Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4C/23/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8206205007
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8206205007.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcu SPRAVBYT,
s.r.o., Hurbanova 18, 085 01 Bardejov, IČO: 31683061, zast. JUDr. Jozef Sotolář, PhD., advokát, Južná
trieda 1, Košice proti žalovaným 1/. L.. M. G., nar. X.X.XXXX, bytom R. XX, XXX XX N. - N. D. S., 2/ O..
V. G., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, XXX XX N. - N. D. S., obaja zastúpení JUDr. Jozefom Stašákom,
advokátom, Andraščíkova 3, Bardejov, 3/ BARDBYT, s.r.o. Bardejov, Moyzesova 7, 085 01 Bardejov,

IČO: 36476633, o zaplatenie 387,37 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

1. N e p r i p ú š ť a zmenu žalobného návrhu v tomto znení : žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi na jeho účet sumu 387,37 Eur spolu so 7% ročným úrokom z
omeškania od 1.10.2006 do zaplatenia alternatívne žalovaný v 3. rade je povinný zaplatiť žalobcovi na
jeho účet sumu 387,37 Eur so 7% ročným úrokom z omeškania od 12.10.2006 do zaplatenia a žalovaní
v 1. - 3. rade sú povinný nahradiť žalobcovi trovy konania.

2. Žalobu z a m i e t a .

3. Žalobca je p o v i n n ýnahradiť žalovaným v 1. až 3. rade trovy konania podľa pomeru ich úspechu
vo veci, ktorý činí 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie skončí.

4. Návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania, vedeného na tunajšom
súde pod spisovou značkou 7C 193/2013 z a m i e t a .

5. Návrhy žalobcu na spojenie vecí na spoločné konanie z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.10.2006 a doplnenú podaním, doručeným súdu
dňa 18.12.2006 žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne
387,37 Eur (pôvodne 11.670,- Sk) spolu so 7% ročnými úrokmi z omeškania z uvedenej sumy od

1.10.2006dozaplateniaanahradiťmutrovykonania.Svojnávrhodôvodniltým,žežalovaníneuhrádzajú
mesačné platby spojené s užívaním bytu. Žalovaná suma predstavuje nedoplatky za mesiace august,
september 2006. Žalovaní v 1. a 2. rade navrhli, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože od
1.7.2006 má bytový dom C. D. X. A. XX,XX S. N. zmluvu o výkone správy so správcovskou spoločnosťou
BARDBYT s.r.o. a od tohto dátumu nemajú s žalobcom žiadny právny vzťah a nie sú povinní mu plniť.
Zmluva o výkone správy s žalobcom zanikla, pričom predložili zmluvu o výkone správy so spoločnosťou

BARDBYTs.r.o.auviedli,ževočisprávcovisiplniavšetkysvojepovinnosti.Uznesenímč.k.4C23/2007-
180 zo dňa 11.9.2012 súd pripustil do konania žalovaného v 3. rade, ktorý navrhol žalobu ako nedôvodnú
v celom rozsahu zamietnuť, zároveň vzniesol námietku premlčania.2.Žalobca podaním,doručenýmsúdudňa30.8.2012navrhol,abysúdpripustilzmenužalobnéhonávrhu
v tomto znení - Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi na jeho účet

sumu 387,37 Eur spolu so 7% ročným úrokom z omeškania od 1.10.2006 do zaplatenia alternatívne
žalovaný v 3. rade je povinný zaplatiť žalobcovi na jeho účet sumu 387,37 Eur so 7% ročným úrokom
z omeškania od 12.10.2006 do zaplatenia a žalovaní v 1. - 3. rade sú povinný nahradiť žalobcovi trovy
konania.

3. Podľa § 139 C.s.p. žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

4. Podľa § 140 ods. 1,2 C.s.p. zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe.

5. Podľa § 143 ods. 1,3 C.s.p. súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli
byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o
pôvodnej žalobe.

6. Podľa § 294 C.s.p. zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným

spotrebiteľ.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto konaní je účastníkom spotrebiteľ- žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí
vystupujú ako spotrebitelia, ktorým ich správca - dodávateľ poskytuje služby v rámci výkonu svojej
podnikateľskej činnosti, súd aplikáciou ustanovenia § 294 C.s.p. nepripustil zmenu žalobného návrhu.

Zároveň súd poukazuje na tú skutočnosť, že nie je splnená ani podmienka, aby výsledky doterajšieho
konaniabolipodkladomnakonanieozmenenejžalobe,keďžežalobcadoterazuplatňoval nárokytitulom
správy bytového domu a na základe zmenenej žaloby vôbec neuviedol rozhodujúce skutočnosti, na
podporu svojich tvrdení a súd ani nevie o čom by mal v zmenenej žalobe konať. Žalobca je zastúpený
advokátom, ktorý by mal takéto základné veci vedieť.

8. Žalobca podaním, doručeným súdu dňa 21.10.2008 navrhol spojiť na spoločné konanie veci, vedené
na tunajšom súde pod spisovými značkami 3C 149/2008 a 4C 23/2007, pretože sa týkajú rovnakých
účastníkov. Žalobca podaním, doručeným súdu dňa 4.12.2012 navrhol spojiť na spoločné konanie
veci, vedené na tunajšom súde pod spisovými značkami 3C 207/2006, 3C 215/2006, 2C 218/2006, 2C

225/2006, 5C 4/2007, 4C 23/2007, 5C 24/2007, 4C 46/2008, 5C 44/2008, 3C 91/2008, 5C 72/2008,
1C 93/2008, 5C 47/2008, 3C 149/2008, 2C 95/2008, 4C 41/2008, 1C 23/2008. Žalobca podaním,
doručeným súdu dňa 12.12.2016 navrhol spojiť na spoločné konanie veci, vedené na tunajšom súdu
pod spisovou značkou 1C 92/2012, 2C 218/2006, 1C 23/2008, 5C 4/2007, 4C 41/2008, 3C 215/2006, 3C
149/2008, 4C 23/2007, 5C 47/2008, 2C 225/2006, 1C 93/2008, 3C 207/2006, 3C 155/2011, 5C 72/2008,

3C 91/2008 a 5C 44/2008.

9. Podľa § 166 ods. 1 C.s.p., v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také
konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také
konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého

sa začalo konanie skôr.

10. Súd má za to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné podmienky vyššie uvedeného ustanovenia a preto
ho zamietol. Návrh na spojenie všetkých vecí pod rovnakú spisovú značku je možné podať k najstaršej
veci, t.j. tomu sudcovi, u koho sa začalo konanie najskôr. Jeho návrh, podaný do konania 5C 47/2008,

ktoré začalo neskôr než napríklad konanie 2C 218/2006, je právne nezmyselný, pretože súd v tomto
konaní nemôže spojiť všetky navrhované právne veci na spoločné konanie, keďže by spájal do toho
konania aj staršie veci, než je konanie 5C 47/2008.

11. Je potrebné si zároveň pred koncipovaním návrhu na spojenie vecí uvedomiť, že:

- napríklad konanie 5C 4/2007 bolo rozhodnuté dňa 17.5.2016, toho času je na odvolacom súde v
dôsledku podania odvolania samotným zástupcom žalobcu a podľa názoru tunajšieho súdu nemožno
spojiť rozhodnutú vec s nerozhodnutou,- napríklad konanie 1C 92/2012 už pod danou spisovou značkou neexistuje a je spojené na spoločné
konaniesvecou5C44/2008 atedatakútovec,ktorábolaskončenávdôsledkuspojenásinouvecou, už
podľa názoru tunajšieho súdu spojiť opätovne nemožno, keďže konanie pod danou spisovou značkou

1C 92/2012 sa už vedie pod inou spoločnou spisovou značkou 5C 44/2008.

12. Preto súd všetky návrhy žalobcu na spojenie vecí na spoločné konanie ako nedôvodné zamietol.

13. Podaním, doručeným súdu dňa 16.9.2013 a doplneným podaním, doručeným súdu dňa 19.9.2013

žalobca navrhol prerušiť toto konanie do právoplatného skončenia konania, vedeného na tunajšom súde
pod spisovou značkou 7C 193/2013, pretože sa v ňom rieši otázka kto je správcom bytového domu H/3.
Súd z úradnej moci zistil, že vec 7C 193/2013 je toho času právoplatne skončená.

14. Podľa § 164 C.s.p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo

ak súd dal na také konanie podnet.

15. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie, do ktorého skončenia navrhol žalobca prerušiť toto konanie,
je právoplatne skončené, súd zodpovedajúci návrh žalobcu na prerušenie zamietol.

16. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o drobný spor, ktorého hodnota v tejto spotrebiteľskej veci
nepresahuje 1.000 Eur, súd vyhlásil rozhodnutie bez nariadenia pojednávania, pričom oznámenie o
verejnom vyhlásení rozhodnutia bolo na úradnej tabuli OS Bardejov zverejnené od 21.11.2016 do
28.2.2016. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadreniami účastníkov, ostatným
spisovým materiálom.

17. Predmetom tohto konania je vzhľadom na skutočnosť, že súd žalobcovi nepripustil zmenu žalobného
návrhu, nárok žalobcu voči žalovaným na zaplatenie istiny vo výške 387,37 Eur spolu s príslušenstvom,
ktoré tvoria úroky z omeškania, špecifikované v tomto rozsudku, ako nezaplatené preddavky za mesiace
august, september 2006 na základe rozhodujúcich skutočností, ktoré žalobca uviedol v žalobe a jej

doplnení zo dňa 15.12.2006. Žalobca podal žalobu voči žalovaným požadujúc poplatky spojené
s výkonom správy bytového domu H/3. Týmito rozhodujúcimi skutočnosťami sa súd v tomto konaní
spravoval.

18. V bytovom dome C. D. X. A. Z..Č.. XX V. XX sa nachádza 24 bytov, po 12 v každom vchode.

Žalobca uzavrel so všetkými vlastníkmi bytov H/3 dňa 30.10.1995 platnú zmluvu o výkone správy, v
ktorej sa zaviazal okrem iného vykonávať správu spoločných častí a spoločných zariadení domu tak,
aby bol zabezpečený nerušený výkon vlastníckych a užívacích práv k bytom. V zmysle článku V tejto
zmluvy si zmluvné strany dohodli, že sa zmluva uzatvára na dobu určitú a je možné ju vypovedať len
písomne tak, aby bolo uzavreté účtovné obdobie, t.j. kalendárny rok, a to vždy k 1.1. nasledujúceho

roka so 6 mesačnou výpovednou lehotou len v prípade, ak je správa domu zabezpečená iným jedným
správcom pre celý bytový dom. Na základe pozvánky z 9.12.2005 bola na deň 21.12.2005 o 18. 00
hod. zvolaná schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome H 3 v suteréne vchodu
č. 25 - práčovňa s programom - 1. Prejednanie zmeny Zmluvy o výkone správy bytového domu v
časti VI. Spôsob a oprávnenie hospodárenia s fondom prevádzky, údržby a opráv v zmysle prijatého

zákona NR SR č. 469/2005 Z.z. 2. Prejednanie tvorby výšky fondu prevádzky, údržby a opráv podľa
ustanovení novelizácie zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. 3. Výpoveď
z výkonu správy bytového domu H 3 doterajšiemu správcovi Spravbyt, s.r.o., Hurbanova 18, Bardejov.
4. Pristúpenie na výkon správy bytového domu H3 k novému správcovi Bardbyt, s.r.o., Moyzesova
7, Bardejov . 5. Diskusia. 6. Návrh na uznesenie. 7. Záver. Podpísaná bola poverená zástupkyňa

vlastníkov bytov V. Z.. Zo zápisnice z predmetnej schôdze vyplýva, že boli prejednané všetky body
programu a za výpoveď zo správy bytového domu H3 žalobcovi bola nadpolovičná väčšina všetkých
vlastníkov - 13, proti bol 1 a zdržali sa 2. Za schválenie nového správcu boli 13, proti nebol žiadny
a zdržali sa 2. Prezenčnú listinu podpísalo spolu 18 vlastníkov. Tieto písomnosti vlastníci doručili
žalobcovi spolu s návrhom uznesení, výpoveďou zo zmluvy o výkone správy, súčasťou ktorej boli aj

podpisy 15 vlastníkov ( označené ako súhlas s výpoveďou). Z predmetnej výpovede zo dňa 21.12.2005
vyplýva, že výpovedná lehota začína plynúť 1.1.2006 a skončí sa 30.6.2006, pričom od 1.7.2006
majú vlastníci zabezpečeného nového správcu Bardbyt, s.r.o. a žiadajú Spravbyt, s.r.o., aby novému
správcovi odovzdal všetku dokumentáciu týkajúcu sa správy bytového domu H3 . Žalovaný uzavrel svlastníkmi bytov H3 dňa 22.3.2006 zmluvu o výkone správy, ktorá obsahuje všetky náležitosti v zmysle
zákona č. 182/1993 Zb. účinného ku dňu uzavretia zmluvy. K 30.6.2010 došlo k odovzdaniu správy
bytového domu H/3 žalobcom na žalovaného, nebol však podpísaný protokol o finančnom vysporiadaní

vzájomných vzťahov, súvisiacich so správou uvedeného bytového domu.

19. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 4C 4/2007 -193 zo dňa 15.12.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 14.4.2011 žalobcu BARDBYT, s.r.o. proti žalovanému SPRAVBYT, s.r.o. súd
rozhodol, že žalovaný je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov bytov bytového domu H3 na

ul. Partizánskej č. 25 a 26 v Bardejove, a to zostatok fondu prevádzky, údržby a opráv na účet č.
XXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. v skratke SLSP, a.s. a zostatok úhrad za
plnenia na účet č. XXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. v skratke SLSP, a.s., v lehote
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť žalobcovi trovy konania. V odôvodnení súd uviedol, že
podľa § 8a ods. 3 zákona č. 182/1993 Zb. účinného k 21.12.2005 zmluva o výkone správy sa uzatvára
so správcom písomne na neurčitý čas. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome môžu vypovedať

zmluvu o výkone správy len na základe rozhodnutia podľa § 14. Výpovedná lehota je šesť mesiacov, ak
sazmluvnéstranyvzmluveovýkonesprávynedohodnúinak.Výpovednálehotazačínaplynúťodprvého
dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Výpovedná lehota pre žalovaného
začala plynúť dňa 1.1.2006 a uplynula dňa 30.6.2006. Podľa § 8a ods. 2 účinného k 30.6.2006
správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových

priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom
hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných
významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie
použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové
priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň

skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti
týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane
vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť
zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva. Povinnosti
vyplývajúce z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia mal žalovaný splniť najneskôr 30.6.2006.

Okrem iného mal previesť zostatok majetku vlastníkov bytového domu H/3 na účty nového správcu.
Súd je toho názoru, že takúto žalobu môžu podať vlastníci, ale aj správca. K námietke aktívnej
legitimácie žalobcu súd uvádza, že ustanovenie § 8b ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. umožňuje správcovi
pri správe majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov vykonávať povinnosti smerujúce k tomu,
aby bol realizovaný samotný účel výkonu takejto činnosti a to je efektívna a hospodárna činnosť pri

správe majetku vlastníkov. Zákon v tomto prípade nestanovuje povinnosti správcu taxatívne, ale naopak
- stanovuje ich okruh demonštratívnym výpočtom (používa výraz „najmä“). Súd je presvedčený o tom,
že v zmysle obsahu a účelu zákona č. 182/1993 Z.z. je „nový“ správca zároveň oprávnený zastupovať
vlastníkov aj v prípade, kedy správca, ktorý ukončil svoju činnosť, neodviedol majetok vlastníkov na
účet nového správcu, ktorý takýto majetok spravuje samostatne a vo vlastnom mene. To sa približuje

aj účelu oprávnenia podľa § 8b ods. 2 písm. b/ zák. č. 182/1993 Z.z., na základe ktorého je správca
povinný dbať na ochranu práv vlastníkov, ako aj písm. d/ citovaného ustanovenia, na základe ktorého
vykonáva práva k majetku len v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.
V konaní bolo preukázané, že prostriedky z úhrad za plnenia pre bytový dom H/3 sú vedené na
účte žalovaného a prostriedky a prostriedky z fondu prevádzky, údržby a opráv sú rovnako na účte

žalovaného. Ku dňu vyhlásenia rozhodnutia všetci vlastníci bytového domu H/3 poukazovali úhrady za
plnenia spojené s prenájmom ako aj do fondu prevádzky, údržby a opráv na účty, ktoré spravuje žalobca.
Ten sa od 30.6.2010 ujal výkonu správy bytového domu H/3 a realizuje ju aj so súhlasom žalovaného,
ktorý preukázateľne odovzdal správu žalobcovi.

20. Podľa § 6 zákona č. 182/1993 Zb. na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov
neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"),
najmä s bytovým družstvom. Správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo
spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a) prevádzku, údržbu,

opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a
príslušenstva, b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c) vedenie účtu domu
v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov,
e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov anebytových priestorov v dome. Na správu domu nesmú byť dohodnuté súčasne viaceré formy správy
domu. Na správu v jednom dome môže byť uzavretá zmluva len s jedným správcom alebo len jedna
zmluva o spoločenstve. Zmluvy uzatvorené v rozpore s odsekom 3 sú neplatné.

21. Podľa § 8 zákona č. 182/1993 Zb. Správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba
podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového
fondu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona. Akákoľvek zmena, zrušenie,
splynutie alebo zlúčenie správcov nemôže byť na ujmu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v

dome. Správca je povinný o tejto skutočnosti bezodkladne informovať vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome. Správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom,
ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len "majetok vlastníkov") musí správca
viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu
domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca je

príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a
povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov12aaa). Majetok vlastníkov nie je
súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov,
ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok
vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb. Majetok vlastníkov nemôže byť súčasťou

konkurznej podstaty správcu ani predmetom výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov, 12d)
ktorý smeruje proti majetku správcu. Správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v
dome za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností
vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy.

22. Podľa § 8b zákona č. 182/1993 Zb. Správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v
mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe
domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Pri správe domu je správca
povinný a) hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou
starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy, b) dbať na ochranu práv vlastníkov

bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými, c) zastupovať
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri vymáhaní škody, ktorá im vznikla činnosťou tretích
osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, d) vykonávať práva k majetku
vlastníkov len v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, e) sledovať úhrady za plnenia
a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v

domeavymáhaťvzniknuténedoplatky,f)umožniťvlastníkovibytualebonebytovéhopriestoruvdomena
požiadanie nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a
opráv, g) zvolať schôdzu vlastníkov podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiada najmenej
štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, h) vypracúvať ročný plán opráv, ktorý zohľadní
najmä opotrebenie materiálu a stav spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a navrhnúť

výšku tvorby fondu prevádzky údržby a opráv domu na kalendárny rok,
i) podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby 12ac) bytu alebo nebytového priestoru v dome na
uspokojenie pohľadávok podľa § 15, ak je schválený nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome, j) podať návrh na exekučné konanie, 12ab) k) zabezpečovať
všetky ďalšie činnosti potrebné na riadny výkon správy domu v súlade so zmluvou o výkone správy

a s týmto zákonom. l) priebežne zverejňovať na mieste v dome obvyklom v spoločných častiach
domu alebo na webovom sídle správcu, ak ho má zriadené, postup pri obstarávaní tovarov a služieb,
v rámci zabezpečovania prevádzky, údržby, opravy, rekonštrukcie a modernizácie a pri všetkých
iných činnostiach spojených so správou domu, vrátane jednotlivých cenových ponúk. Pri obstarávaní
služieb a tovaru je správca povinný dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v

prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je povinný riadiť sa rozhodnutím
nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa. Správca
zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome vzniknuté pri výkone správy
až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv
v príslušnom dome. Zodpovednosť za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru, ktoré

obstaráva správca v rámci zmluvy o výkone správy, nesie vlastník bytu alebo nebytového priestoru v
dome, iba ak nie sú kryté úhradami za plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby
a opráv správcovi.23. Podľa § 10 zákona č. 182/1993 Zb. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v
súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne
vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade10)

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv
určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa
pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky
na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome

vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak
je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu
sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo
terasy. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv sú vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome povinní zohľadniť mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení
domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome. Príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv

domu sú a) mesačné preddavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov, b) príjem za prenájom
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva
a priľahlého pozemku, c) výnosy z účtu domu vedeného v banke, d) príjmy z výťažku exekúcie bytu
alebo nebytového priestoru alebo z dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru, vo výške
pohľadávok voči vlastníkovi bytu zo zákonného záložného práva, ktoré vzniklo podľa tohto zákona, e)

zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv
domu, f) príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu alebo spoločných
zariadení domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak. Z fondu prevádzky,
údržby a opráv sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných
častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého

pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Z fondu prevádzky, údržby
a opráv sa financujú aj opravy balkónov a lodžií. Prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv možno
prechodne použiť na úhradu za plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome
v prípade ich dočasného nedostatku. Po preklenutí nedostatku prostriedkov na úhradu tohto plnenia,
sa uvedené prostriedky vrátia do fondu prevádzky, údržby a opráv. Spoločenstvo a správca vedie

prostriedky vo fonde prevádzky, údržby a opráv oddelene od prostriedkov zhromaždených od vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome na úhrady za plnenia, pričom sa musí zachovať účel použitia
týchto prostriedkov. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, zriaďuje sa fond prevádzky, údržby a opráv
osobitne pre každý dom. Prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru nemá
doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome právo na vrátenie alikvotnej časti zostatku

fondu prevádzky, údržby a opráv od spoločenstva alebo správcu. Úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a
nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní
úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu
vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a
nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo

nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp,
užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností
a odvádzanie odpadových vôd. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorý sa neužíva, sa
nemôže domáhať upustenia od povinnosti uhrádzať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv,
úhrady za plnenia a platby za správu.

24. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým

niejedotknutéustanovenie§105.
Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z
vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah
trvá.

25. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali,
prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

26. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka to sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

28. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

29. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu voči žalovaným v 1. -2. rade, teda
voči jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome H/3, nie je možné priznať
v dôsledku nedostatku aktívnej legitimácie. Žalobca nie je s účinnosťou od 1.7.2006 správcom daného
bytového domu a nie je ním ani v čase vyhlásenia rozsudku. Nemôže sa teda s úspechom domáhať

nárokov na plnenia za služby spojené s bývaním od jednotlivých vlastníkov, pretože nie je správcom
bytového domu, v ktorom oni bývajú. Žiadať plnenia za služby spojené s bývaním od vlastníkov bytov
a nebytových priestorov môže iba správca ich bytového domu a tým je žalovaný v 3. rade, z vyjadrenia
ktorého je zrejmé, že jednotlivý vlastníci hradia služby spojené s bývaním na účet bytového domu, čo
je podľa názoru súdu v súlade s právnym poriadkom.

30. Akákoľvek zmena v osobe správcu nemôže byť na ujmu vlastníkom, ako to ustanovuje § 8 ods. 2
zákona č. 182/1993 Zb.. Ak teda vlastníci hradili svojmu správcovi, nemožno to považovať za konanie,
z ktorého by mali mať ujmu. Subjekt, ktorý prestal byť správcom bytového domu, prestáva byť daným
okamihom v právnom vzťahu s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru a nemôže od neho

požadovať akékoľvek nedoplatky, už vôbec nie preddavky za obdobie, kedy nebol správcom. Tieto
nároky prechádzajú na nového správcu, ktorý je v právnom vzťahu s vlastníkom a otázka preddavkov,
resp. nedoplatkov z minulého obdobia je vecou vysporiadania predchádzajúceho a súčasného správcu,
tak ako to upravuje zákon č. 182/1993 Z.z.. Žalobca v súčasnosti a ani v čase podania žaloby nebol
správcom bytového domu H/3 a teda nemal postavenie správcu, ktorý výlučne môže vymáhať od

vlastníkov nároky za služby spojené s bývaním.

31. Čo sa týka nároku žalobcu voči žalovanému v 3. rade, súd opätovne poukazuje na skutočnosť,
že zmenu žaloby nepripustil. Zároveň však v záujme právnej istoty dodáva, že ak by žalobca
uplatňoval nárok voči nemu na vydanie bezdôvodného obohatenia sa, čo doteraz nijako nešpecifikoval

a nepreukázal, ktoré malo spočívať v tom, že žalobca, ktorý v období od 1.7.2006 nebol správcom
bytového domu H/3 na ulici Partizánskej 25,26 v Bardejove ( ďalej v texte len bytový dom H/3) a
poskytoval jednotlivým vlastníkom bytov v tomto bytovom dome služby spojené s bývaním, namiesto
žalovaného, nemohol by byť s takýmto nárokom úspešný, pretože tento by bol premlčaný. Súd má za
to, že medzi účastníkmi napriek tomu, že obaja majú v predmetnej činnosti správu a údržbu bytového a

nebytového fondu v rozsahu voľných živností, nemohol nikdy vzniknúť platný obchodno - záväzkový
vzťah, pretože v každom jednom okamihu môže byť správcom bytového domu iba jeden subjekt,
nikdy nemôže nastať právna situácia, kedy správu bytového domu vykonávajú dvaja správcovia. V
tomto prípade do 30.6.2006 správcom bytového domu H/3 žalobca a zo obdobie od 1.7.2006
doteraz je správcom bytového domu H/3 žalovaný v 3. rade. Predmetom nároku sú však plnenia,

ktoré boli poskytnuté fyzickým osobám - jednotlivým vlastníkom bytov - žalovaným v 1. a 2. rade.
za vyššie uvedené obdobie, konkrétne plnenia zodpovedajúce skutočným nákladom ( napr. dodávka a
poskytovanie služieb spojených s dodávkou teplej a studenej vody, s vykurovaním), výkonom správy
( právne úkony súvisiace s poskytovaním služieb spojených s bývaním), prevádzkovým nákladom
( náklady spojené s výkonom a poskytovaním služieb pre konkrétny byt) a MaRT ( meracia a regulačná

technika). Žalobca nepožaduje poplatky odvádzané do fondu práv, ktorý je vlastníctvom predmetného
bytového domu. Tieto vzťahy medzi žalobcom a vlastníkmi do 30.6.2006 a medzi žalovaným v
3. rade a vlastníkmi po 1.7.2006 sú však spotrebiteľskými vzťahmi, pretože správca vystupuje ako
dodávateľ činností, ktoré má v predmete svojej podnikateľskej činnosti a jednotliví vlastníci vystupujúv týchto vzťahoch ako spotrebitelia. Spotrebiteľský vzťah je vzťahom občianskoprávnym a posudzuje
sa podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Charakter tohto vzťahu sa nemení ani pri uplatňovaní
bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobcu v tomto konaní, pretože žalobca si uplatňuje

to, čo mohol plniť za žalovaného v jeho spotrebiteľskom vzťahu s vlastníkmi bytov. Žalobca bol s
vlastníkmi v období do 30.6.2006 v spotrebiteľskom vzťahu a rovnako žalovaný je v období od 1.7.2006
doteraz s vlastníkmi bytov v spotrebiteľskom vzťahu. Plnenia za služby spojené s bývaním sú však
plneniami spotrebiteľov vo vzťahu k jeho správcovi. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že vlastníci
( žalovaný v 1. a 2. rade) vždy plnili v súlade so zákonom č. 182/1993 Zb. svojmu správcovi.

32. Ak žalobca reálne poskytoval akékoľvek plnenia vlastníkom bytov a nebytových priestorov v danom
bytovom dome namiesto žalovaného, mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu sa iba žalovaného v 3.
rade na úkor žalobcu. V tomto prípade je ale potrebné zaoberať sa námietkou premlčania sa, ktorú
vzniesli ako žalovaný v 3. rade, tak aj žalovaní v 1. a 2. rade vo spoločnom podaní, doručenom súdu
dňa 27.8.2013 na č.l. 191. Súd vyššie v tomto rozsudku konštatoval, že na tento právny spor je potrebné

aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku, keďže sa jedná o občianskoprávny vzťah. Ten v prípade
bezdôvodného obohatenie sa pozná 2 ročnú subjektívnu a 3 ročnú objektívnu lehotu. Nárok žalobcu
voči žalovanému v 3. rade by však v prípade pripustenia zmeny žaloby bol v celom rozsahu premlčaný,
pre uplynutie 3 ročnej objektívnej zákonnej lehoty, ktorá začala pre plnenia poskytnuté od 1.8.2006 do
31.9.2006 plynúť najneskôr dňa 1.10.2006 a uplynula najneskôr dňa 1.10.2009, pričom žalobca podal

návrh na pripustenie zmeny žaloby až 30.8.2012. Súd v tomto prípade poukazuje aj na to, že aj zákonná
4 ročná premlčacia doba v prípade obchodnoprávneho nároku by uplynula dňa 1.10.2010, rovnako
predtým, než žalobca podal návrh na pripustenie zmeny žaloby. Od podania žaloby však žalobca žiadne
bezdôvodné obohatenie nežiadal a jeho žalobné tvrdenia smerovali k nároku titulu správy bytového
domu,čímjesúdviazaný.Zmenažalobyniejeibazmenapetitu,aleajzmenarozhodujúcichskutočností,

V tomto konaní k žiadnej zmene žaloby v žiadnej jej časti nedošlo.

33. V tomto prípade je súd zároveň toho názoru, že pre hypotetické plynutie premlčacej doby nároku
žalobcu voči žalovaným je rozhodujúca 2 ročná premlčacia doba. Žalobcovi bola preukázateľne dňa
22.12.2005 ( konanie 4C 4/2007 - č.l. 4) doručená výpoveď zmluvy o výkone správy v bytovom dome

H/3, konkrétne výpoveď z 21.12.2005, ktorá začala plynúť dňa 1.1.2006 a uplynula dňa 30.6.2006.
Žalobca vedel viac než 6 mesiacov pred uplynutím výpovednej doby o takejto výpovedi, vedela aj o
tom, že vlastníci bytov v bytovom dome H/3 uzavreli zmluvu o výkone správy so žalovaným, pretože to
vyplývalozozápisnice,ktorámuboladoručená,nenapadoljejneplatnosťnasúdeaužodnasledujúceho
mesiaca júl 2006, kedy mu vlastníci prestali platiť preddavky za služby spojené s bývaním mal

vedomosť, že síce poskytuje služby, avšak nie je správcom a správcom je žalovaný. Jeho účelové
tvrdenia o tom, že sa to dozvedel až právoplatnosťou rozsudku 4C 4/2007 nie sú právne relevantné.
V spomenutom konaní sa riešila otázka povinnosti žalobcu vydať žalovanému ako správcovi zostatok
majetku vlastníkov bytov v bytovom dome H/3, nie o určenie kto je správcom bytového domu H/3.
Jednalo sa o deklaratórne súdne konanie na plnenie a nie o súdne konanie, v ktorom by sa konštituoval

právny vzťah. Plnenia za služby, poskytované vlastníkom, teda žalobca mohol od žalovaných požadovať
už v nasledujúci deň, kedy ich poskytol. Za služby poskytnuté odo dňa 1.8.2006 mohol žalobca
požadovať plnenia od žalovaných už v nasledujúci deň dňa 2.8.2006, kedy začala plynúť subjektívna
2 ročná premlčacia doba na vydanie možného ( nepreukázaného) bezdôvodného obohatenia sa
žalovaných na úkor žalobcu , ktorá tak uplynula o 2 roky neskôr, teda dňa 2.8.2008. Následne pre každý

ďalší deň, ktorý žalobca údajne poskytoval plnenia vlastníkom bytového domu H/3 platí rovnaký právny
režim až po posledný deň poskytnutia služieb žalobcu na úkor žalovaných, dňa 30.9.2006, pre ktorý
začala plynúť 2 ročná subjektívna premlčacia doba dňa 1.10.2006 a uplynula o dva roky neskôr dňa
1.10.2008. Premlčacia doba plnenia za celé posudzované obdobie od 1.8.2006 do 30.9.2006 teda
uplynula najneskôr dňa 1.10.2008, žaloba by teda aj z tohto dôvodu bola bezdôvodná, čo súd uvádza

nad rámec predmetu tohto konania, ktorý žalobca založil svojou žalobou zo dňa 31.10.2006.

34. Súd sa napriek nepripusteniu zmeny žalobného návrhu vyjadril aj k hypotetickému nároku žalobcu
na bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaných v 1. a 2. rade, ako vlastníkov bytu v bytovom dome,
v ktorom žaloba pôsobil ako správca do 30.6.2006. Obaja vlastníci bytu plnili za rozhodujúce obdobie

august, september 2006 za služby spojené s užívaním bytu svojmu správcovi, ktorým bol v danom čase
žalovaný v 3. rade, čo je nepochybné z vyjadrenia žalovaného v 3. rade. Nemohli sa aj v prípade, ak
služby reálne poskytoval žalobca, na jeho úkor obohatiť, pretože za tieto služby riadne platili. Takýto
nárok nie je dôvodný, pretože vlastníci nemôžu platiť 2 krát. Nárok na bezdôvodné obohatenie vyplývaz § 451 Občianskeho zákonníka. Žalovaní v 1. a 2. rade plnili na základe platnej zmluvy o výkone
správy. Nedošlo na ich strane k bezdôvodnému obohateniu, pretože za služby spojené s bývaním plnili.
Ak žalovaný v 3. rade vlastníkom bytov v bytovom dome H/3 za obdobie august, september 2006

neposkytoval služby a činil tak namiesto neho žalobca, môže si žalobca iba a výlučne od neho nárok na
vydaniebezdôvodnéhoobohateniauplatňovaťatoplnenímbezprávnehodôvodu(keďžežalobcanemal
v danom období platnú zmluvu o výkone správy), s poukazom na už konštatované premlčanie nároku.
Žalovaní v 1. a 2. rade sa na úkor žalobcu nemohli bezdôvodne obohatiť, pretože za poskytované služby
plnili tomu, s kým mali platne uzavretú zmluvu o výkone správy. Inému subjektu za poskytované služby

plniť nemohli a pokiaľ by tak činili, nesplnili by si tak svoju zmluvnú povinnosť voči správcovi bytového
domu platiť za poskytované služby, vyplývajúcu zo zmluvy o výkone správy, ktorému by následne museli
takčitakplniťaduplicitnéplneniejevrozporesakoukoľvekprávnuzásadou. Vlastnícisisvojupovinnosť
splnili. Ak namiesto správcu poskytoval služby iný subjekt, pričom správca poberal za takúto činnosť
platby, pričom reálne žiadne služby neposkytoval, je to práve správca, ktorý neplnil to, čo podľa zmluvy
plniť mal a za čo mal zaplatené a iba na jeho strane mohlo takéto bezdôvodné obohatenie vzniknúť.

Súd ilustruje vzniknutú situáciu nasledovne:

- vlastníci bytov platia za služby spojené s bývaním a poberajú takéto služby. Na jednej strane si plnia
svoje povinnosti a na druhej strane dostávajú za to služby, na ktoré majú nárok a to bez ohľadu, kto
ich poskytuje. Nie je pre nich významné, kto reálne služby poskytuje, pretože správca môže takouto

činnosťou poveriť aj inú osobu. Vlastníci teda platili za poskytované služby a nijako sa neobohatili.
- iná osoba, ktorá poskytla služby namiesto správcu bytového domu, nedostala zaplatené. Na jednej
strane plnila, na druhej strane za to nič nezískala. Nemá preto platby, na ktoré môže mať nárok ( ten
však musí preukázať) a preto môže mať nárok na plnenie iba voči správcovi.
- správca bytového domu poberá od vlastníkov platby za služby spojené s bývaním, na čo má nárok na

základe platnej zmluvy o výkone správy a pritom neposkytuje takéto služby, na poskytovanie ktorých je
povinný. Poberal plnenie, za ktoré nezaplatil a pokiaľ sa to preukáže, je povinný plniť tomu, kto namiesto
neho poskytoval služby a na úkor koho sa bezdôvodne obohatil, ak k tomu vôbec došlo. V tomto konaní
však takýto nárok nie je jeho predmetom.

35. Prípadný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia teda môže smerovať iba voči tomu, kto
sa bezdôvodne obohatil ( správca) a to tomu, kto plnil ( iná osoba) buď bez právneho dôvodu, z
neplatného právneho úkonu alebo z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Vlastník bytu, ktorý plnil, sa
nemohol bezdôvodne obohatiť a to ani voči správcovi, ani voči inej osobe. Na druhej strane nemohol
plniť inej osobe, pretože s ňou nemal zmluvný vzťah a mal právnu povinnosť plniť svojmu správcovi,

ktorý by uspel s nárokom na zaplatenie za služby aj v takom prípade, ak by vlastník plnil takej inej osobe,
ktorá reálne služby za bývanie poskytovala. Je vecou správcu a inej osoby vzájomne sa vyporiadať a
to buď na základe zmluvného vzťahu, ak medzi nimi existuje zmluvný vzťah, alebo na základe zásad
o bezdôvodnom obohatení. Do tohto vzťahu nemožno vťahovať vlastníka bytu, ktorý je vo vzťahu iba
so svojim správcom.

36. K námietkam žalobcu:

- týkajúcim sa priebehu schôdze bytového domu H/3 dňa 21.12.2005, náležitostiam zápisnice a
hlasovania súd uvádza, že zo zákona má právo namietať výsledky hlasovania iba vlastník bytu alebo

nebytového priestoru, nie správca. V danom prípade v zákonom ustanovenej lehote žiadny vlastník
výsledky hlasovania nenamietal a schôdza zo dňa 21.12.2005 a jej výsledky sú teda platné. Žalobca
mal v zmysle § 8a zákona č. 182/199 Zb. povinnosť najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka
predložiťvlastníkombytovanebytovýchpriestorovvdomesprávuosvojejčinnostizapredchádzajúcirok
týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných

zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň bol
povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na
jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Zákon určuje, že ak správca končí svoju činnosť, je povinný
30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových
priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály,

ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad
za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového
správcu alebo spoločenstva. Po 30.6.2006 žalobca nemá právo požadovať zaplatenie preddavkov a
keďže v tomto konaní žalobca uplatňuje preddavky za služby spojené s výkonom správy bytovéhodomu H/3 za obdobie august a september 2006, kedy už nebol správcom bytového domu, nemôže byť
jeho nárok dôvodný. Navyše po roku 2006 ani nemôže žiadať preddavky, ale mal spraviť vyúčtovanie v
zmysle zákona č. 182/1993 Zb. a ak by mali žalovaní v 1. a 2. rade nedoplatky, požadovať tie.

- že zmluva môže byť uzavretá iba s jedným správcom súd uvádza, že žalovaní v 1. a 2. rade majú
uzavretú platnú zmluvu o výkone správy s žalovaným v 3. rade, ktorý je ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku
správcom ich bytového domu.
- plnenie je viazané na odovzdanie a prevzatie správy súd uvádza, že z obsahu spisu 4C 4/2007
je zrejmé, že žalobca napriek tomu, že vedel o schôdzi vlastníkov bytov bytového domu H/3 zo dňa

21.12.2005, zápisnice, ktorá mu bola doručená dňa 22.12.2005, bola mu zároveň doručená aj výpoveď
zmluvy o výkone správy s ním ako správcom bytového domu a o tom, že vlastníci uzavreli zmluvu
o výkone správy v danom bytovom dome so žalovaným s účinnosťou od 1.7.2006, nepodal žalobu
o určenie neplatnosti výpovede, čoho dôsledkom bola tá skutočnosť, že k 30.6.2006 nastali účinky
výpovede a od 1.7.2006 bol správcom bytového domu H/3 žalovaný. Žalobca tak svojvoľne a v rozpore
so zákonom č. 182/1993 Zb. nesplnil svoje povinnosti, ktoré daný právny predpis ukladá doterajšiemu

správcovi a v rozpore so zákonom vykonával tú činnosť, ktorú mal vykonávať iba správca ( žalovaný) a
ktorý nemal žiadne podklady, písomnosti a všetko ostatné potrebné na vykonávanie správy. Žalobca v
rozpores§8azákonač.182/1993Zb.neodovzdalsprávubytovéhodomužalovanému ajehonámietka,
žeažrozhodnutímsúdusadozvedel,ktosanajehoúkorbezdôvodneobohatilniejezmysluplná.Súdiba
deklaroval svojim rozhodnutím to, čo určuje zákon správcovi učiniť po skončení výkonu správy. Žalobca

mal viac než 6 mesiacov na to, aby splnil svoje povinnosti a pripravil sa na odovzdanie správy a všetkých
okolností,stýmsúvisiacich. Zároveňjepotrebnéuviesť,že žalobcaneplnilžalovanému,alevlastníkom.
Prijatie plnenia v tomto prípade nebolo viazané na vzájomné vyporiadanie sa správcov bytového domu,
pretože k jednému dňu výkon správy žalobcovi skončil a na ďalší deň už nemohol poskytovať plnenia
ako správca, ale poskytoval ich svojvoľne, so všetkými následkami s tým spojenými, ako napríklad

behom premlčacej lehoty.
- ak žalobca uvádza, že mal za to, že plní svoj dlh voči vlastníkom bytového domu H/ 3 je treba uviesť,
že na takéto postavenie nemal žiadny dôvod, keďže vedel o tom, že mu bola daná výpoveď ( ktorú
nenapadol), vlastníci uzavreli zmluvu o výkone správy so žalovaným, od 1.7.2006 mu prestali platiť za
služby spojené s bývaním. Ak si aj napriek tomu všetkému myslel, že je správcom, tak na takéto úvahy

nemal žiadny rozumný dôvod.
- k reálnemu plneniu mohlo dôjsť až po skutočnom vyúčtovaní skutočného stavu odobratého množstva
plnenia súd uvádza, že nič nebránilo žalobcovi po 30.6.2006, kedy prestal byť správcom bytového domu
H/3 vyúčtovanie všetkých nárokov voči jednotlivým vlastníkom bytov za dané obdobie do skončenia
výkonu správy a uplatniť ich na súde. Tieto nároky ( do okamihu skončenia výkonu správy žalobcu)

však nemôže požadovať od žalovaného, pretože ten s tým dovtedy nemal nič spoločné. Od 1.7.2006 už
žalobca nevykonával správu tohto bytového domu a žiadne vyúčtovanie od 1.7.2006 do 30.6.2010 už
voči vlastníkom a ani voči žalovanému z titulu výkonu správy nemohol realizovať, pretože nemal platnú
zmluvu o výkone správy. V tomto spore si však žalobca uplatňuje nároky vyplývajúce z bezdôvodného
obohatenia sa a nie z titulu výkonu správy a reálneho stavu plnenia jednotlivým vlastníkom.

- žalobca reálne zabezpečoval všetku činnosť súvisiacu s výkonom správy bytového domu H/3 z obdobie
od1.1.2006do30.6.2010,vlastníciprijímalitietoplnenia ažalovanýžiadnuztýchtočinnostínerealizoval
súd uvádza, že vlastníkom mohlo byť úplne jedno, kto im poskytuje služby spojené s bývaním, pretože
si ich objednali a zaplatili za nich. To, že tak činil žalobca napriek tomu, že zmluva o výkone správy s ním
už bola vypovedaná je jeho dobrovoľnou činnosťou so všetkými následkami. Môže sa domáhať vydania

bezdôvodného obohatenia sa, ak by k tomu skutočne došlo, ale zároveň musí počítať napr. s námietkou
premlčania, ako tomu je v tomto prípade. Zároveň len veľmi ťažko mohol tieto činnosti realizovať
zároveň aj žalovaný, jednak na to nemal potrebné podklady, pričom mu ich žalobca mal poskytnúť a
za účelom čoho inicioval konanie 4C 4/2007, jednak tieto služby a plnenia, ak už raz boli poskytnuté a
spotrebované, tak ich nemožno realizovať duplicitne a do minulosti. Nie je to možné.

- že peniaze sú poskytované vždy iba na účet bytového domu a že takýto účet mal do roku 2015 zriadený
iba žalobca súd uvádza, že ak žalobca nie je správcom bytového domu H/3 s účinnosťou od 1.7.2006,
nemôže požadovať od vlastníkov bytov akékoľvek nároky súvisiace s výkonom správy bytového domu
a je v konaní irelevantné, na aký účet vlastníci platia. Je vecou správcu a vlastníkov, ako sa vzájomne
vyporiadajú a toto nie je starosťou žalobcu.

37. Žalovaní v 1. - 3. rade majú od žalobcu nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania, keďže
boli v konaní zhodne úspešní v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie skončí, súdny úradník samostatným uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie nie je oprávnený podať ten, v koho prospech bolo

rozhodnutie vyhlásené.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.