Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 19, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/53/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206204853
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1206204853.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: X. F., L. Š. XXX/XX, R., proti
žalovaným: 1/ E. H., L. J. X, R., X/ H. H., L. J. X, R., zastúpenej JUDr. Jánom Ščurym, advokátom s
pracoviskomLaurinská12,Bratislava,ovyprataniedomu,naodvolaniežalovaných1/a2/protirozsudku
Okresného súdu Pezinok zo dňa 03.09.2015, č.k. 4C 741/2008-116, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vypratať nehnuteľnosť
zapísanú na LV č. XXX, S. R., S. R., F. Ú. R., C. V. K. G. R.. Č.. XXXX, J. na J.. Č.. XXXX, do 30
dní od právoplatnosti rozsudku a uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobkyni náhradu trov konania v sume 99,58 Eur. Vykonaným dokazovaním zistil, že predmetná
nehnuteľnosť je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, ako titul nadobudnutia je na LV č. XXX, kat. úz.

R. uvedená kúpna zmluva zavkladovaná pod č. Y. XXXX/XXXX. Okresný súd Pezinok rozsudkom č.
k. 9C/188/2009-189 zo dňa 28.03.2014 zamietol žalobu žalobcov E.Z. H. C. H. H. proti žalovaným
E. F.G. C. X. F., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, uzavretej medzi stranami dňa
26.08.2003 (t.j. kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa žalobkyňa stala výlučnou vlastníčkou predmetných
nehnuteľností, vypratania ktorých sa teraz domáha). Z uvedeného rozsudku vyplýva, že súd posudzoval
predmetný právny úkon - uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 26.08.2003 a zistil, že tento právny úkon bol

urobený platne a účinne, vážne a zrozumiteľne. Predmetná zmluva obsahuje prejavy vôle všetkých
zmluvných strán, obsahuje označenie predmetu kúpy riadnym, zrozumiteľným a určitým spôsobom,
obsahuje dojednanie o kúpnej cene a spôsobe jej zaplatenia. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
č.k. 6Co/97/2015-294 zo dňa 27.04.2015 bol uvedený rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený vo
veci samej a vo výroku o trovách prvoinštančného konania vo vzťahu medzi žalobcami 1/ a 2/ a
žalovaným 1/ a napadnutý rozsudok zrušil vo výroku, ktorým žalovanej 2/ nebola priznaná
náhrada trov konania a vec bola v tomto rozsahu vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Zistený skutkový stav posúdil podľa § 126 ods. 1 Obč. zák. a dospel k záveru, že žalobkyňa je výlučnou
vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, ktorú nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.08.2003,
ktorej vklad do katastra nehnuteľností správy katastra R. bol povolený dňa 09.09.2003 a vykonaným
dokazovaním mal za preukázané, že neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy sa v rámci súdnych konaní
nepreukázala. Žalobkyňa je aktívne legitimovaná na podanie žaloby o vypratanie voči žalovaným, resp.
voči každému, kto predmetné nehnuteľnosti neoprávnene užíva. Žalovaní predmetnú nehnuteľnosť

užívali z titulu predchádzajúceho podielového spoluvlastníctva, avšak svoj spoluvlastnícky podiel predali
žalobkynikúpnouzmluvouzodňa26.08.2003.Námietkyžalovaných,žežalobkyňaimneuhradilazvyšok
kúpnej ceny v sume 50.000,- Sk, považoval za bezpredmetné pre nadobudnutie vlastníckeho práva kpredmetnej nehnuteľnosti žalobkyňou, pretože žalovaní mali možnosť žalovať žalobkyňu o zaplatenie
zostatku kúpnej ceny. Ustálil, že žalovaní nemajú žiaden titul na užívanie nehnuteľnosti a túto užívajú
bez právneho dôvodu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobkyni priznal

náhradu trov za zaplatený súdny poplatok.
2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaní 1/ a 2/, namietali
nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a uviedli, že sa obrátili na Ministerstvo
spravodlivosti,ktoréimdoporučiloobrátiťsanacentrumprávnejpomoci,ktoréimprideliloprávnupomoc.
Žalovaná 2/ doplnila odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu, namietala, že konaním súdu došlo

k odňatiu jej možnosti konať pred súdom a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení namietala, že z podaní žalovaných nie je zrejmý dôvod podania
odvolania, obsahujú len všeobecné tvrdenie o tom, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci a že žalovanej 2/ bola odňatá možnosť konať pred súdom, ale neuviedli žiadne
skutočnosti, na základe ktorých vyjadrili tento záver. Podľa jej názoru nedošlo k odstráneniu vád

odvolania, ku ktorému súd vyzval žalovanú 2/ uznesením. Žalovaní nepodali riadne a včas odvolanie,
vady podaného odvolania neodstránili, a preto navrhla ich odvolanie odmietnuť, z dôvodu, že nemá
predpísané náležitosti a bolo podané oneskorene, alternatívne žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdiť.
4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku

(ďalej len "C.s.p."), účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219
ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k
záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ nie je dôvodné.

5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol doručený
žalovaným 1/ a 2/ dňa 24.09.2015 a v zákonom stanovenej 15 - dňovej lehote, ktorá plynula do
09.10.2015, podali žalovaní 1/ a 2/ odvolanie, a to podaním zo dňa 05.10.2015, doručeným súdu dňa
07.10.2015 a podpísaným oboma žalovanými, a podaním právneho zástupcu žalovanej 2/, podaným
na pošte dňa 07.10.2015 a doručeným súdu dňa 09.10.2015. V odvolaní žalovaní uviedli všeobecné

náležitosti v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p. a taktiež odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p., účinného v
čase vydania napadnutého rozsudku, keď odvolanie odôvodnili tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žalovaná 2/ na výzvu súdu doplnila odvolanie
prostredníctvom právneho zástupcu tak, že žiada napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie. Neboli preto splnené podmienky pre odmietnutie odvolania žalovaných 1/

a 2/ z dôvodu, že by neobsahovalo zákonnom stanovené náležitosti alebo by bolo podané oneskorene,
ako žiadala žalobkyňa vo svojom vyjadrení.
6. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom
na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala
protižalovaným1/a2/vypratanianehnuteľnosti,špecifikovanejvovýrokurozsudku,akoajnaposúdenie

opodstatnenosti tvrdení, ktoré žalovaní uviedli na svoju obranu, zhodnotením výsledkov vykonaného
dokazovania v súlade s § 132 O.s.p., účinným v čase vydania napadnutého rozsudku,
dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že
žalobkyňa ako výlučná vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti je aktívne legitimovaná na podanie žaloby
o jej vypratanie a žalovaní 1/ a 2/ nemajú žiaden právny titul na užívanie týchto

nehnuteľností a užívajú ich bez právneho dôvodu. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobe vyhovel, aj
riadne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne
posúdenie veci, ako aj so všetkými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania.
7. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciouprávanazistenýskutkovýstav;dochádzaknejvtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
8. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti špecifikovanej
vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorú nadobudla do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy

uzatvorenej dňa 26.08.2003 medzi žalobkyňou ako kupujúcou a žalovanými 1/ a 2/ a E.
F. ako predávajúcimi. Žalovaní 1/ a 2/ sa domáhali v konaní vedenom na Okresnom súde
Pezinok určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, avšak ich žaloba bola zamietnutá rozsudkomOkresného súdu Pezinok č.k. 9C/188/2009-189 zo dňa 28.03.2014, ktorý bol vo veci samej potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 6Co/97/2015-294 o dňa 27.04.2015.
9. Ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje vlastníkovi veci domáhať sa súdnej

ochrany proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, a to najmä sa môže domáhať
vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. V konaní nebolo sporné, že žalovaní 1/ a 2/
aj po prevode ich spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti na žalobkyňu kúpnou zmluvou zo dňa
26.08.2003 nehnuteľnosť naďalej užívajú bez právneho dôvodu, čím znemožňujú žalobkyni realizáciu jej
vlastníckych oprávnení, najmä nehnuteľnosť užívať a nakladať s ňou. Správne preto súd prvej inštancie

posúdil žalobkyňou uplatnený nárok na vypratanie nehnuteľnosti proti žalovaným 1/ a 2/ v zmysle § 126
ods. 1 Obč. zák., ktoré ustanovenie aj správne vyložil a správne aplikoval na zistený skutkový stav, keď
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ užívaním predmetnej nehnuteľnosti bez
právneho dôvodu neoprávnene zasahujú do vlastníckeho práva žalobkyne. Správne posúdil aj námietku
žalovaných 1/ a 2/, týkajúcu sa nezaplatenia im zvyšku kúpnej ceny žalobkyňou ako nedôvodnú,
keď táto skutočnosť nemá vplyv na vznik vlastníckeho práva žalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti a

žalovaní 1/ a 2/ sa môžu domáhať proti žalobkyni žalobou na plnenie zaplatenia zvyšku kúpnej ceny,
avšak nie sú oprávnení z tohto dôvodu nehnuteľnosť užívať.
10. Žalovaná 2/ namietala, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, neuviedla
však v čom konkrétne takýto postup súdu prvej inštancie spočíval, pričom odvolací súd z obsahu spisu
nezistil žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že postupom súdu by bola

žalovanej2/odňatámožnosťkonaťpredsúdom.Odvolacísúdposúdilpretojejnámietkuakonedôvodnú.
11. Obsah odvolania žalovaných 1/ a 2/ nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu
prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom
konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu
skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie

založil svoje rozhodnutie.
12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni, ktorá mala úspech v odvolacom konaní v celom rozsahu, náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal, pretože jej trovy v odvolacom konaní nevznikli.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§
421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa,aleboakjedovolateľvsporoch sochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).