Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 20, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/222/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217214936
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2217214936.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobkyne: Intrum Slovakia
s.r.o., Bratislava-mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpenej advokátom: JUDr.
Ján Šoltés, Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému: P. G., nar. XX. Q. XXXX, bytom V. A., C. XXXX/
XX, o zaplatenie 3.849,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Dunajská Streda z 13. júla 2018 č. k. 14Csp/215/2017-62 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti o uložení povinnosti
žalovanémuzaplatiťžalobkyniúrokzomeškaniavovýške5,05%ročnezosumy3.175eurod30.10.2014
do 7.7.2017, vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.142 eur od 8.7.2017 do 8.8.2017, vo výške 5,05% ročne
zo sumy 3.109 eur od 9.8.2017 do 14.9.2017, vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.076 eur od 15.9.2017
do 17.10.2017, vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.043 eur od 18.10.2017 do 20.11.2017, vo výške 5,05%
ročne zo sumy 3.010 eur od 21.11.2017 do 8.12.2017, vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.977 eur od

9.12.2017 do 10.1.2018, vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.944 eur od 11.1.2018 do 8.2.2018, vo výške
5,05% ročne zo sumy 2.911 eur od 9.2.2018 do 8.3.2018, vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.878 eur od
9.3.2018 do 10.4.2018, vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.845 eur od 11.4.2018 do 9.5.2018, vo výške
5,05% ročne zo sumy 2.812 eur od 10.5.2018 do zaplatenia p o t v r d
z u j e a v časti náhrady trov konania m e n í tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 61,52%.

II. Odvolací súd odvolanie žalovaného v zamietajúcej časti úrokov z úveru odmieta.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 458,04 eur s
príslušenstvom zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.812 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.175 eur od 30.10.2014 do 7.7.2017, vo výške 5,05% ročne

zo sumy 3.142 eur od 8.7.2017 do 8.8.2017, vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.109 eur od 9.8.2017 do
14.9.2017, vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.076 eur od 15.9.2017 do 17.10.2017, vo výške 5,05% ročne
zosumy3.043eurod18.10.2017do20.11.2017,vovýške5,05%ročnezosumy3.010eurod21.11.2017
do 8.12.2017, vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.977 eur od 9.12.2017 do 10.1.2018, vo výške 5,05%
ročnezosumy2.944eurod11.1.2018do8.2.2018,vovýške5,05%ročnezosumy2.911eurod9.2.2018
do 8.3.2018, vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.878 eur od 9.3.2018 do 10.4.2018, vo výške 5,05% ročne

zo sumy 2.845 eur od 11.4.2018 do 9.5.2018, vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.812 eur od 10.5.2018
do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že žalobkyňa má nárok na ich náhradu voči žalovanému v rozsahu 64,94%. Rozhodnutieodôvodnil ustanovením § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2 písm. c/, f/ a k/, § 11 ods. 1 písm. a/ až d/ ZoSÚ (zákon
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, 5,

ods. 9, § 517 ods. 2, § 565 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov),
§ 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania, § 92 ods. 8 ZoB (zákon č.
483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Vecne zdôvodnil uzavretou zmluvou o pôžičke dňa 15.4.2013 medzi právnou predchodkyňou žalobkyne

(Consumer Finance Holding, a.s.) a žalovaným, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička
vo výške 4.000 eur, splatná mesačnými splátkami vo výške 124,75 eur, v počte splátok 60. Pretože
žalovaný sa dostal so splátkami do omeškania, právna predchodkyňa žalobkyne vyzvala dňa 27.8.2014
žalovaného k úhrade zameškaných splátok s upozornením na možnosť zosplatenia úveru. Listom z
29.10.2014 právna predchodkyňa žalobkyne úver zosplatnila. Následne došlo k postúpeniu pohľadávky
na žalobkyňu. Predmetná zmluva o úvere bola súdom prvej inštancie kvalifikovaná ako spotrebiteľská

zmluva (pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa a právna predchodkyňa žalobkyne
v postavení dodávateľa). Keďže sa jednalo aj o spotrebiteľský úver, podstatnou náležitosťou zmluvy
podľa ZoSÚ mal byť údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods.
2 písm. k/) a údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/). Pre absenciu
uvedených povinných údajov v predmetnej zmluve, bolo potrebné úver považovať za bezúročný a bez

poplatkov. Za dôvodný nárok súd prvej inštancie považoval sumu 2.812 eur (po odpočítaní žalovaným
uhradenej sumy 825 eur a sumy 363 eur od výšky poskytnutého úveru 4.000 eur). V tejto časti súd
žalobe vyhovel a v zostávajúcej časti bola žaloba zamietnutá ako neopodstatnená. Z dôvodu omeškania
žalovaného s plnením dlhu, bola mu uložená povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania, ktorých výška je
stanovená vykonávacím predpisom, a to o 5 percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky, platnej ku dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Zákonný úrok z
omeškania 5,05% ročne súd prvej inštancie priznal od 30.10.2014 (deň nasledujúci po oznámení o
zosplatnení úveru), pričom zohľadnil aj zaplatenie následných splátok úveru v sume 363 eur. Súd prvej
inštancie podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v časti o zaplatenie 458,04 eur (z dôvodu úhrady sumy 363
eur žalovaným, z toho 66 eur ešte pred podaním žaloby, a bez uvedenia dôvodu v časti o zaplatenie

95,04 eur ako nákladov na vymáhanie pohľadávky) spolu s príslušenstvom z dôvodu späťvzatia žaloby
v tejto časti zastavil. K procesnej obrane žalovaného (žalovaný namietal, že nepodpísal v žalobe
číslom označenú úverovú zmluvu) súd prvej inštancie uviedol, že v konaní bolo dostatočne zistené,
že zmluvu č. 5540502861, ktorú samotný žalovaný nenamietal a práve túto označil za ním podpísanú
je rovnakou zmluvou, ako predložila pôvodná žalobkyňa v tomto konaní, označená však bola iným

číslom (interným evidenčným číslom 7136878). Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie
odôvodnil ustanovením § 256 ods. 1, § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 a 2 CSP, v zmysle ktorých bola
žalobkyňa čiastočne úspešná v rozsahu 82,47% a neúspešná v rozsahu 17,53%, v dôsledku toho
čiastočneúspešnejžalobkynivočižalovanémuvznikolnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu64,94%.

2. Proti tomuto rozsudku v časti o zaplatenie úrokov z úveru a úrokov z omeškania podal včas
odvolanie žalovaný, s návrhom na jeho zrušenie. Žiadal, aby sa vyhovelo jeho žiadosti, ktorú zaslal
žalobkyni dňa 17.6.2015, kde požiadal žalobkyňu o pretermínovanie pôžičky a zníženie mesačnej
splátky. Poukázal na nejasné uvedenie čísla zmluvy. Číslo zmluvy uvádzané žalobkyňou nie je totožné s
číslomzmluvy,ktorúžalovanýpodpísal.Rozsudoksúduprvejinštanciepokladázaprotiprávnyanejasný.

Nikdy mu nebola oznámená zmena čísla zmluvy. Súd prvej inštancie nezohľadnil jeho ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní zo dňa 13.7.2018, ktoré podložil lekárskym nálezom, pričom súčasne žiadal
o vytýčenie nového termínu pojednávania. Postup súdu preto považuje za porušenie zákona a odňatie
možnosti konať pred súdom. Súd mu odoprel možnosť predložiť dôkazy, pretože sa predmetného
pojednávanianemoholzúčastniť.Súdprvejinštancienevzaldoúvahylistyžalovaného,kdejasneprejavil

ochotu splácať pôžičku.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších

predpisov) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudokv medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Odvolací súd k námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, pretože neakceptoval jeho žiadosť o odročenie pojednávania, uvádza
nasledovné.

6. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní
nechali zastúpiť.

7. Podľa § 183 ods. 3 CSP strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod

bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky
okolnosti mohla predpokladať.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že pojednávanie v danej veci bolo vytýčené na 13.7.2018 o 10.30
hod. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené 24.5.2018 (č. l. 50). Na pojednávaní

dňa 13.7.2018 bola súdom konštatovaná neprítomnosť žalovaného, pričom svoju neúčasť ospravedlnila
len žalobkyňa a pojednávanie prebehlo v neprítomnosti strán sporu. Až dňa 18.7.2018 bolo osobne
do podateľne súdu prvej inštancie doručené ospravedlnenie neúčasti žalovaného na pojednávaní z
dôvoduochorenia,vktorompožiadalovytýčenieďalšiehotermínupojednávania.Ksvojejžiadostipriložil
potvrdenie praktického lekára pre dospelých MUDr. Q. E., z ktorého vyplýva ošetrenie žalovaného dňa

13.7.2018, konštatujúc práceschopnosť s poznámkou „celý deň“.

9. Strana sporu alebo zástupca, ktorí žiadajú o odročenie termínu pojednávania, musia tento
dôvod súdu oznámiť tak, aby mohol posúdiť, či sú alebo nie sú naplnené zákonné dôvody na odročenie
pojednávania (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,

M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 679 - 686).

10. Posúdenie dôležitosti dôvodu na odročenie termínu pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych
okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania
žiadosti o odročenie termínu pojednávania (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

1 Obdo 19/2014).

11. Je nepochybné, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď vo veci konal, pojednávanie
uskutočnil v neprítomnosti strán sporu (pretože neboli splnené podmienky na odročenie pojednávania)
a vo veci rozhodol. Žiadosť o odročenie pojednávania nebola žalovaným súdu prvej inštancie doručená

včas (doručená bola až 18.7.2018). Žalovaný mal povinnosť túto žiadosť podať tak, aby súd prvej
inštancie mohol dňa 13.7.2018 posúdiť, či sú alebo nie sú naplnené zákonné dôvody na odročenie
pojednávania. Jeho odvolacia námietka preto nebola dôvodná.

12. Súd prvej inštancie správne kvalifikoval právny vzťah založený predmetnou zmluvou zo dňa

15.4.2013 (uzavretá medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným) ako spotrebiteľskú zmluvu,
keďže táto spĺňala definičné znaky takejto zmluvy. Žalovaný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Právna predchodkyňa žalobkyne vystupovala v postavení dodávateľa, teda osoby, ktorá
pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne inej

podnikateľskej činnosti. V predmetnej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom
názore o absencii obligatórnych náležitostí zmluvy, čoho dôsledkom je bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru, poskytnutého právnou predchodkyňou žalobkyne žalovanému. Súd prvej inštancie preto priznal
žalobkyni len istinu 2.812 eur (po odpočítaní žalovaným uhradenej sumy 825 eur a sumy 363 eur od
výšky poskytnutého úveru 4.000 eur) spolu so zákonným úrokom z omeškania.

13. Podľa § 517 ods. 2 O. z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.14. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanoveniaObčianskehozákonníkavzneníplatnomaúčinnomkprvémudňuomeškania,výškaúrokov

z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. V posudzovanej veci omeškanie žalovaného bolo preukázané, keďže v dôsledku neplatenia splátok
úveru riadne a včas, právna predchodkyňa žalobkyne pristúpila k zosplatneniu úveru dňa 19.10.2014,

ktorú skutočnosť žalovanému oznámila listom z 29.10.2014. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenie žalobkyne
o stanovení počiatku omeškania, toto nebolo zo strany žalovaného účinne potreté, keď pred súdom
prvej inštancie argumentoval nezrovnalosťou ohľadom čísla uzavretej zmluvy, pričom súčasne predložil
upozornenie, adresované veriteľovi o chybe v evidencii a uviedol, že ostatné dôkazy sú súdu k dispozícii
v podaní žalobkyne.

16. Omeškanie dlžníka (mora debitoris) je stav, ktorý nastane, ak dlžník nesplní svoj dlh riadne a včas.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať úroky z omeškania, pokiaľ
nie je zo zákona daná povinnosť platiť poplatok z omeškania. Dlžníkovi, ktorý sa ocitne v omeškaním, tak
pribúda ďalšia platobná povinnosť popri už existujúcom peňažnom dlhu. Úrok z omeškania predstavuje
k peňažným záväzkom všeobecný inštitút a jeho výšku určuje vykonávací predpis (porov. Števček, M.,

Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I., II. § 1 ?
880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 1785 - 1792).

17. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania z priznanej sumy (pri posudzovaní úveru
ako bezúročného a bez poplatkov) priznal žalobkyni i úrok z omeškania po oznámení zosplatnenia

úveru (t. j. od 30.10.2014, úver bol zosplatnený ku dňu 19.10.2014), konštatujúc splnenie zákonných
podmienok, a správne ustálil jeho výšku v zmysle vyššie citovaného vykonávacieho predpisu 5,05%
ročne. Úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu bola vo výške 0,05%. Súčasne súd prvej inštancie zohľadnil pri omeškaní čiastočné
plnenia poskytnuté žalovaným po zosplatnení spolu v sume 363 eur.

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že súd prvej inštancie v
prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na
podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré odôvodnil a na ktoré
aplikoval relevantné právne normy.

19. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
naspravodlivýproces(porov.napr.rozhodnutieÚSSRsp.zn.II.ÚS44/03).Námietkažalovanéhopokiaľ
ide o nedostatočné odôvodnenie rozsudku nebola preto dôvodná.

20. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie

v napadnutej časti úrokov z omeškania ako vecne správne potvrdil a podľa § 388 CSP rozhodnutie súdu
prvej inštancie o náhrade trov konania zmenil.

21. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom prípade síce správne aplikoval
ustanovenie § 255 ods. 2 CSP a zohľadnil pomerný úspech žalobkyne a súčasne správne aplikoval

aj § 256 ods. 1 CSP, nesprávne však vyhodnotil zavinenie sporových strán na zastavení konania v
späťvzatej časti, a to pokiaľ ide o sumu 66 eur, k zaplateniu ktorej došlo pred podaním žaloby. Žalobkyňa
žalovala sumu 3.849,75 eur a úspešná bola v časti 2.812 eur, pričom žalobu vzala späť v časti o
zaplatenie 297 eur z dôvodu zaplatenia tejto sumy žalovaným po podaní žaloby. Zastavenie konania
v tejto časti zavinil žalovaný (suma 3.109 eur predstavuje 80,76% zo žalovanej sumy 3.849,75 eur). V

časti o zaplatenie 66 eur bola žaloba vzatá späť z dôvodu zaplatenia tejto sumy pred podaním žaloby.
Preto zastavenie konania zavinila žalobkyňa, rovnako tak i v späťvzatej časti o zaplatenie 95,04 eur,
ohľadom ktorej dôvod späťvzatia žalobkyňa neuviedla), v zamietnutej časti o zaplatenie 579,71 eur bol
úspešný žalovaný, suma 740,75 eur, ktorá predstavuje úspech žalovaného a zodpovednosť žalobkyneza zastavenie konania (66 + 95,04 + 579,71) zodpovedá rozsahu 19,24% zo žalovanej sumy 3.849,75
eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov konania rozsahu 61,52%
(80,76% - 19,24%).

22. K listinám predloženým žalovaným až v odvolacom konaní (t. j. žiadosť o dohodu o preterminovanie
pôžičky zo 17.6.2015, potvrdenie všeobecnej lekárky z 13.7.2018, lekárska správa z 27.5.2016,
potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti ukončenej od 1.1.2016) odvolací súd dodáva, že v zmysle §
366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany (prostriedkami procesného

útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení
protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a
hmotnoprávne námietky), ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní
použiť len vtedy ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred

súdom prvej inštancie. Žalovaný v odvolaní tvrdil splnenie podmienky v zmysle citovaného § 366 písm.
d/ CSP, ale splnenie tejto podmienky preukázané nebolo (s poukazom na odôvodnenie o nesplnení
predpokladov na odročenie pojednávania), preto tieto listiny ako prostriedky procesnej obrany nemohli
byť použité v odvolacom konaní, a nebolo možné na nich prihliadať.

23. K odvolacej námietke žalovaného ohľadom označenia zmluvy číslom, odvolací súd dodáva, že v
konaní nebolo sporné, že v danej veci sa jednalo o jednu úverovú zmluvu, na základe ktorej si žalobkyňa
uplatňovala nároky v tomto konaní, ktorú žalobkyňa označovala interným evidenčným číslom 7136878,
pričom išlo o tú istú zmluvu, na ktorú sám žalovaný poukazoval, používajúc číselné označenie uvedené
v záhlaví tejto zmluvy. Jeho námietka preto nebola dôvodná.

24. Podľa § 386 písm. b/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

25. Osobou oprávnenou podať odvolanie (t. j. osobou, majúcou subjektívnu procesnú legitimáciu) je tá
strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolací súd odvolanie žalovaného, ktorým

napadolrozsudoksúduprvejinštancie,vzamietajúcejčastivovecisamejvčastiúrokuzúveru,odmietol,
ako podané neoprávnenou osobu, z dôvodu nedostatku jeho subjektívneho oprávnenia podať odvolanie
voči tej časti rozsudku, ktorá mu nebola v neprospech (§ 359, § 386 písm. b/ CSP).

26. Z dôvodu, že žalobkyňa bola úspešná v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262

ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, vzniklo jej právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto
rozhodol tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. Výsledok odvolacieho konania podaním odvolania žalovaným ako neoprávnenou osobou (z
dôvodu nedostatku jeho subjektívneho oprávnenia) zavinil žalovaný. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí.

27. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

28. Písomné vyhotovenie rozsudku vypracovala JUDr. Terézia Mecelová (sudca spravodajca).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.