Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, August 27, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/386/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110218300
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Švecová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:4110218300.1

Rozhodnutie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Švecovej a
sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Rudolfa Čirča v právnej veci žalobcov: 1/ P. M., bývajúceho v
G. XX, 2/ R. M., bývajúcej v G. XXX, 3/ U. M., bývajúcej v K. U., X. XX, 4/ U. M., bývajúceho v K. XX, 5/
U. M., bývajúceho v K. U., L. X, 6/ F. P., bývajúcej v Z., B. XXX, proti žalovaným 1/ P. Z., bytom B. XXX,
2/ M. N., bývajúcemu v N. 4, 3/ C.. F. E., bývajúcemu v K. U., B. XXXX/XX, žalovaní 1/ a 3/ v dovolacom

konaní zastúpení JUDr. Štefanom Mesárošom, advokátom v Nitre, Štefánikova 84, o určenie neplatnosti
kúpnych zmlúv, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12 C 176/2010, o dovolaní žalovaného 1/
a žalovaného 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 31. mája 2012, sp. zn. 8 Co 22/2012, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.
Žalobcovi 4/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra rozsudkom zo 14. novembra 2011 č.k. 12 C 176/2010 -179 zamietol návrh žalobcov
1/ až 6/, ktorým sa domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z 3. júna 2010 uzatvorenej medzi
žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 3/ ako kupujúcim (predmetom kúpy bol spoluvlastnícky
podiel v 1/5-ine k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX kat. úz. K., parc. č. XXX/X trvalý trávnatý
porast o výmere XXXX U.) a určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo 7. júna 2010 uzatvorenej medzi
žalovaným 2/ ako predávajúcim a žalovaným 3/ ako kupujúcim (predmetom kúpy bol spoluvlastnícky

podiel v 1/5-ine k tej istej nehnuteľnosti). Vychádzal zo zistení, že žalovaní 1/ a 2/ boli podielovými
spoluvlastníkmi vyššie označenej nehnuteľnosti každý v podiele 1/5 -iny, že v čase uzavretia oboch
kúpnych zmlúv boli len oni zapísaní na LV č. XXX ako podieloví spoluvlastníci a že obaja žalovaní
sa písomnými vyhláseniami z 26. mája 2010, resp. z 28. mája 2010 vzdali svojho predkupného práva.
Žalovaný1/nevedeloexistenciiinýchpodielovýchspoluvlastníkov,svýnimkoužalovaného2/ažalovaný
2/ mal vedomosť o tom, že k nehnuteľnosti má spoluvlastnícke právo rodina M.. Keďže v čase uzavretia

kúpnych zmlúv neboli na liste vlastníctva zapísaní ďalší podieloví spoluvlastníci a teda žalovaní 1/, 2/
v tomto čase nevedeli o existencii iných spoluvlastníkov, nemali vo vzťahu ku komu ponúknuť na
kúpu svoje spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti. Dospel preto k právnemu názoru, že žalovaní 1/
a 2/ zákonné predkupné právo žalobcov vyplývajúce im z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka
(ďalej len OZ), neporušili. Ďalším dôvodom, pre ktorý žalobu zamietol, bol nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcov na podanie žaloby. K tomu uviedol, že žalobcovia 1/ až 6/ svoje tvrdenie, že sú

podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, nevedeli osvedčiť ani v čase podania žaloby.
V pôvodnom dedičskom konaní po právnej predchodkyni žalobcov 1/ až 5/ neb. R. M., rod. N. totiž
sporná nehnuteľnosť nebola predmetom dedičstva a títo až v priebehu konania predložili osvedčenie
o dedičstve z 12. júla 2011 sp. zn. 23 D 255/2011, Dnot 278/2011 (ďalej len „osvedčenie o dedičstve“)
z ktorého vyplýva, že žalobca 4/ je podielovým spoluvlastníkom dotknutej nehnuteľnosti v podiele 2/5.
Sami žalobcovia teda nemali jasno v tom, kto je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti a na základe

akého právneho titulu. Nemohli preto žiadať od žalovaných, aby takéto vedomosti mali oni a tvrdiť, že
porušili ich zákonné predkupné právo. Okrem toho poukázal na skutočnosť, že žalovaný 3/ nadobudolnehnuteľnosť v dobrej viere, lebo vychádzal zo stavu zapísaného v liste vlastníctva, v ktorom neboli
zapísaní iní spoluvlastníci nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o náhradu trov konania v súlade s § 151 ods. 3
O.s.p. vyslovil, že o nich rozhodne samostatným uznesením.

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 31. mája 2012, sp. zn. 8 Co 22/2012 na odvolanie žalobcov 4/ a
6/ rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu žalobcu 4/ zmenil tak, že
určil kúpnu zmluvu uzavretú 3. júna 2010 medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 3/ ako
kupujúcim, ohľadom ktorej prebieha katastrálne konanie na Správe katastra Zlaté Moravce pod V

1002/2010 a kúpnu zmluvu uzavretú 7. júna 2010 medzi žalovaným 2/ ako predávajúcim a žalovaným
3/ ako kupujúcim, zavkladovanú na Správe katastra Zlaté Moravce pod X. XXXX/XXXX, za neplatnú.
V časti zamietnutia návrhu žalobkyne 6/ rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V súvislosti s týmto
výrokom rozsudku sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že žalobkyňa 6/ nepreukázala svoje
spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom prevodu, keďže predložená notárska
zápisnica nedokazuje, že jej svedčí uvedené právo k tejto nehnuteľnosti. Vo vzťahu k predmetnej

nehnuteľnosti nie je preto osobou oprávnenou z predkupného práva a teda aktívne vecne legitimovanou
v tomto konaní. V tejto časti považoval rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny a podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ho potvrdil. Vo vzťahu k tej časti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorou zamietol žalobu
podanú žalobcami 1/ až 5/ uviedol, že predkupné právo podielových spoluvlastníkov vyplývajúce z
ustanovenia § 140 OZ je založené priamo zákonom a na rozdiel od zmluvného predkupného práva má

vždy vecnoprávny charakter ako právo, ktoré je spojené s vlastníctvom univerzálnych a singulárnych
právnych nástupcov povinnej osoby. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení
povinností zo strany zaviazaného spoluvlastníka možnosť domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti
zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu (§ 40a OZ). Vychádzal z názoru, že v
prípade predkupného práva v zmysle § 140 OZ smrťou spoluvlastníka prechádza jeho spoluvlastnícky

podiel na dedičov, ktorí sa zo zákona stávajú nositeľmi predkupného práva. Z povahy predkupného
právatotižvyplýva,žejenerozlučnespätésexistenciouvlastníctva(spoluvlastníctva)kveciaokamihom
smrti vlastníka (spoluvlastníka) sa preto dedičia stávajú aj nositeľmi predkupného práva. Po R. M., rod.
N. zomrelej XX. U. XXXX, ktorá ku dňu smrti bola spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v podiele
2/5-ín, sa stali dedičmi zo zákona v I. skupine žalobcovia 1/ až 5/. Keďže smrťou právnej predchodkyne

prešiel jej spoluvlastnícky podiel na žalobcov 1/ až 5/ ako na dedičov (dedičstvo sa nadobúda ku
dňu smrti poručiteľa), týmto okamihom sa stali aj nositeľmi predkupného práva. V čase uzatvorenia
oboch kúpnych zmlúv boli teda žalobcovia 1/ až 5/ oprávnenými spoluvlastníkmi z predkupného
práva a teda boli oprávnení sa domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu
zo spoluvlastníctva na tretiu osobu. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v čase

podania návrhu o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, boli žalobcovia 1/ až 5/ aktívne vecne legitimovaní
k podaniu takejto žaloby. Až v priebehu konania vydaním osvedčenia o dedičstve právoplatného 12. júla
2011 žalobcovia 1/, 2/, 3/ a 5/ túto legitimáciu stratili, lebo nehnuteľnosť podľa dohody o vyporiadaní
dedičstva nadobudol U. M., žalobca 4/. Keďže v konaní bolo nesporné, že žalovaný 3/ nebol vo vzťahu
k žalovaným 1/ a 2/ osobou blízkou a žalovaný 1/ a 2/ neponúkli žalobcom 1/ až 5/ na kúpu svoj

spoluvlastnícky podiel, čím porušili ich predkupné právo (t.j. aj predkupné právo žalobcu 4/) dospel k
záveru, že žalobca 4/ podal svoju žalobu dôvodne. Rozsudok súdu prvého stupňa preto v časti týkajúcej
sa zamietnutia návrhu žalobcu 4/ podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že žalobe vyhovel. Skutočnosť, či v
čase uzavretia kúpnych zmlúv (ne)boli v Katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX zapísaní
všetci podieloví spoluvlastníci, resp. či žalovaný 1/ mal vedomosť o ďalších spoluvlastníkoch, považoval

vzhľadom na zásadu, podľa ktorej dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, za právne irelevantnú. K
trovámodvolaciehokonaniauviedol,žeonichrozhodnesúdprvéhostupňavsúlades§224ods.4O.s.p.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu, v jeho zmeňujúcej časti, podali včas dovolanie žalovaný 1/
a žalovaný 3/. Navrhli rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie. Nesúhlasili s argumentáciou odvolacieho súdu, že právne irelevantné je, kto bol zapísaný,
alebo nezapísaný v liste vlastníctva a či predávajúci mali, alebo nemali vedomosť o existencii ostatných
spoluvlastníkov. Je nepochybné, že ak by zapísaní spoluvlastníci v LV č. XXX, obec a kat. úz. K.
podľa výpisu z Katastra nehnuteľností zistili, že na liste vlastníctva je zapísaná iná osoba, bolo by ich
povinnosťou túto osobu ako spoluvlastníka osloviť a umožniť mu využiť predkupné právo. Keďže, ale v

čase uzatvárania oboch kúpnych zmlúv neboli v liste vlastníctva uvedení iní spoluvlastníci, nemali v tom
čase právne zapísaní spoluvlastníci, t.j. žalovaný 1/ a 2/ koho osloviť a ponúknuť mu predkupné právo.
Podľa ich názoru nedošlo preto v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv k porušeniu predkupného práva vo
vzťahu k žalobcom, ktorá skutočnosť by mala mať za následok neplatnosť kúpnych zmlúv. Nesúhlasiliani s názorom odvolacieho súdu, že žalobcovia 1/ až 5/ boli v čase uzatvárania kúpnych zmlúv
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnych zmlúv a teda oprávnení z predkupného
práva. Uviedli, že je síce pravdou, že žalobcovia 1/ až 5/ boli právnymi nástupcami po R. M., rod. N.,

avšak ani táto nebola v čase uzatvárania kúpnych zmlúv, u ktorých bola vyslovená neplatnosť, zapísaná
ako spoluvlastníčka v LV č. XXX. Žalobca 5/ (správne malo byť žalobca 4/ - poznámka najvyššieho
súdu) nadobudol spoluvlastníctvo až na základe osvedčenia o dedičstve. Až dňom jeho vydania (12.júla
2011) sa stal skutočným spoluvlastníkom podielu po neb. R. M.. V čase uzatvorenia oboch kúpnych
zmlúv, ktorých neplatnosti sa domáhal, nebol teda spoluvlastníkom a nedisponoval vlastníckym právom.

Odvolací súd preto nesprávne právne vec posúdil a z tohto dôvodu aj nesprávne vo veci rozhodol.
Žalobcovia a ani žalovaný 2/ sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie podali
včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom proti výroku rozhodnutia, ktorý možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

(§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti a dospel k záveru, že
dovolanie žalovaných 1/ a 3/ nie je dôvodné.

V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd
je podľa zákona (§ 242 ods. 1 O.s.p.) viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými
dôvodmi a obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami
konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom posudzuje
podľa ich obsahu.

Dovolatelia vady konania v zmysle § 237 O.s.p. nenamietali a dovolací súd v dovolacom konaní žiadnu
z týchto vád ani nezistil.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu dovolanie nepoukazuje, je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť
rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v
občianskom súdnom konaní.

Ani procesné vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. nevyšli v dovolacom konaní najavo.

Napokon ani výskyt takýchto vád dovolatelia v dovolaní netvrdili.

Dovolací súd napokon pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu
z hľadiska dovolacieho dôvodu, ktorý dovolatelia v dovolaní výslovne uplatňujú, a to, že rozhodnutie
odvolacieho súdu v napadnutej časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v otázke aktívnej

legitimácie žalobcov 1/ až 5/, resp. žalobcu 4/ v konaní a v otázke nemožnosti žalovaného 1/ splniť si
svoju ponukovú povinnosť s ohľadom na existujúci stav zápisu spoluvlastníkov v Katastri nehnuteľností
v príslušnom liste vlastníctva.

V otázke existencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcov 1/ až 5/, resp. žalobcu 4/ v konaní sa dovolací

súd stotožňuje s právnym názorom odvolacieho súdu, že v čase podania žaloby bolo treba považovať
za aktívne legitimovaných v konaní všetkých právnych nástupcov (do úvahy prichádzajúcich dedičov v
I. skupine) po neb. R. M., rod. N. zomrelej XX. U. XXXX (ku dňu smrti bola spoluvlastníčkou dotknutej
nehnuteľnosti v podiele 2/5-iny), ktorými nepochybne boli žalobcovia 1/ až 5/. Odvolací súd vychádzal
správne zo zásady uvedenej v § 460 OZ, že dedičstvo sa nadobúda ku dňu smrti poručiteľa a teda,

že týmto okamihom (nie rozhodnutím o dedičstve) prešlo na žalobcov 1/ až 5/ vlastníctvo k majetku
poručiteľa, t. j. aj k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu. Až do vyporiadania dedičstva právoplatným
rozhodnutím súdu ich treba považovať za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Správny
je aj záver odvolacieho súdu, že vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti sa stali žalobcovia 1/ až 5/ ku dňu
smrti ich právnej predchodkyne aj nositeľmi zákonného predkupného práva. Na uvedených záveroch nič

nemení ani skutočnosť, že osoby žalobcov neboli zapísané v Katastri nehnuteľností na LV č. XXX ako
spoluvlastníci nehnuteľnosti. Zápis do Katastra nehnuteľností sa totiž v takomto prípade uskutočňuje
formou záznamu, ktorý má iba deklaratórnu povahu (ním nedochádza k vzniku, zmene alebo k zániku
práva). V čase uzavretia oboch kúpnych zmlúv bolo preto potrebné považovať všetkých žalobcov zavlastníkov (spoluvlastníkov) predmetnej nehnuteľnosti, ktorí sú vo vzťahu k nej aj nositeľmi predkupného
práva, a teda za osoby oprávnené z hmotného práva, o ktoré v konaní ide. Žalobcovia 1/ až 5/ mali teda
aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o určenie neplatnosti sporných kúpnych zmlúv z dôvodu porušenia

ich predkupného práva. Keďže definitívne sa o nadobudnutí majetku rozhoduje v dedičskom konaní
rozhodnutím o dedičstve, odvolací súd dospel k správnemu záveru, že právoplatnosťou osvedčenia o
dedičstve (12. júla 2011), žalobcovia 1/, 2/, 3/ a 5/ stratili v konaní aktívnu legitimáciu, lebo podľa dohody
dedičov nehnuteľnosť nadobudol U. M. - žalobca 4/. Po vydaní uvedeného rozhodnutia o dedičstve
správne za osobu v konaní aktívne legitimovanú považoval len žalobcu 4/. Právnu argumentáciu, ktorú

k tejto otázke uviedli v dovolaní žalovaní 1/ a 3/, dovolací súd hodnotí ako nesprávnu, nemajúcu oporu
v zákone.

Nenáležitá je aj argumentácia žalovaného 1/ v tom, že neporušil predkupné právo žalobcov, lebo
nemal v čase uzavretia zmluvy vedomosť o ich vlastníctve k nehnuteľnosti, keď nesprávne vedomosť o
(ne)existencii ich spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, spájal len s neúplným údajom nachádzajúcim sa v

príslušnom liste vlastníctva v Katastri nehnuteľností.

Niet pochybností o tom, že žalovaný 1/ musel mať pred uzavretím kúpnych zmlúv vedomosť o výške
podielov, ktoré spolu so žalovaným 2/ vlastnili (každý z nich vlastnil podiel v 1/5 -ine). To znamená,
že musel vedieť, že spolu so žalovaným 2/ nevlastnia celú nehnuteľnosť a teda, že spoluvlastníkmi

musia byť aj ďalšie osoby. Za tejto situácie, keďže právny úkon, ktorým spoluvlastník vykonáva prevod
svojho podielu na inú osobu, má závažné právne následky (mení sa osoba spoluvlastníka), nepostačuje,
aby žalovaný 1/ svoju (ne)vedomosť o ďalších spoluvlastníkoch zdôvodňoval len poukazom na údaj,
uvedený v Katastri nehnuteľností, ktorý je navyše neúplný (liste vlastníctva ďalších spoluvlastníkov
neeviduje). Mohol a mal okruh spoluvlastníkov zisťovať aj iným, jemu dostupným spôsobom; nemôže sa

bez ďalšieho odvolávať len na neexistujúci údaj v Katastri nehnuteľností (je prinajmenšom nezvyčajné,
ževKNbolvystavenýlistvlastníctva,vktoromnebolizapísanívšetcispoluvlastníci)aznehovyvodzovať
nemožnosť splnenia si svojej ponukovej povinnosti. Pred uzavretím právneho úkonu žalovaný 1/ mal
bezpochyby možnosť zistiť, kto je ďalším spoluvlastníkom nehnuteľnosti napr. z pozemkovoknižnej
vložky č. XXX, v ktorej bola ako spoluvlastníčka v podiele 2/5-ín uvedená R. M. rod. N.. Z výsledkov

vykonaného dokazovania totiž vyplýva, že žalovanému 1/ bolo známe, že uvedená nehnuteľnosť
bola pôvodne vedená v označenej pozemkovoknižnej vložke (viď rozhodnutie bývalého ŠN v Nitre
24.3.1988, ktorým bolo potvrdené jeho spoluvlastníctvo k uvedenej nehnuteľnosti). Okruh ďalších
spoluvlastníkov mohol a mal možnosť zistiť aj dopytom od žalovaného 2/, ktorý v konaní pred okresným
súdom vo výpovedi uviedol, že „spoluvlastníci boli M.“ (viď č.l. 78 spisu) a teda mal vedomosť o tom,

že ďalšími spoluvlastníkmi nehnuteľnosti sú Kúsekoví. Uvedené zistenie vzali za preukázané aj súdy
nižšieho stupňa a žalovaný 1/ jeho správnosť v základnom konaní, ale ani v dovolaní nenamietal.
Napokon, žalovaný 1/ mal možnosť ďalších spoluvlastníkov zistiť aj priamou návštevou nehnuteľnosti,
keďže z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že túto v celosti užívali M.. Odvolací súd preto
nepochybil, ak na námietku žalovaného 1/, podľa ktorej nemal vedomosť o ďalších spoluvlastníkoch,

lebo neboli zapísaní v príslušnom liste vlastníctva v Katastri nehnuteľností a nemohol si z tohto dôvodu
splniť svoju ponukovú povinnosť, neprihliadol.
Obsah dovolania žalovaných 1/ a 3/ nebol teda spôsobilý spochybniť správnosť rozhodnutia odvolacieho
súdu v jeho napadnutej časti; žalovaný 1/ a 3/ napadli dovolaním vecne správny rozsudok odvolacieho
súdu. Keďže v konaní neboli zistené vady uvedené v § 237 O.s.p. a konanie pred odvolacím súdom

netrpí ani inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd
Slovenskej republiky ich dovolanie podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.

Žalobca 4/ mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov konania proti
žalovaným 1/ a 3/, ktorí úspech nemali (§ 243b od. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a

§ 142 ods. 1 O.s.p.). Žalobcovi 4/ v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu neboli priznané.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.