Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, September 27, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoPr/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315200145
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8315200145.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobcu L.. T. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
G. X,. adresa na doručovanie D. XXXX, U., zastúpeného JUDr. Jankou Vasiľovou, advokátkou, so sídlom
v Humennom, Kudlovská 1 proti žalovanému Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a
prevencie U., L. XXXX, U., zastúpenému JUDr. Ing. Zuzanou Lodovou Amrichovou, Námestie Slobody

25, Humenné, o zaplatenie 3.901,50 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Humenné zo dňa 5.4.2016, č. k. 11Cpr/1/2015-115 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobcu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému trovy konania v sume 1.283,54 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca, ktorý je zamestnancom
žalovaného nesúhlasí so zaradením do 11.-tej platovej triedy, má za to, že v zmysle § 27 ods. 6 zákona
č. 317/2009 Z. z. mal byť správne zaradený do 12.-tej platovej triedy a z tohto titulu mu má patriť mzda v
správnej výške, doplatok ktorej uplatňuje v tomto konaní. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia
vyhlášky č. 41/1990 Zb., ako aj ust. zákona č. 317/2009 Zb.. Interpretácia tejto vyhlášky je podľa

súdu prvej inštancie taká, že vyhláška neupravovala podmienky odbornej spôsobilosti a vykonávanie
kvalifikačných skúšok odborných zamestnancov a aj keď takáto vyhláška neodlišovala a nedefinovala
v rezorte školstva odborných zamestnancov a pedagogických zamestnancov, z jednotlivých ustanovení
vyhlášky vyplýva, že vyhláška vymedzovala odbornú a pedagogickú spôsobilosť pedagogického
zamestnanca a nevzťahovala sa na odborného zamestnanca, ktorý mohol vykonávať aj rozličnú činnosť
v praxi. Vyhláška vymedzovala požiadavky na dosiahnutý stupeň a odbor vzdelania u pedagogických

zamestnancov, nie u odborného zamestnanca a ani neupravovala možnosť vykonania kvalifikačných
skúšok odborným zamestnancom. Skutočnosť, že žalobca mal vykonanú druhú kvalifikačnú skúšku
za účinnosti vyhlášky č. 41/1996 Z. z. nič nemení na tom, že tento predpis neupravoval vykonanie
druhej kvalifikačnej skúšky odbornému zamestnancovi žalovaného, a teda žalobca ju správne ani
nemal vykonať. Až zákon č. 317/2009 Z. z. začal riešiť a definovať pracovníkov rezortu školstva na
pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Napriek tomu však prechodné ust. §61 ods.

1 tohto zákona nerieši problematiku uznávania druhej kvalifikačnej skúšky odborného zamestnanca,
ale splnenie kvalifikačných predpokladov na výkon pedagogickej činnosti pedagogických zamestnancov
po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Aj § 61 ods. 8 zákona upravuje iba podmienky uznania
druhej atestácie pedagogickému zamestnancovi, ktorý do 31.10.2009 vykonal prvú kvalifikačnú a druhú
kvalifikačnú skúšku, alebo získal ich náhradu. Neupravoval však podmienky uznania druhej atestácie
odbornému zamestnancovi. § 61 ods. 9 zákona upravuje zase podmienky zaradenia pedagogického

zamestnanca alebo odborného zamestnanca s uzatvoreným pracovným pomerom do 30.6.2009 po
1.11.2009 tak, že takýto zamestnanec sa zaradí do kariérneho stupňa samostatný pedagogický alebosamostatný odborný zamestnanec okrem tých, ktorým bola odsekom 7 a 8 uznaná prvá alebo druhá
atestácia. Z toho vyplýva, že žalobca nevykonal prvú a druhú kvalifikačnú skúšku ako odborný
zamestnanec, po 1.11.2009 mal byť zaradený do kariérneho stupňa samostatný odborný zamestnanec,

a keďže ku dňu 31.10.2009 vykonával minimálne 5 rokov odbornú prax a vykonal rigoróznu skúšku,
vznikol mu právny nárok zaradiť ho k 1.1.2012 do tretieho kariérneho stupňa odborný zamestnanec s
prvou atestáciou podľa § 61a ods. 2 zákona a zaradiť ho do 11.-tej platovej triedy. Nárok žalobcu o
doplatok mzdy preto súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodný. Mal za to, že bol správne zaradený
do 11.-tej platovej triedy a žalobu z tohto dôvodu zamietol. O trovách konania strán rozhodol podľa §142

ods. 1 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby
jeho žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Uvádza, že
omyl súdu prvej inštancie v právnom posúdení vyplýva zo skutočností, že stotožnil sa s výkladom
ustanovení vyhlášky č. 41/1964 Zb., ktorá neodlišovala a nedefinovala v rezorte školstva odborných

a pedagogických zamestnancoch. Zdôrazňuje, že o svojej argumentácií v konaní pred súdom prvej
inštancie uvádzal, že do účinnosti zákona č. 317/2009 Z. z., kategória odborný zamestnanec, teda
neučiteľ, nebol obsiahnutý v žiadnej právnej úprave. Podľa skoršej právnej úpravy pedagogickí
zamestnanci, ktorí sa priamo podieľali na výchovno-vzdelávacom procese, ako aj zamestnanci, ktorí sa
priamo nepodieľali na tomto procese, boli definovaní ako pedagogickí zamestnanci. Preto táto vyhláška

sa vzťahovala aj na pedagogických zamestnancov neučiteľov. Poukazuje na ust. § 1 písm. a/, b/
vyhlášky č. 41/1996 Z. z.. Podľa zákona č. 245/2008 Z. z. sa na účely tohto zákona rozumie školou
alebo školským zariadením výchovno-vzdelávacia inštitúcia. Do sústavy školských zariadení podľa § 20
tohto zákona patrila aj pedagogicko-psychologická poradňa, ktorá poskytovala odborné služby zákonom
vymedzenému okruhu osôb. Vzhľadom na osobný rozsah pôsobnosti vyhlášky č. 41/1996 Z. z., preto

na základe tejto vyhlášky si mohli zvyšovať kvalifikáciu aj zamestnanci pedagogicko-psychologických
poradní, a teda aj žalobca, ktorý sa na druhú kvalifikačnú skúšku prihlásil ako školský psychológ.
Podstatou činnosti výkonu práce žalobcu bolo a doposiaľ je výchovné poradenstvo, ktoré korešponduje
s tematickým okruhom „výchovné poradenstvo", tak ako bolo vypísané Metodicko-poradenským
centrom v L. a bolo schválené Ministerstvom školstva SR. Z názvu témy je zrejmé, že táto téma

mohla byť vypísaná iba pre zamestnancov pedagogicko-psychologických poradní, nakoľko výchovné
poradenstvo učitelia nevykonávali. Z toho dôvodu prihlášku na druhú kvalifikačnú skúšku ako školskému
psychológovi žalobcovi podpísal jeho nadriadený. Vyhláška č. 41/1996 Z. z. upravovala možnosť
vykonania kvalifikačných skúšok zamestnancovi centra pedagogicko-psychologického poradenstva
prevencie a žalobca ju mohol správne vykonať dňa 12.6.2009. Platnosť osvedčenia o vykonaní druhej

kvalifikačnej skúšky z toho dňa nebola nikde a nikým spochybnená. Preto, ak druhú kvalifikačnú skúšku,
ktorú žalobca vykonal na MPC L. ako psychológ, bola uznávaná podľa skoršej právnej úpravy, podlieha
právnej ochrane uznania vzdelania pedagogických zamestnancov, ktoré dosiahli pred nadobudnutím
účinnostizákonač.317/2009Z.z.aakoodbornémuzamestnancovipodľanovejúpravytátoskúškamala
byť uznaná ako druhá atestácia pre kategóriu, v ktorej je zaradený. Žalobca svoje stanovisko odvodzuje

tiež o ust. § 61 ods. 9 zákona č. 317/2009 Z. z.. Z interpretácie prechodných ustanovení tohto zákona
racionálne a logicky vyplýva záver, že § 61 ods. 8 sa týka ajodborných zamestnancov a vzťahuje sa teda
aj na žalobcu. Opačný výklad prechodných ustanovení tohto zákona by vykazoval znaky diskriminácie
pre rozpor tohto zákona s čl. 12 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Ústavy SR. Doslovným výkladom § 61 ods.
8 zákona č. 317/2009 Z. z. by došlo k situácii, kde zákon by sa vôbec nevyporiadal so skutočnosťou,

že aj odborný zamestnanci podľa novej právnej úpravy mohli mať pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona vykonané kvalifikačné skúšky druhého stupňa podľa § 6 a nasledujúcich vyhlášky č. 41/1996
Z. z.. Stanovisko Ministerstva školstva SR, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie pri rozhodovaní o
veci je nesprávne a je v rozpore so spomínaným článkom Ústavy SR. Žalobca tak má za to, že základ
a výška nároku z jeho strany je dôvodná a rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, v rozpore s

§ 61 ods. 1 a ods. 8 zákona č. 317/2009 Z. z.. V zmysle týchto dôvodov žalobca navrhol podanému
odvolaniu vyhovieť.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako
vecne správny. Podľa žalovaného tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na skutočnosti. Ešte pred účinnosťou

zákona č. 319/2009 Z. z., právny predpis, a to zákon č. 553/2003 Z. z. rozlišoval platové ohodnotenie
pedagogických zamestnancov a platové ohodnotenie vybraných skupín zamestnancov, pričom platovo
ohodnotený podľa prílohy č. 4 bol aj žalobca zaradený medzi „vybrané skupiny zamestnancov", teda
skupinyinénežpedagogickízamestnanci.Podľavýkladužalobcu§61ods.8zákonač.319/2009Z.z.savzťahujeajnaodbornýchzamestnancov,napriektomu,žetexttohtozákonnéhoustanoveniahovoríibao
pedagogických zamestnancoch. prechodné ustanovenie má vzťahovať aj na odborných zamestnancov
napriek tomu, že hovorí iba o zamestnancoch pedagogických. Podľa žalovaného je nepochybné, že

prechodné ustanovenia § 61 ods. 1 a ods. 8 tohto zákona sa vzťahujú podľa platnej právnej úpravy iba
na pedagogických zamestnancov, nakoľko ak by zákonodarca mal v úmysle ustanoviť uznanie druhej
kvalifikačnej skúšky v kategórii pedagogický zamestnanec vykonanej podľa predchádzajúcej právnej
úpravy aj pre odborných zamestnancov, explicitne by ich menoval, podobne ako je to v prechodnom
ust. § 61 ods. 9 tohto zákona. Za pozitívnu diskrimináciu by sa musela považovať aj situácia, v ktorej

sa nachádzali zamestnanci pedagogicko-psychologickej poradne oproti pedagogickým zamestnancom
predúčinnosťoutohtozákona.Doúčinnostizákonamuselimaťpedagogickízamestnancivykonanúprvú
a druhú kvalifikačnú skúšku na to, aby mohli byť zaradení do 12.-tej platovej triedy, kým zamestnanci
pedagogicko-psychologickej poradne na takéto zaradenie nemuseli mať vykonanú ani prvú ani druhú
kvalifikačnú skúšku. Zákon v roku 2009 v prechodnom ustanovení § 61 ods. 8 zámerne menuje iba
pedagogických zamestnancov, nakoľko iba tým bolo akú skúšku uznať podľa účinnosti zákona, keďže

pre zamestnancov pedagogicko-psychologických poradní sa tieto skúšky nevyžadovali. Žalovaný trvá
na tom, že vykonanie druhej kvalifikačnej skúšky bolo žalobcovi umožnené na základe dosiahnutého
pedagogického vzdelania a súčasného splnenia požiadavky dosiahnutia piatich rokov pedagogickej
praxe nadobudnutej v predchádzajúcich zamestnaniach za tým účelom, ak by v budúcnosti plánoval
učiť. Požiadavky stanovené zákonodarcom pre zaradenie do 12.-tej platovej triedy tak žalobca nesplnil,

nakoľko nevykonal druhú atestáciu pre príslušnú kategóriu, to ktorej bol zaradený. Žalobca síce vykonal
druhú kvalifikačnú skúšku v kategórii pedagogický zamestnanec, ale nevykonal druhú atestačnú skúšku
v kategórii odborný zamestnanec, do ktorej bol zaradený.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379, § 380, § 381

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že nie sú dané podmienky pre potvrdenie ani pre
zmenu preskúmavaného rozsudku, ktorý je nepreskúmateľný pre absenciu dostatočných dôvodov, keď
zároveň súd prvej inštancie sa nezaoberal všetkými okolnosťami podstatnými pre správne rozhodnutie
o veci.

6. Žalobca v tomto konaní žiada doplatiť rozdiel mzdy, konkrétne medzi 11.-tou a 12.-tou platovou triedou
tvrdiac, že žalovaný zamestnávateľ mu mal uznať vykonanú druhú kvalifikačnú skúšku, a preto mal byť
po účinnosti zákona č. 319/2009 Z.z. správne zaradený v 12.-tej platovej triede.

7. Je zrejmé, že žalobca je zamestnancom žalovaného v pracovnom zaradení školský psychológ od
1.12.2004. Žalobca má ukončené vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v študijnom odbore učiteľstvo
všeobecno-vzdelávacích predmetov: ruský jazyk - psychológia. Vykonal štátnu rigoróznu skúšku v
študijnom odbore: učiteľstvo všeobecno-vzdelávacích predmetov - teória vyučovania psychológie. Dňa
12.6.2009 žalobca vykonal druhú kvalifikačnú skúšku na tému „Návrh programu výchovy k voľbe

povolania žiakov končiacich ročníkov základných škôl", podľa vyhlášky č. 41/1996 Z. z. o odbornej a
pedagogickej spôsobilosti pedagogických zamestnancov.

8. Podľa § 2 ods. 1, 2 vyhlášky č. 41/1996 Z. z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických
zamestnancov platnej do 31.10.2009, odbornou spôsobilosťou sa rozumie súbor odborných vedomostí,

zručností a návykov získaných štúdiom na vysokej škole alebo na strednej škole a odborná prax.
Pedagogickou spôsobilosťou sa rozumejú vedomosti v oblasti pedagogiky, špeciálnej pedagogiky,
liečebnej pedagogiky, psychológie, didaktiky, odborných predmetov, schopností a zručností nevyhnutné
na výkon pedagogických činností získaných štúdiom na vysokej škole alebo strednej škole v študijných
odboroch učiteľstvo, vychovávateľstvo a pedagogické vedy a v doplňujúcom pedagogickom štúdiu.

9.Podľa §6ods.1citovanejvyhlášky,kvalifikačnéskúškyorganizujú,vykonávajúaukončujúmetodicko-
pedagogické centrá a Štátny pedagogický ústav riadené ministerstvom a vzdelávacie organizácie iných
ústredných orgánov štátnej správy, ktoré zriaďujú školy a vysoké školy.

10. Podľa § 8 ods. 4 citovanej vyhlášky, po absolvovaní druhej kvalifikačnej skúšky získa pedagogický
zamestnanec osvedčenie o zvýšení odbornej a pedagogickej spôsobilosti. Absolvovanie druhej
kvalifikačnej skúšky zamestnávateľ zohľadní v osobnom príplatku pedagogického zamestnanca.11. Podľa § 27 ods. 5 zákona č. 317/2009 Z. z. účinného od 1.11.2009, pedagogický zamestnanec a
odborný zamestnanec sa zaradí do kariérového stupňa pedagogický zamestnanec s prvou atestáciou
alebo odborný zamestnanec s prvou atestáciou, ak vykonal

a) prvú atestáciu pre príslušný stupeň požadovaného vzdelania a príslušnú kategóriu pedagogického
zamestnanca a odborného zamestnanca, do ktorej je zaradený alebo
b) druhú atestáciu pre inú kategóriu ako tú, v ktorej zaradený.

12. Podľa § 27 ods. 6 veta prvá citovaného zákona, do kariérového stupňa pedagogický zamestnanec s

druhouatestácioualeboodbornýzamestnanecsdruhouatestáciousazaradípedagogickýzamestnanec
alebo odborný zamestnanec, ktorý získal najmenej požadované vysokoškolské vzdelanie II.stupňa a
vykonal druhú atestáciu pre príslušnú kategóriu, do ktorej je zaradený.

13. Podľa § 61 ods. 7 citovaného zákona, pedagogický zamestnanec, ktorý má najmenej 5 rokov
pedagogickej praxe a vykonal prvú kvalifikačnú skúšku alebo získal jej náhradu podľa doterajších

predpisov, sa od 1.11.2009 považuje za pedagogického zamestnanca s prvou atestáciou v súlade s §
49 ods. 7.

14. Podľa § 61 ods. 8 citovaného zákona, pedagogický zamestnanec, ktorý má najmenej 10 rokov
pedagogickej praxe a vykonal prvú kvalifikačnú skúšku a druhú kvalifikačnú skúšku alebo získal ich

náhradu podľa doterajších predpisov, sa od 1.11.2009 považuje za pedagogického zamestnanca s
druhou atestáciou v súlade s § 49 ods. 7.

15. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že rozlišovanie kategórie odborných a pedagogických
zamestnancov zaviedol zákon č. 317/2009 Z.z. a právna úprava pred jeho účinnosťou, a teda vyhláška

č. 41/1996 Z. z. definovala len odbornú a pedagogickú spôsobilosť pedagogických zamestnancov.

16. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal s argumentáciou žalobcu v tom zmysle, že pôvodná vyhláška č.
41/1996 Z. z. sa vzťahovala na všetkých zamestnancov zabezpečujúcich výchovno-vzdelávací proces
nielen pokiaľ išlo o školy, ale aj školské zariadenia, do sústavy ktorých má patriť aj jeho zamestnávateľ.

Skutočnosť, či ustanovenia tejto vyhlášky sa mali vzhľadom na uvádzanú argumentáciu vzťahovať aj na
osobu žalobcu, nevyplýva dostatočne ani zo stanoviska Ministerstva školstva SR, podľa záverov ktorého
súd prvej inštancie napokon o veci rozhodol. Je pritom zrejmé, že Metodicko-pedagogické centrum,
regionálne pracovisko L., umožnilo žalobcovi vykonať druhú kvalifikačnú skúšku podľa vyhlášky č.
41/1996 Z. z., ktorá ako už bolo spomínané upravovala všeobecne odbornú a pedagogickú spôsobilosť

pedagogických zamestnancov.

17. Súd prvej inštancie teda musí presne s podporou vtedy platných právnych predpisov ustáliť, či
žalobca v dobe vykonania druhej kvalifikačnej skúšky mohol byť zaradený v kategórii pedagogického
zamestnanca, ktorých odbornú a pedagogickú spôsobilosť aj vo vzťahu k zamestnancom školských

zariadení definovala vyhláška č. 41/1996 Z. z., na čo v priebehu konania žalobca poukazoval.

18.Ust.§61ods.1zákonač.317/2009Z.z.stanovuje,žesplnenieodbornejapedagogickejspôsobilosti
pedagogického zamestnanca podľa doterajších predpisov sa považuje za splnenie kvalifikačných
predpokladov podľa tohto zákona. Súd prvej inštancie sa tiež vyporiada s namietaným znením a

predovšetkým výkladom § 61 ods. 9 uvádzaného zákona, ktorý z kariérového zaradenia samostatného
pedagogického zamestnanca alebo samostatného odborného zamestnanca s uzavretým pracovným
pomerom do 30.6.2009 vylučuje pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca podľa ods. 7
a 8 § 61, aj keď tieto predchádzajúce odseky sa týkajú len pedagogických zamestnancov. Uvedené by
zrejme nasvedčovalo výkladu spomínaného zákonného ustanovenia tak, ako to v konaní prezentoval

žalobcavzmysletom,žeods.7a8§61citovanéhozákonasamajúvzťahovaťajnakategóriuodborných
zamestnancov.

19. Súd prvej inštancie pre úplnosť zistí, v akej platovej triede bol žalobca zaradený pred účinnosťou
zákona č. 317/2009 Z.z., a či postup žalovaného zamestnávateľa pri zaradení žalobcu do platovej triedy

podľa nového právneho predpisu bol totožný aj u iných zamestnancom v obdobnom postavení ako
žalobca.20. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil postupom podľa § 389
ods. 1 písm. b/ C.s.p. a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.) s tým, že
v novom rozhodnutí o veci sa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).