Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/68/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419205701
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4419205701.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore navrhovateľky: I. J., nar.
XX.X.XXXX, bytom T. XXX, právne zastúpená JUDr. Peter Vachan, advokát so sídlom Žilina, Pavla
Mudroňa 1191/5, IČO: 42 350 026, proti odporcovi: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j eneodkladné opatrenie, podľa ktorého odporca je povinný zdržať sa použitia

zmluvnéhoustanoveniaoDohodeozrážkachzomzdy,ktorábolauzatvorenáakosúčasťZmluvyoúvere
č. 4406069807 zo dňa 18.6.2014 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - Osram, a.s., mzdová
učtáreň, Komárňanská cesta 7, Nové Zámky, 940 93, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.

II. Súd p o u č u j e odporcu, že na Okresný súd Nové Zámky môže podať proti navrhovateľovi žalobu
o zaplatenie dlžných splátok úveru zo Zmluvy o úvere č. 4406069807 zo dňa 18.6.2014.

III. Súd p r i z n á v a navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči odporcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu elektronicky dňa 08.11.2019,
prostredníctvom právneho zástupcu domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa ktorého súd
uložíodporcovipovinnosťzdržaťsapoužitiazmluvnéhoustanoveniaodohodeozrážkachzomzdy,ktorá

bola uzatvorený ako súčasť Zmluvy o úvere č. 4406069807 zo dňa 18.06.2014 a vykonať oznámenie
zamestnávateľovi navrhovateľky Osram so sídlom Nové Zámky, aby upustil od vykonávania zrážok zo
mzdy a zároveň navrhla, aby ďalším výrokom súd poučil odporcu, že na Okresný súd Nové Zámky môže
podať proti navrhovateľke žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo Zmluvy o úvere č. 4406069807
zo dňa 18.06.2014.
Vnávrhuuviedla,ženazákladezmluvyopostúpenípohľadávokuzavretejmedziodporcomaobchodnou

spoločnosťou Home Credit Slovakia, s.r.o. dňa 29.04.2019 sa odporca stal vlastníkom pohľadávky, ktorá
vznikla porušením platobnej disciplíny navrhovateľky na základe Zmluvy o úvere č. 4406069807 zo
dňa 18.06.2014. Navrhovateľka a právny predchodca odporcu uzavreli dňa 18.06.2014 Zmluvu o úvere
č. 4406069807 na základe ktorej právny predchodca odporcu poskytol navrhovateľke úver vo výške
2.600 eur, ktorý sa navrhovateľka zaviazala splácať v pravidelných 84 mesačných splátkach po 52
eur. Súčasťou zmluvy o úvere je aj ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy, ktoré navrhovateľka

považovalazaneprijateľnúzmluvnúpodmienku.Uviedla,ževdanomprípadeideospotrebiteľskýprávny
vzťah, pre ktoré je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická
osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento
návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. V spodnej časti zmluvy uviedla, že bolo malým,
ťažšie čitateľným písmom uvedená neprijateľná zmluvná podmienka týkajúca sa uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, ktoré ustanovenie nebolo individuálne dojednané a spôsobuje hrubú nerovnováhu

vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných a preto je ako neprijateľná zmluvná podmienka
neplatná. Navrhovateľka návrh odôvodnila aj tým, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísťdôležitý prvok uníjného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky).
Poukázala na čl. 4 Smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na

znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ
s.r.o., čl. 6 Smernice Rady 93/13 /EHS zo dňa 05.04.1993.
Navrhovateľka poukázala na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách
a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti SR, zo dňa
21.01.2011 pod číslom 8636/2010 - 110.98,113,179, ktorými v bode 9 Komisia dospela k záveru,

že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou
podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a
je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho
vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným
procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený
neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú

podmienku a o formulárový typ dohody, ktorý navrhovateľka nemala možnosť ovplyvniť, lebo dohoda o
zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná. Podľa názoru navrhovateľky potom takáto dohoda o
zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 odsek 1 a 5 Občianskeho
zákonníka.
Okrem týchto dôvodov poukázala navrhovateľka na to, že vykonávanie zrážok zo mzdy je v rozpore

so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom úvere v platnom znení podľa § 4 odsek 1 písmeno
d) z dôvodu, že zmluva neobsahuje jednoznačný údaj o termíne konečnej splatnosti, na základe čoho
nebolo objektívne možné zistiť rozsah záväzku odporcu podľa § 9 odsek 2 písmeno f) namieta, že termín
lkonečnej splatnosti v úverovej zmluve je uvedený v bode 52 nasledovne: „ 84 mesiacov po poskytnutí
úveru, a to do 15-teho dňa v poslednom mesiaci“. V zmluve nie je uvedené, kedy bude úver poskytnutý.

Pokiaľ ide o prvú splátku, jej splatnosť je podľa zmluvy dohodnutá: „ po mesiaci od dátumu poskytnutia
úveru“.
S poukazom na vyššie uvedené mala za to, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov a odporca
si dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečuje aj plnenie, na ktoré nemá nárok, a to zmluvný úrok a rôzne
poplatky spojené s omeškaním .

Odporca pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 11.10.2019, ktorým vyzval
zamestnávateľa navrhovateľky na vykonávanie zrážok zo mzdy na základe priloženej dohody o
zrážkach zo mzdy. Navrhovateľke sú vykonávané zrážky zo mzdy vo výške 38,64 eur na dôkaz čoho
navrhovateľka predložila výplatnú pásku a potvrdenie od zamestnávateľa.

2. Navrhovateľka sa ďalej podaným návrhom domáha aj rozhodnutia podľa druhého petitu návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s ustanoveniami § 336 odsek 1 a § 337 odsek 1 C.S.P. z
dôvodu, že súd podľa jej názoru nemusí uložiť odporcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej, nakoľko
dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu k
stranám sporu a odporcovi ako oprávnenej osobe z danej zmluvy nevznikne nenapraviteľná ujma, keďže

táto spoločnosť má možnosť uplatňovať svoje nároky súdnou cestou, o čom ju prvoinštančný súd vo
výroku svojho rozhodnutia poučí.

3. Navrhovateľka pripojila k návrhu Oznámenie odporcu zo dňa 11.10.2019, ktorým odporca oznámil
zamestnávateľovi navrhovateľky, že začína realizáciu zrážok zo mzdy alebo iného príjmu podľa

ustanovenia § 551 odsek 2 Občianskeho zákonníka, úverovú zmluvu uzavretú medzi spoločnosťou
Home Credit Slovakia a. s., so sídlom Piešťany a navrhovateľkou zo dňa 18.06.2014, úverovými
zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia a. s., zmluvu o poskytnutí revolvingového
úveru.

4. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1,2 C.S.P. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení
súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie,
odsek 2, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

5. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 a 2 písmeno d) C.S.P., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak

je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená,
odsek 2, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo
niečo znášala.6. Podľa ustanovenia § 326 odsek 1 C.S.P., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 C.S.P., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietne.

8.Podľaustanovenia §328ods.2C.S.P., onávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniarozhodnesúd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

9. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 C.S.P., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací
súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k
odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 C.S.P., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podľa ustanovenia § 330 odsek 1 C.S.P., súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len
po určený čas.

12. Podľa ustanovenia § 333 C.S.P., neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo
nariadené.

13. Podľa ustanovenia § 334 C.S.P., súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre

ktoré bolo nariadené.

14. Podľa ustanovenia § 336 odsek 1 C.S.P., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania,
môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť

trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

15. Podľa § 337 odsek 1 C.S.P., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 odsek 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

16. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov,
prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného
rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku)

bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy
účastníkov sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného
opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi
účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby
sa v daných právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným

spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (účastník nie je obmedzený
spôsobom neprimeraným povahe veci). Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným alebo
trvalým charakterom, upravujú však vzťahy účastníkov iba v základnom nevyhnutnom rozsahu. Vzťahy
účastníkov sú následne v úplnom rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie
neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To

znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom
svojvôle. Neodkladné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné (vykonateľnosť
od jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou).17. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí

návrhu vyžadovaných v § 326 C.S.P. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia
vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva,
čo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné
dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav
v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu,

ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho
rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie. Odvolací súd nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. Aby súd mohol
vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné
skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť

primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na ž neodkladného opatrenia a jeho návrh by
mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však
nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností

umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a
bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

18. Tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje novú právnu úpravu neodkladných
opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna úprava pôvodne označovaného

predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no podľa novej právnej úpravy je v
odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žaloby
vo veci samej. Uvedeným sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa
Občianskehosúdnehoporiadku,podľaktorejbolocieľompredbežnýchopatrenídočasneupraviťpomery
účastníkovkonaniaanáslednerozhodnúťvovecisamej,resp.cieľomboloeliminovaťohrozeniebudúcej

exekúcie. Doterajšia právna úprava obsahovala aj inštitút zabezpečenia dôkazu, ktorý mal takisto
dočasný charakter. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej
ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci
samej. Podľa § 336 ods. 1 CSP môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania
vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je

predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd
túto povinnosť neuloží. Súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330
ods. 1 CSP). Neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (§ 333 CSP). Nová
právna úprava pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo
veci samej (§ 330 ods. 2 CSP), na rozdiel od úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku, pri ktorej

dočasnosť predbežných opatrení vylučovala možnosť takého výroku, ktorý by bol obsahovo totožný
s výrokom vo veci samej. Výnimky z predchádzajúcej právnej úpravy však už pripustila aj doterajšia
judikatúra.

19. Neodkladné opatrenie možno nariadiť len na návrh. Vecne príslušný na konanie a rozhodnutie o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je okresný súd. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd
pred začatím konania, počas konania a po skončení konania.

20. V zmysle čl. 51 Ústavy SR je Civilný sporový poriadok zákonom, ktorým sa akoby ,,premietlo“
právo na súdnu ochranu do všeobecne záväzného právneho predpisu a súčasne sa pri uplatňovaní

tohto práva postupuje podľa menovaného predpisu. Ide teda o taký procesný inštitút, ktorým sa má
poskytnúť dočasná ochrana účastníkovi konania/navrhovateľovi a má sa zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu
jeho postavenia; vytvorí sa stav, ktorý by mal umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej.
Neodkladné opatrenie môže mať charakter trvalej úpravy pomerov strán alebo dočasného opatrenia
súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom strán dovtedy, kým títo

nepodajú žalobu vo veci samej, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu
definitívnu. Preventívno-výchovné pôsobenie neodkladného opatrenia je zamerané na usmerňovanie
subjektov, aby zachovávali a plnili práva či povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona a iných právnych
skutočností. Procesná prevencia je zameraná na to, aby sa predchádzalo riešeniu rozporov v konanísporovom, teda aby sa zabezpečila ochrana tých práv a záujmov, ktoré by mohli byť v budúcnosti
ohrozené. Inštitút predbežných opatrení má teda pertraktovať do popredia rýchle a pružné riešenie
situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase (v dôsledku absencie aktívnej

ingerencie súdu) by mohlo dôjsť k ťažko odvrátiteľnému stavu. Na druhej strane, je zrejmé, že je nutné
vymedziťpredpokladyjehonariadenia,abynedochádzalokneprimeranémuanenapraviteľnémuzásahu
zasdoprávodporcualebotretejosoby,atýmkvytvoreniuťažkoobnoviteľnéhopredchádzajúcehostavu.

21. Z hľadiska rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo nutné zohľadniť

zákonné možnosti a predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia vyplývajúce z ustanovení § 324
až 342 C.S.P. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 325 odsek 2 umožňuje neodkladným opatrením
uložiť strane sporu určitú povinnosť, pričom vo všetkých ustanoveniach týkajúcich sa tohto inštitútu
procesnánormaupravujeurčitéprávaapovinnostilenvovzťahukstranámsporu.Zadanéhozákonného
znenia, pokiaľ Civilný sporový poriadok, na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku, ktorý vo svojom
ustanovení § 76 odsek 2 výslovne umožnil súdu uložiť určitú povinnosť aj vo vzťahu k tretej osobe,

nielenvovzťahukúčastníkomkonania,výslovneumožňujenariadiťneodkladnéopatrenievýlučnelenvo
vzťahu k stranám sporu, je potom nutné prijať záver, že Civilný sporový poriadok už neumožňuje nariadiť
formou neodkladného opatrenia určitú povinnosť žiadnemu inému subjektu, okrem strán sporu. Civilný
sporový poriadok pokiaľ vo svojom ustanovení § 60 expressis verbis definuje, kto je strana sporu, pričom
ide len a výlučne o navrhovateľa a odporcu, niet zákonnej možnosti vzťahovať určité procesné možnosti,

práva a povinnosti na iný subjekt, pokiaľ to zákonná úprava výslovne nepredpokladá. Vychádzajúc
dôsledne zo znenia ustanovenia § 328 odsek 1 C.S.P. súd je oprávnený nariadiť neodkladné opatrenie,
len ak sú splnené podmienky podľa ustanovenia § 325 C.S.P., a teda len vo vzťahu k stranám sporu -
navrhovateľke a odporcovi. Prípadný iný - extenzívny výklad jednoznačného znenia ustanovenia § 328
odsek 1 v spojení s ustanovením § 60 C.S.P., by tak široko presahoval zákonnú dikciu a nemal by tak

oporu v zákone.

22. Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka možno vo
všeobecnosti uzavrieť ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi.
Veriteľom môže byť právnická osoba aj fyzická osoba a pre túto dohodu platia všeobecné ustanovenia

o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda okrem onačenia veriteľa, dlžníka a
platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých
zrážok. Veriteľ nadobúda voči platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola
predložená dohoda o zrážkach zo mzdy. Týmto okamihom platiteľovi mzdy vzniká zo zákona povinnosť
vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka a poukazovať ich veriteľovi dovtedy, kým nebude pohľadávka

uspokojená. Ak platiteľ mzdy nesplní povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy a poukazovať ich veriteľovi,
veriteľovi vzniká nárok na náhradu škody voči platiteľovi mzdy, ak sú splnené aj ostatné podmienky na
uplatnenie nároku (§ 420 ods. 1). Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky len v prípade, že medzi stranami sporu existuje platný záväzkový
vzťah,zktoréhotátopohľadávkavznikla.Medzihlavnýmzáväzkovýmvzťahomadohodouozrážkachzo

mzdy musí byť vzťah subsidiarity, čo znamená, že ak niet platného záväzkového vzťahu (v tomto prípade
úverová zmluva či následná zmenka), takáto dohoda o zrážkach zo mzdy je postihnutá absolútnou
neplatnosťou a následne niet ani zabezpečovacieho prostriedku v podobe dohody o zrážkach zo mzdy.

23. Oboznámením sa so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia uvedených navrhovateľkou a k nemu priloženými listinnými dôkazmi dospel súd k záveru, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Navrhovateľka uviedla skutkové okolnosti, z
ktorých odôvodňovala svoj návrh. Preukázala, že ukázala s právnym predchodcom odporcu Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. 4406069807 dňa 18.6.2014, teda Zmluvu o úvere s tým, že súčasťou Zmluvy
bola aj klauzula dohody o zrážkach zo mzdy. Preukázala, že odporca pristúpil k vykonávaniu zrážok

zo mzdy v súvislosti s touto Zmluvou o úvere, a to na základe listu zo dňa 11.10.2019 označený ako
„Oznámenie“, že odporca pristupuje k realizácii zrážok zo mzdy alebo iného príjmu zamestnanca I.
J.. Navrhovateľka tiež preukázala, že v súčasnej dobe jej zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy
vo výške 38,64 eur, čo je zrejmé z priloženej výplatnej pásky a potvrdenia od zamestnávateľa. Súd
sa stotožnil s jej závermi na ochranu práv spotrebiteľa, keď neodkladným opatrením môže zabrániť

ďalšiemuvýkonuzrážokzomzdyanásledneexekúcie,keďhrozíobava,žebyzrážkyzomzdyohrozovali
jejmajetoknazákladeuzavretejspotrebiteľskejzmluvy,ktoráobsahujeneprijateľnézmluvnépodmienky.
V tomto smere súd odkazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013, sp.
zn. 17Co/43/2013 a Krajského súdu v Prešove, a to rozsudku zo dňa 21.8.2018, sp. zn. 20Co/42/2018.S poukazom na predložené listinné dôkazy navrhovateľkou dostatočným spôsobom osvedčila svoj
nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a preukázala dôvodnosť potreby dočasne upraviť pomery.
Odôvodnila a preukázala nebezpečenstvo hroziacej ujmy, ktorá je osvedčená tým, že odporca požiadal

zamestnávateľa navrhovateľky o vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom však platnosť dohody zrážok zo
mzdy, a teda aj zákonnosť vykonávaných zrážok bola navrhovateľkou spochybňovaná a namietaná.
Aby nedochádzalo k vzniku možného bezdôvodného obohatenia v prospech odporcu na úkor
navrhovateľky, súd považuje za potrebné tomuto zamedziť v nariadení neodkladného opatrenia a
odporcovi uložiť povinnosť zdržať sa uplatňovania predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Nariadenie

neodkladného opatrenia nemôže odporcovi nevykonávaním týchto zrážok ohroziť jeho podnikateľské
aktivity a ani vážne zasiahnuť jeho majetkovú sféru. V dôsledku neodkladného opatrenia nevznikne
ujma povinnej osobe, ktorá by bola neprimeraná výhode, ktorú získa druhá strana. Prípadné práva
veriteľa žiadnym spôsobom nebudú dotknuté, pretože je na mieste, aby sa vykonávali spôsobom, ktorý
rešpektuje právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, keďže predmetnú Zmluvu o úvere je nutné
považovať v zmysle ustanovenia § 52 odsek 1 OZ za spotrebiteľskú zmluvu. Odporcovi nič nebráni

domáhať sa svojej pohľadávky podaním žaloby na príslušný všeobecný súd.

24. Nariadením neodkladného opatrenia tak, ako súd prvej inštancie rozhodol v prvom svojom výroku
tohto uznesenia, sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok zo mzdy
na základe špecifikovaných dohôd. Súd preto podľa názoru navrhovateľky nemusí uložiť navrhovateľke

povinnosť podať žalobu vo veci samej. S dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy sa ale nevytvorí
nenávratný a nenapraviteľný stavov vo vzťahu k stranám sporu a odporcovi ako oprávnenej osobe z
danej zmluvy, nevznikne nenapraviteľná ujma, keďže táto spoločnosť má možnosť uplatňovať svoje
nároky súdnou cestou, a preto súd prvej inštancie vo svojom druhom výroku uznesenia poučil odporcu,
že môže podať proti navrhovateľke žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo Zmluvy o úvere č.

4406069807 zo dňa 18.6.2014. Takúto možnosť pripúšťa nový procesný kódex, a to Civilný sporový
poriadok.

25. V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný
v celom rozsahu, pričom súd sa zároveň stotožňuje so všetkými skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto podľa § 325 odsek 2 písmeno d) C.S.P. ďalšie dôvody
neuvádza v odôvodnení svojho uznesenia.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich navrhovateľke v rozsahu 100
% voči odporcovi, nakoľko bola v konaní úspešná podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov

konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.