Rozhodnutie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, December 3, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/140/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119205290
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3119205290.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu Ing. V. R., bytom A. XXX/X, F. nad M.,
proti nejednoznačne označenej žalovanej, o neúplnom podaní, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín, č. k. 15C/28/2019 - 15 zo dňa 06. augusta 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalobcu o d m i e t a .

Žiadnej zo strán náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie v časti podaného trestného oznámenia zastavil.
Rozhodol, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec v časti podaného trestného oznámenia
postúpená Okresnej prokuratúre Trenčín a vo zvyšku podanie žalobcu podané na tunajšom súde dňa
25.06.2019 odmietol. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 3, § 4, § 10 ods. 1, § 129 ods.

1, 2, 3, 4, § 132 ods. 1, 2, 3, § 133 ods. 1, 2, § 134, § 135 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ďalej ust. 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z.
z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), ďalej ust. § 196 ods. 1
zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“).
V odôvodnení uviedol, že dňa 25.06.2019 bolo na tunajší súd doručené podanie, kde žalobca uviedol,
že sa domáha majetkovej a nemajetkovej ujmy spolu v sume 20.000 eur. Žalobca uviedol, že žalovaná

mu neodborným prístupom a vydaním uznesenia XV Gn 106/19/1000-9 zo dňa 14.05.2019 spôsobila
značnú majetkovú a nemajetkovú ujmu. Na domovej schôdzi vlastníkov bytov dňa 05.05.2016 sa na
hlasovaní o uznesení na podanie žaloby na exekúciu bytu žalobcu zúčastnilo len 8 vlastníkov, hoci
podľa dokumentu zásady pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov, je takto vykonané hlasovanie neplatné a
súčasne, ak napriek neplatnosti hlasovania dôjde k plneniu na základe neplatne prijatého rozhodnutia,
má druhá strana právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca uviedol, že nie je zvedavý na

také vyjadrenie, aké mu zaslala prokurátorka Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, a to len
potvrdzuje jeho dôvody na podanie žaloby za páchanie zločinu marenia spravodlivosti. Z tohto dôvodu
žalovaná svojim neodborným stanoviskom v uvedenom uznesení nerešpektovaním súvislostí spojených
s vydaným uznesením spáchala zločin marenia spravodlivosti a spôsobila mu značnú majetkovú aj
nemajetkovú ujmu v sume 20.000 eur, ktorú žiadal priznať. Iné skutočnosti žalobca neuviedol. Keďže
uvedené podanie nebolo zrozumiteľne skutkovo odôvodnené tak, aby bolo jasné, z akého dôvodu

žalobca žalobu podal, voči komu konkrétne ju podal a nebolo ani jasné, čoho sa žalobca domáhal,
súd uznesením č. k. 15C/28/2019-10 zo dňa 27.06.2019 vyzval žalobcu na doplnenie a opravu jeho
podania, a to v lehote 10 dní od doručenia predmetného uznesenia pod následkom odmietnutia podania.
Žalobcovi bolo uvedené uznesenie doručované na adresu evidovanú v registri obyvateľov, ktorú aj
sám žalobca označil ako svoju adresu v komunikácii so súdom, na ktorej si ale žalobca uznesenie č.
k. 15C/28/2019-10 zo dňa 27.06.2019, ktorým ho súd vyzval na odstránenie vád podania, neprevzal

v odbernej lehote. Zásielka s uznesením sa považovala za riadne doručenú v zmysle § 111 ods. 3
CSP podľa doručenky dňa 22.07.2019. Žalobca na výzvu súdu nereagoval, svoje podanie v stanovenejlehote, ani po jej uplynutí nedoplnil, ani neopravil. Vo vzťahu k porušovaniu zákona žalobca uviedol, že
prokurátorka Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa mala dopustiť spáchania zločinu marenia
spravodlivosti svojím neodborným stanoviskom a vydaním uznesenia XV Gn 106/19/1000-9 zo dňa

14.05.2019. Časť podania žalobcu, ktorým žalobca poukazoval na podozrenie zo spáchania trestného
činu marenia spravodlivosti, bolo potrebné podanie žalobcu posúdiť ako trestné oznámenie. Nakoľko
preverovanie trestných oznámení, rozhodovanie o začatí trestného stíhania, prípadne rozhodovanie o
vznesení obvinenia nespadá do právomoci súdu, súd v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 CSP konanie
v časti podaného trestného oznámenia žalobcu zastavil s tým, že po právoplatnosti bude vec v tejto

časti postúpená Okresnej prokuratúre Trenčín ako orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí rozhodovanie
o týchto otázkach. Vo zvyšku podania žalobcu mohlo ísť podľa obsahu o žalobu, avšak táto nemala
všetky náležitosti riadnej žaloby. Žalobný petit bol neurčitý, skutkové vymedzenie bolo nezrozumiteľné,
zmätočné a nejasným bol aj subjekt, ktorý mal byť žalovaným. Vo vzťahu k označenej žalovanej súd
uvádzal, že táto bola v podaní uvedená ako JUDr. Janeta Plháková, LLM. a súčasne ako GP SR
Štúrova 2, Bratislava. Z uvedeného označenia nebolo možné jednoznačne ustáliť, či žalobca mienil

žalovať fyzickú osobu JUDr. Janetu Plhákovú, LLM, ktorá nebola označená ani adresou pobytu a
ani dátumom narodenia, alebo mienil žalovať GP SR, Štúrova 2, Bratislava, u ktorého navyše len
z kontextu podania bolo možné vyvodiť, že takto skratkou označený subjekt mala byť Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky, prípadne či žalobca mienil žalovať oba takto nejednoznačne označené
subjekty.Užajlentátonejednoznačnosťvosobežalovanejpredstavovalanedostatok,prektorýopodaní

nebolo možné ďalej bez jeho riadneho doplnenia konať. Okrem toho skutkové vymedzenie žaloby bolo
nezrozumiteľné, nejasné a nebolo na podklade neho možné odvodiť, na akom skutkovom základe sa
žalobca domáhal jednotlivých nárokov. Žalobca zmätočne opisoval vydanie uznesenia prokurátorkou
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorého obsah súdu nebol známy, čiže nebolo zrejmé, ani
o čom ním bolo rozhodnuté a súčasne bez vysvetlenia súvislostí žalobca spomínal hlasovanie vlastníkov

bytov na schôdzi dňa 05.05.2016, ktoré malo byť neplatné a čo dával do súvislosti s nárokom na
vydanie bližšie neurčeného bezdôvodného obohatenia, ktoré zrejme ani nemalo byť predmetom tohto
konania. Zo skutkového vymedzenia žaloby nebolo možné odvodiť súvislosti medzi opisovaným dejom a
vyvodeným nárokom. Nárokom by mala byť náhrada bližšie neodôvodnenej majetkovej a nemajetkovej
ujmy v sume v súčte 20.000 eur, pričom z obsahu podania nebolo možné zistiť, o aké nároky sa

jednalo,keďžeotýchtonárokochvodôvodnenížalobynebolažiadnabližšiazmienka.Žalobcatakriadne
neopísalrozhodujúceskutočnostipreposúdeniejehonároku,abysúdmaljasnovtom,čímžalobcasvoju
žalobu odôvodňoval. Ak žiadal žalobca nahradiť majetkovú ujmu, z obsahu podania nevyplývalo, akým
konkrétnym konaním/nekonaním žalovanej mala byť žalobcovi spôsobená majetková ujma. Žalobca
nijako neobjasnil, akým spôsobom dospel k výške majetkovej ujmy, ktorú žaloval. Žalobca ani svoj

nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nijako bližšie nešpecifikoval ani nevymedzil, nebolo zrejmé, v
čom spočívala tvrdená nemajetková ujma, v akej výške ju žiadal priznať. Z obsahu podania preto
nebolo možné zistiť, na základe akých konkrétnych a zrozumiteľných skutkových okolností si žalobca
uplatnil svoj nárok, tento nárok nebol riadne zdôvodnený a vyšpecifikovaný. Nebolo jednoznačné, o čom
konkrétne mal súd konať. Bez toho, aby bolo nepochybne zrejmé, čoho presne sa žalobca domáhal, voči

komu konkrétne a na akom skutkovom základe, nebolo možné považovať podanie žalobcu za žalobu so
všetkými náležitosťami v zmysle citovaných ustanovení CSP. Súd žalobcu pritom výslovne poučil, aké sú
nároky na žalobný návrh, na odôvodnenie žaloby, ako podanie treba doplniť. Podľa názoru súdu vyššie
opísané nedostatky podania žalobcu boli takou vadou, pre ktorú nebolo možné v konaní pokračovať. Z
týchto dôvodov súd, pri konštatovaní splnenia podmienok na odmietnutie podania v zmysle ustanovenia

§ 129 CSP, rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia a vo zvyšnej časti podanie
odmietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že žalovaná
JUDr. Janeta Plháková je justičnou pracovníčkou GP SR v Bratislave a vo svojom uznesení XV Gn

106/19/1000-9 zo dňa 14.05.2019 zamietla jeho podanie na justičné pracovné výkony JUDr. Márie
Ďuricovej, sudkyne OS Trenčín. Uvedenú sudkyňu hodnotil svojským spôsobom aj vyšetrovateľ OKP
PZ v Trenčíne Mgr. kpt. Peter Belic. Proti jeho uzneseniu ČVS:ORP-500/1-VYS-TN-2019 podal dňa
08.08.2019 odvolanie. Z uvedeného odvolania a príloh bolo zrejmé, že sudkyňa OS JUDr. Mária
Ďuricová postupovala protiprávne a protizákonne, keď proti jeho osobe prijala žalobu 24C/143/2016.

Napriek ním podanému odporu a námietke vady žaloby bol vynesený sudkyňou OS JUDr. Milinou
Jánoškovou rozsudok č. k. 24C/143/2016-262 zo dňa 26.03.2018. V jeho žalobách proti uvedeným
sudkyniam boli uvedené dôvody na podanie žalôb a naznačené ich korupčné a protizákonné konanie.Žalobca na záver položil otázku: „Kedy budú rešpektované moje práva na nahradená majetková a
nemajetková ujma zo strany OS?“.

3. Súd prvej inštancie vyhodnotil podanie žalobcu ako odvolanie a to s poukazom na ustanovenie § 124
ods. 1 CSP, podľa ktorého sa každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu. Následne uznesením č. k.
15C/28/2019 - 22 zo dňa 21. augusta 2019 vyzval žalobcu, aby pod následkom odmietnutia odstránil
vady podania zo dňa 09.08.2019 doručeného Okresnému súdu Trenčín dňa 12.08.2019 označeného
ako odvolanie proti uzneseniu č. k. 15C/28/2019-15. V uvedenom uznesení vyzval žalobcu, aby

jednoznačne a určito uviedol, či sa podaním zo dňa 09.08.2019 odvoláva do uznesenia Okresného
súdu Trenčín č. k. 15C/28/2019 - 15 zo dňa 06.08.2019 v celom rozsahu a aby presne špecifikoval
odvolací návrh, teda uviedol, čoho sa domáha, t. j. ako požaduje, aby znelo rozhodnutie odvolacieho
súdu. Súčasne súd poučil žalobcu, že ak v stanovenej lehote vady neodstráni a pre tieto vady nebude
možné v odvolacom konaní pokračovať, odvolací súd podanie odmietne a určil žalobcovi lehotu na
odstránenie vád podania v trvaní 10 dní.

4. Žalobca na uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 15C/28/2019 - 22 zo dňa 21. augusta 2019 nereagoval
a v určenej lehote a ani neskôr svoje odvolanie v súlade s výzvou súdu prvej inštancie nedoplnil a
neodstránil vady odvolania.
5. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací skúmal či odvolanie má náležitosti podľa § 363 CSP.

6. Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

7. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

8. Podľa § 373 ods. 1 CSP ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd

nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

9. Podľa § 386 písm. d) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363 CSP,
ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

10. Civilný sporový poriadok určuje záväzne formu podania, ako aj všeobecné obsahové náležitosti
každého podania a prípadne osobitné obsahové náležitosti konkrétneho podania. Rovnako je to aj v
prípade odvolania, pre ktoré je stanovená povinnosť dodržať všeobecné náležitosti a zároveň náležitosti
osobitné. Nakoľko CSP v ustanovení § 373 ods. 1 priamo predpokladá tzv. odstrániteľné vady odvolania,
je povinnosťou súdu prvej inštancie odvolateľa vyzvať, aby predpísané náležitosti odvolania doplnil.

V uznesení súd prvej inštancie uvedie, v čom spočíva vada odvolania, ako ho treba doplniť alebo
opraviť a určí na tento úkon lehotu, pričom zároveň odvolateľa poučí o následkoch neodstránenia vád
spočívajúcich v odmietnutí odvolania. Vady odvolania, s výnimkou odvolacích dôvodov, môže odvolateľ
odstrániť až do vydania uznesenia odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania. Podľa § 373 ods. 1 CSP na
doplnenie odvolacích dôvodov súd prvej inštancie odvolateľa nikdy nevyzýva a to platí aj v prípade, ak

odvolanie žiaden odvolací dôvod neobsahuje. O odmietnutí odvolania rozhoduje odvolací súd v prípade,
že pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

11. Odvolací súd zistil, že žalobca podal proti uzneseniu okresného súdu v zákonom stanovenej lehote
odvolanie. V predmetnom odvolaní však žalobca neuviedol odvolacie dôvody a ani odvolací návrh.

Odvolací súd je podľa § 380 ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi viazaný a bez ich konkretizácie (konkrétne
skutkovéaprávnedôvodynesprávnosti),niejeodvolaciemusúduzrejmé,akéskutkovéaprávnedôvody
žalobca odvolaním namieta. Podľa § 379 CSP je odvolací súd rozsahom odvolania viazaný okrem
prípadov podľa písm. a) až c), na daný prípad sa nevzťahujúcich; a v zmysle § 380 ods. 1 CSP je
odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný. V zmysle citovaného ustanovenia § 373 ods.1 veta druhá

CSP pritom súd ani nemôže a nevyzýva odvolateľa na dopĺňanie odvolacích dôvodov. Rovnako to platí
aj v prípade, ak odvolanie žiaden odvolací dôvod neobsahuje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľdomáha (odvolací návrh). Bolo povinnosťou odvolateľa podať odvolanie v taktom rozsahu a s takými
náležitosťami, ako to vyžaduje zákon. Najdôležitejšími obsahovými náležitosťami odvolania je uvedenie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a návrh

ako požaduje, aby odvolací súd o odvolaní rozhodol, čím súčasne stanovuje rozsah odvolacieho
prieskumu. Vzhľadom na skutočnosť, že v odvolaní chýba špecifikácia odvolacích dôvodov, ktoré má
odvolací súd v odvolacom konaní skúmať a taktiež návrh, ako požaduje žalobca, aby súd rozhodol
(odvolací návrh), nie je možné pokračovať v odvolacom konaní. Keďže v danom prípade odvolateľ
neodstránil vady podaného odvolania, a to ani na výzvu súdu prvej inštancie, odvolaciemu súdu

nezostávalo iné, než odvolanie odmietnuť podľa § 386 písm. d) CSP. S ohľadom na odmietnutie
odvolania sa odvolací súd nezaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti.

12. V prejednávanej veci bolo teda napadnutým uznesením konanie v časti podaného trestného
oznámenia zastavené a vo zvyšku bolo podanie žalobcu odmietnuté. Odvolateľ, teda žalobca v odvolaní
znova zmätočne poukázal na vydané uznesenie prokurátorky Generálnej prokuratúry SR, ktorého obsah

súdu nie je zrejmí ani doteraz. Odvolací súd má za to, že žalobca uvádzal v odvolaní tvrdenia o
naznačujúcom korupčnom a protizákonnom konaní 2 sudkýň Okresného súdu Trenčín bez vysvetlenia
ďalších okolností, ktoré nemali žiadnu súvislosť s napadnutým uznesením a v tomto prípade nebolo
možné bez zbytočných pochybností určiť v akom rozsahu sa napáda uznesenie súdu prvej inštancie, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa žalobca domáha podľa § 363 CSP.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalobcu podľa § 386 písm. d) CSP odmietol
ako odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 363 CSP a pre jeho vady nemožno v odvolacom konaní
pokračovať.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 257 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania. Aj napriek tomu, že žalobca nemal vo veci úspech, odvolací súd nemohol priznať náhradu
trov odvolacieho konania žalovanej, nakoľko žalovaná bola nejednoznačne označená v žalobe, nebolo
možné vyvodiť, či žalobca mienil žalovať fyzickú osobu (JUDr. Janetu Plhákovu LLM.) alebo právnickú

osobu (Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky). V tomto prípade z obsahu žaloby nebolo zrejmé,
kto mal v konaní vystupovať ako žalovaný.

15. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).