Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 21, 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/137/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111215513
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kováčiková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6111215513.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej veci žalobcu

L. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. R., E. XX, štátny občan SR, v konaní zast. splnomocneným
zástupcom C.. H. C., bytom R. R., D. X, proti žalovanému Mesto Banská Bystrica, ČSA 26, Banská
Bystrica, IČO: 00 313271, o určenie vlastníckeho práva, o obnove konania, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalovaného na zmenu rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 24. 09. 2014, č.k. 7C/137/2011-187
z a m i e t a .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou na tunajší súd dňa 11. 07. 2011 po pripustení zmeny
na pojednávaní dňa 24. 09. 2014 (č.l. 184) domáhal určenia, že žalobca L. L. je vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 k pozemku KNC parcela č. 2060/180 - ostatné plochy o výmere
13 430 m2 zapísaných na LV č. XXXX Katastrálneho úradu Banská Bystrica, Správa katastra Banská
Bystrica pre kat. územie A. pod B1.

1.1 Žalobu odôvodnil tým, že právni predchodcovia žalobcu D. R., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel
dňa XX. XX. XXXX a matka žalobcu Q. R., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, ktorá zomrela dňa XX. XX.
XXXX nadobudli výmerom o vlastníctve pôdy vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy v Bratislave č. 4607/48 do vlastníctva pôdohospodárske nehnuteľnosti v kat. území A. o celkovej
výmere 4.3825 ha, ktoré boli v prídelovom pláne označené vo vložke 26 ako parc.č. 716 roľa o výmere
1.4531 ha, ako parc.č. 753 pasienky o výmer 0.5410 ha, ako parc.č. 754 roľa o výmere 2.3884 ha.
K zápisu vlastníckeho práva v pozemkovej knihe na prídelcov nedošlo. D. R. zomrel bez zanechania

závetu a dedičstvo po ňom bolo prejednané Štátnym notárstvom v Banskej Bystrici pod č.k. D 1405/78
a na základe vydaného rozhodnutia zo dňa 30. 11. 1978, právoplatného dňa 30. 11. 1978 bola jediným
zákonným dedičom matka žalobcu Q. R.. Predmetom tohto dedičského konania nebol všetok majetok
po poručiteľovi D. R.. Následne po D. R. došlo k dodatočnému prejednaniu dedičstva a osvedčením
o dedičstve č.k. 24D 1144/2002 Dnot 155/2002 zo dňa 25. 10. 2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňom 12. 11. 2002 nadobudol žalobca pozemky v kat. území A. zapísané na LV č. XXXX, KN E parc.č.
754/1 - orná pôda o výmere 7 094 m2 pod B1 v 1/2 na poručiteľa D. R.. Prejednaný bol len podiel

o veľkosti 1/2 pozemku a to v rámci vyporiadania BSM po smrti jedného z manželov. Matka žalobcu
Q. R. zomrela a v rámci dedičského konania po jej smrti bolo vydané osvedčenie o dedičstve č.k.24D
1143/2002Dnot170/02zodňa27.11.2002,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa13.12.2002,nazáklade
ktorého nadobudol žalobca do svojho vlastníctva parcelu KN E parc.č. 754/1 - orná pôda o výmere 7 094m2 zapísanú na LV č. XXXX Správy katastra Banská Bystrica pre kat. územie A. pod B2 na poručiteľku
v 1/2, teda nadobudol druhú polovicu pozemku.

1.2 Keďže k zápisu vlastníckeho práva v pozemkovej knihe na právnych predchodcov žalobcu nedošlo,
žalobca sa domáhal priznania vlastníckeho práva podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. voči
žalovanému ako povinnému. Pozemkový úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím č. 283/1996 zo dňa 20.
02. 1996 rozhodol, že žalobca spĺňa podmienky ako osoba oprávnená, čím mu bolo priznané vlastnícke
právo k nehnuteľnosti v k.ú. A. - k parc.č. KN C 2060/180 - ostatná plocha o výmere 13 179 m2, ktorá

tvorí súčasť parc.č. 754 z výmeru Povereníctva č. 4607/48 zo dňa 25. 05. 1948. Predmetom vydania
na základe tohto rozhodnutia bola však len časť pôvodnej parcely, ku ktorej bolo osobou povinnou
Mesto Banská Bystrica a o vlastníctve ďalších pozemkov, ktoré boli oprávneným osobám pridelené, mal
rozhodnúť pozemkový úrad samostatným rozhodnutím. Vydávaná nehnuteľnosť tvorila časť pôvodného
pozemku parc.č. 754 vedeného ako roľa o výmer 23 884 m2. Táto časť je identická s časťou parcely č.
KNC 2060/34, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX ako ostatná plocha o výmere 43 007 m2 na žalovaného.

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Pozemkové úradu v
Banskej Bystrici č. 283/96 rozsudkom zo dňa 30. 04. 1996, č.k. 23S 132/96 napadnuté rozhodnutie
správneho orgánu potvrdil.

1.3 Listom zo dňa 11. 11. 2010 požiadal žalobca žalovaného o dobrovoľné vydanie, resp. bezodplatný

prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1/2 k parc.č. 2060/180 - ostatné
plochy o výmere 13 430 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre kat. územie A. pod B1 na žalovaného.

1.4 Žalovaný žiadosti žalobcu nevyhovel.

1.5 Žalobca je tak vedený v katastri nehnuteľností ako podielový spoluvlastník pozemku parc.č. KNC
2060/180 - ostatné plochy o výmere 13 430 m2 zapísaného na LV č. XXXX kat. územie A. pod B2 vo
veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 a listinnými dôkazmi preukazuje svoje výlučné vlastnícke práva
v celosti k predmetnému pozemku a tak má na určení vlastníckeho práva naliehavý záujem podľa § 80
písm. c/ O.s.p.

1.6 K žalobe žalobca pripojil úmrtný list svojej matky Q. R., fotokópiu výmer vydaného Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Zb. a SNR o
vlastníctve pôdy zo dňa 25. 05. 1948, fotokópiu rozhodnutia Štátneho notárstva v Banskej Bystrici č.k.
D 1405/78-9 zo dňa 30. 11. 1978, rovnopis Osvedčenia o dedičstve po poručiteľke Q. R., č.k. 24D

1143/2002 Dnot 170/02 zo dňa 27. 11. 2002, rovnopis Osvedčenia o dedičstve po D. R., č.k. 24D
1144/2002 Dnot 155/2002 zo dňa 25. 10. 2002, fotokópiu rozhodnutia Pozemkového úradu Banská
Bystrica č. 283/96 zo dňa 20. 02. 1996, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. 04.
1996, č.k. 23S 132/1996, čiastočný výpis z LV č. XXXX kat. územie A., fotokópiu predžalobnej výzvy
adresovanej žalobcom žalovanému zo dňa 11. 11. 2010, odpoveď žalovaného zo dňa 25. 11. 2010

na výzvu žalobcu, predžalobnú výzvu žalobcu adresovanú žalovanému zo dňa 06. 12. 2010, odpoveď
žalovaného na výzvu žalobcu zo dňa 24. 01. 2011.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že vo veci by mal rozhodnúť Pozemkový
úrad v Banskej Bystrici, nakoľko zákon č. 229/1991 ako špeciálna právna norma rieši vydanie

nehnuteľnosti, čo si aj žalobca v konaní pred pozemkovým úradom úspešne uplatnil. Aj z rozhodnutia
pozemkového úradu č. 283/96 vyplýva, že o vlastníctve ďalších pozemkov rozhodne pozemkový úrad
samostatným konaním a žalobca mal tak vyzvať pozemkový úrad o vydanie rozhodnutia o ďalších
pozemkoch. Navrhol súdu konanie prerušiť do rozhodnutia pozemkového úradu o ďalších pozemkoch
tak, ako to uvádza v odôvodnení rozhodnutia č. 283/96.

3. Žalobca s písomným podaním zo dňa 28. 11. 2011 predložil tunajšiemu súdu identifikáciu parciel, z
ktorejvyplýva,žečasťpôvodnejparcelyč.754vovložkeč.26tvorídnescelúparcelu2060/180zapísanú
na LV č. XXXX pre kat. územie A.. Zároveň predložil aj geometrický plán vypracovaný geodetom
Štefanom Mojžišom č. 244-G12-94. Poukázal na skutočnosť, že parcela č. 2060/180 vznikla z parc.

č. 754 podľa predložených dokladov a rozhodnutia č. 283/96 pozemkového úradu. Zároveň predložil
sobášny list Q. R. K. D.. R., ktorý bol nevlastným otcom žalobcu a z ďalších dedičských rozhodnutí
jednoznačne vyplýva, že matka žalobcu dedila po nevlastnom otcovi žalobcu a žalobca po svojej matke.4. Z písomných vyjadrení žalovaného k podanej žalobe vyplýva, že žalovaný spochybňuje, že parc.
registra CKN 2060/180 o výmere 13 430 m2 vedená na LV č. XXXX v kat. území A. v spoluvlastníckych
podieloch Mesta Banská Bystrica 1/2 a L. L. 1/2 nebola vytvorená z pozemnoknižných parciel č. 716,

753, 754 zapísaných v pozemnoknižnej vložke 26 a žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal, že parc.
CKN2060/180vzniklazpôvodnejpozemnoknižnejparcelyč.754,čopotvrdilaajSprávakatastraBanská
Bystrica vo svojom vyjadrení k výzve zo dňa 09. 02. 2012. Uviedol, že v priebehu konania tak zostalo
sporné, či parcela CKN 2060/180 vznikla z pozemnoknižnej parcely 754 a táto spornosť ale vznikla z
dôvodu nesúladu predložených geometrických plánov, ako aj vyjadrenia katastra a preto bolo v konaní

potrebné stotožniť predmetnú nehnuteľnosť od pridelenia až po súčasnú dobu na základe porovnania
s geometrickými plánmi a pozemkovou mapou.

5. Medzi žalobcom a žalovaným prebiehali mimosúdne rokovania a to v tom smere, že dajú spoločne
vypracovať grafickú aj písomnú identifikáciu spornej parcely č. 754 a z nej vzniknutej parcely č. 2060/180
kat. územie A..

6. Žalovaný tunajšiemu súdu predložil identifikáciu predmetnej pozemkovej nehnuteľnosti na jej pôvodne
pozemnoknižný stav parc.č. 754 a to od autorizovanej geodetickej kancelárie Vladimír Mikuš - GeoSpol,
Skuteckého 32, Banská Bystrica, z ktorej vyplýva, že geometrický plán na rozdelenie majetku po
rozdelení majetku dedičov Radvanských č.j. 81/1947 zo dňa 06. 05. 1947 je konštatované, že

pozemnoknižná parcela č. 754 sa zhoduje s grafickou identifikáciou vyhotovenou Správou katastra
Banská Bystrica pod č. 813-6 a 3-601-655/2011, list mapy 8-4/4 a na základe toho žalovaný v písomnom
vyjadrení zo dňa 18. 06. 2014 tunajšiemu súdu oznámil, že navrhuje uzavretie súdneho zmieru tak, že
výlučným vlastníkom parc.č. CKN 2060/180 kat. územie A. je žalobca.

7. V konaní tak nezostalo sporné, že parcela č. 2060/180 kat. územie A. vznikla z parc.č. 754.

8. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 24. 09. 2014, č.k. 7C/137/2011-187, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 09.10.2014 rozhodol tak, že určil, že žalobca L. L., nar. 14. 08. 1936 je výlučným vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 k pozemku KNC, parc.č. 2060/180 - ostatné plochy o výmere

13 430 m2 zapísaných na LV č. XXXX Katastrálneho úradu Banská Bystrica, Správa katastra Banská
Bystrica pre kat. územie A. pod B1. Proti predmetnému rozsudku sa žalobca a žalovaný vzdali práva
podať odvolanie a preto súd v zmysle § 157 ods. 3 O.s.p. rozsudok podrobnejšie neodôvodňoval a
uviedol len predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol. Z predmetného rozsudku
vyplýva, že súd rozhodol podľa § 123 a 132 Občianskeho zákonníka.

9. Dňa 04. 12. 2014 podal žalovaný na tunajší súd návrh na obnovu konania podľa § 228 a nasl. O.s.p. a
to z dôvodu, že sú tu dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol žalovaný použiť v pôvodnom konaní a môžu
pre navrhovateľa na obnovu konania privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Za takýto dôkaz označil
Rozhodnutie č. 599/98 zo dňa 20. 08. 1998, vyjadrenie Okresného úradu, pozemkový a lesný odbor zo

dňa 09. 04. 2014 a dedičské rozhodnutia 24D 1144/2002 po poručiteľovi D. R. a 24D 1143/2002 po
poručiteľke Q. R., pričom tieto listinné dôkazy boli doručené Mestu Banská Bystrica dňa 02. 10. 2014,
t.j. po vyhlásení rozsudku dňa 24. 09. 2014. Dôvody obnovy konania okrem citovania predmetných
rozhodnutí Mesto Banská Bystrica ako žalobca na povolenie obnovy konania bližšie nevyšpecifikoval.

10. Tunajší súd uznesením zo dňa 10. 03. 2015, č.k. 10C/226/2014-26 obnovu konania Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 7C/137/2011 povolil. Uznesenie tunajšieho súdu bolo potvrdené uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31. 03. 2016, č.k. 13Co/485/2015-47. K potvrdeniu uznesenia
tunajšieho súdu o povolení obnovy konania zo strany Krajského súdu v Banskej Bystrici došlo len z
dôvodu, že vyjadrenie Okresného úradu v Banskej Bystrici, pozemkový a lesný odbor zo dňa 09. 04.

2014 je dôkaz, ktorý Mesto Banská Bystrica nemohlo bez vlastnej viny v pôvodnom konaní použiť a tento
dôkaz mu môže privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci „Rozhodnutie Okresného úradu v Banskej
Bystrici, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. 599/1968 (správne malo byť
599/1998) zo dňa 20. 08. 1998, ako dôkaz, ktorý Mesto Banská Bystrica bez svojej viny nemohlo v
pôvodnom konaní použiť“ Krajský súd v Banskej Bystrici neakceptoval.

11. Súd z pripojeného spisu 390, 477, 605 zistil, že súčasťou spisu je vyjadrenie k rozhodnutiu bývalého
Pozemkového úradu Banská Bystrica č. 283/96 zo dňa 20. 02. 1996, zo dňa 09. 04. 2014, z ktorého
vyplýva, že zo strany Okresného úradu Banská Bystrica, pozemkového a lesného odboru ide o odpoveďna žiadosť o vyjadrenie žalobcu L. L. adresovanú Okresnému úradu Banská Bystrica, pozemkovému
a lesnému odboru zo dňa 28. 02. 2014, z ktorej vyplýva, že druhú polovicu parcely CKN č. 2060/180
nevydal bývalý Pozemkový úrad Banská Bystrica ako správny orgán na konanie podľa zákona č.

229/1991 Zb. z toho dôvodu, že žalobca L. L. nespĺňal kritérium oprávnenej osoby k celej parcele, na
ktorú bol uplatnený reštitučný nárok, pričom predmetný pozemok bol skonfiškovaný Y. T., rod. A., C. K. K.
A. podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. SNR a podľa nariadenia SNR č. 104/1946 Zb. SNR pridelený
výmerom č. 4607/48 prídelcovi D. R. a manželke Q. rod. A.. Spoluprídelkyňa Q. A.Č. sa najprv vydala za
L., s ktorým mala dieťa L. L., zhruba v rokoch 1945 - 1946 ovdovela a znovu sa vydala za spomínaného

D. R. (R.). K osvojeniu dieťaťa z prvého manželstva manželom D. R. (R.) nedošlo, resp. pozemkový
úrad o tom nemal vedomosť, resp. dôkaz, preto správny orgán po smrti D. R. a Q. A.. A. chápal L. L.
ako oprávnenú osobu len v časti nástupníctva po matke Q., ale nie po otčimovi D. R., teda len v podiele
1/2 k predmetu reštitúcie v tomto uplatnenom nároku. Je formálna chyba, že v odôvodnení rozhodnutia
č. 283/96 zo dňa 20. 02. 1996 neuviedol pozemkový úrad dôvody, prečo sa vydáva oprávnenej osobe
len podiel 1/2 k celku, aj keď nárok bol uplatnený na celý pozemok.

12. Súd z rozhodnutia Pozemkového úradu Banská Bystrica zo dňa 20. 02. 1996 č. 283/96 zistil, že
L. L. spĺňa podmienky uvedené v § 6 ods. 1 písm. p/ zákona a bolo mu priznané vlastnícke právo k
nehnuteľnosti v kat. území A. parcela KN č. 2060/180 ostatná plocha o výmere 13 179 m2, ktorá tvorí
časť parcely č. 754 z Výmeru o vlastníctve pôdy č. 4607/48 vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva

a pozemkovej reformy v Bratislave dňa 25. 05. 1968 a to v 1/2.

13. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobca L. L. ako oprávnená osoba si v zmysle § 9
ods. 1 zákona uplatnil nárok na vydanie nehnuteľnosti na Pozemkovom úrade v Banskej Bystrici a to
k celej parcele 2060/180. Z predmetného rozhodnutia nevyplýva z akého dôvodu bolo L. L. priznané

vlastnícke právo len v 1/2.

14. Súd z rozhodnutia Okresného úradu v Banskej Bystrici, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a
lesného hospodárstva zo dňa 20. 08. 1998 č. 599/98 zistil, že žalobca L. L. je oprávnenou osobou
v zmysle § 4 ods. 2 písm.c/ zák.č. 229/19912 Zb. a spĺňa podmienky uvedené v § 6 ods. 1 písm.

p/ zákona, ale že žalobcovi L. L. ako oprávnenej osobe okrem iného nebolo priznané vlastnícke
právo k časti parcely č. 754, roľa o výmere 3611 m2 z dôvodu, že pozemok je zastavaný a stavby
bránia poľnohospodárskemu využitiu (11 ods. 1 písm. d/ zákona) a bolo mu priznané právo na náhradu.
Uplatnený nárok žalobcom L. L. týmto rozhodnutím Okresný úrad považoval za nárok v súlade so
zákonom 229/1991 Zb. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28. 09. 1998.

15. Z obsahu spisu 10C/226/2014 vyplýva, že návrh na povolenie obnovy konania bol podaný dňa 04.
12. 2004 podľa § 228 a nasl. O.s.p. a teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý účinnosť
stratil dňa 30. 06. 2016.

16. Podľa § 228 ods. písm. a/ O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na
obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť
v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

17. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

18. Podľa § 416 C.s.p., len čo nadobudne rozsudok o povolení obnovy konania právoplatnosť, súd bez
ďalšieho vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo v pôvodnom konaní, aj v

obnovenom konaní.

19. Mesto Banská Bystrica ako žalovaný v konaní 7C/137/2011 v písomnom vyjadrení zo dňa
29. 09. 2016 okrem iného uviedol, že Mesto Banská Bystrica je a aj bol oprávneným vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1/2 k pozemku CKN parcela č. 2060/180 o výmere 13 179

m2 vedenej na LV č. XXXX pre k.ú. A. pod B1, čo je nesporne dôvodom na zamietnutie žaloby o
určenie vlastníckeho práva žalobcu v celosti v rozsahu uplatňovaného nároku. Navrhol žalobu v celom
rozsahu zamietnuť pričom rozhodnutie súdu v predmetnej veci bude podkladom na zmenu zápisu do
katastra nehnuteľností, na základe ktorého dôjde k obnoveniu zápisu vlastníckeho práva žalovaného kspoluvlastníckemu podielu v rozsahu 1/2 k pozemku CKN parc.č. 2060/180 o výmere 13 179 m2 vedenej
na LV č. XXXX pre k.ú. A. pod B1. Vo vyjadrení žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že Okresný úrad v
Banskej Bystrici, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rozhodol rozhodnutím

č. 599/98 zo dňa 20. 08. 1998 tak, že žalobcovi nepriznal vlastníctvo. Žalobca svoju žalobu opieral o
rozhodnutie č. 283/96 zo dňa 20. 02. 1996, ktorým mu bolo priznané vlastníctvo k parc.č. CKN 2060/180
len v podiele 1/2. Z rozhodnutia č. 283/96 nebolo možné zistiť, prečo žalobcovi vo zvyšku podielu
1/2 priznané vlastníctvo k tejto parcele nebolo. Na základe žiadosti právneho zástupcu žalobcu vydal
Okresný úrad v Banskej Bystrici, pozemkový a lesný odbor k rozhodnutiu bývalého Pozemkového úradu

č. 283/96 zo dňa 20. 02. 1996 vyjadrenie, v ktorom je jednoznačne potvrdené vlastníctvo žalobcu k parc.
CKN 2060/180 len v podiele 1/2. V čase rozhodovania Okresného súdu Banská Bystrica, kedy došlo
rozsudkom k určeniu vlastníckeho práva žalobcu aj k ďalšiemu podielu 1/2, právny zástupca žalobcu,
ako aj žalobca disponovali vyjadrením Okresného úradu v Banskej Bystrici zo dňa 09. 04. 2014 a tento
závažný písomný dôkaz nepredložil žalobca do konania 7C/137/2011 a preto Mesto Banská Bystrica
podalo na Okresný súd Banská Bystrica návrh na obnovu konania, pričom uznesením okresného súdu v

konaní 10C/226/2014 bola obnova konania povolená v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici, č.k. 13Co/485/2015.

20. Splnomocnený zástupca žalobcu ku konaniu o obnove konania v písomnom vyjadrení zo dňa 08.
02. 2017 uviedol, že v predmetnom konaní neexistujú dôkazy, ktoré bez svojej viny žalovaný nemohol

použiť v pôvodnom konaní a ktoré by mohli pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie. Vyjadrenie
pozemkovéhoalesnéhoodboruzodňa28.02.2014vžiadnomprípadenepotvrdzujevlastníctvožalobcu
len k jednej polovici parcely CKN č. 2060/180 pre kat. územie A. a v tomto vyjadrení sa len vysvetľuje,
prečo nebola žalobcovi vydaná aj druhá polovica parcely CKN 2060/180 po neb. Pavlovi Balcovi. To však
ale neznamená, že by žalobca nemal byť výlučným vlastníkom aj tejto 1/2 parcely CKN č. 2060/180. Aj

napriek tomu, že okresný súd svojim rozhodnutím, č.k. 10C/226/2014-26 povolil obnovu konania, má za
to, že vyjadrenie pozemkového a lesného odboru zo dňa 09. 04. 2014 v žiadnom prípade nespochybňuje
právny nárok žalobcu aj na druhú polovicu parcely CKN č. 2060/180 a nemá ani vplyv na rozhodnutie vo
veci samej, resp. iné rozhodnutie ako doteraz. Poukázal na to, že vyjadrenie pozemkového a lesného
odboru nie je právne záväzným aktom a nemá žiadny vplyv na rozhodnutie vo veci v prospech žalobcu

a nijakým spôsobom nespochybňuje právny nárok žalobcu v tomto konaní k druhej polovici parcely CKN
č. 2060/180. Má za to, že žalobca L. L. je oprávneným nástupcom vo vzťahu k vlastníckemu právu k
celej parcele CKN č. 2060/180 a to aj z toho dôvodu, že podľa úmrtného listu D. R. zomrel dňa XX.
XX. XXXX, po jeho smrti v dedičskom konaní bola určená ako zákonný dedič Q. R., t.j. matka žalobcu.
Matka žalobcu Q. R. zomrela dňa XX. XX. XXXX a v rámci dedičského konania nebol prejednaný všetok

majetok a tak žalobca mal nadobudnúť vlastnícke právo k niektorým nehnuteľnostiam po D. R. ako
poručiteľovi na základe dedičskej postupnosti. Po D. R. dedí Q. R., matka žalobcu a po nej žalobca.
Na základe tohto má za to, že po poručiteľoch D. R. a Q. R. by bol za normálnych okolností na liste
vlastníctva k celej predmetnej parcele CKN č. 2060/180 zapísaný žalobca ako ich právny nástupca
vo vzťahu k vlastníckemu právu k nehnuteľnostiam. V prípade, že by v období roku 1969 na základe

rozhodnutia bývalého ONV, finančný odbor Banská Bystrica č. Fin/4-259/69-práv. zo dňa 14. 03. 1969
nebola terajšia parcela CKN č. 2060/180 prevedená na štát bez náležitého vysporiadania sa s D. R. a Q.
R., bol by žalobca dnes výlučným vlastníkom parcely CKN č. 2060/180 na základe dedičských konaní
v zmysle, že po D. R. dedí matka žalobcu Q. R.Á., po nej žalobca. Má za to, že by žalobca mal byť
oprávneným výlučným vlastníkom aj druhej jednej polovice parcely č. 2060/180.

21. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 20. 03. 2017 uviedol, že zotrváva na písomných vyjadreniach
a na tvrdeniach, najmä na vyjadrení zo dňa 29. 09. 2016. Opätovne poukázal na žiadosť žalobcu o
vydanie majetku po právnych predchodcoch podľa zákona č. 229/1991 Zb., pričom medzi vydávanými
pozemkovými nehnuteľnosťami, o ktorých pozemkový úrad vydal rozhodnutie č. 283/96 zo dňa 20. 02.

1996, ktoré sa stalo právoplatným dňa 04. 12. 1996, priznal vlastnícke právo k parcele CKN č. 2060/180
o výmere 13 179 m2 v podiele 1/2 žalobcovi. Na odvolanie povinného Mesta Banská Bystrica, Krajský
súd v Banskej Bystrici v konaní č. 23S 132/96 rozhodnutie č. 283/96 zo dňa 20. 02. 1996 potvrdil.
Rozhodnutím okresného úradu, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č.
599/98 zo dňa 20. 08. 1998 v podiele 1/2 k parcele CKN č. 2060/180 vlastníctvo nepriznal. Opätovne

poukázal na vyjadrenie okresného úradu, pozemkového a lesného odboru k rozhodnutiu bývalého
pozemkového úradu č. 283/96 zo dňa 20. 02. 1996, v ktorom je jednoznačne potvrdené vlastníctvo
žalobcu k parcele CKN č. 2060/180 o výmere 13 179 m2 vedenej na LV č. XXXX pre k.ú. A. len v podiele
1/2. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.22. Splnomocnenýzástupcažalovanéhonapojednávanídňa21.11.2017uviedol,ženapodanejžalobe
o obnovu konania trvá a poukázal na § 4 zákona č. 229/1991, v zmysle ktorého rozhodoval aj pozemkový

úrad a v tomto ustanovení je uvedené a to v § 4 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/, kto je vlastne oprávnený.
V zmysle tejto úpravy je žalobca vylúčený ako oprávnená osoba a teda v zmysle tohto ustanovenia
L. L. nespĺňal podmienky na vydanie veci po p. R.. V konaní nikdy nenamietali, či predmetná parcela
patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a bolo divné, keď sa konalo o obnove dedičského
konania a prejednávala sa len parcela č. 754/1 a vôbec nie táto parcela, ktorá je predmetom tohto sporu.

Poukázal na hmotné právo, kde práve žalobca poukazuje na ustanovenia zákona č. 229/91. L. L. v
zmysle tohto § 4 nespĺňal podmienku na vydanie veci a nenastali podmienky zápisu od právoplatnosti
rozhodnutia v zmysle rozhodnutia 283/96, ktoré bolo potvrdené správnym súdom. Nikdy neskúmali,
koľko finančnej náhrady bolo L. L. vyplatené z toho, čo sa odčleňovalo, taktiež neskúmali identifikáciu
parciel. Opakovane poukázal na zákon č. 229/1991 Zb., ktorý má povahu výnimočnej právnej normy.
Splnomocnený zástupca Mesta Banská Bystrica ďalej uvádzal, že v danom prípade ide o právnu normu,

ktorá je občianskoprávneho charakteru, preto je ustanovenie zákona č. 229/91 Zb. lex specialis. Pokiaľ
boli dané zákonné predpoklady pre použitie zákona č. 229/91 Zb., naprávajú sa krivdy a to ex nunc.
V danom prípade od právoplatnosti rozhodnutia obvodného pozemkového úradu č. 283/1996 k parc.č.
2060/180 v podiele 1/2. Vzhľadom k tomu, že v žalobnom návrhu je uvádzaná ako hmotno-právna norma
zákon č. 229/91 Zb., navrhol rozsudok, č.k. 7C/137/2011-187 zmeniť tak, že žaloba sa zamieta.

23. Splnomocnený zástupca žalobcu L. L. v konaní uviedol, že zotrváva na svojom písomnom vyjadrení.
Navrhol vo veci doplniť dokazovanie, aby bol k tejto veci vypočutý odborník, ktorý by presne jednotlivé
sporné veci uviedol a teda, či mal L. L. právny nárok podľa ustanovenia zákona č. 229/91 a taktiež,
aby niekto vysvetlil, prečo v odôvodnení rozhodnutí chýbajú jednotlivé náležitosti a prečo nebola vydaná

druhá časť parcely. My navrhujeme, aby predošlý rozsudok bol potvrdený vzhľadom na vykonané
dokazovanie, ako aj na skutočnosti, ktoré boli v rámci tohto konania uvedené.

24. Podľa § 417 ods. 1 C.s.p., ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, zamietne
rozsudkom návrh na jeho zmenu.

25. Podľa § 408 C.s.p., dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby
na obnovu konania.

26. Podľa § 403 ods. 1 C.s.p., žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote 3 mesiacov, odkedy sa

ten, kto podal žalobu na obnovu konania mohol dozvedieť o dôvode obnovy alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť.

27. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

28. Podľa § 126 ods. 1 O.z., vlastník m á právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

29. Podľa § 132 ods. 1 O.z., vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

30. Tunajší súd po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že žalovaný podal návrh na obnovu konania
na tunajší súd dňa 04. 12. 2014 a teda v 3-mesačnej lehote ustanovenej v § 230 ods. 1 O.s.p. V návrhu

na povolenie obnovy konania sa však žalovaný obmedzil len na citovanie rozhodnutia č. 599/98 zo
dňa 20.08.1998 a vyjadrenia Okresného úradu, pozemkový a lesný odbor a neuviedol dôvod obnovy
konania ani jeho bližšiu špecifikáciu. Dôvod obnovy konania žalovaný špecifikoval až na pojednávaní
na tunajšom súde dňa 21. 11. 2017 a to tak, že z predmetného vyjadrenia vyplýva, že žalobca nespĺňal
podmienky na vydanie veci po D. R. a teda podľa jeho názoru nie je a nebol oprávnenou osobou v zmysle

§ 4 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ zákona č. 229/1991 Zb. a taktiež až na tomto pojednávaní poukázal na
tú skutočnosť, že ustanovenia zákona č. 229/91 Zb. sú lex specialis a teda zrejme podľa jeho názoru
sa žalobca v tomto konaní domáha určenia vlastníckeho práva v zmysle zákona č. 229/91 Zb. V tejto
súvislosti má súd za to, že v danom prípade nebola splnená podmienka ustanovenia § 408 C.s.p., abyvyšpecifikoval dôvody obnovy konania na čas trvania lehoty na podanie žaloby t.j. v 3 mesačnej lehote,
ktorá v danom prípade uplynula dňom 09.01.2015.

31. Tunajší súd v danom prípade konštatuje, že žalobca sa v danom prípade domáhal určenia
vlastníckeho práva nie v zmysle zákona č. 229/91 Zb., ale v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. a teraz
§ 137 písm. c/ C.s.p. Tunajší súd o návrhu žalobcu rozhodol rozsudkom zo dňa 24.09.2014 č.k.
7C137/2011-187 v zmysle § 126 a § 132 Občianskeho zákonníka a na daný prípad neaplikoval žiadne
ustanoveniezákonač.229/1991Zb.,nakoľkovtomtosmerežalovanýnárokžalobcužiadnymspôsobom

nespochybňoval.

32. Tunajší súd na základe vykonaného dokazovania a to predloženého výmeru Povereníctva
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Zb. zo dňa 25. 05. 1948 o vlastníctve pôdy
mal preukázané, že D. R. a manželke Q. A. bola pridelená podľa nariadenia č. 104/1945 Zb. n. SNR

v znení nariadenia č. 64/1946 Zb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho
majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v kat. území obce A., okres
Banská Bystrica do vlastníctva pôdohospodárske nehnuteľnosti v kat. území A. o celkovej výmere 4
3825 ha, ktoré v prídelovom pláne sú označené ako vložka 26 parc.č. 716 roľa o výmere 1. 4531 ha,
parc.č. 753 pastva o výmere 0.5410 ha a parc.č. 754 roľa o výmere 2. 3884 ha.

33. K zápisu vlastníckeho práva v pozemkovej knihe na prídelcov nedošlo. Výmer o vlastníctve pôdy
je podľa § 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1946 Zb. n. SNR verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo
prídelcu k pridelenej poľnohospodárskej nehnuteľnosti. V konaní nezostalo sporné, že 1/2 parcely č.

2060/180, ktorá je predmetom tohto konania bola vytvorená z parcely č. 754, ktorá bola pridelená matke
žalobcu a jej manželovi.

34. V konaní mal súd preukázané a to z rozhodnutia Okresného národného výboru, finančného odboru
v Banskej Bystrici zo dňa 14. 03. 1969 č. Fin/4-259/69-práv., že okrem iného, nehnuteľnosť v kat.

území obce A., záp. č. 26, mapový list č. 734 prešla do vlastníctva Československého štátu a to
správy Mestského národného výboru, finančného odboru v Banskej Bystrici. Z predmetného rozhodnutia
nevyplýva, že účastníkmi tohto konania boli právni predchodcovia žalobcu, t.j. matka žalobcu a jej
manžel. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na právnu vetu uverejnenú v č. 59 na str. 130 5/2003
Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej „vlastník nemôže stratiť vlastníctvo k veci na základe

rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého účastníkom nebol“.

35. Z tohto rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že účastníkmi tohto konania matka žalobcu a jej manžel
neboli a teda zostalo im zachované vlastnícke právo.

36. Súd zo sobášneho listu zistil, že dňa 07. 06. 1944 uzavrela matka žalobcu Q. A. ako vdova
manželstvo s D. R. ako slobodným. Z manželstva matky žalobcu a D. R. deti nepochádzali. Súd z
pripojených dedičských spisov 24D 1144/2002, ktorého súčasťou je dedičský spis D 1405/78 zistil,
že dňa 12. 08. 1978 zomrel D. R., t.j. manžel matky žalobcu a jedinou zákonnou dedičkou sa stala
matka žalobcu Q. R., ktorá zomrela dňa 29. 07. 1986, čo mal súd preukázané z pripojeného spisu 24D

1143/2002,ktoréhosúčasťoujespisD1242/86ajedinýmzákonnýmdedičomsatakstalžalobca.Manžel
matky žalobcu tak matku žalobcu predumrel.

37. Tunajší súd v danom prípade na základe takto vykonaného dokazovania mal preukázané, že
rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 24. 09. 2014, č.k. 7C/137/2011-187 je vecne správny. Súd tak zamietol

návrhžalovanéhonajehozmenujednakzdôvodu,žežalovanémuuplynula3mesačnálehotavzmysle§
408 C.s.p., pretože v tejto lehote nevyšpecifikoval dôvod obnovy konania, taktiež z dôvodu, že žalovaný
nepreukázal a nebolo potrebné ani preukazovať v konaní o určenie vlastníckeho práva, že žalobca L.
L., nie je oprávnenou osobou v zmysle § 4 ods. 2 zák.č. 229/1991 Zb., pretože žalobca L. L. sa v tomto
konaní nedomáhal určenia vlastníckeho práva v zmysle zák.č. 229/1991 Zb., ale určenia vlastníckeho

právavzmysle§80písm.c./O.s.p,teraz§137písm.c/C.s.p.Okremtoho zRozhodnutiaPozemkového
úradu Banská Bystrica, zo dňa 20.02.1996 č. 283/96, ako aj Rozhodnutia Okresného úradu v Banskej
Bystrici, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 20.08.1998 č. 599/98
mal súd preukázané, že žalobca L. L. je oprávnenou osobou v zmysle § 4 ods. 2 zák.č. 229/1991 Zb.a že spĺňa podmienky uvedené v § 6 ods. 1 písm. p/ zák.č. 229/1991 Zb. a z rozhodnutia č. 599/98
vyplýva, že žalobcovi L. L. nebolo priznané vlastnícke právo okrem iného aj k časti parcely č. 754, ale len
z dôvodu, že táto časť je zastavaná a nie z dôvodu, že nie je oprávnenou osobou. Obidve rozhodnutia

sú právoplatnými rozhodnutiami a sú v rozpore s vyjadrením Okresného úradu v Banskej Bystrici,
pozemkový a lesný odbor zo dňa 09.04.2014, ktoré malo byť dôkazom, že tento dôkaz bez svojej viny
nemohol žalovaný použiť v pôvodnom konaní a ktorý pre neho môže privodiť priaznivejšie rozhodnutie
vo veci.
38. Súd tak žalobu o určenie vlastníckeho práva v zmysle § 80 písm.c/ O.s.p. a teraz v zmysle § 137

písm. c/ C.s.p. považoval za dôvodne podanú s poukazom aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn.
II.ÚS 249/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že zo základných zásad občianskeho práva možno
vyvodiť, že v situácii, keď povinnej osobe neprislúcha žiadny právny titul nadobudnutia vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, ostalo naďalej k nehnuteľnosti zachované vlastnícke právo toho subjektu, ktorý
bol jej vlastníkom pred dňom zápisu vlastníckeho práva štátu, hoci zápis v evidencii nehnuteľností
tomu nezodpovedá. Zmyslom reštitučných zákonov je zmierniť následky niektorých majetkových krívd

urobených štátom (jeho orgánmi) v rozhodnom období. Z tohto pohľadu nie je možné pri ich aplikácii
postupovať príliš reštriktívne a formalisticky. Reštitučné zákony majú vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku povahu lex specialis, ale oprávnená osoba sa môže úspešne domáhať ochrany vlastníckeho
práva aj podľa všeobecných predpisov ( § 126 Občianskeho zákonníka ) a to aj formou určenia
vlastníckeho práva podľa § 80 písm. c/ O.s.p., teraz § 137 písm c/ C.s.p. Z tohto nálezu Ústavného

súdu vyplýva, že reštitučné predpisy neboli vydané pre tzv. zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb,
ale preto, aby im uľahčili obnovenie tohto vlastníckeho práva a preto je len na ich vôli, ktorý z nárokov
uplatnia na príslušnom súde (nález z 28.marca 2012, sp.zn. III. ÚS 16/2012). V danom prípade v zmysle
tohto nálezu Ústavného súdu SR, úmrtie oprávnených osôb, ktoré nadobudli vlastníctvo okrem iného
aj k parcele č. 754-roľa o výmere 2.3884 ha, z ktorej je vytvorená parcela č. 2060/180, ktorej podiel

1/2 je predmetom tohto konania na základe výmeru o vlastníctve pôdy a vlastníctva ktorej ich zbavil
rozhodnutím Fin/4-259/69-práv zo dňa 14. 03. 1969 bývalý ONV, finančný odbor Banská Bystrica v
konaní, ktorého neboli účastníkmi, nemôže spôsobiť zánik vlastníckeho práva pre právnych nástupcov
oprávnených osôb, ktorí v takomto konaní o vlastníctvo ani nemohli prísť a teda v danom prípade má
súd za to, že žalobca L. L. na základe dedičskej postupnosti ako právny nástupca po svojej matke Q.

R., je vlastníkom aj podielu 1/2 parcely CKN č. 2060/180, ktorá je predmetom tohto konania.

39. Naliehavý právny záujem mal súd preukázaný na strane žalobcu tým, že rozsudok o určení
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti odstráni stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a
žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi

prostriedkami odstrániť.

40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a to podľa pomeru
úspechuvoveci.Žalobcabolvkonanívcelomrozsahuúspešnýapretomusúdpriznalnároknanáhradu
trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý v konaní úspešný nebol.

41. O výške trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo
vyhotovení dvojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v dvoch
rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.