Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 11, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11Cpr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315200145
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8315200145.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu L.. T. L., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom G. X, adresa na doručovanie D.. X. T. XXXX, U., zast. JUDr. Jankou Vasiľovou, Kudlovská 1,
Humenné proti žalovanému S. L.-L. L. a L. U., L. XXXX, U., IČO: XXXXXXXX, zast. JUDr. Ing. Zuzanou
Lodovou Amrichovou, Námestie Slobody 25, Humenné, o zaplatenie 3.901,50 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 08.01.2015 domáhal proti žalovanému zaplatenia 3901,50 eur

s príslušným úrokom z omeškania, ktorá suma predstavuje rozdiel funkčného platu medzi 11. a 12.
platovou triedou za obdobie od 01.01.2012 do spísania žaloby, na ktorú má nárok, keďže žalovaný mu
v dôsledku zlého zaradenia do 11. platovej triedy túto sumu nepriznal a nevyplatil.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázal na
to, že žalobca spĺňa zákonné predpoklady na zaradenie do 11. platovej triedy a nemá preto nárok na
doplatenie mzdy za uplatnené obdobie.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a
zistil tento skutkový stav:

4. Z predloženej pracovnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a W. Š. Ú. P. L. dňa XX.XX.XXXX, ako
aj z výsluchu účastníkov konania bolo zistené, že žalobca nastúpil dňa XX.XX.XXXX do práce ako
psychológ. Miestom výkonu práce bola pedagogicko-psychologická poradňa v U.. Pracovný pomer bol

dohodnutý na dobu určitú do XX.XX.XXXX. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že žalobca po nástupe do
pracovného pomeru pracuje u žalovaného (predtým L.-L. L.) doposiaľ stále vo funkcii školský psychológ.
Výnimkou bolo iba obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy pôsobil vo funkcii riaditeľa tejto
inštitúcie. Táto okolnosť nebola v konaní sporná.

5. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný ako zamestnávateľ doručil žalobcovi ako zamestnancovi oznámenie o
výške a zložení funkčného platu zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorého bol žalovaný s účinnosťou

od XX.XX.XXXX zaradený do kariérneho stupňa odborný zamestnanec s X. atestáciou so zaradením
do XX.-tej platovej triedy a určil mu funkčný plat 897 eur mesačne. Žalobca tvrdenie doložil listinným
dôkazom (č.l. 9), ktorým je oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa XX.XX.XXXX.6. Zo žiadosti žalobcu adresovanej žalovanému zo dňa 14.02.2012 súd zistil, že žalobca svoj nesúhlas
so zaradením do XX.-tej platovej triedy vyjadril písomne a žiadal zamestnávateľa, aby ho zaradil do
XX.-tej platovej triedy a to v zmysle ustanovenia §27 ods. 6 Zákona č. 317/2009 o pedagogických a

odborných zamestnancoch, lebo vykonal druhú atestáciu, a teda má byť správne zaradený do XX.-tej
platovej triedy.

7. Z výsluchu účastníkov konania bolo zistené, že žalobca od vzniku pracovného pomeru doposiaľ
pracoval u zamestnávateľa ako školský psychológ, ktorá pozícia patrí do kategórie odborných

zamestnancov. Toto rozlišovanie odborných a pedagogických zamestnancov zaviedol až zákon č.
317/2009 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch (ďalej zákon).

8. Právna úprava pred účinnosťou tohto zákona také rozlíšenie nepoznala a bola teda definovaná iba
odborná a pedagogická spôsobilosť.

9. Žalobca je absolventom K. K. D. L., odbor ruština. Na Univerzite W. absolvoval postgraduálne štúdium
v oblasti školská psychológia, preto podľa žalobcu môže vyučovať aj psychológiu, to znamená, že má
kvalifikáciu pre učiteľa, ale aj pre školského psychológa špeciálne. V minulosti vykonával aj povolanie
učiteľa a to na U. L. škole v U., na R. v V. a na bližšie neoznačenej učňovskej škole v V.. Žalobca si však
nepamätal, v ktorom období, ale podstatné je to, že od roku XXXX doposiaľ pracuje u žalovaného v tom

istom zaradení ako školský psychológ a prácu pedagóga v tomto zariadení nikdy nevykonával.

10. Z osvedčenia o vykonaní druhej kvalifikačnej skúšky (č.l. 85) bolo zistené, že žalobca vykonal
dňa XX.XX.XXXX v súlade s vyhláškou Ministerstva školstva SR č. 41/1996 Z. z. o odbornej
a pedagogickej spôsobilosti pedagogických zamestnancov druhu kvalifikačnú skúšku v kategórii

pedagogický zamestnanec.

11. Žalobca v konaní poukázal na to, že tematický okruh, ktorý si zvolil pre vykonanie druhej kvalifikačnej
skúšky, určovalo T.-L. centrum po súhlase Ministerstva školstva. Tvrdil, že táto téma je témou pre
kategóriu odborných zamestnancov, lebo výchovné poradenstvo nebolo v roku XXXX určené učiteľom.

Poukázal na to, že druhú kvalifikačnú skúšku nevykonal s motiváciou, že raz v budúcnosti ju využije, ak
bude učiť. Súhlas na jej vykonanie udelil W. Š. úrad ako nadriadený orgán.

12. Z osvedčenia o absolvovaní prípravy vedúcich pedagogických pracovníkov zo dňa XX.XX.XXXX
(č.l. 87), ktoré vydalo Metodicko-pedagogické centrum, alokované pracovisko L. vyplýva, že riaditeľ, t.j.

žalobca úspešne absolvoval vzdelávanie pre vedúcich pedagogických pracovníkov.

13. Z výsluchu žalobcu bolo ďalej zistené, že žalobca aj keď vykonal druhú kvalifikačnú skúšku o
odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických zamestnancov, neprinieslo to pre neho žiadnu
zmenu v platovom zaradení. Až zákon č. 317/2009 zaviedol rozlišovanie pracovníkov na odborných a

pedagogických zamestnancov ako aj tú skutočnosť, že sa vykonaním druhej kvalifikačnej skúšky, alebo
atestácie zaraďuje pracovník do vyššej triedy.

14. Žalobca počas konania špecifikoval právny problém tak, že pre správny výklad záverečných
ustanovení zákona č. 317/2009 Z. z. a v ňom uvedených ustanovení o uznávaní kvalifikačných skúšok

je potrebné ustáliť to, akým bol zamestnancom u žalovaného v čase vykonania druhej kvalifikačnej
skúšky. Časový interval od začatia vykonávania druhej kvalifikačnej skúšky až do jej skončenia je podľa
žalobcu jún 2008 až jún 2009. V tom čase platili tieto právne predpisy: školský zákon č. 29/1984,
vyhláška č. 41/1996 o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických zamestnancov, Nariadenie
vlády č. 341/2004 Z. z. tzv. katalóg pracovných činností. Žalobca tvrdil, že podľa školského zákona

hore citovaného bol nazývaný žalobca vo svojej pozícii ako pedagogický zamestnanec vykonávajúci
obdobné činnosti, ako je vyučovanie a vychovávanie. Podľa vyhlášky č. 41/1996 Z. z. bol pedagogickým
zamestnancom zariadenia Pedagogicko-psychologického poradenstva. Podľa katalógu pracovných
činnosti Nariadenia vlády č. 341/2004 Z. z. bol zamestnancom školstva a telovýchovy, ktorý vykonáva
činnosti spojené s výchovným poradenstvom v nadväznosti na výchovno-vzdelávací proces. Podľa

tohto nariadenia nebol žalobca ani pedagogickým, ani nepedagogickým zamestnancom, ani odborným
zamestnancom.15. Sám seba žalobca definoval vo svojich písomných vyjadreniach v tomto rozhodnom období ako
pedagogický zamestnanec pracujúci v školskom zariadení a to z dôvodu, že všetky jeho aktivity boli
usmerňované na deti a mládež vo výchovno-vzdelávacom prostredí.

16. V tomto období vstúpil do platnosti nový školský zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní. Podľa
žalobcu tento zákon úplne vypustil pojem pedagogických zamestnancov a tento pojem ostal zachovaný
iba vo vyhláške č. 41/1996 Zbierky.

17. Až prijatím zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch bolo
zadefinované postavenie zamestnancov škôl a školských zariadení a až tento zákon zaviedol pojem
odborný zamestnanec.

18. Žalobca poukazoval na to, že vykonal druhú kvalifikačnú skúšku na tému výchovné poradenstvo,
ktoré nebolo určené učiteľom a to so súhlasom Krajského školského úradu, a preto by mu táto druhá

kvalifikačná skúška mala byť uznaná aj podľa citovaného zákona, keďže stále pracoval a pracuje u
žalovaného ako školský psychológ a nemôže za tú situáciu, že pred účinnosťou zákona č. 317/2009 Z.
z. nebolo dostatočne zadefinované jeho postavenie. Žalobca mal teda za to, že s účinnosťou zákona
č. 317/2009 Z. z. spĺňa všetky predpoklady pre zaradenie do 12-tej platovej triedy podľa §27 ods. 6
citovaného zákona ako odborný zamestnanec s druhou atestáciou, pričom práve druhá kvalifikačná

skúška mu musí byť uznaná ako druhá atestácia v súlade s citovaným ustanovením.

19. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Poukázala na to, že pred nadobudnutím účinnosti zákona č.
317/2009 Z. z. boli zamestnanci Centra, ktorí vykonávali odbornú činnosť, zaradený do 12.-tej platovej
triedy osobitnej platovej stupnice bez toho, aby boli povinní vykonať prvú, alebo druhú kvalifikačnú

skúšku. Oproti tomu pedagogickí zamestnanci, ktorí vykonávali pedagogickú činnosť, t.j. priamu
všeobecno-vzdelávaciu boli zaradení do 10.-tej platovej triedy a pre zaradenie do 11.-tej platovej triedy
museli vykonať prvú kvalifikačnú skúšku a pre zaradenie do 12.-tej platovej triedy druhú kvalifikačnú
skúšku. Zamestnancom Centra, ktorého v tom čase, ani v súčasnosti nikto nebol pedagogickým
pracovníkom, zákon túto povinnosť neukladal. Mohli si vykonať síce prvú, alebo druhú kvalifikačnú

skúšku vo svojom záujme pre prípad, že budú v budúcnosti učiť.

20. Takýmto spôsobom si ju vykonal aj žalobca v roku XXXX a štatutárna zástupkyňa žalovaného v
roku XXXX.

21. Účinnosťou zákona č. 317/2009 Z. z. došlo k zmenám a to takým, že pedagogickým pracovníkom,
ktorí vykonali pred účinnosťou tohto zákona prvú a druhú kvalifikačnú skúšku, boli tieto uznané aj po
účinnosti zákona č. 317/2009 Z. z., avšak zamestnancom poradní, teda odborným zamestnancom sa
to novým zákonom takýmto spôsobom nezapočítavalo z dôvodu, že tieto skúšky sa od nich pre výkon
tejto odbornej činnosti, ani predtým nepožadovali.

22. Zákona č. 317/2009 Z. z. stanovil nové podmienky pre zaradenie pracovníkov do platových tried a
zadefinoval kategóriu pedagogických zamestnancov a v ustanovení §19 odborných zamestnancov. Ak
by žalobca po účinnosti tohto zákona chcel byť zaradený do 12.-tej platovej triedy, musel by vykonať
druhú atestáciu, pre ktorú sú už presne stanovené podmienky, a to absolvovať kontinuálne vzdelávanie,

nazbierať kredity, urobiť záverečnú prácu vo svojom odbore, teda ako odborný zamestnanec. Nemôže
byť teda druhá kvalifikačná skúška vykonaná žalobcom pre pedagogických zamestnancov uznaná za
druhú atestáciu pre kategóriu odborných zamestnancov.

23. Štatutárna zástupkyňa žalovaného na podporu svojho tvrdenia predložila do konania listinu a to

osvedčenie o druhej atestácii, ktorú vykonala ako špeciálny pedagóg podľa § 50 Zákona č. 317/2009
Z. z. dňa 29.11.2013 napriek tomu, že rovnako ako žalobca mala v roku 2008 osvedčenie o vykonaní
druhej kvalifikačnej skúšky podľa vyhlášky č. 41/1996 Z. z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti
pedagogických pracovníkov. Ak teda má žalobca vykonanú druhú kvalifikačnú skúšku pred účinnosťou
zákonač.317/2009Z.z.,moholbyjuuplatniť,akbypracovalakopedagogickýzamestnanecavykonával

by pedagogický činnosť.

24. Zástupkyňa žalovaného na podporu svojich tvrdení predložila do konania aj dve stanoviská k
danej problematike: stanovisko W. Š. Ú. P. L. zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré sa stotožňuje s vyjadrenímžalovaného v konaní a z ktorého súd zistil, že žalobca si podľa tohto stanoviska vykonanú druhú
kvalifikačnú skúšku môže uplatňovať len ako pedagogický zamestnanec.

25. Zákon č. 317/2009 umožnil iba pedagogickým zamestnancom uznávanie prvej a druhej kvalifikačnej
skúšky ako náhrad prvej a druhej atestácie. Pojem odborný zamestnanec a odborná činnosť bola
definovaná po prvý krát pre rezort školstva až zákonom č. 317/2009 Z. z., ktorý upravuje aj podmienky
vykonania druhej atestácie pre odbornú činnosť.

26. Odborný záver je uvedený aj v predloženom stanovisku Ministerstva školstva SR (č.l. 57), ktorý k
tvrdeniam uviedol naviac tú skutočnosť, že ak Metodicko-pedagogické centrum v L. umožnilo vykonať
žalobcovi druhú kvalifikačnú skúšku, porušilo tým vyhlášku Ministerstva školstva č. 41/1996 Z. z. Vo
svojom stanovisku komentoval aj výklad jednotlivých ustanovení citovanej vyhlášky, ako aj Zákona č.
317/2009 a jeho prechodné ustanovenia.

27. Žalobca si v tomto konaní nárokoval na zaradenie do 12.-tej platovej triedy a v súvislosti s tým
aj vyplatenia mzdy a to v súlade s ustanovením §27 ods. 6 Zákona č. 317/2009 Z. z., podľa ktorého
do kariérového stupňa pedagogický zamestnanec s druhou atestáciou alebo odborný zamestnanec
s druhou atestáciou sa zaradí pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec, ktorý získal
najmenej požadované vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a vykonal druhú atestáciu pre príslušnú

kategóriu, do ktorej je zaradený. Do kariérového stupňa pedagogický zamestnanec s druhou atestáciou
sa zaradí aj pedagogický zamestnanec, ktorý má najmenej šesť rokov pedagogickej praxe a získal
tretí stupeň vysokoškolského vzdelania v odbore súvisiacom s výkonom jeho pedagogickej činnosti.
Do kariérového stupňa odborný zamestnanec s druhou atestáciou sa zaradí aj odborný zamestnanec,
ktorý má najmenej šesť rokov odbornej praxe a získal tretí stupeň vysokoškolského vzdelania v odbore

súvisiacom s výkonom jeho odbornej činnosti. Do kariérového stupňa pedagogický zamestnanec s
druhou atestáciou alebo odborný zamestnanec s druhou atestáciou sa zaradí iba ten, kto bol zaradený
do kariérového stupňa pedagogický zamestnanec s prvou atestáciou alebo odborný zamestnanec s
prvou atestáciou.

28. Okresný súd Humenné rozsudkom č. k. 11Cpr/1/2015-115 zo dňa 05.04.2016 zamietol žalobu
žalobcu s odôvodnením, že žalobca v zmysle ustanovení zákona 317/2009 nemá splnený predpoklad
do zaradenia do 12-tej platovej triedy, a teda vykonanú druhú kvalifikačnú skúšku, ktorá by mu mohla
byť uznaná za 2. atestáciu, z ktorého dôvodu mu teda nepatrí ani náhrada mzdy za konkrétne obdobie
ako rozdiel medzi platom pri zaradení do 11-tej platovej triedy a 12-tej platovej triedy. Proti tomuto

rozsudku podal odvolanie žalobca a o jeho odvolaní rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením č.
2CoPr/3/2016-141 zo dňa XX.XX.XXXX tak, že zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu Krajský súd v Prešove nariadil vyporiadať sa
s argumentáciou žalobcu najmä v tom zmysle, či pôvodná vyhláška 41/1996 Z. z. sa vzťahovala na
všetkých zamestnancov zabezpečujúcich výchovno-vzdelávací proces nielen pokiaľ išlo o školy, ale

aj školské zariadenia, do sústavy ktorých mal patriť aj jeho zamestnávateľ. Rovnako je potrebné, aby
súd ustálil, či žalobca v dobe vykonania druhej kvalifikačnej skúšky mohol byť zaradený v kategórii
pedagogického zamestnanca vyložiť ustanovenie §61 ods. 1, 7, 8 Zákona č. 317/2009 a zistiť, v
akej platovej triede bol žalobca zaradený pred účinnosťou citovaného zákona a či postup žalovaného
zamestnávateľa pri zaradení žalobcu do platovej triedy podľa nového právneho predpisu bol totožný aj

u iných zamestnancov.

29. Žalovaný po oboznámení sa s rozhodnutím Krajského súdu v L. na sporné otázky, ktoré sú
uvedené najmä v bodoch 16, 17, 18 odôvodnenia citovaného rozsudku vyžiadal stanovisko Ministerstva
školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktoré ako dôkaz predložil do konania a pokiaľ

ide o bod 19 odôvodnenia uznesenia Krajského súdu, predložil rozhodnutie o plate žalobcu pred
účinnosťou zákona č. 317/2009 v znení neskorších predpisov, ako aj rozhodnutia o plate u iných
zamestnancov žalobcu, ktorí boli v obdobnom postavení ako žalobca a z toho vyplýva, že všetci
dotknutí zamestnanci boli zaradení do účinnosti zákona č. 317/2009 Z. z. do 12-tej platovej triedy. Išlo
o zamestnancov, riaditeľku žalovaného L.. T., pracovníčku L.. J., žalobcu L.. L., ako T.. W.. Žalovaný

poukazoval, že mimo žalobcu, t.j. L.. L. si všetci, aj L.. T., L.. J. a T.. W. po vykonaní druhej kvalifikačnej
skúšky podľa vyhlášky č. 41/1996 Z. z. vykonali po účinnosti zákona č. 317/2009 druhú atestáciu v
odbore odborný zamestnanec podľa §50 Zákona č. 317/2009, pričom boli zaradení ako žalobca, t.j.
psychológ do 11. platovej triedy a až následne im bolo priznané zaradenie do 12-tej platovej triedy.Aj keď stanovisko Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zo dňa 19.03.2018 nachádzajúce
sa na č.l. 149 spisu nie je záväzné a žalobca ho predložil do konania ako listinný dôkaz, z tohto
vyjadrenia vychádzal aj žalovaný vo svojom vyjadrovaní a poukazoval na to, že všetky jeho doterajšie

prednesy vychádzali z toho, že do účinnosti zákona č. 317/2009 školský psychológ nebol pedagogickým
zamestnancom a poukazovali na zákon č. 29/1984 zbierky o sústave základných a stredných škôl,
tzv. školský zákon, ktorý platil do 31.08.2008 a ktorý v §50 ods. 1 presne definuje pedagogických
zamestnancov, pričom pozícia školského psychológa tam nie je. Obe strany sa zhodli aj v tej časti
stanoviska, že do 31.10.2009 nebola žiadnym právnym predpisom zadefinovaná kategória odborných

zamestnancov a všeobecne sa používal termín nepedagogickí zamestnanci vykonávajúci odborné
činnosti, ktoré potom následne boli charakterizované v príklade pracovnej činnosti v tzv. katalógu
10.05.NVSR č. 249/1992 Zbierky do 31.03.2002 ako výkon psycho-diagnostickej a psychoterapeutickej
činnosti pre deti a mládež pre zdravotne postihnutých jedincov v nádväznosti na výchovno-vzdelávací
proces zabezpečovaný školským psychológom, odborným pracovníkom pedagogicko-psychologickej
poradne, špeciálnej pedagogicko-psychologickej poradne, diagnostického ústavu a špeciálnej školy,

určenie preventívnych a diagnostických postupov k jednotlivým prípadom.

30. Od 01.04.2002 pracovná činnosť bola charakterizovaná v príklade pracovnej činnosti 12.05.NVSR
č. 111/2002 a od 01.06.2004 do 31.10.2009 táto činnosť školský psychológ bola charakterizovaná
v príklade pracovných činností 17.12.05 NVSR č. 341/2004 Z. z. Podľa predtým platnej vyhlášky

Ministerstva školstva č. 41/1996 Z. z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických
zamestnancov v znení neskorších predpisov kvalifikačné skúšky mohli vykonať podľa stanovísk, aj
podľa vyjadrenia žalovaného len pedagogickí zamestnanci škôl a školských zariadení. Aj náhrady
kvalifikačných skúšok sa uznávali len v tejto kategórii zamestnancov. Nepedagogickí zamestnanci, ako
boli aj školský psychológ, podľa tejto uvedenej vyhlášky nemohli vykonať kvalifikačné skúšky, a preto

im ani nebolo možné uznať náhradu prvej a druhej kvalifikačnej skúšky vzhľadom na to, že neexistoval
právnypredpis,podľaktoréhobymohliodbornízamestnancivykonávaťkvalifikačnéskúšky,alebozískať
náhradu kvalifikačnej skúšky. V danom prípade žalobcovi ako školskému psychológovi absolvovanie
rigoróznej skúšky nemohlo byť uznané ako náhrada prvej kvalifikačnej skúšky podľa predpisov platných
do 31.10.2009. Vykonanie rigoróznej skúšky mohol zamestnávateľ žalobcovi uznať ako náhradu prvej

kvalifikačnej skúšky len v tom prípade, ak pôsobil ako učiteľ. Taktiež žalobca druhú kvalifikačnú skúšku
mohol vykonať len v tom prípade, ak v čase vykonania kvalifikačnej skúšky pôsobil ako pedagogický
zamestnanec. Záverom toto stanovisko poukazuje na to, že druhá kvalifikačná skúška môže byť uznaná
ako druhá atestácia len ku kategórii pedagogický zamestnanec, ktorým žalobca do účinnosti zákona č.
317/2009 Z. z. nebol. Až zákon č. 317/2009 zaviedol teda rozlíšenie odborní zamestnanci a pedagogickí

zamestnanci a podľa tohto zákona bolo možné považovať aj odborného zamestnanca, ktorý podľa
§61a ods. 2 citovaného zákona, ku dňu 31.10.2009 získal minimálne 5 rokov odbornej praxe, vykonal
rigoróznu skúšku vo svojom, alebo príbuznom odbore, od 01.01.2012 za odborného zamestnanca s
prvou atestáciou. Na základe toho bol teda aj žalobca, ako to vyplýva z výsluchu oboch strán, zaradený
po účinnosti tohto zákona najprv do 10-tej platovej triedy a druhej triedy a následne podľa §27 Zákona

č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch, odborných zamestnancoch do 11-tej platovej triedy
a pracovnej triedy 2.

31. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, ani s
tvrdením žalovaného a poukázal na to, že školský zákona č. 29/1984 citovalo Ministerstvo školstva len

pokiaľ ide o §50 ods. 1, avšak v §50 ods. 2 sa uvádza, čo vykonávajú pedagogickí zamestnanci, že
vyučujú a vychovávajú deti a mládež, alebo dospelých na základných školách, na stredných školách,
alebo na školách pre mládež, vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, alebo vykonávajú obdobnú činnosť
podľa osobitných predpisov. Podľa žalobcu osobitným predpisom je práve vyhláška 41/1996 a mal
za to, že k týmto pedagogickým zamestnancom, aj keď to zákon výslovne neuvádza, bolo potrebné

priradiť aj školských psychológov. Na podporu svojho výkladu poukazoval, že do systému školských
zariadení boli začlenené aj poradenské zariadenia poskytujúce odborné služby v oblasti odbornej
pedagogickej a psychologickej diagnostiky, odbornej pedagogickej a psychologickej starostlivosti o deti
a úlohy poradenstva v otázkach ich výchovy, vzdelávania, osobnostného a profesijného vývinu, ktorých
kompetencie boli upravené v §21, 22, 23 tohto zákona č. 279/1993 zodpovedajú terminologickému

vymedzeniu odbornej činnosti podľa novej právnej úpravy obsiahnutej v §4 ods. 2 Zákona č. 317/2009.
Žalobca tým chcel poukázať, že aj keď priamo sa nikde neuvádza, ako by mal byť pomenovaný školský
psychológ do účinnosti zákona č. 317/2009, mal za to, že z činností, ktoré vykonával, ho možno priradiť,
že vykonával činnosť obdobnú, ako pedagogickí zamestnanci.32. Podľa žalovaného však takýto výklad a hľadanie podporných ustanovení o tom, ako by sa
mohol školský psychológ subsumovať pod pojem pedagogický zamestnanec v čase vykonania druhej

kvalifikačnej skúšky nie je správny. Žalovaný poukazoval na to, že z hľadiska predmetu sporu,
ktorým je nárok žalobcu na zaplatenie rozdielu mzdového nároku za obdobie počnúc 01.01.2012 je
aplikovateľným právnym predpisom zákon a právne predpisy platné a účinné v rozhodnom období, a
je teda rozhodujúce, ako je žalobca zaradený v rozhodujúcom období, nie ako bol zaradený v čase
vykonania druhej kvalifikačnej skúšky. Poukazoval na to, že podľa prílohy č. 1 k Zákonu č. 553/2003

Z. z. v znení neskorších predpisov charakteristiky platových tried pre pracovné činnosti s prevahou
duševnej práce pri výkone práce vo verejnom záujme si pre zaradenie do 12-tej platovej triedy
vyžadujú nasledujúce kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný
kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom, alebo vysokoškolské vzdelanie tretieho
stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom. Týmto osobitným
kvalifikačným predpokladom je v 12-tej platovej triede druhá atestácia pre príslušnú kategóriu, do ktorej

je zamestnanec zaradený v súlade s dikciou §27 ods. 6 zákona. Podľa tohto zákonného ustanovenia
do karierového stupňa pedagogický zamestnanec s druhou atestáciou, alebo odborný zamestnanec
s druhou atestáciou sa zaradí pedagogický zamestnanec, alebo odborný zamestnanec, ktorý získa
najmenej požadované vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a vykonal druhú atestáciu pre príslušnú
kategóriu, do ktorej je zaradený. Do karierového stupňa odborný zamestnanec s druhou atestáciou

sa zaradí aj odborný zamestnanec, ktorý má najmenej 6 rokov odbornej praxe a získal tretí stupeň
vysokoškolského vzdelania v odbore súvisiacom s výkonom jeho odbornej činnosti. Žalovaný nespĺňal
predpoklady pre zaradenie do 12-tej platovej triedy, a preto nemôže byť zaradený do 12-tej platovej
triedy. Prechodné ustanovenia sa vzťahujú podľa žalovaného a podľa platnej právnej úpravy iba na
pedagogických zamestnancov a to pokiaľ ide o §61 ods. 1, ods. 8, ktorí sú tam v ustanovení výslovne

menovaní, a preto ak by zákonodarca iba opomenul uviesť odborných zamestnancov, tak to nemožno
prechodné záverečné ustanovenia vykladať, keďže zákonodarca v ostatných odsekoch na odborných
zamestnancov pamätá.

33. Súd zhodnotil vykonané dokazovanie a dospel k tomuto záveru: Do účinnosti zákona č. 317/2009 Z.

z. právna úprava postavenia pedagogických zamestnancov a školských psychológov nebola jednotná.
Túto okolnosť potvrdili obe strany. Kým žalobca v niektorých vtedy platných predpisoch našiel zmienku o
práci školského psychológa, charakterizovanie jeho činnosti, z ktorej vyvodil záver, že je pedagogickým
zamestnancom,ktorýpracujevškolskomzariadeníapoukazovaltiežnato,žedruhúkvalifikačnúskúšku
vykonal ako školský psychológ podľa vyhlášky 41/1996 Zbierky na tému, ktorá bola poradenstvo a

prevencia, čo je téma určená nie pre učiteľov, súd s týmto jeho tvrdením nesúhlasil a to z týchto dôvodov.

34. Právna úprava do účinnosti zákona č. 317/2009 Z. z. nepoznala a nedefinovala pojem odborného
zamestnanca.Žalobcoviboloumožnenévykonaťdruhúkvalifikačnúskúškupodľavyhláškyč.41/1996Z.
z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov, avšak bez ohľadu na stanovisko

Ministerstva školstva SR, či žalobcovi malo, alebo nemalo byť umožnené túto skúšku vykonať, jej
vykonanie tak, ako aj u iných zamestnancov v podobnom postavení pracujúcich u žalovaného, nemalo
žiaden vplyv na zaradenie do vyššej platovej triedy, ani neprinieslo pre žalobcu, alebo iných pracovníkov
v takom istom postavení finančné ohodnotenie.

35. Naopak, pedagogickí zamestnanci, medzi ktorých nepatril školský psychológ, vykonaním prvej,
alebo druhej kvalifikačnej skúšky do účinnosti zákona č. 317/2009 boli zaradení do vyšších platových
tried s vyšším finančným ohodnotením.

36. Žalobca uznanie svojej druhej kvalifikačnej skúšky odvodzoval aj od témy, ktorú si zvolil a ktorá

bola poradenstvo a prevencia, pričom poukazoval na to, že po účinnosti zákona č. 317/2009 Z. z.
bola táto téma vo vyhláške č. 445/2009 (ktorá nahradila vyhlášku 41/1996) témou pre odborných
zamestnancov a pre učiteľov boli vypísané iné témy. Táto okolnosť však podľa súdu nemôže byť
vykladaná v súlade s postojom žalobcu, lebo za účinnosti vyhlášky č. 41/1996 boli tematické okruhy
vypísané pre pedagogických pracovníkov a zahŕňali v sebe aj tému poradenstvo a prevencia. Tieto

témy boli vypísané bez rozdeľovania pre jednu skupinu pedagogickí pracovníci a pre druhú skupinu
odborní zamestnanci. Až zákon č. 317/2009 a vyhláška č. 445/2009 tematické okruhy rozdelili na
dva samostatné okruhy a to zvlášť pre učiteľov a zvlášť pre odborných zamestnancov. Z výsluchu
a listinných dôkazov predložených zo strany žalovaného bolo tak isto preukázané, že žalobca bolzaradený do 12-tej platovej triedy, keďže kategória školský psychológ bez ohľadu na vykonanie prvej,
alebo druhej kvalifikačnej skúšky spĺňala predpoklady pre zaradenie do tejto 12-tej platovej triedy. Aj v
tom teda bol rozdiel medzi školským psychológom a pedagógom, ktorý bol pred účinnosťou Zákona č.

317/2009 Z. z. zaradený do 10-tej platovej triedy a ak chceli byť zaradení do 12-tej platovej triedy, museli
vykonať prvú a druhú kvalifikačnú skúšku. Odlišné predpoklady zaradenia do platových tried školského
psychológa a pedagogického pracovníka a uznávanie kvalifikačných skúšok vykonaných do účinnosti
zákona 317/2009 dáva podľa súdu odpoveď aj na to, ako je potrebné vykladať ustanovenia zákona č.
317/2009 Z.z.

37. Podľa §27 ods. 6 Zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných
zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov do kariérového stupňa pedagogický
zamestnanec s druhou atestáciou alebo odborný zamestnanec s druhou atestáciou sa zaradí
pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec, ktorý získal najmenej požadované
vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a vykonal druhú atestáciu pre príslušnú kategóriu, do ktorej

je zaradený. Do kariérového stupňa pedagogický zamestnanec s druhou atestáciou sa zaradí aj
pedagogický zamestnanec, ktorý má najmenej šesť rokov pedagogickej praxe a získal tretí stupeň
vysokoškolského vzdelania v odbore súvisiacom s výkonom jeho pedagogickej činnosti. Do kariérového
stupňaodbornýzamestnanecsdruhouatestáciousazaradíajodbornýzamestnanec,ktorýmánajmenej
šesť rokov odbornej praxe a získal tretí stupeň vysokoškolského vzdelania v odbore súvisiacom s

výkonom jeho odbornej činnosti. Do kariérového stupňa pedagogický zamestnanec s druhou atestáciou
alebo odborný zamestnanec s druhou atestáciou sa zaradí iba ten, kto bol zaradený do kariérového
stupňa pedagogický zamestnanec s prvou atestáciou alebo odborný zamestnanec s prvou atestáciou.

Podľa §61 ods. 1 citovaného zákona splnenie odbornej spôsobilosti a pedagogickej spôsobilosti

pedagogického zamestnanca podľa doterajších predpisov sa považuje za splnenie kvalifikačných
predpokladov podľa tohto zákona.

Podľa §61 ods. 7 citovaného zákona pedagogický zamestnanec, ktorý má najmenej päť rokov
pedagogickejpraxeavykonalI.kvalifikačnúskúškualebozískaljejnáhradupodľadoterajšíchpredpisov,

sa od 1. novembra 2009 považuje za pedagogického zamestnanca s prvou atestáciou v súlade s §49
ods. 7.

Podľa §61 ods. 8 citovaného zákona pedagogický zamestnanec, ktorý má najmenej desať rokov
pedagogickej praxe a vykonal I. kvalifikačnú skúšku a II. kvalifikačnú skúšku alebo získal ich náhradu

podľa doterajších predpisov, sa od 1. novembra 2009 považuje za pedagogického zamestnanca s
druhou atestáciou v súlade s § 49 ods. 7.

Podľa §61a citovaného zákona, ktorými sú prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2012
ods. 2 odborný zamestnanec, ktorý ku dňu 31. októbra 2009 získal minimálne päť rokov odbornej praxe

a vykonal rigoróznu skúšku vo svojom alebo príbuznom odbore, sa od 1. januára 2012 považuje za
odborného zamestnanca s prvou atestáciou.

Podľa §61a ods. 3 citovaného zákona odborný zamestnanec, ktorý do 31. decembra 2011 získal
minimálne päť rokov odbornej praxe a vykonal rigoróznu skúšku môže požiadať o vykonanie prvej

atestácie najneskôr do 31. decembra 2012.

38. Súd zhrnul vykonané dokazovanie a v súlade s pokynmi Krajského súdu v Prešove má za
to, že vyhláška Ministerstva školstva SR č. 41/1996 Z. z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti
pedagogických pracovníkov sa vzťahovala len na pedagogických zamestnancov, čo vyplýva z §1, kde

je uvedený účel vyhlášky a účelom tejto vyhlášky bolo ustanoviť podmienky odbornej a pedagogickej
spôsobilosti pedagogických zamestnancov škôl, školských zariadení a zariadení sociálnych služieb
riadených Ministerstvo školstva SR a inými ústrednými orgánmi štátnej správy, cirkevných a súkromných
škôl, štátnych, cirkevných, obecných a súkromných školských zariadení a organizáciu, obsah a
spôsob vykonávania kvalifikačných skúšok pedagogických zamestnancov. Súd mal teda za to, že

uvedená vyhláška nikdy neupravovala organizáciu, obsah a spôsob vykonávania kvalifikačných skúšok
iných, než pedagogických zamestnancov, a teda neupravovala ani vykonávanie kvalifikačných skúšok
školským psychológom, alebo iných pracovníkov, ktorí neboli pedagogickými zamestnancami. Aj z
nasledujúcich ustanovení citovanej vyhlášky vyplýva, že upravovaná bola odborná a pedagogickáspôsobilosť, pedagogická prax a odborná prax, požiadavky vzdelania pedagogických pracovníkov a v
druhej časti uvedenej vyhlášky sú upravené kvalifikačné skúšky pedagogických zamestnancov. V §6
je uvedená organizácia kvalifikačných skúšok a v §7 obsah kvalifikačnej skúšky. Vo všetkých týchto

prípadoch je upravovaný postup týkajúci sa len pedagogických zamestnancov s pedagogickou praxou
vykonávajúcu činnosť pedagogického zamestnanca. Z uvedeného teda vyplýva aj odpoveď na otázku,
ktorú nastolil Krajský súd v Prešove, či sa uvedená vyhláška vzťahovala aj na všetkých zamestnancov,
alebo len na pedagogických pracovníkov. Z citácie prechodných ustanovení §61 ods. 1, §61 ods. 7,8
Zákona 317/2009 taktiež vyplýva, že zákon neriešil problematiku uznávania druhej kvalifikačnej skúšky

odborného zamestnanca, ale splnenie kvalifikačných predpokladov na výkon pedagogickej činnosti
pedagogických zamestnancov po nadobudnutí účinnosti zákona č. 317/2009 Z. z. Rovnako ustanovenie
§61 ods. 8 upravovalo podmienky uznania druhej atestácie len pedagogickému zamestnancovi, ktorý
do 31.10.2009 vykonal prvú kvalifikačnú skúšku a druhú kvalifikačnú skúšku, alebo získal ich náhradu
podľa §9 vyhlášky Ministerstva školstva SR 41/1996 a mal najmenej 10 rokov pedagogickej praxe, nie
odbornému zamestnancovi.

39. Takýto výklad podporujú aj dôkazy predložené zo strany žalovaného o tom, že každý mimo žalobcu,
kto bol v rovnakom postavení u žalovaného pred účinnosťou citovaného zákona a bolo mu umožnené
vykonať druhú kvalifikačnú skúšku podľa vyhlášky 41/1996 Z. z. bez ohľadu na to, či tak mohlo byť
učinené, alebo nie, musel pre postup do 12-tej platovej triedy vykonať druhú atestáciu po tom, čo mu

prvá bola uznaná na základe rigoróznej skúšky už podľa nových predpisov. Na základe takto ustáleného
skutkového stavu súd mal za to, že žaloba nie je dôvodná a v celom rozsahu ju zamietol.

40. O trovách konania rozhodol súd podľa §255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanej nárok na náhradu
trov konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100%, pretože bola v konaní plne úspešná s tým, že o

výške trov rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.