Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 17, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114203522
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6114203522.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne H. N., nar. XX. XX.
XXXX, bytom R. R., D. XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom
Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o 218 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica zo dňa 13. 09. 2016 č. k. 7C/46/2014-111, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/46/2014-111 zo dňa 13. 09. 2016 v napadnutých
výrokoch I., III. a IV. p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 218 Eur spolu s 8,25 %-ným úrokom z omeškania ročne od 05. 02. 2014 do zaplatenia.
Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť na účet Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, so sídlom Partizánska
cesta 9, 975 99 Banská Bystrica sumu 16,50 Eur. Rozsudok odôvodnil tým, že z vykonaného
dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa so žalovanou uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej

žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 250 Eur. Tento sa žalovaná spoločne s poplatkom vo výške
218 Eur zaviazala splácať v 12 mesačných splátkach po 39 Eur. Okresný súd uviedol, že uzavretá
zmluva má písomnú formu, chýbajú v nej však obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z podľa stavu ku dňu 12. 07. 2012, konkrétne § 9 ods. 2 písm. a/ -
druh spotrebiteľského úveru, f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, písm. i/ úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, písm. j/ ročnú percentuálnu
mieru nákladov, písm. y/ priemernú hodnotu RPMN, a preto tento spotrebiteľský úver je potrebné

považovať za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalobkyňa v tomto prípade okrem úveru vo výške 250
Eur zaplatila žalovanému aj 218 Eur ako poplatok, súd tento považoval za bezdôvodné obohatenie na
strane žalovanej, preto žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie tejto istiny. Súčasne žalovanú
zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania 8,25% zo sumy 218 Eur od 05. 02. 2014. Pokiaľ žalobkyňa
požadovala úrok z omeškania vo výške 8,25%, v rozsahu, v ktorom tento presahoval zákonný úrok v
zmysle Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení k 05. 02. 2014, žalobu zamietol. Pokiaľ sa žalovaný
bránil tým, že zmluva bola uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a jej zmluvné strany

sa dohodli o tom, že všetky právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, okresný súd
poukázal na skutočnosť, že dňa 25. 03. 2014 bol schválený zák. č. 102/2014 Z. z., ktorým sa doplnil
§ 52 ods. 2 O. z., tento však nezakotvil žiadne prechodné ustanovenie, a preto v zmysle ustálených
procesných zásad sa má aplikovať na všetky neskončené súdne konania. Podľa tejto úpravy účinnejod 13. 06. 2014 na zmluvy uzavierané spotrebiteľmi, t. j. na spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, treba
použiť ustanovenia Občianskeho a nie Obchodného zákonníka. Pokiaľ by z pôsobnosti ustanovenia §
54 ods. 1 O. z. mali byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, bol by to zákonodarca explicitne

upravil. O trovách konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu vo veci v zmysle § 255 ods. 1 CSP.
Žalovanú podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. zaviazal na povinnosť zaplatiť súdny poplatok.

2. Proti rozsudku okresného súdu vo výrokoch I., III. a IV. podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote
odvolanie. Zotrvala na svojom právnom názore, že zmluva o úvere nebola zmluvou o spotrebiteľskom

úvere, nakoľko zmluvné strany sa dohodli podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že ich
právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Zmluva bola uzavretá podľa § 269 ods.
2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva. Uzavretá zmluva obsahuje všetky zmluvné
náležitostitak,akosúuvedenévObchodnomzákonníku.Pokiaľžalobcanapádapoplatokzaposkytnutie
peňažných prostriedkov, podľa slovenskej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľských úverov, takémuto
poplatku právna úprava nebráni. Zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne spomína niektoré poplatky :

za notárske služby, za predčasné splatenie úveru, za vedenie účtu, atď. V prípade definície celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa okrem iného uvádzajú aj poplatky
akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.
Naviac, Obchodný zákonník podľa § 499 v prípade zmluvy o úvere umožňuje dojednanie, tzv. poplatku
za rezervovanie peňažných prostriedkov, umožňuje vyberanie iných platieb, ako len splátok úveru a

úroku. Zotrval na svojich tvrdeniach, že žalobcom uvádzanú neprijateľnosť poplatku nemožno vyvodiť
ani zo Zákona o spotrebiteľských úveroch. Výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere,
podstatnou náležitosťou je len záväzok dlžníka popri istine zaplatiť úroky. V čase uzavretia zmluvy
neexistoval a nebol účinný žiadny všeobecný záväzný právny predpis, ktorý by určoval maximálne
prípustnú výšku úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Pokiaľ sa vychádza z ust. § 53 ods. 6

Občianskeho zákonníka (odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov nesmie podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu v obdobných prípadoch), je dôkazné bremeno v otázke
primeranosti odplaty na žalobkyni, nie na žalovanej. Pokiaľ sa žalobkyňa opiera o úrokovú sadzbu, táto
je stanovená pre banky a je samozrejme nižšia ako v prípade ostatných účastníkov na finančnom trhu.

3. V ďalšom sa vyjadroval k naliehavému právnemu záujmu so záverom, že žalobca nemá na
neprijateľnosti zmluvnej podmienky naliehavý právny záujem. Navrhuje rozsudok v napadnutých
výrokoch I., III. a IV. zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie.

4. Žalobkyňa prostredníctvom vyjadrenia svojho právneho zástupcu k podanému odvolaniu nesúhlasila

s tvrdením žalovanej o nesprávnom posúdení veci. Žalobkyňa je presvedčená o tom, že predmetná
zmluva má všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy a ustanovenie vo VPPU treba považovať za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná.

5. Takmer každý odsek predmetnej zmluvy je postavený v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky.

Žalobkyňa úverovú zmluvu nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť, táto bola vopred predformulovaná
a bez možnosti pripomienkovania predložená na podpis. Pokiaľ ide o znenie samotnej zmluvy, ako
aj všeobecných podmienok poskytnutia úveru z dôvodu neprehľadnosti a nedodržania zákonom
stanovených náležitostí v zmluve, žalobkyňa tejto bez príslušného vzdelania, príp. skúsenosti nemohla
rozumieť a vyčítať z nich všetky pre ňu plynúce následky. Naviac je bez akýchkoľvek pochybností

zrejmé, že vzhľadom na objektívne posúdenie postavenia zmluvných strán, ide o zmluvu spotrebiteľskú,
a preto súd správne rozhodol, keď žalovanú zaviazal na povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu prevyšujúcu
istinu poskytnutého úveru, ktorú súhrne zaplatila ako odplatu za poskytnutý úver. Má za to, že žalovaná
sa práve uvedením ustanovenia vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, podľa ktorého sa
strany dohodli o režime Obchodného zákonníka, pokúšal obísť právne predpisy koncipované na ochranu

spotrebiteľa. K odplate za poskytnutý úver poukazuje, že dohodnutá odplata v tomto prípade predstavuje
viac ako 87% poskytnutej sumy. Ide teda aj pri zohľadnení miery rizika žalovanej, ktorá je nebankovým
subjektom, o odplatu neprimerane vysokú (viac ako 11 násobne vyššiu oproti úrokom poskytovaným
bankami - 7,3%) a v tom zmysle ide o konanie v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, podľa § 39
OZ je nutné hodnotiť toto dojednanie ako neplatný právny úkon. Pokiaľ sa v odvolaní žalovaná zaoberá

otázkou naliehavého právneho záujmu, žalobkyňa uvádza, že v predmetnom konaní nejde o určovaciu
žalobu, preto je odvolanie žalovanej v tomto smere neopodstatnené. K bezúročnosti a bezpoplatkovému
charakteru úveru poukazuje na príslušnú právnu úpravu, v zmysle ktorej (zákon č. 129/2010 Z. z. - § 11
ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 9 ods. 2) absencia zákonných náležitostí v spotrebiteľskej zmluve máza následok, že úver je považovaný za bezúročný a bezpoplatkový. Zároveň poukázala na právnu istotu
ako súčasť práva na spravodlivý proces s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. 11.
2014 sp. zn. 5ECdo/192/2014, v zmysle ktorého aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v

ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, protichodné
závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného princípu právnej istoty,
ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie. Žalobkyňa poukázala na to, že súdy v identických prípadoch
rozhodujú rovnako. Navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne a priznať jej náhradu
trov odvolacieho konania.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP),
preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania v súlade s §
385 ods. 1 CSP a contrario. Rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch s poukazom
na ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

7. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku okresného súdu a jeho odôvodneniami, postupom súdu, ktorý
predchádzal vydanému rozhodnutiu, odvolania žalovanej, ako aj vyjadrenia žalobkyne k podanému
odvolaniu dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, vychádza z náležite zisteného
skutkového stavu a je správne právne posúdený. Tiež po formálne stránke zodpovedá ust. § 220 ods.
2 CSP.

8. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodním napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. S poukazom na uvedenú zákonnú právnu úpravu odvolací súd konštatuje správnosť výroku
napadnutého rozsudku a tiež správnosť jeho dôvodov, na ktoré v zmysle uvedenej právnej úpravy
odvolací súd v celom rozsahu odkazuje.

10. K odvolaniu žalovanej odvolací súd uvádza, že odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu
ani zrušenie napadnutého rozsudku. K jednotlivým odvolacím námietkam odvolací súd uvádza :
V bode 1. svojho odvolania žalovaná predkladá svoj názor založený na tvrdení, že zmluva o úvere
(z ktorej žalobkyňa odvodzuje uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia) nie je zmluvou

o spotrebiteľskom úvere, a to vzhľadom na tú skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená ako zmluva
nepomenovaná podľa Obchodného zákonníka - § 269 ods. 2 a zároveň, že sa zmluvné strany dohodli o
tom, že ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Odvolací súd k tomu uvádza, že
v zmysle výkladových pravidiel spotrebiteľských zmlúv uvedených v ust. § 52 Občianskeho zákonníka
je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že v tomto prípade sporové strany uzatvorili medzi sebou

spotrebiteľskú zmluvu. Spotrebiteľskou zmluvou je totiž každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak to je na
prospech spotrebiteľa. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Pokiaľ je účastníkom právneho vzťahu spotrebiteľ, vždy

sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by inak mali byť použité normy
Obchodného práva. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že v tomto prípade nešlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere
uzatvorenú podľa zákona č. 129/2010 Z. z. , odvolací súd dodáva, že všetky právne úpravy, aj keď
vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ide o špeciálnu právnu úpravu, sú vo svojej podstate zamerané
na ochranu spotrebiteľa a realizujú ochranu vyplývajúcu zo všeobecnej právnej úpravy. Práve z ust. §

1 zák. č. 129/2010 Z. z. je zrejmá nadväznosť na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tomto
prípade je nesporné, že predmetná zmluva o úvere (z ktorej žalobkyňa uplatňuje svoj nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia) uzavretá medzi sporovými stranami dňa 12. 07. 2012, je zmluvou uzavretou
medzi dodávateľom, ktorý tu konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a fyzickou osobou
spotrebiteľkov, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti. Z uvedeného je teda zrejmé, že dohody o tom, že sa zmluvné strany dohodli o režime
Obchodného zákonníka sú v zmysle ust. § 52 ods. 2 OZ neplatné. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel
k záveru, že v tomto prípade sporové strany uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu, je preto potrebné aplikovať
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 129/2010 Z. z. podľa stavu ku dňu uzavretiazmluvy, sú tieto jeho závery správne a zákonné. Z tohto pohľadu aj námietka žalovanej proti posúdeniu
poplatku vo výške 219 Eur, ako extrémnemu, až úžerníckemu, pričom nie je bližšie špecifikovaný, a
preto je absolútne neplatný -nemôže obstáť, pretože žalovaná sa opätovne snaží posudzovať tento

„zmluvne dohodnutý“ poplatok podľa režimu Obchodného zákonníka, čo v danom prípade, vzhľadom na
vyššie uvedené posúdenie tohto vzťahu, nemôže obstáť. Pokiaľ sa žalovaná zaoberá primeranosťou,
resp. neprimeranosťou výšky tohto poplatku a dôkazným bremenom, na túto skutočnosť dovolací súd
odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, kde súd vychádzal predovšetkým z bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého úveru vzhľadom na ust. § 9 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a/ zák.

č. 129/2010 Z. z. , zároveň však poukázal aj na hrubý nepomer požadovanej odplaty za poskytnutie
úveru ( 218 Eur k 250 eur).
11. K bodu 2. podaného odvolania - k naliehavému právnemu záujmu, odvolací súd uvádza, že tieto
odvolacie námietky uviedla žalovaná zrejme z nepozornosti, keďže predmetom konania nebolo určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Túto však vzhľadom na predmet konania - vydanie bezdôvodného
obohatenia je povinný posúdiť konajúci súd (ust. § 298 ods. 2 CSP). V tomto prípade však predmetom

sporu nebola určovacia žaloba podľa ust. § 137 písm. c/ CSP tak, ako v odvolací argumentuje žalovaná.
Preto táto odvolacia námietka bola odvolacím súdom vyhodnotená ako bezzákladná.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil, pretože dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a dostatočne odôvodnené v zmysle ust. § 220 ods.

2 CSP. Preto odvolací súd s poukazom na ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok vo výrokoch
I., III. a IV.. potvrdil, keď výrok III. a výrok IV. sú výroky závislé od prvého výroku a žalovaný žiadne
odvolacie námietky v tomto smere neuviedol.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 a §

262 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu. O výške bude rozhodnuté v súlade s ust. § 262 ods. 2 súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.

14. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).