Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/104/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010769
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3818010769.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti obžalovanému S.. R. R., nar. XX.XX.XXXX v P., okres
Y., trvale Y., H. č. XXXX/X, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods.2 písm. a) Trestného
zákona, o odvolaniach obžalovaného, prokurátora a poškodeného R. R. proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 27.5.2019, sp.zn. 1T/151/2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. januára 2020

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolania obžalovaného Ing. R. R., prokurátora a poškodeného R. R. z a m i
e t a j ú, pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 27.5.2019, sp.zn. 1T/151/2018, bol obžalovaný S.. R.
R. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods.2 písm. a) Trestného zákona,

ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že dňa 29. apríla 2016 v čase asi o 16.54 hodine viedol
v Meste Prievidza, po Veľkonecpalskej ulici, okres Prievidza, osobné motorové vozidlo značky ŠKODA
Octavia evidenčné číslo PD-XXX EZ a pri odbočovaní z tejto ulice vľavo na Gazdovskú ulicu nedal
prednosť v jazde oproti idúcemu motocyklu značky KAWASAKI Vulcan evidenčné číslo PD-XXX AD,
ktorý viedol R. R. a ktorý prechádzal v tom čase cez križovatku po Veľkonecpalskej ulici smerom od
Mäsiarstva „BORKO“, čím porušil § 19 ods.4 Zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení

neskorších predpisov, v dôsledku čoho ľavou prednou časťou vozidla narazil do motocykla KAWASAKI
a R. R. spôsobil zranenie - traumatickú amputáciu polovice ľavej nohy, ktoré zanechá trvalé následky
v podobe zmrzačenia ľavej dolnej končatiny.

Za to bol odsúdený podľa § 157 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.3 Trestného zákona, § 36 písm.
l) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov, pričom podľa § 49 ods.1

písm. a) Trestného zákona, § 50 ods.1 Trestného zákona mu súd výkon trestu podmienečne odložil
na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 61 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.3
Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkého druhu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 288 ods.1 Trestného poriadku boli
poškodený R. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., C. č. XXX/X, prechodne bytom Q. č. XX, okres Y. a
poškodená strana Sociálna poisťovňa, ulica 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava s nárokom na náhradu

škody odkázaní na civilný proces.

Proti citovanému rozsudku podali odvolania jednak obžalovaný proti výroku o uloženom treste zákazu
činnosti, ale i prokurátor proti výroku o treste zákazu činnosti v neprospech obžalovaného a napokon
prostredníctvom splnomocnenca tiež poškodený R. R., proti výroku o náhrade škody.

Obžalovaný v dôvodoch odvolania poukázal na to, že na pojednávaní požiadal, aby mu súd neuložil trest
zákazu činnosti s ohľadom na okolnosti dopravnej nehody, na časový odstup a hlavne na jeho zdravotnéproblémy. K spáchaniu prečinu sa priznal, o čom svedčí jeho vyhlásenie na pojednávaní v zmysle §-u
257 ods.l písm.b/ Tr. poriadku o uznaní viny. Taktiež poukázal na tú skutočnosť, že od dopravnej nehody
už uplynulo viac ako tri roky a na vzniku predmetnej dopravnej nehody podľa znaleckého posudku č.

218/2018 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline mal spoluzavinenie aj poškodený R.
R., pretože mal vyššiu rýchlosť, ako je povolená v mieste dopravnej nehody na Veľkonecpalskej ulici
a nevenoval dostatočnú pozornosť riadeniu motocykla, pričom mal dostatočný časový úsek na to, aby
aj on mohol dopravnej nehode zabrániť. Po dopravnej nehode nebol obžalovanému odňatý vodičský
preukaz, ďalej riadil motorové vozidlo a počas celej doby nemal žiadny dopravný priestupok. Svoju

žiadosť, aby mu okresný súd neuložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá oprel o vyjadrenie
Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici, ktoré vypracoval primár
MUDr. I. R. a z ktorého vyplýva, že po prekonaní infarktu a ďalších zdravotných ťažkostí má tzv.
námahovú dýchavicu, rýchlo sa unaví, jeho telo netoleruje väčšiu záťaž a máva často búšenie srdca,
problémom je aj intolerancia na mnohé medikamenty. Podľa vyjadrenia primára R. z kardiologického
hľadiska je nutná individuálna preprava a je absolútne nevhodná akákoľvek hromadná doprava. V čase

vydania lekárskeho potvrdenia ešte nebola jeho práceneschopnosť ukončená. Obžalovaný opätovne
doložil lekársku správu MUDr. I. R. zo dňa 22.1.2019. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti podľa
názoru obžalovaného okresný súd mohol prihliadnuť na všetky tieto skutočnosti a neuložiť mu trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu. Odvolaním sa preto domáhal, aby krajský súd
rozsudok okresného súdu v časti o uložení trestu zákazu činnosti zrušil s tým, že mu zostane len trest

odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov.

Prokurátor v odôvodnení odvolania uviedol, že pokiaľ sa jedná o uložený podmienečný trest, k tomuto
nemá výhrady, nesúhlasí však s uloženým trestom zákazu činnosti, ktorý považuje za príliš mierny.
Je pravdou, že obžalovaný urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a

uznal vinu za skutok uvedený v obžalobe kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, no na druhej strane treba uviesť, že v priebehu prípravného
konania popieral svoju trestnú činnosť a zabezpečil si aj vypracovanie posudku znalcom, z ktorého
dôvodu musel byť vypracovaný kontrolný znalecký posudok Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline, ktorý
potvrdil posudok znalca z odboru cestná dopravy, vypracovaný na základe uznesenia vyšetrovateľa. Ako

vyplýva z evidenčnej karty vodiča, obžalovaný bol doposiaľ 13 krát postihnutý za priestupok na úseku
cestná doprava. Z toho v 8 prípadoch za nerešpektovanie dopravnej značky a dopravného značenia,
v 2 prípadoch nemal u seba predpísané doklady a v 3 prípadoch bol postihnutý za priestupok za
prekročenie rýchlosti, naposledy v roku 2017. V danom prípade sa nejedná o bezúhonnú osobu, zvlášť
treba uviesť, že obžalovaný svojím konaním počas vedenia motorového vozidla porušil ustanovenie

§ 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ktorého porušenie sa podľa § 137 ods. 2
písm. h) považuje za porušenie dôležitej povinnosti. V dôsledku tohto porušenia dôležitej povinnosti
zo strany obžalovaného došlo k dopravnej nehode, pri ktorej utrpel poškodený závažné zranenie,
ktoré mu zanechá trvalé následky (traumatická amputácia polovice ľavej nohy). Vzhľadom na uvedené
skutočnosti, i s prihliadnutím na generálnu prevenciu, okresný súd nepostupoval v súlade s ustanovením

§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a obžalovanému mal byť uložený prísnejší trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá všetkého druhu. Prokurátor preto navrhol, aby krajský súd podľa § 321 písm.
d), e) Trestného poriadku zrušil rozsudok čo do výroku o treste zákazu činnosti a podľa § 322 ods. 3
Trestného poriadku uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v
rozmedzí od 2 rokov do 30 mesiacov.

Poškodený prostredníctvom splnomocnenca odvolaním namietal výrok o náhrade škody pre jeho
nesprávnosť. Týmto výrokom v zmysle § 288 ods.1 Trestného poriadku poškodeného R. R. odkázal
s nárokom na náhradu škody na civilný proces, pričom v odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že
poškodený R. R. si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody, škoda bola poškodeným aj čiastočne

dokladovaná, no súd vzhľadom na rozsah, ktorý by musel pri rozhodovaní ohľadne škody vykonať, ako
aj vzhľadom na čiastočné spoluzavinenie samotného poškodeného pri dopravnej nehode, tohto odkázal
s nárokom na náhradu škody na civilný proces. S takýmto tvrdením súdu, že dopravnú nehodu čiastočne
zavinil aj poškodený však nemožno súhlasiť, toto nie je ničím podložené, a je v rozpore so závermi
znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity č. 218/2018 zo dňa 11.10.2018, v

ktorom sú jasne uvedené dôvody vzniku dopravnej nehody, ako aj vinník tejto dopravnej nehody, ktorým
je jednoznačne obžalovaný. Súd rozhodol o náhrade škody v rozpore s ustanoveniami § 287 ods. 1
Tr.por. ak neuložil obžalovanému povinnosť, aby nahradil škodu poškodenému, ktorý si ho riadne a včas
uplatnil. Ak súd chcel postupovať podľa ustanovení § 288 Tr.por., nemal postupovať podľa ods.1, alepodľaods.2amalpriznaťpoškodenémunároknanáhraduškodyaspoňvtejčasti,kdebolaškodariadne
a včas uplatnená a riadne vyčíslená, konkrétne v časti bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia
a ktorá bola vyčíslená podľa bodového ohodnotenia uvedeného v lekárskom posudku. Ten určil bodové

ohodnotenie vo výške 990 bodov, čo znamená v peňažnom vyjadrení pri hodnote bodu 17,66 EUR
výslednúsumu17483,40EUR.Zvyššieuvedenýchdôvodovpoškodenýnavrhol,abyodvolacísúdzrušil
odvolanímnapadnutýrozsudokvovýrokuonáhradeškodyasámrozhodoltak,žeobžalovanéhozaviaže
uhradiť poškodenému škodu pozostávajúcu zo sumy 17 483,40 EUR z dôvodu bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia poškodeného a so zvyškom nároku na náhradu škody odkáže poškodeného

na civilné konanie.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd nezistil dôvody na zamietnutie podaných odvolaní podľa § 316 ods. 1 Tr. por., tieto
boli podané včas a oprávnenými osobami, čo je nutné podotknúť najmä s poukazom na okolnosti
doručovania rozsudku súdu prvého stupňa splnomocnencovi poškodeného a rovnako nezistil dôvody

na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods.3 Tr.por.

Krajský súd postupujúc v intenciách § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu
prvého stupňa, pričom pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom,
keď po tom, čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b/

Tr.por., uznal obžalovaného napadnutým rozsudkom vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157
ods.1,ods.2písm.a)Trestnéhozákona,pretožetentosvojímkonanímpopísanýmvskutkunaplnilvšetky
zákonné znaky citovaného trestného činu. Keďže odvolací súd vo vzťahu k výroku o vine a v postupe
súdu tomuto výroku predchádzajúcom nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie
dovolania, preskúmal z podnetu podaných odvolaní len výroky o uloženom treste zákazu činnosti a

náhrade škody a dospel k záveru že odvolania obžalovaného, prokurátora aj poškodeného nie sú
dôvodné.

Pokiaľ ide o uloženie trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel obžalovanému, krajský súd
poukazuje na skutočnosť, že predmetný trestný čin obžalovaný spáchal v súvislosti s porušením

povinnosti vodiča motorového vozidla a aj keď v danom prípade ide o nedbanlivostné konanie, je
potrebné poukázať na tú skutočnosť, že obžalovaný bol len v posledných dvoch rokoch pred predmetnou
dopravnou nehodou 6 krát postihnutý za priestupky na úseku cestnej premávky. Je teda možné
konštatovať, že ako vodič motorového vozidla je vodičom nedisciplinovaným, opakovane páchajúcim
priestupky a svedčí to o tom, že ide o osobu so sklonmi k nerešpektovaniu zákona v tomto smere, čo je

zvýraznené napokon i tým, že jedno postihnutie za prekročenie rýchlosti má evidované aj po predmetnej
nehode. Ani zavinenie dopravnej nehody nemalo teda na obžalovaného dostatočný prevýchovný vplyv
v tom smere, aby ako vodič motorového vozidla rešpektoval svoje zákonné povinnosti. Zhodnotiac
vyššie uvedené skutočnosti, ako i okolnosti prípadu a spôsobený následok, krajský súd odvolanie
obžalovaného nepovažoval za dôvodné. Odvolací súd uvádza, že v prípade osoby obžalovaného teda

nejde o taký prípad, kedy by súd výnimočne trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel neukladal
vôbec, pričom na uvedenom závere nič nemenia ani zdravotné problémy obžalovaného, na ktoré
poukazoval a svoju nevyhnutnú dopravu počas uloženého zákazu činnosti si bude musieť zabezpečiť
iným spôsobom. Tieto zdravotné problémy spolu s okolnosťou, že obžalovaný urobil vyhlásenie o
vine a teda k trestnému činu sa priznal a oľutoval ho, boli dostatočne zohľadnené súdom prvého

stupňa pri určení výšky trestu zákazu činnosti. Vzhľadom na posledne uvedené potom krajský súd
nepovažoval naopak za dôvodné v tomto smere ani odvolanie prokurátora, ktorý sa domáhal naopak
uloženia prísnejšieho trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel. Podľa názoru krajského súdu
zohľadniac všetky okolnosti prípadu, sa javí potrestanie obžalovaného uložením trestu odňatia slobody
v trvaní 14 mesiacov s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, spolu s

uložením trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 12 mesiacov ako miernejšie, nie
však neprimerane mierne. V súvislosti s odvolaním prokurátora je nutné podotknúť, že skutočnosť, že
si obžalovaný dal vypracovať na svoje náklady v prípravnom konaní vlastný znalecký posudok je jeho
zákonným právom a nemožno ho bez ďalšieho hodnotiť ako nepriznanie sa k trestnému činu.Napokon pokiaľ ide o odvolaním poškodeného R. R. napadnutý výrok, ktorým bol so svojim nárokom
na náhradu škody odkázaný na civilné konanie, krajský súd uvádza, že je nutné súhlasiť s námietkami

v jeho odvolaní v súvislosti s nesprávnym konštatovaním súdu o údajnom čiastočnom spoluzavinení
poškodeného na dopravnej nehode, čím v konečnom dôsledku okresný súd odôvodnil predmetný
výrok. Ani podľa názoru krajského súdu takéto konštatovanie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní
a znaleckom posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity č. 218/2018 zo dňa 11.10.2018,
vypracovanom v predmetnej trestnej veci. Na druhej strane je potrebné uviesť, že z dokazovania nebolo

zrejmé, či si poškodený riadne uplatnenú a vyčíslenú škodu neuplatňoval i u poisťovne, resp. či táto
škoda nebola už čiastočne uhradená zo zákonného poistenia motorového vozidla obžalovaného. Takáto
skutočnosť nevyplýva ani z odvolania poškodeného. Vzhľadom k uvedenému krajský súd dospel k
záveru, že aj keď z iných dôvodov ako uviedol okresný súd, je výrok o odkázaní poškodeného s jeho
nárokom na náhradu škody na civilné konanie správny. Z uvedených dôvodov potom krajský súd musel
odvolanie poškodeného zamietnuť ako nedôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.