Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/78/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109212203
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8109212203.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu S. W., nar. XX.X.XXXX, W. č. XXX/X, XXX XX N. - I.,
zastúpeného JUDr. Michalom Kačurom, advokátom, advokátska kancelária Jarková 73, 080 01 Prešov
proti žalovaným 1/ E. J., nar. X.XX.XXXX, bytom N. H. č. XXXX/XX, N. - I., 2/ S. K., nar. XX.X.XXXX,
bytom N. H. č. XXXX/XX, N. - I., 3/ H. K., nar. XX.X.XXXX, bytom N. H. č. XXXX/XX, N. - I., 4/ K. P.,
nar. X.X.XXXX, bytom N. H. č. XXXX/XX, N. - I., 5/ K. P., nar. XX.X.XXXX, bytom N. H. č. XXXX/XX,

N. - I., 6/ D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. H. č. XXXX/XX, N. - I., 7/ T. P., nar. 26.X.XXXX, bytom N.
H. č. XXXX/XX, N. - I., žalovaní E. J., H. K., K. P., zastúpení JUDr. Jozefom Pirkovským, spoločnosť
advokátov Prešov, Hlavná 19, 080 01 Prešov a žalovaní E. J., S. K., H. K., K. P., D. P. a T. P., zastúpení
JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom, Hlavná 61, 080 01 Prešov, o vypratanie bytov, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20C/69/2009 - 198 zo dňa 24.02.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu zamietol. Žalovaným náhradu trov nepriznal.

Prvostupňový súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal vypratania bytov č. X,X,X, ktoré sa
nachádzajú na ul. N. H. č. XXXX/XX, N. - I.. V žalobe žalobca tvrdil, že je vlastníkom bytového domu
č. XXXX na ul. N. H. č. XXXX/XX, N. - I. v podiele X/X. Nadobudnutím vlastníctva k tejto nehnuteľnosti

dňom 26.08.1997 vstúpil do nájomného vzťahu so žalovanými ako nájomcami bytov v bytovom dome
na základe nájomných zmlúv zo dňa 20.02.1997. Žalovanej E. J. spolu s S. J. vznikol spoločný nájom
k 3-izbovému bytu č. X vrátane pivnice a garáže, kde dohodnutý mesačný nájom predstavoval 415 Sk,
ktoré nájomné bolo splatné do 14 dní nasledujúceho mesiaca. Nájomcovia od septembra 2003 až do
novembra 2008 prestali platiť nájomné, ktoré za uvedené obdobie činí 26 560 Sk. Na úhradu nedoplatku
boli vyzvaní dňa 17.12.2008, avšak bezvýsledne. Keďže pohľadávku neuhradili, dňa 21.01.2009 žalobca

im dal výpoveď z nájmu predmetného bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka.
Neplatnosťvýpovedevzákonomstanovenejlehote3mesiacovnenapadali,výpoveďnadobudlaplatnosť
dňa 01.06.2009 a tým zanikol nájom bytu a byt užívajú bez právneho dôvodu.

V priebehu konania S. J. zomrel, a preto prvostupňový súd voči nemu konanie zastavil.

Žalovaným v 2/ a 3/ rade vznikol spoločný nájom manželov k 3- izbovému bytu č. X, vrátane pivnice
a garáže, s dohodnutým mesačným nájmom 415 Sk splatným do 14 dní nasledujúceho mesiaca. Aj
žalovaní v 2/ a 3/ rade od septembra 2003 až do novembra 2008 neuhrádzali nájomné, ktoré za uvedené
obdobie činí 26 560 Sk. Na úhradu nedoplatku boli vyzvaní, avšak bezvýsledne. Žalobca dňa 21.01.2009
dal žalovaným v 2/ a 3/ rade výpoveď z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka.
Žalovaní v 2/ a 3/ rade si výpoveď v doporučenej zásielke do vlastných rúk, s výzvou o opakované

doručenie zo dňa 06.02.2009, neprevzali, preto bola zásielka dňa 09.02.2009 uložená na doručujúcej
pošte. Zásielku si neprevzali ani v odbernej lehote, zásielka bola žalobcovi vrátená dňa 28.02.2009.Týmto dňom žalobcom daná výpoveď z nájmu bytu každému žalovanému manželovi sa považuje za
platne doručenú podľa § 710 ods. 3 štvrtá veta OZ v spojení s § 46 ods. 2 O.s.p. Výpoveď nadobudla
platnosť a dňom 01.06.2009, obom žalovaným v 2/ a 3/ rade zanikol nájom bytu a byt užívajú bez

právneho dôvodu.

Žalovaným v 4/ až 7/ rade ako právnym nástupcom K. P. vznikol spoločný nájom k 3- izbovému bytu č. X,
vrátane pivnice a garáže. Dohodnuté mesačné nájomné bolo 415 Sk, splatné do 14 dní nasledujúceho
mesiaca. Žalovaní v 4/ až 7/ rade počnúc mesiacom september 2003 až november 2008 prestali

platiť nájomné, ktoré za uvedené obdobie činí 18 675 Sk. Na úhradu nedoplatku boli vyzvaní, avšak
bezvýsledne. Keďže pohľadávka nebola uhradená, žalobca dňa 21.01.2009 dal výpoveď z nájmu bytu
podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Ani jeden so žalovaných v 4/ až 7/ rade si výpoveď
v doporučenej zásielke do vlastných rúk s výzvou o opakované doručenie zo dňa 06.02.2009 neprevzali.
Dňa 09.02.2009 bola zásielka uložená na doručujúcej pošte a neprevzali si ju ani v odbernej lehote, preto
ju doručujúca pošta žalobcovi vrátila dňa 28.02.2009. Týmto dňom žalobcom daná výpoveď z nájmu

bytu každému v 4/ až 7/ rade sa považuje za platne doručenú podľa § 710 ods. 3 štvrtá veta OZ v spojení
s § 46 ods. 2 O.s.p. Výpoveď nadobudla platnosť dňom 01.06.2009, žalovaným v 4/ až 7/ rade zanikol
nájom bytu a byt užívajú bez právneho dôvodu.

Prvostupňový súd zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca je vlastníkom obytného domu súp.č. XXXX

na ul. N. H. č. XXXX/XX, N. - I..

PrávnypredchodcažalobcuuzatvorilsS.J.dňa20.02.1997zmluvuonájmebytuč.X,ktorýsanachádza
na ul. N. H. č. XXXX/XX, N. - I.. Uzatvorením nájomnej zmluvy vznikol žalovanej v 1/ rade a S. J. spoločný
nájom bytu manželov podľa § 703 OZ. Žalovaná v 1/ rade a S. J. podali dňa 10.10.2003 žiadosť o

prijatie nájomného vo výške 415 Sk a opakujúcich sa plnení titulom úhrady za užívanie bytu č. 1, do
súdnej úschovy pre žalobcu, a to do doby, kedy bude vyriešený právny vzťah v konaniach 17C/132/03,
8C/47/02 a 12C/491/99. Žalovaná v 1/ rade s manželom boli dňa 17.12.2008 vyzvaní, aby uhradili dlžné
nájomné počnúc mesiacom september 2003 až november 2008 vo výške 26 560 Sk. Od tejto doby začali
platiť žalobcovi nájomné. Pohľadávku vo výške 26 560 Sk neuhradili. Preto im dal žalobca výpoveď z

nájmu bytu. Výpoveď z nájmu bytu nadobudla platnosť dňa 01.06.2009 a tým im zanikol nájom bytu a
byt užívajú bez právneho dôvodu.

Ďalej prvostupňový súd zistil vo vzťahu k žalovaným v 2/ a 3/ rade, že právny predchodca žalobcu
uzatvoril so žalovaným v 2/ rade dňa 20.02.1997 zmluvu o nájme bytu č. X nachádzajúcom sa na ul. N.

H. č. XXXX/XX, N. - I.. Uzatvorením nájomnej zmluvy žalovaným v 2/ a 3/ rade vznikol spoločný nájom
bytu manželov podľa § 703 OZ. Žalovaní v 2/ a 3/ rade od októbra 2003 až do októbra 2008 vkladali
v mesačných splátkach 415 Sk nájomné pre žalobcu do doby, kedy bude vyriešený právny vzťah v
konaniach 17C/132/03, 8C/47/02, 12C/491/99. Žalovaní v 2/ a 3/ rade boli dňa 17.12.2008 vyzvaní, aby
uhradili dlžné nájomné počnúc mesiacom september 2003 až november 2008 vo výške 26 560 Sk. Po

doručení výzvy začali platiť žalobcovi nájomné, avšak pohľadávku vo výške 26 560 Sk neuhradili. Preto
žalobca im dňa 21.01.2009 dal výpoveď z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ, ktorá nadobudla
platnosť dňa 01.06.2009 a tým im zanikol nájom bytu a byt užívajú bez právneho dôvodu.

Prvostupňový súd zistil, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou v 4/ rade K. P. dňa

20.02.1997 zmluvu o nájme bytu č. X, ktorý sa nachádza na ul. N. hW. XXXX/XX, N. - I.. K. P. požiadala
dňa 03.11.2013 o prijatie do súdnej úschovy sumu 2 490 Sk, ako nájomné za mesiac október 2003
až marec 2004 za užívanie bytu č. X. Vzhľadom k tomu, že K. P. zomrela, stali sa nájomcami bytu
žalovaní v 4/ až 7/ rade podľa § 706 OZ. Žalovaní v 4/ až 7/ rade požiadali o prijatie nájomného v
mesačných splátkach do súdnej úschovy pre žalobcu do doby, kedy bude vyriešený právny vzťah vo

veciach 17C/132/03, 8C/47/02 a 12C/491/99. Žalovaní v 4/ až 7/ rade boli dňa 17.12.2008 vyzvaní,
aby uhradili dlžné nájomné počnúc mesiacom september 2003 až november 2008 vo výške 18 675 Sk.
Po doručení výzvy začali platiť nájomné žalobcovi, avšak pohľadávku vo výške 18 675 Sk neuhradili.
Preto im dňa 21.01.2009 dal žalobca výpoveď z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d ) OZ. Výpoveď
nadobudla platnosť dňa 01.06.2009 a tým im zanikol aj nájom bytu. V byte č. X v súčasnosti žije iba

žalovaná v 4/ rade.

Na pojednávaní žalovaní predložili žiadosť o vrátenie ( zrejme vyplatenie uloženej finančnej čiastky -
pozn. odvolacieho súdu ) pre žalobcu, pričom do dnešného dňa nebola žalobcovi úschova vyplatená.Prvostupňovýsúdtentozistenýskutkovýstavposúdiljednakpodľa§685ods.1Občianskehozákonníka,
ďalej podľa § 710 ods. 1,3 OZ, vychádzal z ustanovenia § 711 ods. 1 písm. a) až g) OZ, podľa § 711 ods.

2,6 OZ a ustanovení § 126 ods. 1 OZ. Vyhodnotil, že žalovaní nezaplatili žalobcovi nájomné za mesiac
september 2003 až november 2008, v dôsledku čoho im žalobca dal výpoveď z nájmu bytu podľa §
711 ods. 1 písm. d) OZ. Výpovedná 3-mesačná lehota začala u žalovaných plynúť prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po doručení výpovede a skončila dňom 31.05.2009. Ďalej zistil, že žalovaní nepodali
žalobu o neplatnosť výpovede podľa § 711 ods. 6 OZ a tak prvostupňový súd dospel k presvedčeniu,

že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovanými zanikol uplynutím výpovednej doby a od 01.06.2009
žalovaná v 1/ rade užíva byt č. X., žalovaní v 2/ a 3/ rade byt č. X. a žalovaná v 4/ rade byt č. X, bez
právneho dôvodu. Žalobca ako vlastník predmetných bytov má právo na ochranu podľa § 126 ods. 1 OZ.

Prvostupňový súd však následne na daný právny vzťah aplikoval aj ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého súd môže posúdiť právny vzťah aj v tom smere, či výkon subjektívneho práva

je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť poskytnúť právnu ochranu
uplatňovanému právu.

Zistil, že žalobca dal žalovaným výpoveď z dôvodu nezaplatenia nájomného za obdobie september 2003
až november 2008. V tomto období žalovaní ukladali nájomné do súdnej úschovy pre žalobcu do doby,

kedy bude vyriešený právny vzťah v konaniach 17C/132/03,8C/47/02 a 12C/491/99. Skutočnosť, že
žalovaní ukladali nájomné do súdnej úschovy pre žalobcu svedčí o tom, že títo boli ochotní nájomné
uhrádzať, avšak vzhľadom na viaceré spory medzi účastníkmi konania, medzi ktorými bola aj žaloba
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, viedlo k takémuto konaniu žalovaných. Je síce pravdou, že do
rozhodnutia súdu prvého stupňa nebol nájom z úschovy vyplatený žalobcovi, žalovaní však požiadali o

vyplatenie peňazí na účet žalobcu a uvedená skutočnosť nemôže byť dôvodom, pre ktorý by mal súd
uložiť žalovaným povinnosť vypratať byty.

Ako ďalší dôvod, ktorý viedol prvostupňový súd k odopretiu poskytnutia právnej ochrany žalobcovi bol
ten, že žalovaný v 1/ a 3/ rade žijú v predmetných bytoch od roku 1986 a žalovaná v 4/ rade od roku

1978, pričom títo mali predkupné právo k bytom. K odkúpeniu nedošlo, vlastníkom obytného domu sa
stal žalobca, žalovaní podali žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy medzi žalobcom a Agroproduktom.
Vzhľadom na správanie žalobcu, ktorý sa vo veci viackrát na súd nedostavil, nakoniec nemohlo byť vo
veci meritórne rozhodnuté a konanie sa z dôvodu zániku Agroproduktu zastavilo. Aj tento dôvod viedol
prvostupňový súd k aplikácii § 3 ods. 1 OZ.

Z výpovedi účastníkov súd ďalej zistil, že žalovaní v 5/ až 7/ rade už v byte č. 4 nebývajú, preto žaloba
o vypratanie bytu voči ním nie je dôvodná.

Preto prvostupňový súd žalobu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vzhľadom k tomu, že úspešní žalovaní si náhradu trov
neuplatnili, žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Namietal
rozhodnutieprvostupňovéhosúduvovzťahukaplikácii§3ods.1Občianskehozákonníka.Prvostupňový
súd citované zákonné ustanovenie aplikoval bez riadneho právneho posúdenia a skutkového zistenia

z hľadiska prejavov vôle oboch účastníkov konania. Prvostupňový súd vychádzal z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.01.2012 sp. zn. 6Cdo/200/2010, ktoré rozhodnutie rieši prípad, ktorý
vychádza z úplne rozdielnych skutkových zistení. Platí, že zaplatenie nedoplatku na nájomnom do
uplynutia výpovednej lehoty samo o sebe nemožno považovať za odpadnutie dôvodu výpovede a ani
za dôvod neplatnosti výpovede.

Súd bez vysvetlenia opomenul predloženú a právne argumentovanú judikatúru žalobcom a to rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo/137/2003 vo vzťahu k ustanoveniu § 711 ods. 6 OZ, ktorý upravuje
tzv. určovaciu žalobu svojho druhu, podľa ktorého, ak chce nájomca výpovedi z nájmu zabrániť, musív 3-mesačnej prekluzívnej lehote podať určovaciu žalobu o neplatnosť výpovede na súde. V opačnom
prípade právo nájomcu uplatniť nárok na súde zaniká. Prvostupňový súd bez vysvetlenia opomenul
aplikovať priaznivejšiu judikatúru pre žalobcu, na ktorú bol výslovne upozornený, čo významne oslabuje

presvedčivosť písomného vyhotovenia jeho rozhodnutia a nie je možné ho tolerovať.

Prvostupňový súd vychádzal zo skutočností, že žalovaní za september 2003 až november 2008
ukladali nájomné do súdnej úschovy, pričom žiadali o vyplatenie peňazí na účet žalobcu, čo podľa
prvostupňového súdu je dôvodom, pre ktorý nie je dôvodné uložiť žalovaným vypratanie bytu. V tomto

prípade v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa chýbajú dostatočné dôvody. Prvostupňový
súd nezohľadnil, že žalovaní o ukladaní dlžného nájomného do depozitu prvýkrát informovali až na
pojednávaní dňa 07.06.2012, t.j. 3 roky po podaní žaloby, pričom použili potvrdenie Okresného súdu
Prešov zo dňa 09.01.2009. Vtedy sa žalobca prvýkrát dozvedel o týchto skutočnostiach, namietal, že
mu nebolo doručené žiadne uznesenie súdu o úschove a nebol účastníkom konania o úschove, preto
nemôže ani žiadať vydanie tejto úschovy. Prvostupňový súd mal preukázané, že ani v deň vyhlásenia

rozsudku,dňa24.02.2014,nebolnájomzúschovyžalobcovivyplatený.Naviac,žalovanínepodaližalobu
o neplatnosť výpovede, a preto im nájom zanikol, na čo bol povinný prvostupňový súd prihliadať.

Prvostupňový súd sa dôsledne nezaoberal ani objektívnym posúdením v odôvodnení citovaných
súdnychkonaní,ktoréúčastníciviedliaktorébolipodmienenéplatenímnájomnéhozostranyžalovaných

až do doby právoplatnosti týchto súdnych konaní, pričom konanie 8C/47/2002 bolo zastavené pre
späťvzatie žaloby, konanie 12C/491/1999 bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby, konanie č.
17C/132/2003 bolo zastavené z dôvodu, že došlo k zániku právnickej osoby Agroprodukt, a.s. Záver
prvostupňového súdu, že žalobca sa viackrát na toto konanie nedostavil, a preto nemohlo byť vo veci
meritórne rozhodnuté nie je dôvod pre aplikáciu § 3 ods. 1 OZ. Takéto odôvodnenie je zmätočné a

nepreskúmateľné, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože takýto dôkaz súd na pojednávaní
nevykonal a žalobcu sa ani nepýtal na dôvody neúčasti na inom súdnom konaní, čo je v rozpore s
ustanovením § 123 a § 126 O.s.p.

V rozpore s uvedenými hodnotiacimi závermi o nesprávnosti postupu súdu pri aplikácii § 3 ods. 1 OZ

súdom o odopretí právnej ochrany žalobcovi, je aj súdom uvedený ďalší dôvod, a to že žalovaní v 1/
až 3/ rade žijú v predmetných bytoch od roku 1986 a žalovaná v 4/ rade od roku 1978, pričom títo
majú predkupné právo k bytom. Táto okolnosť mala byť žalovanými uplatnená v žalobe o neplatnosť
výpovede z nájmu bytu.

Žalobca ďalej namietal, že žalovaní, aj keď to uvádza prvostupňový súd vo svojom odôvodnení, boli
ochotní platiť nájomné. Vystáva však otázka, ktorú prvostupňový súd nezodpovedal, prečo dlžné
nájomné žalovaní nezaplatili počas súdneho konania. Svedčí to o tom, že žalovaní nemali a ani nemajú
skutočný záujem žalobcovi dlžné nájomné zaplatiť.

Pokiaľ prvostupňový súd rozhodol o zamietnutí žaloby voči žalovaným v 5/ až 7/ rade z dôvodu, že títo
v byte nebývajú a preto voči ním je žaloba o vypratanie bytu nedôvodná, žalobca poukázal na to, že je
to v rozpore s údajmi o trvalej adrese žalovaných, ktorí sú evidovaní stále na adrese N. H. XX, N. - I..

Prvostupňový súd sa v priebehu konania vôbec nezaoberal tvrdením žalobcu o zániku práva nájmu bytu

žalovaným v dôsledku neuplatnenie žaloby o neplatnosť výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 OZ,
čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Pri aplikácii ustanovenia § 3 ods. 1 OZ bolo povinnosťou súdu prvého stupňa zistiť, či žalovaní, ktorí sa
dovolávajú rozporu s dobrými mravmi, postupovali s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti pri

ochrane svojich práv, najmä ak boli upozornení výzvou na možnosť výpovede z nájmu a nereagovali na
výpoveď, nepodali žalobu o neplatnosť výpovede, ktorá pre tento prípad ako ochrana práv nájomcov je
osobitne ustanovená v § 711 ods. 6 OZ. Neurobili žiadne relevantné kroky v rámci mimosúdnej dohody,
ktorú sami v priebehu súdneho konania navrhovali, ku ktorej bol žalobca prístupný, doposiaľ dlžné
nájomné neuhradili.

Preto prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v

ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214
ods. 1,2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Prvostupňový súd sa v priebehu konania dopustil takých vád, na ktoré musí odvolací súd prihliadnuť,
pretože mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Takouto vadou konania je aj vada, ktorá vo svojom dôsledku spôsobuje, že žalobcovi bola v konaní
pred súdom prvého stupňa odňatá možnosť konať. Ide o procesne nesprávny postup súdu prvého
stupňa, ktorý sa prieči zákonu, má za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka
občianskeho súdneho konania. Vo svojej podstate ide o vadu, ktorá predstavuje porušenie základného
práva účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručujú v Slovenskej

republike zákony a článok 46 a násl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a
základných slobôd. K porušeniu práva na spravodlivé súdne konania dochádza aj vtedy, ak rozhodnutie
súdu prvého stupňa nie je riadne a vyčerpávajúco odôvodnené.

Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach upravuje

ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
( žalobca ) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca ( žalovaný ), prípadne iný
účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré
nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku

bolo presvedčivé.

Ústavne konformným výkladom citovaného zákonného ustanovenia treba dospieť k záveru, že s
požiadavkami v ňom uvedenými je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok ( absencia )
dôvodov rozhodnutia, ale aj napr. existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a

jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery so skutkových zistení v žiadnej možnej
interpretácii nevyplývajú a napokon o len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácii jednotlivých
dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie
je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu,
ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na

jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania okrem upretia práva dozvedieť
sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom odníma možnosť náležite, skutkovo a
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych
opravných prostriedkov, a teda sa mu odníma možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa trpí označenými vadami,
na ktoré je potrebné prihliadnuť.

V prvom rade odvolací súd upriamuje prvostupňový súd na skutočnosť, že v odôvodnení rozhodnutia
súdu prvého stupňa, okrem okolností, ktoré opísal prvostupňový súd z návrhu na začatie konania kde

žalobca žiadal vypratanie bytu, nie je možné zistiť, ako sa k veci vyjadrili žalovaní. Nie je možné
zistiť, z ktorých dôkazov prvostupňový súd vychádzal, pretože len stroho uviedol, že vypočul žalobcu,
žalovaných a vychádzal z listinných dôkazov. V spise sa nachádza množstvo listinných dôkazov, ktoré
prvostupňový súd na pojednávaní zákonným spôsobom neoboznámil, aj keď je potrebné prisvedčiť
prvostupňovému súdu to, že na pojednávaní dňa 03.02.2014 oboznámil listiny nachádzajúce sa v spise.

Je však nepreskúmateľné, akým spôsobom prvostupňový súd sa oboznámil s pripojenými spisovými
materiálmi, keď na pojednávaní dňa 17.09.2013 oboznámil len pripojenie spisov, teda konštatoval, že
dôkaz je k dispozícii, avšak dôkaz týmito spismi vykonané nebol tak, ako to má na mysle ustanovenie
§ 129 ods. 1 O.s.p.

Z rozhodnutia súdu prvého stupňa a zisteného skutkového stavu nie je možné vôbec zistiť, akým
spôsobom prvostupňový súd vyhodnotil, že výpovede z nájmu bytu žalovaným sú platné, že tieto
výpovede spôsobujú zamýšľané účinky vyplývajúce z ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d) OZ a už vôbecnie je možné zistiť, na základe čoho prvostupňový súd vyhodnotil, že žalovaným zaniklo právo nájmu k
týmto bytom, tak ako to konštatoval v zistených skutkových tvrdeniach.

Z obsahu písomného vyhotovenia rozsudku je nezistiteľné, na základe akých dôkazov vo vzťahu k
žalovaným v 4/ až 7/ rade dospel k záverom o pasívnej vecnej legitimácii s poukazom na § 706 OZ, keď
vo vzťahu k týmto okolnostiam neboli vykonané žiadne dôkazy a skutkové tvrdenie o tom, že nájomný
vzťah dňa 20.02.1997 vznikol so žalovanou v 4/ rade, nemá oporu dokonca ani v skutkových tvrdeniach
zo žaloby, kde K. P., žalovaná v 4/ rade nie je účastníčka zmluvného vzťahu, ale má byť dcérou nebohej

K. P., účastníčky zmluvného vzťahu so žalobcom.

Ďalej odvolací súd zistil, že vo vzťahu k tvrdeniu prvostupňového súdu o tom, že nájomný vzťah medzi
žalobcom a žalovanými zanikol nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a presvedčenie prvostupňového
súdu o zániku tohto vzťahu k 01.06.2009 nie je podložené ani žiadnou právnou argumentáciou
odôvodňujúcou toto tvrdenie, resp. presvedčenie.

Z obsahu rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že prvostupňový súd aplikoval na daný právny
vzťah ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka po tom čo zistil, že nárok žalobcu je dôvodný.
Z obsahu spisového materiálu a ani z rozhodnutia súdu nevyplýva, aké dôkazy boli v tejto súvislosti
vykonané, akými úvahami sa prvostupňový súd pri ich hodnotení riadil a ktoré významné skutkové

okolnosti odôvodňujú aplikáciu ustanovenia § 3 ods. 1 OZ. Závery prvostupňového súdu vo vzťahu k
aplikácii § 3 ods. 1 OZ totiž neboli žiadnym spôsobom prvostupňovým súdom skutkovo odôvodnené a
ani preukázané.

Rozhodnutie prvostupňového súdu je vzhľadom na uvedené okolnosti nepresvedčivé, právne

nedostatočne vyargumentované a nepreskúmateľné. Tým, že nie je rozhodnutie skutkovo a právne
odôvodnené, bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom, preto bolo povinnosťou odvolacieho
súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

Budeúlohouprvostupňovéhosúduvoveciriadnekonať,riadnesazaoberaťprávnymvzťahomvovzťahu
ku všetkým nájomným zmluvám individuálne, bude povinnosťou prvostupňového súdu vyhodnotiť
aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k jednotlivým zmluvám, vyhodnotiť zákonným spôsobom
platnosť výpovede, vyhodnotiť účinnosť doručenia, resp. nedoručenia platného, resp. neplatného
právneho úkonu a až tak zistiť, či v danom prípade boli alebo neboli dané dôvody na výpoveď z nájmu

bytu u každého nájomcu samostatne so zamýšľaným účinkom ukončenia nájmu.

Pokiaľ bude preukázané, že nájomný vzťah bol ukončený a je tu dôvod na ochranu vlastníckeho práva
žalobcu, potom bude môcť prvostupňový súd zistiť všetky okolnosti potrebné pre aplikáciu § 3 ods. 1 OZ,
ale opäť vo vzťahu ku každému zmluvnému vzťahu samostatne, aplikáciu tohto zákonného ustanovenia

náležitým spôsobom skutkovo a právne vyhodnotiť a až tak bude môcť vo veci zákonným spôsobom
rozhodnúť.

Úlohou prvostupňového súdu pri rozhodovaní o veci bude dbať na zákonné a presvedčivé
vyargumentovanie všetkých podstatných okolností v prejednávanej veci tak, aby rozsudok súdu prvého

stupňanielenvovzťahukodvolaciemusúdu,alenajmävovzťahukúčastníkomkonaniabolpresvedčivý.

V konečnom rozhodnutí vo veci rozhodne prvostupňový súd aj o trovách konania podľa § 224 ods. 3
O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.