Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 15, 2018

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 12C/136/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513208345
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Erika Trtalová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2018:3513208345.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobkyne

M. P., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom W. F. W., W. XXX/XX, právne zastúpenej
Mgr. Milanom Sadloňom, advokátom so sídlom Senica, V. Paulínyho - Tótha 30, proti žalovanej P. P.,
nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom W. F. W., W. XXX/XX, o vrátenie daru, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná vrátiť žalobkyni dar, a to spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/6-
iny na byte č.X., nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XXX/X,
zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie W. F. W., vedený Okresným úradom P.,
katastrálny odbor, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni sa priznáva právo voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu
100 %, ktoré je povinná žalovaná zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobkyne v splátkach vo výške
50,- Eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc nasledujúci mesiac po mesiaci, v ktorom tento
rozsudok nadobudne právoplatnosť, pod hrozbou straty výhody splátok, keď nezaplatením
jednej splátky sa stáva splatný celý dlh. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 17,92 Eur na účet Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobným návrhom doručeným súdu 16.08.2013 domáhala, aby súd uložil žalovanej
povinnosť vrátiť žalobkyni dar, a to spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/6-ni na byte č.X., nachádzajúci sa
v bytovom dome súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XXX/X, zapísaný na liste vlastníctva
č. XXXX pre katastrálne územie W. F. W., vedený Okresným úradom P., katastrálny odbor. Svoj žalobný
návrh odôvodnila tým, že žalovaná ako obdarovaná sa dlhodobo urážlivo a násilne správa k žalobkyni

a ku svojej sestre. Bez príčiny vyvoláva hádky, v nich matke oplzlo nadáva, kričí na ňu. Ak sa sestra
žalovanej postaví na stranu žalobkyne, rovnako jej nevyberaným spôsobom nadáva, nedávno ju opľula
a fyzicky napadla. Dar spočíva v darovaní časti nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy zo dňa
12.08.1996. Predmetnou darovacou zmluvou žalobkyňa darovala nehnuteľnosti svojim dvom dcéram a
súčasťou darovacej zmluvy bolo zriadenie právo doživotného užívania v prospech žalobkyne. Vzťahy
sa však postupne začali zhoršovať a nastala taká situácia, že žalobkyňa bola napádaná, osočovaná a
vyháňaná z predmetného domu, a to zo strany žalovanej. Ku konfliktom dochádzalo aj v minulosti, no

žalobkyňa sa hanbila ísť k lekárovi, aj keď mávala modriny. Tieto modriny maskovala, maskovala to aj
pred svojou druhou dcérou, hanbila sa za správanie žalovanej. Z tohto dôvodu ani nepodala návrh na
priestupkovéoddelenie.Kspôsobuužívanianehnuteľnostiuviedla,žežalovanámádveizbyažalobkyňa
má jednu izbu. Kuchyňa a kúpeľňa sú spoločné. Ďalej uviedla, že so žalovanou sa nevedia dohodnúťna spoločnom užívaní, vzájomná komunikácia je spojená s mnohými nadávkami zo strany žalovanej, s
fyzickými útokmi voči nej, stále ju vyháňa z domu, vulgárne sa voči nej správa, používa voči nej mnoho
vulgarizmov. V súčasnosti spolu s nimi v domácnosti býva 90-ročná matka, voči ktorej sa žalovaná tiež

vulgárne správa. Podľa vyjadrenia žalobkyne sa ich vzájomné vzťahy zhoršili asi tak 5 rokov dozadu.
Nezhody sa týkajú aj bežného každodenného života, nevedia sa na ničom dohodnúť, napr. žalovaná
zapratala časť domu sfingami a kleopatrami. Tieto sochy dáva na rôzne poličky, napríklad v kúpeľni a
žalobkyňa si nemá ani kam odložiť veci. Počas Vianoc mali v kúpeľni na umývadle vianočný stromček,
nebolo si ani kam odložiť veci a žalobkyňa mala strach, že keď žalovanej oprská stromček, tak jej

znovu vynadá. V súčasnosti spolu so žalovanou nekomunikujú. Ku konfliktom dochádza nielen medzi
žalobkyňou a žalovanou, ale žalovaná je vulgárna aj voči svojej sestre a jej manželovi, napr. žalovaná
zakazuje, aby k nim jej vnučka chodila na záchod a keď pozve zaťa na obed, ktorý aj uvarím, správa
sa voči nemu neslušne, a to tým spôsobom „či sa nemohol nažrať aj hore“. Vzájomné konflikty sú takej
intenzity, že v apríli 2013 u nich z dôvodu agresie žalovanej zasahovala polícia. Na správanie žalovanej
sa sťažujú aj susedia, keďže neustále púšťa nahlas hudbu, stále dokola tie isté africké a juhoslovanské

pesničky. Potvrdila, ako uviedla žalovaná, že žalobkyňa sa snažila riešiť situáciu tým spôsobom, že
navrhla kúpu časti nehnuteľnosti, avšak k vyriešeniu vzťahov to neprispelo, práve naopak, vzťahy sa
ešte zhoršili. Žalobkyňa sa v dome bojí bývať a podľa jej názoru sa žalovaná k nej a členom jej rodiny,
najmä sestre žalovanej správa tak, že hrubo porušuje dobré mravy, čím sú naplnené zákonné znaky
podľa ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka, a preto trvá na podanom žalobnom návrhu v celom

rozsahu.

2. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 12C/136/2013-116 zo dňa 15.07.2014
súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť vrátiť dar, a to spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/6-ni
na byte č.X., nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XXX/X,

zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie W. F. W., vedený Okresným úradom P.,
katastrálny odbor, do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a súčasne uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania a štátu náhradu trov konania vo výške 17,92 Eur na
účetOkresnéhosúduNovéMestonadVáhom,do15dníododňanadobudnutiaprávoplatnostirozsudku.
3. Na základe podaného odvolania zo strany žalovanej bol Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k.

19Co/605/2015-197 zo dňa 22.10.2015 rozsudok súdu prvej inštancie zmenený tak, že žalobu
žalobkyne zamietol a rozhodol o povinnosti zaplatiť náhradu trov konania. Na rozdiel od súdu prvej
inštancie odvolací súd zastával názor, že znaky skutkovej podstaty ustanovenia § 630 Občianskeho
zákonníka nenapĺňajú žalobkyňou tvrdené dôvody na vrátenie daru, vulgarizmy a hlasná hudba. Aj keď
odvolací súd nezopakoval dokazovanie výsluchmi svedkov, tieto dôkazy vykonal súd prvého stupňa a

z týchto dôkazov je nepochybný záver o tom, že žalovaná sa vyjadruje vulgárne (vyplynulo z výpovedí
G. F. staršej, G. F. mladšej, z výsluchu G. F.) a je nepochybné, že žalovaná v denných hodinách počúva
hlasitým spôsobom hudbu, ktoré správanie sa nesporne prieči dobrým mravom a nie je v
súlade so všeobecne uznávanými pravidlami správania sa vo vzájomných vzťahoch medzi rodinnými
príslušníkmi. Pokiaľ žalovaná žalobkyňu nerešpektuje, neposlúcha, púšťa si hlasito hudbu a vulgárne

sa vyjadruje, nenaplňuje takéto správanie žalovanej znaky hrubého porušenia dobrých mravov, preto
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh žalobkyne zamietol.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd rozhodol o dovolaní žalobkyne uznesením, č.
k. 2Cdo/169/2016-246 zo dňa 26.09.2017 tak, že Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa

22.10.2015, č. k. 19Co/605/2015-197 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvej
inštancie, vychádzajúc z výsledkov pred ním vykonaného dokazovania, dospel k záveru, že žalovaná
sa opakovane a po dlhú dobu urážlivo správa k žalobkyni, ktorú slovne napadla, je odôvodnená
pochybnosť o fyzických útokoch a takéto správanie považoval súd prvej inštancie za dlhodobo hrubo
urážlivé, v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd naopak konštatoval, že pokiaľ žalovaná žalobkyňu

nerešpektuje, neposlúcha, púšťa si nahlas hudbu a vulgárne sa vyjadruje, nenaplňuje takéto správanie
žalovanej znaky hrubého porušenia dobrých mravov. Odvolací súd tak z dokazovania, vykonaného
súdom prvej inštancie, vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery ako súd prvej inštancie
bez toho, aby vo veci zopakoval dokazovanie výsluchom svedkov. Pokiaľ odvolací súd si nezadovážil
rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov sú jeho skutkové a na ne

nadväzujúce právne závery predčasné.

5. Následne Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 C.s.p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutýrozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.). V posudzovanej veci v liste, v
ktorom žalobkyňa odvolala darovanie podielu 1/6-iny z nehnuteľnosti, žalobkyňa uviedla, že v minulosti,

ale aj nedávno sa žalovaná voči žalobkyni správala urážlivo s tým, že jej oplzlo nadávala, kričala na ňu,
napadlaju,napadlaajjejdruhúdcéru,ktorejtiežnadáva,nedávnojuopľulaafyzickynapadla.Žalobkyňa
žiadala dar vrátiť, lebo žalovaná sa dlhodobo k nej správa spôsobom mimo akceptovateľných hraníc.
Neustále urážky, obmedzovania, robenie drobných schválností, sporadické fyzické útoky ju psychicky
ničia, je sklamaná zo správania žalovanej. V období darovania sledovala, že žalovaná sa nad svojím

správaním zamyslí, pokúsi sa o sebareflexiu a začne sa k žalobkyni správať inak a zároveň mala
žalobkyňa snahu zabezpečiť právo na bývanie v byte, keďže neustále narážky a výzvy žalovanej, aby
vypadla, odišla na východ, nech ide bývať inde a podobne, ju zneisťujú v práve doživotného užívania
bytu. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaná opakovane a po
dlhú dobu sa hrubo urážlivo správa k žalobkyni. Správanie žalovanej ako obdarovanej voči
žalobkyniakožalovanejpovažoval zakvalifikovanéporušeniemorálnychpravidiel.Správaniežalovanej

tak posúdil, ako správanie dlhodobo hrubo urážlivé, a preto rozhodol o povinnosti žalovanej vrátiť dar
žalobkyni.Odvolacísúd,narozdielodnázorusúduprvejinštancie,uviedol,žepokiaľžalovanážalobkyňu
nerešpektuje, neposlúcha, púšťa si hlasito hudbu a vulgárne sa vyjadruje, nenapĺňa takéto správanie
žalovanej znaky hrubého porušenia dobrých mravov, a preto nárok na vrátenie daru nepovažoval za
dôvodný. Pre rozhodnutie o nároku na vrátenie daru podľa odvolacieho súdu je právne významné len

konanie žalovanej, ku ktorému dochádzalo pred doručením výzvy na vrátenie daru. Právne relevantné
je len správanie sa obdarovanej, ktoré sa objektívne prejavilo. Nie je rozhodujúci subjektívny pocit a
úsudok darcu. Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa
samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania
sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri

skúmaní určitého správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých
mravov, sa vezme na zreteľ tiež správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva, alebo
nesprával voči obdarovanej v rozpore s dobrými mravmi, a či práve jeho správanie nie je príčinou
nevhodného správania obdarovanej voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom
prípadesadarkyňanemôžeúspešnedomáhaťvráteniadaru,lebonáslednú(darkyňouvyvolanú)reakciu

obdarovanej (i keby bola nevhodná) by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.
Výnimkou by však bolo také správanie sa obdarovanej, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu
sa samotnej darkyne. Z obsahu spisu je zrejmé, že hlavnými dôvodmi na vrátenie daru je hrubo urážlivé
a vulgárne správanie žalovanej k žalobkyni, žalovaná žalobkyňu ponižuje a nadáva jej. Tieto skutkové
závery vyplynuli z vykonaného dokazovania. Pokiaľ aj žalovaná na jednej strane používanie vulgarizmov

odmieta s tým, že ich nepoužíva, zároveň však pripúšťa, že keď je toho na ňu moc, zareaguje aj tak,
že sa vyjadruje neslušne, avšak rovnako sa vyjadruje aj jej mama (žalobkyňa). Na to, aby bolo možné
vyhodnotiť, či hrubo urážlivé a vulgárne správanie žalovanej je spôsobilým dôvodom na vrátenie daru
podľa § 630 Občianskeho zákonníka, je potrebné podrobiť hodnoteniu aj vzájomné vzťahy a správanie
medzi darcom a obdarovanou, a to z hľadiska súladu so spoločensky uznávanými pravidlami slušného

správania. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní, preto opätovne posúdi naplnenie zákonných dôvodov
pre vrátenie daru a za tým účelom dokazovanie doplní a vo veci opakovane rozhodne.

6. Súd postupoval podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“), v zmysle ktorého ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

novérozhodnutie,súdprvejinštanciejeviazanýprávnymnázoromodvolaciehosúdu,apretosúdprvého
stupňa vyzval strany na označenie návrhov na doplnenie dokazovania a následne nariadil pojednávanie
za účelom doplnenia dokazovania.

7. Súd konštatuje, že ide o sporové konanie, dôraz je kladený na plnohodnotnú realizáciu dispozičnej

zásady, pričom bez návrhu môže súd v spore vykonať dôkaz iba vo výnimočných prípadoch. Z hľadiska
dôkaznej iniciatívy je zásadný § 185 ods. 2 a 3 C.s.p., v zmysle ktorého súd bez návrhu dôkazy
nevykonáva. Výnimkou sú iba dôkazy vyplývajúce z verejných registrov a zoznamov (ods. 2) a dôkazy
vykonané pri skúmaní procesných podmienok, vykonateľnosti navrhovaného rozhodnutia a pri zisťovaní
cudzieho práva.

8. Žalobkyňa uviedla, že trvá na vrátení daru. Nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Všetky
skutočnosti, ktoré viedli k zaslaniu výzvy na vrátenie daru ako aj dôvody, pre ktoré žalobkyňa o vrátenie
daru požiadala, boli preukázané v rámci dokazovania a teraz už je veľmi ťažko opätovne preukazovaťtieto skutočnosti, keďže útokov fyzických aj verbálnych bolo niekoľko a tieto okolnosti sa už začínajú
zlievať. Jedinou skutočnosťou, ktorú je možné v tomto čase preukazovať v rámci dokazovania je tvrdenie
žalovanej o jej pokojnej a nekonfliktnej povahe. K týmto skutočnostiam je potrebné, aby sa vyjadrila

sama žalovaná, pričom udalosti, ktoré nastali následne a ktoré boli dôsledkom aj priestupkového aj
trestného konania tomu však nenasvedčujú. K rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne uviedla, že toto
rozhodnutie možno označiť za nešťastné, pretože žalovaná nadobudla presvedčenie, že je všetko v
poriadku. Došlo k zintenzívneniu jej správania a jej spôsob správania sa však viedol k tomu, že bola
opakovane trestne stíhaná. Tieto skutočnosti sú však okolnosťami, ktoré nastali až po zaslaní výzvy na

vrátenie daru. Čo sa týka vyjadrenia žalobkyne k vzájomným vzťahom medzi matkou a dcérou, tu sa
žalobkyňa už k tomu vyjadrila, a to na pojednávaní dňa 29.11.2013. Popísala spôsob správania sa dcéry
k nej. Uviedla aj tú skutočnosť, že konflikty neboli zaznamenané a ani ich neriešila formou oznámení,
pretože sa hanbila. Jediný konflikt, ktorý bol riešený políciou, bol konflikt zo dňa 21.04.2013. Nie je
pravdou, že vulgárne správanie zo strany žalovanej je ojedinelé. Takýmto spôsobom sa správala nielen
k matke, ale aj k sestre. Spôsob jej správania vyplýva aj z jednotlivých priestupkových konaní, ktoré

boli vedené proti žalovanej. Žalobkyňa sa rozhodla riešiť túto situáciu podaním žaloby o vrátenie daru,
pretože bola zneistená správaním žalovanej a nevedela sama, kde bude bývať, pretože ju žalovaná
opakovane verbálne vyháňala z domu. Nie je pravdou, že toto je snahou o získanie majetku žalovanej.
Konanie, ktoré je vedené na tunajšom súde o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je
len dôsledkom neúnosnej situácie, ktorú sa snažia spoluvlastníci vyriešiť tak, že by došlo k oddeleniu

vzájomných domácností. Doteraz k vyriešeniu tejto situácie nedošlo, pretože podieloví spoluvlastníci sa
nedohodli. K vyjadreniam žalobkyne boli vypočutí aj svedkovia, ktorí ako jediní, keďže žijú v domácnosti,
mohli tieto konflikty počuť. Po rozhodnutí krajského súdu sa situácia v domácnosti až do momentu vzatia
do väzby žalovanej stala neúnosnou a množili sa jednotlivé konflikty, ktoré musela riešiť polícia alebo
priestupkové oddelenie. Momentálne žalobkyňa žije v domácnosti spolu so žalovanou. Toto spolužitie

možno označiť tak, že spolu vedľa seba existujú a v súčasnosti zatiaľ polícia nerieši konflikty. Najviac
konfliktov bolo po rozhodnutí krajského súdu až do momentu vzatia žalovanej do väzby. Žalobkyňa
sa viac k vzájomným vzťahom s dcérou nechce vyjadrovať a zotrváva na tom, čo uviedla pri svojom
vypočutí na súde. Žalobkyňa, keby sa plánovite snažila žalovanú pripraviť o majetok tak, ako ona tvrdí,
bola by podávala oznámenia. No samotné podanie žaloby bolo len vyvrcholením toho príkoria, ktoré si

žalobkyňa zažívala a súčasne to bol morálny apel na žalovanú, aby si uvedomila svoje správanie.
Ak by k takémuto spôsobu správania nedochádzalo, tak by takýto spôsob správania nebol preukázaný
ani v následnom období, čo sa však nestalo. Vzhľadom na odstup času a obmedzenú možnosť označiť
svedkov, žalobkyňa nemala návrhy na doplnenie dokazovania.

9. Žalovaná rovnako zotrvala na svojich vyjadreniach a uviedla, že je osobou ťažko zdravotne
postihnutou. Je potrebné ju považovať za chránenú osobu. So svojou mamou (žalobkyňou) mala dobrý
vzťah. Momentálne sa s mamou nerozprávajú, to je pravda. Mama býva s ňou v spodnom byte. Ona by
ani hore bývať nešla, pretože G., jej sestra, jej rozkazuje a mama rozkazuje jej. Naďalej za byt platí plyn
a vodu, má to na starosti. Ostatní spoluvlastníci jej dávajú časť peňazí. Keby bola taká nezodpovedná,

ako hovoria, prečo by jej nechávali túto povinnosť. Poukázala na to, že konfliktu, ktorý bol spomínaný,
došlo v jej byte. Dokonca jej švagor buchol hlavu v obývačke, to sám vypovedal. S mamou mala dobrý
vzťah do okamihu, kým jej prišlo oznámenie zo súdu, že bola proti nej podaná žaloba o vrátenie daru.
Do toho okamihu ani netušila, že niečo vlastní. Ešte pred tým sedeli s mamou, babkou a tetou Q. v
obývačke a mama povedala takú vetu, že: “Mám si tu s ňou pripíjať, keď som ju dala na súd?“. V tom

čase nechápala výzvam, lebo ešte nevedela o podanej žalobe. Mala dobrý vzťah aj so svojou sestrou
a jej mužom, aj s neterou a s ich synom. Kupovala im sladkosti. Švagrovi pomáhala stavať zadný dom,
nosila tehly, vtedy si všetci pomáhali. Dokonca im darovala aj pozemok. Bolo to na základe podnetu
jej švagra G., ktorý to tak dohodol s jej mamou, keďže si tam chceli pristaviť bývanie. Vníma to tak, že
im vtedy pomohla a teraz ju chcú dostať z domu. Nevie si vysvetliť, prečo sa tieto vzťahy takto narušili.

V tom čase si zhruba prestala rozumieť aj so svojím partnerom, ktorý v tom čase si písal so ženami na
facebooku a pokeci. Tiež si sama založila kontá. Sestra ich rozhovor počula. Teraz si vlastne spomína,
že dôvodom môže byť aj to, že oni chceli, aby si spolu s partnerom našli nové bývanie. Žiaden dom sa
jej nepáčil a priateľovi povedala, že tu chce zostať bývať. Reagovali na to, že buď to pôjde po dobrom
alebo po zlom, aby z domu odišla. Sestra s jej manželom v dome podnikajú. Vie, že sú vedené viaceré

trestné konania. K tomu konaniu, kde sa mala vyhrážať, uviedla, že tieto skutočnosti, ktoré boli tvrdené,
sú vymyslené a odpor zobrala späť len z toho dôvodu, aby išla domov z väzby. Počas obdobia, keď bola
vo väzbe si myslela, že doma bude pokoj, no nebolo tomu tak, pretože volali políciu aj na jej priateľa.
Dovtedy si myslela, že ho majú radi. Syn sa začal teraz zle učiť. Pred tým ako išla do väzby, mal jej syndobré známky, o čom súdu predložila výpis známok. Boli na ňu dané aj podania, že sa riadne nestará o
syna, riešili to sociálne pracovníčky. Podania neboli pravdivé. Teraz v byte žije s mamou a synom. Priateľ
už momentálne nie je jej priateľom, ale je len jej asistentom a do domácnosti chodí už len občas. Syn F.

mal veľmi dobrý vzťah s jej mamou pred tým, ako došlo k súdnym konaniam. Dokonca možno povedať,
že lepší ako so synom jej sestry Y.. No zmenilo sa to. Občas, keď jej mama ide okolo jej izby, tak jej
syn F. povie, aby zatvorila dvere. Nevie presne prečo chce, aby pred mamou zavrela dvere. No občas
ich práve naopak vidí, ako si niečo šepkajú. Ťažko povedať, že aký je medzi nimi vzťah. Keď sa pýtala
F., že kde mu bolo počas väzby dobre, povedal, že niečo bolo dobré u otca a niečo bolo dobré v byte.

Najradšej by však bol s ňou. Čo sa týka konfliktu v obývačke, v súvislosti s ním chcela podať trestné
oznámenie na polícii, no bolo jej povedané, že je sama a ich je veľa. Podala trestné oznámenie na sestru
a aj na švagra, no ani tieto trestné oznámenia sa neriešili. Jedinú rozumnú vec, čo policajti spravili, bolo
to, že jej zakázali chodiť do pivnice a sestre zasa do jej bytu. Naďalej zotrvala na tom, že s mamou do
podania žaloby mala dobrý vzťah. Je predsa krstnou mamou jej syna a keby aj ňou nebola, si myslí,
že mali spolu dobrý vzťah. Chodili spolu do kostola, chodila jej aj pre lieky. Aj keď babka zomrela, ona

volala sanitku. Žalovaná nepodala návrhy na doplnenie dokazovania, pretože nemá svedkov, ktorých
by mohla označiť, nikto k nim nechodil. Svedkov, ktorí vypovedali v konaní, jej sestra a švagor, považuje
za osoby zaujaté vo vzťahu k nej.

10. Strany sporu súdu prvej inštancie nenavrhli žiadne nové návrhy na doplnenie dokazovania, boli len

predložené listiny preukazujúce problémy v súžití v súčasnosti, ktoré sú riešené za asistencie polície, a
preto súd mohol vychádzať len z už vykonaného dokazovania s poukazom na dôkaznú povinnosť strán
sporu, pričom procesná strana si má splniť svoju dôkaznú povinnosť natoľko, že to vedie k preukázaniu
jej tvrdení. Zmeny procesných pravidiel sporového konania platné od 01.07.2016 sa vo výraznej miere
dotkli aj inštitútu dokazovania. V porovnaní s pôvodným režimom OSP dochádza v súvislosti s novou

legislatívou k modernizácii procesu dokazovania, k prehĺbeniu princípu kontradiktórnosti a k zdôrazneniu
procesnej zodpovednosti sporovej strany za vlastnú aktivitu.

11. Súd môže konštatovať skutkový stav, ako bol súdom prvej inštancie zistený teda, že dňa 12.08.1996
bola spísaná notárska zápisnica A. XXX/XX, A. XXX/XX. Žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka

nehnuteľnosti pôvodne zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. W. F. W., domu súpisné číslo XXX, postavenom
na parcele č. XXX (dom bez pozemku) vo veľkosti 1/3-iny, darovala predmetnú nehnuteľnosť žalovanej
(svojej dcére) a jej sestre G. F. (svojej dcére), rovnakým dielom, t.j. 1/6-inu. Súčasne v prospech
žalobkyne bolo zriadené právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Žalobkyňa získala právo doživotného
bývaniavdomesúpisnéčísloXXX,spoluužívaniapriľahlýchpriestorov,tiežopateruastarostlivosťvčase

nemoci a staroby. Žalovaná a jej sestra sa zaviazali k povinnosti toto právo rešpektovať. Dňa 06.05.2013
žalobkyňa odvolala voči žalovanej darovanie spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/6-ina z domu (v
súčasnosti už bytu č. X) s príslušenstvom, ktorý darovala žalovanej darovacou zmluvou obsiahnutou v
notárskej zápisnici. Súčasne vyzvala žalovanú, aby dar žalobkyni vrátila do 15.05.2013, prípadne, aby
vyjadrila námietky k vráteniu daru. Žalobkyňa svoju výzvu odôvodnila tým, že žalovaná sa k nej urážlivo

správa, oplzlo jej nadáva, kričí na ňu, napadla ju aj sestru žalovanej.

12. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka sa môže darca domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

13. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmom iných, a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3
Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník a ani iný právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy.
Napriek tomu je nimi možné rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v
historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané

rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. K naplneniu skutkovej podstaty pre
vrátenie daru smeruje len také závadné konanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny,
ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými
mravmi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu taktiež nie je akékoľvek nevhodné správanie
obdarovaného, ale také chovanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno

kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity, alebo o
sústavné porušovanie a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci
a pod. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/253/2009 zo dňa 30.11.2009).
Nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušnéhosprávania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, naplňuje znaky § 630 Občianskeho zákonníka;
predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym
správaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií (nielen

podľa subjektívneho názoru darcu), a ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne
pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn.
33Cdo/4503/2007 zo dňa 30.10.2009).

14. K platnosti právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti je

nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie
dobrých mravov voči nemu, alebo členom jeho rodiny. V prípade, že právny úkon je obsiahnutý v
žalobe, nastávajú účinky okamihom, kedy bola žaloba doručená obdarovanému. Občiansky zákonník
nestanovuje žiadne náležitosti výzvy k vráteniu daru ani jej obsah. Výzvu na vrátenie daru je nutné
posudzovať z hľadiska všeobecných náležitostí právneho úkonu, ako prejavu vôle, podľa ustanovenia
§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.

15. Za dobré mravy, ktoré nie sú zákonom definované, je vo všeobecnosti treba považovať súhrn
spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, rešpektovaných rozhodujúcou časťou spoločnosti a
majúcich povahu základných noriem. Je to súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných
zásad. Dobré mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnej situácie, zodpovedajúcej všeobecne

uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti.

16. Pojem „slušnosti“ rovnako Občiansky zákonník nedefinuje, ale možno usudzovať, že ide o zložku
dobrých mravov, resp. spôsob ako dobré mravy zohľadniť v danej konkrétnej situácii. Dobré mravy ako
súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad predstavuje komplexnú a mnohokrát

mimoprávnu problematiku.

17. Správanie človeka v spoločnosti, ktoré je všeobecne prijateľné a žiaduce, nazývame slušným
správaním. Je to taký systém medziľudských vzťahov, ktorý uľahčuje začlenenie človeka do spoločnosti,
urýchľuje poznávacie procesy a predstavuje istý všeobecne prijateľný spôsob koexistencie. Slušnosť,

je postoj človeka, jeho vnútorné nastavenie, je to kategória etická. Guth-Jarkovský tvrdí: „Slušnosť
je blahovoľné a dobrotivé zmýšľanie človeka vždy hotového k istým obetiam a istému sebazapreniu,
ktoré vyžaduje život spoločenský voči blížnym.“ Zdvorilosť je uvedomelým vonkajším výrazom slušnosti.
Slušnosť môže byť človeku daná, zdvorilosti je nutné sa naučiť. Základom slušnosti je teda úcta a
ohľaduplnosť k blížnym; zahŕňa i úctu k sebe samému. Slušný človek zachováva vo všetkom mieru.

Zdvorilosť má skutočnú cenu iba vtedy, ak je i výrazom vnútornej slušnosti, vnútornej dobrej vôle jedinca,
inak sa stáva spoločenskou pretvárkou. Slušnosť život spoločnosti umožňuje, zdvorilosť ju uľahčuje.
Zdvorilosť je úmyselné obmedzenie vlastného individualizmu, egoizmu, je dobrovoľným podriadením sa
platným normám a pravidlám spoločenského života. Tieto pravidlá sú závislé na dobe a mieste, vyvíjali
sa podľa novo vznikajúcich potrieb spoločenského styku.

18. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že návrh žalobkyne bol podaný dôvodne a na
zistený skutkový stav aplikoval § 630 Občianskeho zákonníka. Medzi stranami sporu bola uzatvorená
darovacia zmluva, pričom strany sporu si zmluvou formou vecného bremena viazaného na darkyňu
- žalobkyňu - dohodli pre žalobkyňu určité práva a pre žalovanú, ako obdarovanú určité povinnosti

obmedzujúce jej vlastnícke právo. Žalovaná je svoj záväzok zo zmluvy povinná plniť. Zachovávanie
dobrých mravov a slušnosti je vecou vzájomnej tolerantnosti strán sporu, ktoré sú vo vzájomnom
príbuzenskom vzťahu. V priebehu konania bolo preukázané, že žalovaná opakovane a po
dlhú dobu sa hrubo urážlivo správa k žalobkyni (matka žalovanej), pričom sama vo svojom vyjadrení
potvrdila, že žalobkyňu napadla slovne. Čo sa týka fyzických útokov tie boli predmetom vyšetrovania a

konania na Obvodnom úrade, odbor všeobecnej vnútornej správy.

19. Pre rozhodnutie o nároku na vrátenie daru je právne významné len konanie žalovanej, ku
ktorému dochádzalo pred doručením výzvy na vrátenie daru. Právne relevantné je len správanie sa
obdarovanej, ktoré sa objektívne prejavilo. Nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darkyne.

Súd správanie žalovanej, ako obdarovanej, voči žalobkyni, ako darkyni, považoval za kvalifikované
porušenie morálnych pravidiel, tým že sa voči nej správa hrubo urážlivo, po vyostrení konfliktov sa už
so žalobkyňou ani nerozpráva (pričom bolo potvrdené, že spolu nekomunikujú ani v súčasnosti) a je
tu aj odôvodnená pochybnosť o fyzických útokoch, ktoré vyplynuli zo svedeckých výpovedí svedkov ažalobkyne, aj napriek tomu, že žalovaná ich svedecké výpovede spochybnila. Odvolací súd vyslovil
právny názor, že pri posudzovaní správania obdarovanej treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie
sa samotnej darkyne v tom zmysle, či práve jej správanie nie je príčinou nevhodného správania sa

obdarovanej voči nej (princíp vzájomnosti). Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané správanie
žalobkyne, ktoré by bolo možné označiť za správanie, ktoré je príčinou a dôvodom, prečo žalovaná vo
vzťahu ku žalobkyni, svojej matke používala pred doručením výzvy na vrátenie daru hrubé vulgarizmy,
a ani nebol takýto dôkaz označený. Akokoľvek v tom čase žalovaná nesúhlasila so žalobkyňou, či
už v spôsobe užívania nehnuteľnosti, v názoroch na hudbu a náboženstvo, nepáčili sa jej vyjadrenia

vo vzťahu k jej spôsobu života, neospravedlňuje ju to v dlhodobom používaní hrubých vulgarizmov
a v neposlednom rade, ako potomok žalobkyne má povinnosť prejavovať jej úctu a podľa svojich
schopností poskytnúť žalobkyni potrebnú pomoc v starobe a súčasne rešpektovať právo vyplývajúce
žalobkyni z práva vecného bremena. Po posúdení správania žalovanej k žalobkyni, s ohľadom aj na
okolnosti vyplývajúce z nevyriešených rodinných problémov spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti a jej
zdravotným stavom, posúdil súd správanie žalovanej ako dlhodobo hrubo urážlivé v rozpore s dobrými

mravmi ako aj v rozpore so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania sa odôvodňujúce
nárok žalobkyne na vrátenie daru, a preto rozhodol o povinnosti žalovanej vrátiť dar žalobkyni. Záverom
si súd dovoľuje uviesť, že žalobkyňa sa v minulosti rozhodla darovať časť svojho majetku a minimálne v
akejkoľvek situácii si vyžaduje prejav empatie úctu a už aj z toho dôvodu, že ide o vzťah dieťa k rodičovi.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods.
2 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
V predmetnom konaní súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, a preto súd priznal žalobcovi ako úspešnej
strane právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

21. O povinnosti žalovanej zaplatiť náhradu trov štátu súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p, §
259 C.s.p. v spojení s čl. 4 C.s.p., v zmysle ktorého štát má podľa výsledkov konania proti neúspešnej
strane právo na náhradu trov konania, ktoré platil a keďže žalovaná je stranou neúspešnou v spore a v
konaní bolo z rozpočtových prostriedkov vyplatené svedočné, uložil súd žalovanej povinnosť vo výške

vyplateného svedočného 17,92 Eur.

22. Lehotu na splnenie uloženej povinnosti určil žalovanej v súlade s § 232 ods. 3, 4 C.s.p., v zmysle
ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených
prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky

a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškania s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia. K určeniu dlhšej lehoty a povoleniu splátok pri splnení povinnosti zaplatiť trovy konania
pristúpil súd po posúdení osobných a majetkových pomerov, keďže žalovaná je osobou zdravotne
znevýhodnenou a má v osobnej starostlivosti maloleté dieťa.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.