy, ak pominuli dôvody, pre ktoré
sa konanie prerušilo.

38. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti zdôrazňuje, že napriek absencii stanovenia

konkrétnych lehôt, ako aj bližšej špecifikácie podmienok uplatniteľných vo vzťahu k preukázaniu
možnosti prerušiť daňovú kontrolu, túto nemožno chápať neobmedzene. Ako významné ustanovenie v
súvislosti s oprávnením správcu dane prerušiť daňovú kontrolu je potrebné chápať § 44 ods. 1 Daňového
poriadku, v zmysle ktorého sa daňová kontrola vykonáva vždy iba v rozsahu, ktorý je nevyhnutne
potrebný na dosiahnutie jej účelu (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), čo znamená, že správca
dane by nemal pri jej výkone zbytočne zaťažovať daňový subjekt, no zároveň ju musí vykonať v takom

rozsahu, aby čo najpresnejšie a najobjektívnejšie zistil potrebné skutočnosti na splnenie jej účelu.
Rozsah a spôsob daňovej kontroly, ktorý zvolí správca dane, musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti,
primeranosti a účelnosti. Predmetné ustanovenie Daňového poriadku je potrebné vykladať v spojení so
zásadou daňového konania vyjadrenou v § 3 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorej je správca dane
povinný vybaviť vec bezodkladne a bez zbytočných prieťahov, pričom je povinný použiť najvhodnejšie

prostriedky,ktorénajmenejzaťažujúdaňovýsubjektaktorévedúksprávnemuurčeniuavyrubeniudane.

39. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že v preskúmavanej veci daňová kontrola
začala dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole, t.j. 18.12.2013 (§ 46 ods. 1
Daňového poriadku).

40. Správca dane rozhodnutím č. 9601401/5/4058672/2014/Mak z 03.09.2014 daňovú kontrolu prerušil
podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku od 09.09.2014 do prijatia všetkých podkladov, na základe
ktorých je možné určiť daňovú povinnosť z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa
osobitného predpisu. V odôvodnení správca dane uviedol, že z dôvodu preverovania oprávnenosti
odpočítania dane z pridanej hodnoty z nákupu solárnych panelov a ich následného dodania do

iného členského štátu Európskej únie na základe dokladov predložených k výkonu daňovej kontroly
požiadal o preverenie uvedených skutočností prostredníctvom žiadostí o medzinárodnú výmenu
informácií č. 9600401/5/2485359/14/Mad z 04.06.2014, č. 9600401/5/3913371/2014/Mad z 19.08.2014,
č. 9600401/5/3913025/2014/Mad z 19.08.2014 a č. 9600401/5/3967071/2014/Mad z 22.08.2014.

41. Oznámením č. 9601401/5/103185/2015/Mak z 15.01.2015 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa
15.01.2015, kedy bola správcovi dane doručená posledná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu
informáciíč.9600401/5/3913025/2014/Madz19.08.2014,pominulidôvody,prektorésadaňovákontrola
prerušila. Daňová kontrola tak bola prerušená od 09.09.2014 do 15.01.2015, t.j. 129 dní.

42. Daňová kontrola bola ukončená dňa 30.03.2015, kedy bol žalobcovi doručený protokol z daňovej
kontroly č. 129658/2015 z 25.03.2015 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole
(§ 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku).

43. Daňová kontrola tak trvala od 18.12.2013 do 30.03.2015 s tým, že od 09.09.2014 do 15.01.2015

bola v zmysle § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku prerušená. Z uvedeného vyplýva, že daňová
kontrola v prejednávanom prípade, vrátane doby jej prerušenia, trvala celkovo 468 dní, pričom samotná
daňová kontrola trvala 339 dní a prerušenie daňovej kontroly trvalo 129 dní.

44. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, v priebehu prerušenia daňovej kontroly realizoval

správca dane žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií do iných členských štátov.
Medzinárodná výmena daňových informácií bola realizovaná medzi daňovými orgánmi vybraných
členských štátov Európskej únie a slovenskými daňovými orgánmi spolupracujúcimi na základe
Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010, ktoré je záväzné v celom rozsahu a priamo
uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Nariadenie Európskej únie svojím obsahom napĺňa

účel stanoviť pravidlá a postupy umožňujúce príslušným daňovým orgánom členských štátov, aby
spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní
správneho výmeru DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámciSpoločenstva, a boji proti podvodom súvisiacim s DPH (článok 1 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo
07.10.2010).

45. Účelom daňového konania vo všeobecnosti je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade
s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o
fiškálne záujmy štátu, je správca dane oprávnený aj prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií
preverovať oprávnenosť odpočítania dane z pridanej hodnoty daňovým subjektom.

46. Ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny
informácií, nemožno mať za to, že by správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly,
a preto lehota na jej vykonanie z tohto dôvodu neplynie, a teda uplynúť nemôže. Prerušením daňovej
kontroly za týmto účelom správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu,
neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo
zákona na účely výkonu daňovej kontroly. V zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp.zn. III. ÚS 726/2016 z 25.10.2016 počas prerušenia daňovej kontroly nemožno uvažovať o realizácii
kontrolných úkonov správcu dane, ktoré svojou podstatou kontrolovaný daňový subjekt zaťažujú, a tým
ho v jeho slobode a základných právach obmedzujú. Naopak, v prípade odôvodneného podozrenia
o fiktívnosti deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu Európskej
únie správca dane plní svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t. j.

s využitím medzinárodnej výmeny informácií overuje podklady potrebné na správne a úplne určenie
dane. Ide o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry
dostanú informácie napr. o odberateľovi žalobcu a prepravcovi tovaru (pozri rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf/46/2015 z 27.07.2016).

47. Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom kontexte zároveň dodáva, že oprávnenie
správcu dane prerušiť daňovú kontrolu a úvaha s tým spojená, majú svoje limity, determinované
odôvodnenosťou, účelnosťou a primeranosťou samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly v
konkrétnom prípade. Hranice v tomto smere určuje správcovi dane predovšetkým zásada
proporcionality, v zmysle ktorej je správca dane povinný v každom jednom prípade individuálne

zhodnotiť a posúdiť nutnosť prerušenia daňovej kontroly, ako aj povahu a obsah informácií, ktoré môžu
byť potenciálne získané prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií. V takýchto prípadoch je
potrebnépostupovaťúčelneaefektívne,t.j.požadovaťtakýdruhinformácií,ktorýbezprostrednesúvisís
daňovou kontrolou, nezisťovať informácie opakovane, resp. nezisťovať totožné informácie opakovaným
dožiadaním, či nežiadať informácie po častiach (tzv. kúskovanie žiadosti).

48. Opierajúc sa o vyššie uvedené východiská kasačný súd konštatuje, že prerušenie daňovej kontroly
musí byť vykonané vždy v súlade so zákonom, t.j. musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie
takých skutočností, ktoré nie sú správcovi dane v čase prerušenia daňovej kontroly známe a ktoré majú
relevantný vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých je daňová kontrola realizovaná.

49. Výkon daňovej kontroly ako jedného z kľúčových inštitútov daňového konania predstavuje
nepochybnevýznamnýzásahdoriadnehoabežnéhofungovaniakaždéhodaňovéhosubjektu.Jejvýkon
je spravidla spojený minimálne s administratívnou, ale i finančnou záťažou, a preto v kontexte zásady
rýchlosti a procesnej ekonómie je správca dane povinný konať bez zbytočných prieťahov a tak, aby

nikomu nevznikali zbytočné náklady. Z tejto premisy je treba vyvodiť, že trvanie daňovej kontroly je
potrebné časovo obmedziť len na nevyhnutnú mieru a preto je aj správca dane povinný postupovať
účelne a tak, aby daňovú kontrolu skončil najneskôr v zákonnej jednoročnej lehote, resp. lehote
primeranej a zodpovedajúcej objektívne skutkovým okolnostiam. Správca dane preto vykonávanie
daňovej kontroly nemôže svojvoľne prerušiť a odložiť jej pokračovanie, ale jednotlivé kroky správcu dane

musia po sebe systematicky nasledovať a musia byť realizované v primeraných časových intervaloch
(bližšie pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn. 7Afs 22/2003 z
09.12.2004).

50. Na základe uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že oporu v zákone nemá postup krajského

súdu, ktorý námietky žalobcu ohľadne nedodržania maximálnej zákonnej dĺžky trvania daňovej kontroly
odôvodnil len poukazom na skutočnosť, že počas prerušenia daňovej kontroly zákonné lehoty neplynú.51. Ak totiž žalobca namieta dĺžku prerušenia daňovej kontroly (v tomto prípade z dôvodu prekročenia
lehoty na poskytnutie informácii v zmysle článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010),
ako aj nezákonnú dĺžku trvania daňovej kontroly, je úlohou správneho súdu z hľadiska kvality zákonnosti

posúdiť, či v prejednávanej veci bol naplnený zákonný dôvod na prerušenie daňovej kontroly a tiež
posúdiť primeranosť dĺžky prerušenia daňovej kontroly.

52. Pokiaľ správny súd pri posúdení zákonnosti rozhodnutia daňových orgánov skúma ako jednu z
podmienok aj dodržanie zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly, ktorá napadnutému rozhodnutiu

predchádzala, potom sa nemôže vyhnúť ani posúdeniu, či správca dane prerušil daňovú kontrolu
dôvodne a účelne. Kasačný súd poukazuje na to, že prerušením daňovej kontroly absolútny čas trvania
daňovej kontroly nepochybne narastá. Za týchto okolností je potom nevyhnutné ustáliť, či na prerušenie
daňovej kontroly existoval relevantný dôvod. V prejednávanej veci to konkrétne znamená posúdenie
predmetu žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií vo vzťahu k predmetu vykonávanej daňovej
kontroly a tiež aj vo svetle informácií, s ktorými správca dane v tom čase už disponoval, aby bolo

zrejmé, či správca dane nepostupoval svojvoľne a či svojím postupom dodržal účel daňovej kontroly
stanovený zákonom. Je pritom potrebné upriamiť pozornosť na správnu úvahu daňových orgánov
použitú pri vyvodzovaní záverov vyplývajúcich zo zistení získaných medzinárodnou výmenou informácií,
za účelom ktorej bola predmetná daňová kontrola prerušená. Taktiež je nevyhnutné posúdiť jednotlivé
krokysprávcudanepočasdaňovejkontrolyajejprerušenia,čiúkonysprávcudaneposebesystematicky

nasledovali a či boli realizované v primeraných časových intervaloch, t. j. posúdiť samotný priebeh a
efektivitudaňovejkontroly.Rovnakotakjedôležitévyhodnotiťprístupkontrolovanéhodaňovéhosubjektu
počas daňovej kontroly, t.j. jeho spoluprácu so správcom dane.

53. Okrem účelnosti a dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny

informácií je tiež potrebné posudzovať aj primeranosť samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly.

54. V tomto smere žalobca v žalobe ako aj v kasačnej sťažnosti poukazoval na Nariadenie Rady
(EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z
pridanej hodnoty (konkrétne na oddiel 2, článok 10), ukladajúce žiadanému orgánu povinnosť poskytnúť

požadované informácie tak rýchlo, ako je to možné, najneskôr však v lehote troch mesiacov od prijatia
žiadosti. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že na žiadosť o medzinárodnú výmenu
informácií č. 9601401/5/2485359/2014/Mad z 04.06.2014 (Rumunsko) dostal správca dane odpoveď
dňa 15.10.2014, na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 9601401/5/3967071/2014/Mad z
22.08.2014 (Poľsko) dostal správca dane odpoveď dňa 03.10.2014, na žiadosť o medzinárodnú výmenu

informácií č. 9601401/5/3913371/2014/Mad z 19.08.2014 (Nemecko) dostal správca dane odpoveď
dňa 17.12.2014 a na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 9601401/5/3913025/2014/Mad z
19.08.2014 (Rumunsko) dostal správca dane odpoveď až dňa 15.01.2015.

55. S vyššie uvedenými skutočnosťami (t.j. priebeh daňovej kontroly, účelnosť a odôvodnenosť

prerušenia daňovej kontroly, primeranosť dĺžky trvania prerušenia daňovej kontroly a spolupráca
daňového subjektu so správcom dane), dôležitými pre riadne posúdenie námietky žalobcu o nedodržaní
maximálnej zákonnej dĺžky trvania daňovej kontroly, sa krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
nijakým spôsobom nevysporiadal.

56. Kasačný súd k uvedenému dodáva, že skúmanie odôvodnenosti a účelnosti prerušenia daňovej
kontroly a primeranosti dĺžky trvania tohto prerušenia má veľký význam predovšetkým z dôvodu
možného zneužitia inštitútu prerušenia daňovej kontroly na účely umelého predlžovania zákonnej
jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Vzhľadom na intenzitu zásahu do súkromnoprávnej
sféry daňového subjektu, ku ktorému v súvislosti s daňovou kontrolou bezpochyby dochádza, je obzvlášť

dôležité, aby bol tento zásah realizovaný v súlade so zásadou proporcionality a účelnosti, s cieľom
zamedziť faktickému a neefektívnemu predlžovaniu daňovej kontroly.

57. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh
administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov

žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a
zainteresovanejverejnosti,posúdeniepodstatnýchskutkovýchtvrdeníaprávnychargumentov,prípadne
odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vrátimu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy
vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

58. Právo na spravodlivý proces zahŕňa právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný
súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na
spravodlivé prejednanie veci, do ktorého okrem iného patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe
čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu.

59. Kasačný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že postup krajského súdu a odôvodnenie
napadnutého rozsudku v prejednávanej veci nezodpovedá zákonným požiadavkám na spravodlivý
proces. Odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu nemožno považovať za presvedčivé a
spĺňajúce požiadavky uvedené v ustanovení § 139 ods. 2 SSP. Konkrétnosť žalobných námietok musí
nájsť svoje adekvátne premietnutie do konkrétnosti argumentácie správneho súdu v odôvodnení jeho

rozhodnutia.

60.Kasačnýsúddodáva,žeprimárnepreskúmavazákonnosťnapadnutéhorozhodnutiaorgánuverejnej
správy krajský súd. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu kasačného je preskúmavať
vecnú správnosť rozhodnutia krajského súdu a nie nahrádzať prieskumnú činnosť krajského súdu.

61. Nad rámec uvedeného poukazuje kasačný súd tiež na to, že v písomnom vyhotovení rozsudku
krajského súdu (záhlavie rozsudku) absentujú mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci (§ 139
ods. 1 SSP).

62. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil
a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

63. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej
žaloby, najmä, tak ako už bolo vyššie uvedené, posúdiť priebeh daňovej kontroly, preskúmať zákonnosť

prerušenia daňovej kontroly, čo do dôvodov, účelu a dĺžky trvania tohto prerušenia, posúdiť spoluprácu
daňového subjektu s daňovými orgánmi, v kontexte s tým vyhodnotiť, či nedodržanie maximálnej lehoty
na vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií v zmysle Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010
zo 07.10.2010 malo resp. nemalo za následok porušenie princípu proporcionality v daňovom konaní,
následne vo veci rozhodnúť, pričom krajský súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo

odôvodniť.

64. Podľa § 469 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, krajský súd je viazaný právnym názorom kasačného súdu

65. Vzhľadom na to, že kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec vrátil krajskému
súdu na ďalšie konanie, v súlade s § 467 ods. 3 SSP o nároku na náhradu trov kasačného konania
rozhodne krajský súd.

66. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011, § 139 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.