Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 11, 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619200762
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5619200762.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci žalobcov: 1./ S.. A.

T.U., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/X, A. U., 2./ D. T.U., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/X, A. U.,
právne zastúpení JUDr. Annou Járošovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom Štúrova 1968
- OD Prior, Liptovský Mikuláš, proti žalovanej: L. Ž., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XXX, T.
T., t. č. bytom T. XXX, A. U., v spore o vypratanie bytu s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á vypratať byt - garsónku č. X, nachádzajúcu sa na H. H., R. Č.. X, v bytovom
dome súpisné Č.. XXX R. A. U., ktorá pozostáva z jednej obytnej miestnosti s kuchynským kútom a
príslušenstvom,ktorýmjechodba,kúpeľňa,WCapivnicaovýmere2,10m2,nachádzajúcasavsuteréne

bytového domu, ktorý byt je zapísaný v evidencii Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor
na LV č. XXXX pre k. ú. A. U., obec Liptovský Hrádok, ako bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcov v
celosti, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcom 1./, 2./ sa voči žalovanej p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 13. 03. 2019 sa žalobcovia prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne domáhali vypratania bytu uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žalobu

odôvodnili tým, že žalovaná užíva predmetný byt, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov
1./ a 2./, na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 01. 05. 2015 v znení jej Dodatkov zo dňa 01. 01. 2016
a 31. 08. 2016. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01. 05. do 31. 12. 2015. Dodatkom č. 1
zo dňa 01. 01. 2016 bola doba nájmu predĺžená do 31. 08. 2016, Dodatkom č. 2 zo dňa 31. 08. 2016 sa
doba nájmu predĺžila do 31. 08. 2017. Nájomný vzťah sa skončil uplynutím doby, žalobcovia žalovanú
viackrát na túto skutočnosť upozornili, žalovaná mala byt vypratať najneskôr 31. 08. 2018, kedy nebola
doma, nechala písomný odkaz na dverách. Žalovaná sa odmieta z bytu vysťahovať, napriek tomu, že sa

na OO PZ v Liptovskom Hrádku pod ČVS: ORP-561/LH-LM2018 vedie trestné konanie, v ktorom bola
obvinená zo spáchania prečinu neoprávneného práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa
§ 218 ods. 1 Trestného zákona.

2. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 4C/9/2019-37 zo dňa 22. 03. 2019 podľa § 167 ods.
2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k žalobe doručenej
súdu 13. 03. 2019.

3. Podaním doručeným súdu 04. 04. 2019 žiadala žalovaná žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla,
že až pri podpise nájomnej zmluvy z 01. 05. 2015, bez upozornenia prenajímateľov, keď už v prenajatom
bytemaladovezenýnábytok,zistilazmenudobynájmuzdohodnutejdobyneurčitejnadobuurčitúdo31.12. 2015, čo prenajímatelia zdôvodnili údajnou „skúšobnou dobou nájmu“. Napriek podanej žiadosti zo
dňa 16. 12. 2015, v ktorej požiadala o predĺženie doby nájmu na dohodnutú dobu neurčitú, jej žalobcovia
bez vysvetlenia predložili na podpis „Dodatok k zmluve o nájme bytu“ zo dňa 01. 01. 2016 opäť na nimi

určenú dobu určitú s účinnosťou od 01. 01. 2016 do 31. 08. 2016. Po tejto skúsenosti už ďalšiu žiadosť
o predĺženie doby nájmu žalobcom nezaslala. Dňa 16. 05. 2018 v poštovej schránke našla oznámenie
o doporučenom liste od žalobcu 1./, na to zatelefonovala žalobkyni 2./, ktorá jej oznámila, že jej zaslali
výpoveď z nájmu bytu z dôvodu jeho predaja, pretože súrne potrebujú peniaze pre ich syna na stavbu
domu. Po oboznámení sa s príslušnou právnou normou zaslala žalobcom doporučene oznámenie zo

dňa 03. 06. 2018 s upozornením, že dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Následne jej bola
doručená dohoda o ukončení nájomnej zmluvy, ktorú napriek vyhrážkam advokáta nepodpísala. Dňa
30. 08. 2018 podala na Okresnej prokuratúre Liptovský Mikuláš trestné oznámenia, na ktoré žalobcovia
zareagovali nielen trestným oznámením, ale aj odpojením bytu od dodávky elektriny dňa 06. 11. 2018.
Napriek tomu, dňa 16. 02. 2019 prišli žalobcovia na neohlásenú návštevu, výsledkom ktorej bola dohoda
o obnovení dodávky elektriny do bytu, pričom týmto dňom začne plynúť trojmesačná výpovedná doba a

v dohode bude aj žalobcami navrhnuté finančné vyrovnanie, t. j. neplatenie nájomného vo výpovednej
lehote. Na zmluvnej pokute a vyúčtovaní jej žalobcovia dlhujú viac 1.200 eur.

4. Podaním doručeným súdu dňa 18. 04. 2019 právna zástupkyňa žalobcov v replike uviedla, že tvrdenia
žalovanej sú účelové a zavádzajúce. Akonáhle žalovaná zistila, že žalobcovia trvajú na tom, aby sa po

uplynutí doby nájmu z bytu vysťahovala, vždy sa snažila sťahovanie oddialiť. Písala žalobcom listy, v
ktorých si nárokovala náhradný byt a v ktorom ich obviňovala z porušenia jej práv. Žalovaná podpísala
zmluvu o nájme bytu dobrovoľne, slobodne a vážne. Nehovoriac o tom, že nájomný vzťah bol predĺžený
dvoma dodatkami a žalovaná mal dostatok času, aby si našla nové bývanie. Žalovaná si do bytu doniesla
len posteľ, skrinku pod televízor, malý stolík a stoličku. Svoje veci má zavesené na vešiaku a uložené v

škatuliach na zemi. Takže problém žalovanej nespočíva v tom, že si do bytu kupovala nový nábytok, ale
v neochote vysťahovať sa z bytu, za ktorý platila nízke nájomné. Žalovaná veľmi dobre vie, že žalobcovia
majúužpodlhšiudobunaspornýbytkupca,pretoimzáležínatom,abysazbytučonajskôrvysťahovala.
Preto jej ponúkli pomoc pri zaobstaraní nového bývania. Žalobcovia nikdy nechceli od žalovanej, aby sa
vysťahovala pred ukončením doby nájmu. Keďže v nájomnej zmluve neboli dohodnuté platby za služby

spojené s užívaním bytu, žalovaná nemá nárok na vyúčtovanie platieb za energie. Žalovaná za užívanie
bytu neplatí.

5. Podaním doručeným súdu dňa 10. 05. 2019 žalovaná v duplike uviedla, že súčasťou dohody o
nájme bytu na dobu neurčitú bolo aj zníženie nájomného spolu s predpísanými plneniami a energiami,

požadovaných 150 eur za mesiac na 140 eur, pretože nesúhlasila s každomesačnou úhradu v hotovosti
do nejakého zošita. Je zrejmé, že zmluvu o nájme bytu bola nútená podpísať s nedohodnutou dobou
nájmu, čo nepovažuje za slobodný právny úkon a vôbec nie v súlade s dobrými mravmi. Ďalšiu
skutočnosť, ktorú žalobcovia zamlčali, bola dohoda o úhrade zmluvnej pokuty na základe reklamácie
- výzva zo dňa 11. 02. 2018. Žalobcovia jej dňa 16. 02. 2019 sami ukončili dohodu o ukončení nájmu

po troch mesiacoch od obnovenia dodávky elektriny do bytu, ale nechceli ju spísať. Preto im zaslala
reklamáciu III zo dňa 17. 02. 2019. Na základe výpovede z nájmu bytu žalobcov z dôvodu predaja bytu
č. 8 ku dňu 31. 08. 2018 a oznámením zo dňa 03. 06. 2018 naďalej platí v súlade s ust. § 680 ods.
3 Občianskeho zákonníka, že ak dôjde k zmene vlastníctva nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu
vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca a to aj vtedy, ak bola doba uzavretá na dobu určitú, pretože

platí aj to, že dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

6.Právnazástupkyňažalobcov1./,2./trvalanapodanejžalobe.Uviedla,žežalovanáúmyselnenaťahuje
čas a zavádza, aby sa z predmetného bytu nemusela vysťahovať. Ak žalovaná nepodpísala Dodatok
č. 2, bola si vedomá toho, že nájomný vzťah skončil. Nie je pravdivé skutkové tvrdenie žalovanej, že

pôvodne s ňou mala byť uzavretá zmluva na dobu neurčitú. Rovnako je právne irelevantná dohoda o
ukončení nájmu.

7. Žalobca 1./ na pojednávaní uviedol, že predmetnú garsónku ponúkali na prenájom cez internet,
prihlásila sa žalovaná, bola si to pozrieť. Oni navrhli nájomné 150 eur mesačne, žalovaná povedala, že

je to moc, že je na invalidnom dôchodku. Nakoniec ich prehovorila a znížili nájomné na 140 eur, ale na
dobu určitú. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že mala byť zmluva uzavretá na dobu neurčitú, to je celé vymyslené,
to sú klamstvá. Zmluva jej bola dvakrát predlžovaná, keď jej to dali tretíkrát na podpis povedala, že
nič nepodpíše, lebo keď to podpísala dvakrát, že podľa Občianskeho zákonníka sa to automatickypredlžuje, čo klamala. Oni preto dali nájom na dobu určitú, lebo uvažovali, že garsónku chcú predať a
aj ju predávajú. To, že chcú garsónku predať, s tým bola žalovaná oboznámená, nakoľko ona sama im
písomne ponúkla, že ju kúpi za 13.000 eur, s čím oni nesúhlasili. Je pravdou, že jej povedali, že má

predkupné právo, bavili sa aj o sume 17.000 eur. Písomnú zmluvu neuzavreli. Je toho názoru, že za
nepriaznivý psychický stav jeho milovanej manželky môže žalovaná.

8. Žalovaná uviedla, že nájom sa neskončil tak, ako tvrdia žalobcovia. Pôvodne rokovali o tom, že
nájom má byť uzatvorený na dobu neurčitú. Jej bola daná zmluva na podpis, až keď v predmetnom byte

bývala. Ona si zmluvu prečítala. Bolo jej povedané, že ak si bude plniť riadne svoje povinnosti, tak jej
predĺžia dobu nájmu na dobu neurčitú. Na základe článku 5 bod 9 zmluvy im zaslala žiadosť zo dňa
06. 12., ona Dodatok č. 2 zmluvy nepodpísala, rovnako jej bolo ústnou formou prisľúbené, že bude mať
predkupné právo na tento byt. Zo začiatku bytu bola stanovená kúpna cena bytu 17.000 eur, potom prišlo
vyúčtovanie elektriky za rok 2017 a žalobcovia ju chceli oklamať, nastala škriepka, následne pripustili,
že to bol omyl. Preto sa aj zaviazali zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá bola započítavaná z nájmu. Ona v

byte zostala z dôvodu, že jej ho ponúkli na predaj. K uzavretiu žiadnej písomnej zmluvy nedošlo, takisto
oni jej nedali ani nejaké rozhodnutie o výške prevádzkových nákladov, všetko čo treba k zmluve. Oni jej
povedali, aby zostala v byte, kým si ten byt nekúpi, čiže hneď z nájmu pôjde do vlastníctva. Oni sami
chceli, aby v predmetnom byte bývala. Celý prenájom bytu zo strany žalobcov bol jeden veľký podvod.

9. Okrem výsluchu strán sporu súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín
založených v spise, a to s výpisom z LV č. XXXX k. ú A. U. (č. l. 8 spisu), so Zmluvou o nájme bytu
uzatvorenou medzi stranami sporu dňa 01. 05. 2015 (č. l. 10 spisu), v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 01.
01. 2017 (č. l. 17 spisu), s Dodatkom č. 2 zo dňa 31. 08. 2016 (č. l. 14 spisu), s Výzvou na ukončenie
nájmu (č. l. 15) a dňa 28. 08. 2018 (č. l. 18 spisu), so Záznamom s odovzdania bytu zo dňa 31. 08. 2018

(č. l. 19 spisu), s korešpondenciou žalovanej (č. l. 12, 42 - 43, 60 - 67 spisu), s Dohodou o ukončení
nájomnej zmluvy (č. l. 44 spisu), s uznesením OR PZ Liptovský Mikuláš zo dňa 13. 10. 2018.

10. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo v
konaní vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav:

11. Súd mal preukázané, že žalobcovia 1./, 2./ sú bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. X, vo vchode X F.
X. H.. bytového domu súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. 495 - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 388 m2, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastníckom podiele k pozemku 2668/120959 zapísaný na LV č. XXXX Okresného úradu Liptovský

Mikuláš, katastrálny odbor pre okres Liptovský Mikuláš, obec a katastrálne územie A. U.. Žalobcovia
1./, 2./ ako prenajímatelia a žalovaná ako nájomkyňa uzatvorili dňa 01. 05. 2015 Zmluvu o nájme
predmetného bytu za dojednané nájomné vo výške 140 eur, ktoré nájomná zmluva bola uzatvorená na
dobu určitú s účinnosťou od 01. 05. 2015 do 31. 12. 2015. V zmysle článku V bod 9 Zmluvy o nájme
bytu nájomca môže požiadať prenajímateľa o predĺženie doby nájmu po jeho ukončení len v prípade,

ak neporuší jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy. Dodatkom č. 1 k Zmluve nájme bytu uzatvorenej medzi
stranami sporu dňa 01. 01. 2016 si zmluvné strany predĺžili dobu nájmu na dobu určitú od 01. 01.2016 do
31.08.2016Dodatkomč.2zodňa31.08.2016malabyťdobanájmupredĺženádo31.08.2017.Výzvami
zo dňa 08. 08. 2016, 28. 08. 2018 žalobcovia vyzývali žalovanú na vypratanie bytu, avšak neúspešne.

12. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

13. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

14. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.

Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.15. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež
uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

16. Podľa § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá
nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má
nájomca právo na bytovú náhradu.

17. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podanej žalobe žalobcov v celom rozsahu vyhovel,

nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali vypratania bytu, t.
j. ochrany svojho vlastníckeho práva v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci bytu, vypratania ktorého
sa v spore domáhali a ktorý Zmluvou o nájme bytu zo dňa 01. 05. 2015 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 01.
01. 2016 prenechali na užívanie žalovanej, a to na dobu určitú. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu a
to žalobcami v právnom postavení prenajímateľa a žalovanou v právnom postavení nájomcu obsahuje

všetky podstatné náležitosti zmluvy o nájme bytu uvedené v § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
t. j. označenie predmetu a rozsah užívania; výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s
užívaním bytu; opis bytu; doba nájmu. Rovnako medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná po
uplynutí dojednanej doby nájmu naďalej predmetný byt užíva, tento doposiaľ nevypratala a žalobcom
neodovzdala. Súd preto poskytol ochranu vlastníckemu právu žalobcov 1./, 2./, do ktorého žalovaná

neoprávnene zasahuje tým, že užíva predmetný byt po uplynutí doby nájmu, t. j. bez právneho dôvodu,
keďže nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú. Nájomný pomer zanikol ku dňu 31. 08. 2016
(v prípade, že súd uveril skutkovým tvrdenia žalovanej, že Dodatok č. 2 nepodpísala, aj ten však mal
byť uzatvorený na dobu určitú) a aj keď nájomkyňa užíva byt aj po skončení doby nájmu a prenajímateľ
proti tomu nepodal návrh na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, nedošlo k obnoveniu nájomnej

zmluvy za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne, nakoľko ustanovenie § 676 ods.
2 Občianskeho zákonníka pre zánik nájmu bytu neplatí.

18. Súd obranu žalovanej v tom smere, že pôvodne nájomná zmluva mala byť podľa ústnej dohody
uzatvorená na dobu neurčitú, rovnako ústnou formou mala mať dojednané predkupné právo, vyhodnotil

ako nedôvodnú. Občiansky zákonník v ust. § 686 nevylučuje, aby nájomná zmluva, predmetom ktorej je
nájom bytu, nebola uzavretá písomne, v tom prípade sa však o jej obsahu vyhotoví zápisnica. Zmluva
o nájme bytu medzi stranami sporu však písomne uzatvorená bola. Žalovaná mala dostatok času, aby
sa s jej obsahom oboznámila. Sama potvrdila, že si zmluvu prečítala a na znak súhlasu ju podpísala.
Žalovaná sa nájomnou zmluvou cítila byť viazaná, nakoľko v znení jej článku V bod 9 požiadala

prenajímateľov o predĺženie doby nájmu a rovnako podpísala Dodatok č. 1 k Nájomnej zmluve. Napokon
o skutočnosti, že žalovaná si bola vedomá práv a povinností vyplývajúcej z nájomnej zmluvy svedčí aj
jej skutkové tvrdenie, že napriek jej žiadosti o predĺženie doby nájmu na dobu neurčitú, ktorej žalobcovia
nevyhoveli, im už ďalšiu žiadosť o predĺženie doby nájmu nezasielala. V občianskoprávnych vzťahoch
sa uplatňuje princíp zmluvnej voľnosti. Zmluvná voľnosť je právny princíp umožňujúci zmluvným stranám

upraviť si vzájomné pomery tak, aby čo najlepšie vyhovovali ich potrebám a záujmom. Právo v tejto sfére
plní iba korekčnú a preventívnu funkciu voči takej zmluvnej úprave vo vzájomných vzťahoch súkromno-
právnych subjektov, ktorá by s ohľadom na všeobecne akceptované, morálne, mravné i etické hodnoty
spoločnosti nespravodlivo zvýhodnila, resp. znevýhodnila niektorého z kontrahentov (nález ÚS SR sp.
zn. III. ÚS/48/2012 zo dňa 28. 03. 2012). Zmluvná voľnosť ale v danom prípade neznamená, že zmluva

uzavretá medzi zmluvnými stranami bude zodpovedať len vôle jednej zo zmluvných strán, v danom
prípade žalovanej, ktorá chcela mať uzavretú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Vôľou prenajímateľov
bolo dať predmetný byt do užívania nájomcovi len na dobu určitú, s čím žalovaná súhlasila a nájomnú
zmluvu podpísala. Vôľa zmluvných strán bola riadne prejavená v písomne uzatvorenej zmluve v znení
jej dodatku. Skutkové tvrdenie, že zmluva z jej strany nebola podpísaná dobrovoľne je v rozpore s

následným správaním sa žalovanej, ktorá sa uvedenou zmluvou riadila, prijímala plnenia z nej (prenájom
bytu), poskytovala protiplnenia (uhrádzala nájomné) a so zreteľom na všetky okolnosti sa cítila byť
zmluvou o nájme bytu viazaná.

19. Nakoľko nájom zanikol uplynutím doby, ďalšie právne úkony ako výpoveď z nájmu, resp. dohoda o

ukončení nájmu bytu sú právne irelevantné. Súd nemal dôvod neuveriť tvrdeniam žalobcov, že tak konali
v úmysle čo najskôr žalovanú z predmetného bytu vypratať, nakoľko mali úmysel predmetný byt predať.
Súd nevyhovel návrhu žalovanej na doplnenie dokazovania výsluchom svedka D.. H. k okolnostiam,
ktoré nastali po uplynutí doby nájmu, pretože takýto dôkaz by nemal vplyv na rozhodnutie súdu a ako užbolo uvedené vyššie, jednalo sa len o snahu žalobcov žalovanú z predmetného bytu vysťahovať. Pokiaľ
sa týka skutkových tvrdení žalovanej o údajnom predkupnom práve, v zmysle ust. § 603 ods. 2 OZ je
podmienkou platnosti takéhoto právneho úkonu jeho písomná forma.

20. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

21. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd uložil žalovanej na splnenie povinnosti vypratať

predmetný byt dlhšiu ako zákonnú trojdňovú lehotu, prihliadnuc k pomerom žalovanej, aby si táto
zabezpečila priestory na uspokojovanie svojich bytových potrieb, či si nepochybne vyžaduje dlhší čas
ako zákonnom určenú trojdňovú lehotu na plnenie. Súd však dáva do pozornosti doba, ktorá uplynula od
ukončenia doby nájmu ako aj dĺžku súdneho konania, teda tú skutočnosť, že žalovaná si bola vedomá
svojej povinnosti predmetný byt vypratať, preto sa lehota 15 dní súdu javí ako primeraná na splnenie
povinnosti uloženej týmto rozsudkom.

22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcom 1./, 2./, ktorí mali
plný úspech vo veci, plnú náhradu trov konania O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov