Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 16, 2016

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 3T/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716010038
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Harmóci

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2016:7716010038.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Slavomír Harmóci, na hlavnom pojednávaní, konanom dňa

16.6.2016 v Michalovciach, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní

1/ O., trvale bytom Michalovce, t.č. v ÚVV a ÚVTOS Košice,

2/ K., bez pracovného pomeru,

3/ W., bez pracovného pomeru,

s ú v i n n í

zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.,

p r e t o ž e

obžalovaní v dobe najneskôr od 15.5.2015 do 1.7.2015 v meste Michalovce na základe predchádzajúcej
dohody násilím a hrozbou násilia nútili poškodeného C., aby im pravidelne vyplácal finančnú hotovosť
a to takým spôsobom, že ho dňa 15.5.2015 telefonicky vylákali z miesta jeho prechodného pobytu za
obytný blok na ulicu Užhorodskú 10 v Michalovciach, kde mu povedali, že im musí platiť v týždenných
alebo mesačných intervaloch bližšie nešpecifikované sumy za to, že môže pokojne žiť v meste
Michalovce, pričom mu povedali, že on nie je jediný na zozname a ak odmietne platiť, tak ho k tomu
donútia a následne ho obžalovaný O. fyzicky napadol tak, že ho udrel päsťou do pravej strany krku,

pričommupovedali,žetotojenavýstrahu,abyvedelčohočaká,aknebudeplatiť,pričomtýmtofyzickým
napadnutím poškodenému bolo spôsobené zranenie a to pomliaždenie krčnej chrbtice s dobou liečenia
a práceneschopnosti v trvaní do 5 dní,

t e d a

spoločným konaním iného násilím, hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútili, aby niečo konal

a trpel.

z a t o s a o d s u d z u j ú

Obžalovaný O. podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. h,m/Tr. zák., § 42
ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 40 (štyridsať) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák., súd zrušuje výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Michalovce, sp. zn.
4T/171/2015 zo dňa 28.1.2016, kde mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka spodmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo stratili podklad.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný K. podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. h,m/Tr. zák., § 42
ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 40 (štyridsať) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák., súd zrušuje výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Michalovce,
sp. zn. 0T/77/2016 zo dňa 13.4.2016, kde mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkých druhov na dobu 2 (dvoch) rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo stratili podklad.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkých druhov na dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Obžalovaný Ivan Kulik podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/Tr. zák.
k trestu odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák., súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne

odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 40 (štyridsať) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 2.2.2016 podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Michalovciach obžalobu na O. pre zločin
vydierania spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 189 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom
základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaní O. vykonali vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm.
a/Tr. por. o tom, že sú nevinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul obžalovaného O. ktorý využil svoje zákonné právo a odmietol

vypovedať, preto súd prečítal jeho výpoveď z prípravného konania, v ktorej obžalovaný uviedol, že V.
neudrel, ani nevydieral. Vo zvyšku využil svoje právo a odmietol ďalej vypovedať.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul taktiež obžalovaného K. ktorý v rámci svojej výpovede na hlavnom
pojednávaní sa sám ku skutku vyjadriť nevedel s tým, že si na skutok nepamätá, nevie sa k nemu vyjadriť

a rovnako si nepamätá na svoju výpoveď na polícii. Pripustil, že v súčasnosti užíva lieky a podrobuje sa
liečbe schizofrénie s tým, že je liečený v Psychiatrickej nemocnici v Michalovciach.
Vzhľadom k jeho výpovedi bola prečítaná aj výpoveď z prípravného konania na vysvetlenie rozporov,
v ktorej obžalovaný uviedol, že si nepamätá na presný deň, kedy ho kontaktoval „.) za bytovkou, kde
býva W. ktorý je jeho bratrancom, pričom mohlo byť tak okolo 21.00 až 22.00 hod. Vtedy zašiel za W.

kde pri bytovke už stál „D. Títo sa rozprávali, kde po príchode k nim sa ho „. opýtal, či nemá číslo na V.
Rovnako sa opýtal, čW. robí s drogami. Vtedy ho zároveň požiadal, aby V. zavolal, aby k nim došiel, čo
obžalovaný aj urobil a zatelefonoval V.eď k nim V. došiel, chcel sa s ním rozprávať „D. a s týmto sa V.
začal baviť. Obžalovaný s T. stáli opodiaľ a vzhľadom na rozhovor V. s K. sa rozhodli odísť preč. Keď
sa chceli rozlúčiť obžalovaný začul, ako „D. povedal, aby si vybral ako bude platiť, kde vtedy mu došlo,

že „D.a peniaze. Z tohto dôvodu obžalovaný chcel odísť čím skôr, pričom na V. videl, že je roztrasený a
bál sa. V ústach mal cigaretu, kde keď si ju chcel zapáliť ruka sa mu triasla a cigaretu si ani nezapálil.
Následne sa V. opýtal „D., že ak by chcel zaplatiť naraz, koľko by mal zaplatiť. „D.“ neodpovedal, bol
ticho. Následne sa obžalovaný s T. otočili s tým, že odídu preč, kde vtedy obžalovaný začul zvuk, akoby
niekto niekoho udrel. Keď sa otočil videl V. na zemi, ktorý sa držal za krk na pravej strane a chrčal. Pri

ňom stál „.“, ktorý na adresu V.viedol, že je to výstraha. Následne sa obžalovaný s T. vrátili k V.vi, tohtozdvihli zo zeme, pričom „D.r“ kráčal preč. Keď sa V. postavil volal políciu. Obžalovaný mu nato oznámil,
že ak by vedel čo sa stane, nevolal by ho von. Kulik medzičasom odišiel za „D.“. Následne na miesto
došla polícia, ktorá pátrala po „D.

Napokon bol vypočutý aj obžalovaný W., ktorý na hlavnom pojednávaní rovnako využil svoje zákonné
právo a odmietol vypovedať, preto bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, v ktorej tento
uviedol, že uvedeného dňa šiel z prechádzky, pričom pri jednote - obchode stretol O., ktorí čakali na C..
Tento tam došiel, keď venčil psa, pričom sa medzi sebou o niečom rozprávali, kde obžalovaný obsah

rozhovoru nepoznal. S V. sa obžalovaný nekontaktoval pred týmto stretnutím, viac ako pol roka ho ani
nevidel. Počas rozhovoru sa tento správal k obom kamarátsky, pričom ich stretnutie trvalo asi 5 minút.
Keď obžalovaný chcel odísť preč pootočil sa a vtedy videl, že V. leží na chrbte a chrčí. Vtedy k nemu
podišiel, zodvihol ho. Následne odišiel, kde ostatní tam naďalej zostali. K osobe O. obžalovaný uviedol,
žetentoniejejehokamarát,praktickysasnímnestretáva,kdetentojebezdomovec.Y.jejehobratranec,
pričom je to problémový chlapec, bol liečený na psychiatrii a má problémy s drogami. Poprel, aby od V.

pýtal nejaké peniaze alebo ho napadol a vyhrážal sa mu.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul poškodeného C., ktorý uviedol, že dňa 15.5.2015 dostal SMS
správu alebo mu zavolal K., ktorý mu oznámil, aby vyšiel pred bytovku, nakoľko sa s ním chce
porozprávať. Výzve vyhovel, kde zišiel pred bytovku a tam zbadal W.. Keď k nim pristúpil začal sa s

ním rozprávať W. ktorý mu oznámil, že O. nemá peniaze, nemá kde spať, preto im bude platiť a má si
vybrať, či to bude týždenne alebo mesačne. Rovnako ho vyzvali, aby si sám navrhol v akých čiastkach to
bude. Vtedy si všimol, že O. ktorý stál opodiaľ vo vzdialenosti asi pol metra od neho si od neho udržiava
vždy rovnaký odstup a keď ukročil poškodený na stranu alebo dozadu, urobil tak aj K.r. Tento v podstate
nerozprával, iba prikyvoval tomu, čo hovoril W.. Nato ho K.r udrel päsťou do pravej strany krku, kde po

údere poškodený spadol na zem. Následne k nemu pristúpil T., ktorý mu pomohol vstať a povedal mu,
aby si rozmyslel, či bude platiť alebo nie, keďže nie je jediný na zozname. K.i pritom oznámil, že „to stačí“,
teda aby ho ďalej K. nenapádal. Na to všetci traja odišli a poškodený privolal políciu. V závere výpovede
poškodený upresnil, že K. ho po skutku kontaktoval prostredníctvom jeho priateľky, kde tejto písal na
sociálnu sieť Facebook a ospravedlňoval sa, že ho to celé mrzí, „že to s W. prebrali“ a že to nemalo

dopadnúť tak, ako to dopadlo. Poškodený tiež uviedol, že pred týmto incidentom bol vonku venčiť psa,
pričom sa stretol s K., pričom mal pocit, že v tej dobe tam už boli aj „D., ktorý ho požiadal, aby zavolal
C., pričom výzve vyhovel a C. zavolal. Následne odišiel domov, kde ho opäť kontaktoval Y., že sa s ním
potrebuje porozprávať. Čo sa týka C. za týmto poškodený zašiel osobne a oznámil mu, že sa s ním chce
rozprávať K.. Dôvod ich rozhovoru poškodený nepoznal. Poškodený ďalej uviedol, že z celej situácie,

ktorá sa odohrala medzi ním a obžalovanými usúdil, že K. ho mal vylákať na stretnutie, kde W. od neho
žiadal peniaze pre K., ako aj pre seba, nakoľko žiadne peniaze nemali, na čo ho O. udrel. Pripustil, že
počas rozhovoru sa snažil týmto neprotirečiť, pritakával im a snažil sa s nimi vyjednávať o akú sumu by
malo ísť, čo by ho to stálo a podobne. Keďže očakával útok od K. snažil sa docieliť, aby k nemu nedošlo.
Uvedený rozhovor na neho zapôsobil tak, že ak by výzve nevyhovel a neplatil, dostal by väčšiu bitku.

Počas rozhovoru mal reálnu obavu vo vzťahu k O. ktorého sledoval, ako si od neho udržuje rovnaký
odstup, pričom sa obával možného útoku.
V rámci doplnenia výpovede poškodený uviedol, že C. skutočne navštívil osobne a na požiadanie
obžalovaných ho zavolal dole, nakoľko sa s ním chceli títo rozprávať. Tomuto rovnako oznámil aj to,
kto sa s ním chce rozprávať. Upresnil, že pred uvedeným incidentom, ktorý sa odohral medzi ním a

obžalovanými ho nikto z nich nežiadal o peniaze, nevyhrážal sa mu. Poprel, aby pri návšteve C. tomuto
hovoril niečo v zmysle, že je vydieraný zo strany obžalovaných, kde tomuto oznámil iba, že sa má
dostaviť dole. V závere doplňujúcej výpovede poškodený uviedol, že K. od neho peniaze nepýtal, ani
ho nebil. K osobe svedka C. poškodený uviedol, že s týmto sa stretol aj po uvedenom incidente.

Svedok C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že uvedeného dňa večer došiel za ním domov V. ktorý mu
oznámil, že ho vydierajú nejakí chlapci a nevie čo má robiť. Na to mu svedok uviedol, že má privolať
políciu. O fyzickom napadnutí V. svedok nevedel uviesť žiadne skutočnosti, keďže nebol prítomný pri
jeho napadnutí a o tomto sa dozvedel až na ďalší deň od priateľky V.. Svedok dodal, že uvedené osoby,
ktoré V. mali vydierať od neho požadovali peniaze, pričom kto ho konkrétne vydiera V. neuviedol. V

rámci rozhovoru však spomenul meno „D.“. V závere výpovede svedok uviedol, že nemá vedomosť, aby
obžalovaní žiadali peniaze od niekoho iného alebo od neho samotného. Poprel, aby V. zašiel za ním s
tým, že sa s ním chce rozprávať K. v prítomnosti T.. Upresnil, že s V. sa rozprával o jeho vydieraní ešte
predtým, ako došlo k jeho napadnutiu.Z dôvodu rozporov vo výpovedi svedka bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, kde svedok
pripustil, že mu V. oznámil, že okrem K. sa mu vyhráža aj T.. Rovnako pripustil, že mu V. oznámil, že

ho napadol K.r, kde s ním mohol telefonovať na druhý deň po tomto napadnutí, pričom k uvedeným
rozporom došlo iba z dôvodu, že si na tieto skutočnosti v rámci svojej výpovede nespomenul.

Z dôvodu rozporov vo výpovedi poškodeného C. bola vykonaná konfrontácia medzi týmito svedkami,
kde obaja zotrvali na svojich pôvodných výpovediach.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec C., ktorý zotrval na záveroch ním podaného znaleckého
posudku a k týmto uviedol, že pri vyšetrení obžalovaného K. u tohto nezistil žiadne duševné ochorenie,
kde jeho stav konzultoval s obvodným psychiatrom a mal k dispozícii jeho kompletnú psychiatrickú
dokumentáciu. U tohto zistil duševnú poruchu, ktorú si navodil sám svojim konaním. Jedná sa o
syndróm závislosti od amfetamínov a metamfetamínov, teda návykových látok a rovnako o abúzus,

teda nadmerné užívanie marihuany. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania v plnom rozsahu a
tohto je možné postaviť pred súd. Jeho rozpoznávacia a ovládacia schopnosť bola v čase spáchania
skutku úplne zachovaná. U tohto nie je potrebné nariaďovať ďalšiu ochrannú liečbu, keďže zo
zdravotnej dokumentácie znalec zistil, že tento v súčasnosti sa podrobuje nariadenej ochrannej
ambulantnej protitoxikomanickej liečbe, preto nie je potrebné u tohto nariaďovať ďalšiu ochrannú liečbu.

V závere znalec konštatoval, že u obžalovaného je potenciálne riziko vzhľadom na opakované užívanie
psychotropných látok, že pokiaľ tento znova začne užívať tieto látky, môže sa dostať do stavu toxickej
psychózy, kde v takomto stave môže byť nebezpečný pre okolie, ako aj pre seba. U obžalovaného
chorobnú motiváciu k páchaniu trestnej činnosti nezistil, kde história páchania trestnej činnosti sa u
tohto odvíja od poruchy osobnosti, ktorá je výrazne disharmonická s prevládaním sociopatických rysov,

emočne nestabilná, impulzívna, kde tieto povahové rysy sa akcentujú po požití psychotropných látok.
Hodnotový systém je deformovaný, ako aj vlastná nekritickosť k závislosti. Vzhľadom k tomu je riziko
páchania trestnej činnosti u obžalovaného mimoriadne vysoké. V závere znalec uviedol, že čo sa týka
kognitívnych schopností obžalovaného, tento skutok spáchal nie v stave psychózy, nakoľko vzhľadom
na spôsob spáchania skutku, tento musel vykazovať nejakú mieru súdnosti a príčetnosti, aby sa dokázal

zapájať do tých činností a v takých sledoch, ako boli popisované. Znalec vylúčil, aby mal zníženú
rozpoznávaciu schopnosť. Obžalovaný sám uviedol, že na skutok si pamätá, kde tento je schopný
správne vnímať a následne reprodukovať prežité skutočnosti, keďže o tomto skutku vypovedal aj pri
samotnom vyšetrení u znalca a jeho výpoveď sa v podstate prekrývala s jeho pôvodnou výpoveďou v
trestnom konaní.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal znalecký posudok C. ktorého závery sú v podstate zhodné s
výpoveďou znalca na hlavnom pojednávaní.

V rámci vykonaného dokazovania súd oboznámil aj ďalšie listinné dôkazy a to lekársku správu, záznam

o výkone služby hliadky KR PZ, PMJ PZ Košice a záznam o výkone služby OR PZ Michalovce, OO PZ
Michalovce, úradný záznam polície k spôsobu života obžalovaného O., kópia komunikácie na sociálnej
sieti Facebook, údaje zo systému REGOB k osobám obžalovaných, lustrácia v systéme ISP - Poldat
k osobám obžalovaných. Z lekárskej správy MUDr. I. zo dňa 16.5.2015 súd zistil rozsah zranení, ktoré
utrpel dňa 15.5.2015 C., kde tento pri vyšetrení uviedol, že bol napadnutý a udretý cudzími osobami.

Zo záznamu o výkone služby hliadky polície v zložení G. K. je zrejmé, že dňa 15.5.2015 v čase o
23.53 h do 00.10 h riešili oznámenie o napadnutí muža dvoma neznámymi osobami, ktoré sa na mieste
nenachádzali, pričom uvedený skutok bol riešený v spolupráci s ďalšími hliadkami polície, čo je zrejmé
zo záznamu o výkone služby hliadky v zložení J., ktorí dňa 15.5.2015 o 23.56 h prijali oznámenie C. o
jeho napadnutí W. s tým, že poškodený bol poučený o možnosti podať trestné oznámenie. Zároveň tieto

skutočnosti potvrdzujú aj záznamy o vykonanie kontroly osôb uvedenou hliadkou a to C. Z úradného
záznamu Prezídia PZ, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej jednotky, Expozitúry
Východ súd zistil, že O. vedie túlavý spôsob života, bez uvedenia trvalého pobytu, kde prespáva
zväčša u príbuzných a ubytovniach, pričom tento z dôvodu vyhýbania sa orgánom činným v trestnom
konaní, ktorý vedú trestné stíhanie voči jeho osobe opúšťa Slovenskú republiku do zahraničia, kde

sa nachádza sporadicky v Írsku, prípadne Veľkej Británii. Z fotokópie komunikácie na sociálnej sieti
Facebook a pripojeného úradného záznamu polície súd zistil, že prostredníctvom poškodeného C.
bola zabezpečená správa zaslaná zo strany obžalovaného Dominika Horvátha, v ktorej sa zmieňuje o
napadnutí poškodeného Romanom Demeterom, ktorý je v správe označený znázornením semafora, čoje jeho prezývka u jeho známych. Z údajov zo systému REGOB, ako aj ISP - Poldat súd zistil bližšie
údaje k osobám obžalovaných.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov,
jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne dospel k záveru, že obžalovaní O. svojím konaním naplnili všetky
znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 189 ods. 1 Tr. zák.,
tak po objektívnej ako aj subjektívnej stránke, nakoľko spoločným konaním iného násilím, resp. hrozbou
násilia a hrozbou

inej ťažkej ujmy nútili, aby niečo konal a trpel.

Obžalovaní O. sú zo spáchania žalovanej trestnej činnosti usvedčovaní najmä výpoveďou poškodeného
C.ktorývrámcisvojejvýpovedelogickypopísalpriebehincidentutak,akohovnímalaakosastal,pričom
uviedol, že na stretnutie s obžalovanými bol vylákaný telefonátom alebo SMS správou K.. Na základe
uvedenej výzvy zišiel dole pred miesto svojho bydliska, kde sa nachádzali všetci traja obžalovaní, kde po

príchode k nim s ním komunikoval najmä W. sa postavili na stranu a stáli opodiaľ. V rámci komunikácie
mu obžalovaný W. oznámil, že O., ako aj on sám nemajú peniaze, kde naviac K. ani nemá kde spať,
preto im bude platiť peniaze, za čo môže pokojne žiť a bývať v meste Michalovce. Zároveň mu poskytol
možnosť vybrať si výšku splátok, ako aj intervaly splátok, či už týždenné alebo mesačné. Počas tohto
rozhovoru O. iba prikyvoval a po celý čas si udržiaval rovnaký odstup od poškodeného, kde následne

tohto napadol úderom päsťou do pravej strany krku. Po tomto údere k nemu pristúpil W. pomohol mu
vstať a povedal mu, aby si rozmyslel, či bude platiť alebo nie. Zároveň na umocnenie vyhrážok mu
oznámil, že nie je jediný, kto bude takýmto spôsobom platiť. K. tiež oznámil, aby poškodeného ďalej
nenapádal s tým, „že to stačí“. Z uvedeného konania obžalovaných mal poškodený reálny strach, pričom
počas stretnutia bol z tohto dôvodu úplne roztrasený, nedokázal si ani pripáliť cigaretu, nakoľko sa mu

triasli ruky, kde spočiatku sa snažil s obžalovaným T. vyjednávať o sume peňazí, ktorú by mal platiť,
keďže zo správania K. vycítil možnosť útoku a jeho napadnutia, k čomu napokon aj došlo.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na výpovede jednotlivých obžalovaných na hlavnom pojednávaní,
resp. ich výpovede z prípravného konania, ktoré súd prečítal, kde obžalovaní K. taktiež popísali

napadnutie poškodeného C.
K. vo svojej výpovedi k samotnému skutku uviedol, že po príchode V. sa tento začal rozprávať s K.,
pričom on s T. stáli opodiaľ. Keď chceli z miesta odísť, podišli k nim v úmysle rozlúčiť sa s nimi, kde vtedy
obžalovaný Y. začul, ako K. žiada, aby si vybral ako bude platiť, teda že od tohto pýta peniaze. Pri tom
si všimol, že V.e roztrasený a bojí sa, pričom si nedokázal ani zapáliť cigaretu. Obžalovaný Y. taktiež

potvrdil, že V. sa K. opýtal, koľko má zaplatiť, ak by to chcel vyrovnať naraz, načo tento nedopovedal,
keďže k nim medzičasom obaja s T. došli, preto K. stíchol. Keď sa obžalovaný s T. otočili, vtedy začul
zvuk, akoby niekto niekoho udrel, pričom keď sa otočil videl V. na zemi držiac si krk na pravej strane,
pričom tento chrčal. Pri ňom stál „D.r, ktorý na adresu V. uviedol, že je to výstraha.

Rovnako obžalovaný W. uviedol, že náhodne stretol K. ktorí spoločne čakali na C., kde po jeho príchode
sa títo s ním spoločne rozprávali. Keď obžalovaný od nich chcel odísť a pootočil sa zbadal, že V. leží na
chrbte a chrčí. Vtedy k nemu podišiel, zodvihol ho a z miesta odišiel.

Z výpovedí oboch obžalovaných K.e teda zrejmé, že skutočne došlo k fyzickému napadnutiu C. pri

stretnutí s obžalovanými, kde v podstate zhodne obaja označili, hoci aj nepriamo ako útočníka O.. Naviac
obžalovaný K. potvrdil aj tú skutočnosť, že O. pýtal od poškodeného peniaze s tým, aby si vybral ako
bude platiť a koľko bude platiť. Naviac súd poukazuje aj na písomné podanie O. zo dňa 13.5.2016, v
ktorom obžalovaný pripustil fyzický útok voči C. avšak nie z dôvodu vydierania alebo vyhrážok voči jeho
osobe.

Nepriamo obžalovaných usvedčujú aj záznamy o výkone služby polície, z ktorých súd zistil, že hliadky
polície uvedeného dňa skutočne riešili oznámenie C. o jeho napadnutí dvoma osobami, kde v rámci
tohto oznámenia boli kontrolované osoby tak C. Rovnako nepriamo obžalovaných usvedčuje aj ďalší
listinný dôkaz a to úradný záznam a predložená fotokópia komunikácie zo sociálnej siete Facebook, v

rámci ktorej sa obžalovaný K. vyjadruje o útoku K. voči poškodenému V.. Napokon tohto usvedčuje aj
lekárska správa C. zo dňa 16.5.2015, z ktorej je zrejmý rozsah zranení, ktoré v dôsledku incidentu s
obžalovanými utrpel poškodený.S poukazom na vyššie uvedené dôkazy má súd za preukázané, že všetci traja obžalovaní po vzájomnej
dohode prostredníctvom K. vylákali poškodeného C. na stretnutie, kde mu prostredníctvom W. za
prítomnosti obžalovaného Y. bolo oznámené, že im musí pravidelne vyplácať finančnú hotovosť, aby

mohol v meste Michalovce pokojne žiť, pričom si sám môže vybrať výšku splátok, ako aj intervaly týchto
splátok. Následne bol tento fyzicky napadnutý zo strany O. úderom päsťou do pravej strany krku, kde
W. na umocnenie vyhrážok poškodenému oznámil, že si má rozmyslieť či bude platiť alebo nie, nakoľko
nie je jediný, kto musí platiť. Je teda zrejmé, že všetci traja týmto konaním nútili poškodeného C., aby
niečo konal, teda aby im vyplácal finančné obnosy podľa vlastného uváženia, kde tohto k takémuto

konaniunútilizapoužitianásilia,hrozbynásiliaainejťažkejujmy.Jezrejmé,žepoškodenýC.tútohrozbu
vnímal ako reálnu a bezprostrednú, keďže sám popísal, že mal pri stretnutí s obžalovanými strach, bol
roztrasený, kde si nedokázal pri stretnutí ani zapáliť cigaretu, čo potvrdil v rámci svojej výpovede aj
obžalovaný K., kde po incidente tento celú vec oznámil polícii.

V rámci hodnotenia dôkazov sa súd zaoberal aj obranou obžalovaných, kde obžalovaný O. poprel, aby

akýmkoľvek spôsobom sa poškodenému V.i vyhrážal alebo od tohto pýtal peniaze. Rovnako obžalovaný
W. poprel napadnutie, prípadne vyhrážky vo vzťahu k C.. Zároveň tiež poprel, aby mal vôbec vedomosť
o tom, že tento je vydieraný. Napokon aj obžalovaný K. poprel, aby sám nejakým spôsobom napadol
poškodeného V. alebo od tohto žiadal peniaze, alebo sa mu nejakým spôsobom vyhrážal. Obranu
všetkých troch obžalovaných vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy súd považuje za plne vyvrátenú a

účelovú v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu, resp. očakávanému trestu. Ku skutočnostiam uvádzaným
O. v rámci jeho písomného podania zo dňa 13.5.2016 súd považuje za potrebné uviesť, že tento pripustil
fyzický útok voči C. avšak ako dôsledok ich predchádzajúcich nezhôd. Poprel, aby ho udrel v súvislosti
s vyhrážaním sa, vydieraním ohľadne vyplácania finančnej hotovosti. Súd poukazuje na to, že túto
skutočnosť obžalovaný uviedol prvýkrát až v rámci tohto písomného vyjadrenia, kde túto neoznámil ani

pri svojom prvotnom výsluchu pred vyšetrovateľom, resp. v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní,
hoci tak urobiť mohol. Vzhľadom k tejto skutočnosti má súd zato, že uvádzané skutočnosti nie sú nijako
preukázané, sú účelové tak, ako to konštatuje súd vyššie. Čo sa týka obrany K.e zrejmé, že títo v
rámci svojej výpovede označujú vždy ako páchateľa trestnej činnosti, prípadne možného útočníka inú
osobu v snahe vyviniť sa z podozrenia a poukázať na iného zo spoluobžalovaných. V ich výpovediach

sú vzájomné rozpory, ktoré títo nedokázali logicky vysvetliť, preto jedinou hodnovernou výpoveďou bez
vnútorných rozporov sa javí súdu výpoveď poškodeného C., preto na základe tejto svedeckej výpovede
v spojení s ďalšími dôkazmi, na ktoré súd už skôr poukázal, súd o vine všetkých troch obžalovaných
nemal žiadnu pochybnosť. Zároveň súd konštatuje, že u poškodeného C. nezistil reálny dôvod pre krivé
obvinenie niektorého z obžalovaných.

Súd sa tiež zaoberal aj výpoveďou svedka C., ktorý potvrdil, že mu poškodený C. oznámil, že bol
vydieraný zo strany všetkých troch obžalovaných a následne mu oznámil aj skutočnosť, že bol O.
napadnutý. Súd pripúšťa, že v rámci výpovede C. došlo k vzájomným rozporom vo vzťahu k tomu,
kedy boli tieto skutočnosti oznámené C. zo strany poškodeného, pričom C. potvrdil, že skutočnosť

ohľadne vydierania mala byť svedkovi oznámená ešte pred fyzickým napadnutím poškodeného, čo
tento poprel. Rozpory v ich výpovediach súd odstraňoval aj prečítaním skoršej výpovede svedka C. z
prípravného konania, ako aj vykonaním konfrontácie, kde C. pripustil, že na niektoré skutočnosti si v
rámci svojej výpovede nespomenul, preto ich neuviedol tak, ako v prípravnom konaní, kde potvrdil, že C.
mu oznámil aj mená všetkých troch obžalovaných, ktorí ho vydierali a rovnako pripustil, že o niektorých

skutočnostiach sa mohol dozvedieť následne od C. osobne po skutku.

Keďže obžalovaní na svoju obranu neuviedli žiadne ďalšie podstatné skutočnosti, súd o ich vine nemal
žiadnu pochybnosť.

Obžalovaný O. je z miesta bydliska hodnotený všeobecne. Z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na
výkon trestu Košice je hodnotený v celku kladne s malými problémami, kde mu bol uložený jeden
disciplinárny trest za fyzický konflikt. Doposiaľ bol 10 krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom
Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 4T/171/2015 zo dňa 28.1.2016, kde bol uznaný vinným zo
spáchania prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich

držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody
v trvaní 1 roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Uvedený rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 28.1.2016.Obžalovaný K. z miesta bydliska je hodnotený všeobecne. Doposiaľ bol 2 krát súdne trestaný naposledy
trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 0T/77/2016 zo dňa 13.4.2016, pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/Tr. zák., za čo bol odsúdený k trestu

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 2 rokov.
Obžalovaný W. je z miesta bydliska hodnotený všeobecne, pričom doposiaľ bol 1 krát súdne trestaný,
pričom v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa osvedčil.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na osoby

obžalovaných, na ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., kde dospel k záveru, že účel trestu u
obžalovaných bude dosiahnutý uložením týchto diferencovaných trestov:

- u obž. O. uložením súhrnného trestu odňatia slobody v trvaní 40 mesiacov nepodmienečne, za
súčasného zrušenia výroku o treste v rozsudku Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 4T/171/2015
zo dňa 28.1.2016, kde bol uznaný vinným zo spáchania prečinu nedovolenej výroby omamných a

psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1
Tr. zák., za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 1 roka s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce
ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, kde ako priťažujúcu okolnosť súd hodnotil spáchanie viacerých

trestných činov vzhľadom na ukladanie súhrnného trestu, ako aj jeho predchádzajúce odsúdenia,
pričom žiadnu poľahčujúcu okolnosť súd na strane obžalovaného nezistil. Z tohto dôvodu súd v zmysle
ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák. zvýšil dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu
a trest uložil na dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby. Vzhľadom ku skutočnosti, že obžalovaný
bol v posledných 10 rokoch vo výkon trestu pre úmyselný trestný čin, súd ho pre výkon uloženého trestu

zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

- u obž. K. uložením súhrnného trestu odňatia slobody v trvaní 40 mesiacov nepodmienečne, za
súčasného zrušenia výroku o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 0T/77/2016
zo dňa 13.4.2016, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/Tr. zák.,

za čo bol odsúdený k trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 2 rokov.
Pri ukladaní trestu súd zohľadnil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, kde ako priťažujúcu
okolnosťsúdhodnotilspáchanieviacerýchtrestnýchčinovvzhľadomnaukladaniesúhrnnéhotrestu,ako
aj jeho predchádzajúce odsúdenia, pričom žiadnu poľahčujúcu okolnosť súd na strane obžalovaného
nezistil. Z tohto dôvodu súd v zmysle ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák. zvýšil dolnú hranicu zákonom

stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a trest uložil na dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby.
Keďže obžalovaný v posledných 10 rokoch nebol vo výkon trestu pre úmyselný trestný čin, súd ho
pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Keďže
obžalovanému bol v rámci zrušeného trestu v trestnom rozkaze Okresného súdu Michalovce, sp. zn.
0T/77/2016uloženýtrestzákazučinnosti,pretosúdvsúladesustanovením§42ods.2Tr.zák.opätovne

obligatórne uložil obžalovanému uvedený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov
v trvaní 2 rokov.

- u obž. W. uložením trestu odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu v trvaní 40 mesiacov. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil pomer poľahčujúcich a

priťažujúcich okolností, kde ako poľahčujúcu okolnosť súd hodnotil jeho doterajší bezúhonný život,
pričom žiadnu priťažujúcu okolnosť súd na strane obžalovaného nezistil. Vzhľadom na prevahu
poľahčujúcich okolností súd v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. znížil hornú hranicu zákonom
stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a trest ukladal v takto určenej trestnej sadzbe.

Takto uložené tresty u všetkých troch obžalovaných podľa názoru súdu spĺňajú účel trestu, ako aj
napĺňajú požiadavky individuálnej, ako aj generálnej prevencie, kde dostatočne výchovne pôsobia aj
na prípadne ďalších páchateľov takejto trestnej činnosti a odradia ich od jej prípadného spáchania.
Pri ukladaní trestu súd rovnako zohľadňoval aj doterajší život jednotlivých obžalovaných, ich
predchádzajúce odsúdenia, kde vzhľadom na opätovné páchanie trestnej činnosti je zrejmé, že skôr

uložené tresty sa najmä u obžalovaného O. minuli svojmu účelu a neviedli k jeho náprave, preto bolo
potrebné uložiť tresty tak, ako to súd uviedol vyššie. U obžalovaného W. má súd zato, že takýto výchovný
trest rovnako postačí na jeho nápravu a prevýchovu, keďže v prípade opätovného spáchania trestnej
činnosti, prípadne priestupku tomuto hrozí premena trestu, resp. nariadenie jeho výkonu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho

vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké

chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá
odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd
odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou
oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže

vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.