Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Beáta Čupková

Legislation area – Rodinné právo

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513208345
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3513208345.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr.
Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobkyne M., právne zastúpenej P. proti
odporkyni P., o vrátenie daru, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom, č.k. 12C/136/2013-116 zo dňa 15. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom zo dňa 15.07.2014 rozhodol, že žalovaná je povinná
vrátiť žalobkyni dar, a to spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/6-iny na byte č. X,
nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo XXX, postavený na parcele č.
XXX/X, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie W., vedený Okresným úradom P.,
katastrálny odbor, do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). Žalovanej uložil

povinnosťzaplatiťžalobkynináhradutrovkonania,krukámprávnehozástupcuvovýške1.409,99Eur,do
troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.). Žalovanej uložil povinnosť
zaplatiťnáhradutrovštátuvovýške17,92Eur,naúčetOkresnéhosúduNovéMesto nadVáhom,
do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že
žalovaná opakovane a po dlhú dobu sa hrubo, urážlivo správa k žalobkyni - matka žalovanej. Žalovaná
(vo svojom záverečnom vyjadrení) potvrdila, že žalobkyňu napadla slovne. Správanie žalovanej ako

obdarovanej voči žalobkyni ako darkyni súd považoval za kvalifikované porušenie morálnych pravidiel
tým, že sa voči nej správa hrubo urážlivo, po vyostrení konfliktov sa už so žalobkyňou ani nerozpráva a
je tu aj odôvodnená pochybnosť o fyzických útokoch, ktoré vyplynuli zo svedeckých výpovedí svedkov
a žalobkyne, a to aj napriek tomu, že žalovaná tieto spochybnila. Akokoľvek by žalovaná so žalobkyňou
nesúhlasila, či už v spôsobe užívania nehnuteľností, v názoroch na hudbu a náboženstvo,
nepáčia sa jej vyjadrenia, neospravedlňuje ju to v dlhodobom používaní hrubých vulgarizmov. Správanie

žalovanej posúdil ako dlhodobo hrubo urážlivé, v rozpore s dobrými mravmi, a preto podľa § 630
Občianskeho zákonníka rozhodol o povinnosti žalovanej vrátiť dar žalobkyni.

2. Proti rozsudku podala žalovaná odvolanie. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že návrh zamietne. Uplatnila si náhradu trov konania. Nesúhlasila s podanou žalobou,
preto nesúhlasila s vrátením daru, ktorý od žalobkyne dostala na základe darovacej zmluvy zo dňa

12.08.1996. Poprela, že by sa správala k žalobkyni, svojej mame, urážlivo alebo násilne a tiež poprela,
že bola iniciátorkou hádok. Uviedla, že hlavným dôvodom, pre ktorý sa žalobkyňa domáha vrátenia
daru, je jej snaha nadobudnúť 1/6-inu nehnuteľnosti a následne tento podiel darovať dcére G. F. (sestre
žalobkyne), ktorá na predmetné nehnuteľnosti vlastní spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1-ica, a ktorú
žalovaná považuje za iniciátorku konfliktov spolu so svojím manželom G.. Uviedla, že dcéra žalobkyne,
resp. jej manžel opakovane úmyselne vyvolávajú vzájomné spory v rodine, pričom žalovaná, a to s

poukazom najmä na jej zdravotné postihnutie, ako i komplikovanejšiu povahu, reaguje podráždene amožno i miestami neprimerane k danej situácii, čo však nemožno mať za následok rozhodnutie o vrátení
daru, po 18-tich rokoch od obdarovania.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že závery súdu prvej inštancie vychádzajú zo
zisteného skutkového stavu s tým, že vzhľadom na charakter a okolnosti sporu je nepochybné, že okrem
vypočutých svedkov O. W. a F. P. sú všetci svedkovia priamo zainteresovaní v konfliktoch. Žalovaná,
ktorú žalobkyňa vyzvala na vrátenie daru a následne aj žalovala o jeho vydanie, sa k jej
nespráva ako dcéra k matke. Konflikty sa stupňujú, žalobkyňa nemá kde ísť bývať. Žalovaná tvrdí, že

sestra G. ju chce vyhnať z bytu, ktorý jej nepatrí, a v ktorom sa vie pohybovať napriek svojmu postihnutiu
ako čiastočne nevidiaca, čo je žalobkyni úprimne ľúto, avšak je zrejmé, že aspoň čiastočne vidí, keď
môže byť niekoľko hodín denne, často aj po polnoci na internete. Navrhla, aby krajský súd rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil.

4.KrajskýsúdvTrenčíne,akosúdodvolací,rozsudkomzodňa22.10.2015rozsudoksúduprvejinštancie

zmenil tak, že žalobu žalobkyne zamietol. Rozhodol, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej náhradu
trov konania vo výške 304,74 Eur, do troch dní, do rúk zástupcu žalovanej. Rozhodol, že žalobkyňa
je povinná zaplatiť trovy konania štátu vo výške 17,92 Eur, na účet Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Na rozdiel od súdu prvej inštancie zastával názor,
že znaky skutkovej podstaty ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka nenaplňujú žalobkyňou tvrdené

dôvody na vrátenie daru, vulgarizmy a hlasná hudba. Odvolací súd nepostupoval podľa § 213 ods. 3
O.s.p. (neopakoval a nedopĺňal dokazovanie), pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, ktorý
zistil súd prvej inštancie, z ktorých vyplynulo, že žalovaná sa vyjadruje vulgárne a v denných hodinách
počúva hlasitým spôsobom hudbu. Podľa vysloveného názoru odvolacieho súdu takéto správanie
žalovanej znaky hrubého porušenia dobrých mravov nenapĺňa. Neboli preto dané dôvody na vrátenie

daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd rozhodol o dovolaní žalobkyne uznesením, č.k.
2Cdo/169/2016-246 zo dňa 26.09.2017. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.10.2015, sp.
zn. 19Co/605/2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie, vychádzajúc

z výsledkov pred ním vykonaného dokazovania, dospel k záveru, že žalovaná sa opakovane a po dlhú
dobuurážlivosprávakžalobkyni,ktorúslovnenapadla,jeodôvodnenápochybnosťofyzickýchútokocha
takéto správanie považoval súd prvej inštancie za dlhodobo hrubo urážlivé, v rozpore s dobrými mravmi.
Odvolací súd naopak konštatoval, že pokiaľ žalovaná žalobkyňu nerešpektuje, neposlúcha, púšťa si
nahlas hudbu a vulgárne sa vyjadruje, nenaplňuje takéto správanie žalovanej znaky hrubého porušenia

dobrých mravov. Odvolací súd tak z dokazovania, vykonaného súdom prvej inštancie, vyvodil odlišné
skutkové a na ich základe aj právne závery ako súd prvej inštancie bez toho, aby vo veci zopakoval
dokazovanie výsluchom svedkov. Pokiaľ odvolací súd si nezadovážil rovnocenný zákonný procesný
podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p., sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce
právne závery predčasné.

6. Po rozhodnutí odvolacieho súdu došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa
01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V prechodných
ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2 CSP) stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto
ustanovenia odvolací súd postupoval podľa procesných ustanovení CSP.

7. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

8. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka sa môže darca domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa

k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

9. Dobré mravy nie sú zákonom definované. Vo všeobecnosti treba za dobré mravy považovať súhrn
spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, rešpektovaných rozhodujúcou časťou spoločnosti amajúcich povahu základných noriem. Je to súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných
zásad. Dobré mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnej situácie, zodpovedajúcej všeobecne
uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej

spoločnosti.

10. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie
obdarovaného, ale také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno
kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity, alebo o

porušovanie sústavné, napríklad fyzické násilie, hrubé urážky a podobne. Nie každé správanie, ktoré
nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch
medzi ľuďmi, naplňuje znaky § 630 Občianskeho zákonníka; predpokladom aplikácie tohto ustanovenia
je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním obdarovaného, ktorého stupeň
závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií (nielen podľa subjektívneho názoru darcu), a ktoré
z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi

(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 33Cdo/4503/2007 zo dňa 30.10.2009).

11. V posudzovanej veci v liste, v ktorom žalobkyňa odvolala darovanie podielu 1/6-iny z nehnuteľnosti,
žalobkyňa uviedla, že v minulosti, ale aj nedávno sa žalovaná voči žalobkyni správala urážlivo s tým, že
jej oplzlo nadávala, kričala na ňu, napadla ju, napadla aj jej druhú dcéru, ktorej tiež nadáva, nedávno

ju opľula a fyzicky napadla.

12. Žalobkyňa žiadala dar vrátiť, lebo žalovaná sa dlhodobo k nej správa spôsobom mimo
akceptovateľných hraníc. Neustále urážky, obmedzovania, robenie drobných schválností, sporadické
fyzické útoky ju psychicky ničia, je sklamaná zo správania žalovanej. V období darovania sledovala, že

žalovaná sa nad svojím správaním zamyslí, pokúsi sa o sebareflexiu a začne sa k žalobkyni správať
inak a zároveň mala žalobkyňa snahu zabezpečiť právo na bývanie v byte, keďže neustále
narážky a výzvy žalovanej, aby vypadla, odišla na východ, nech ide bývať inde a podobne, ju zneisťujú
v práve doživotného užívania bytu. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal preukázané, že
žalovaná opakovane a po dlhú dobu sa hrubo urážlivo správa k žalobkyni. Správanie žalovanej ako

obdarovanej voči žalobkyni ako žalovanej považoval za kvalifikované porušenie morálnych pravidiel.
Správanie žalovanej tak posúdil ako správanie dlhodobo hrubo urážlivé, a preto rozhodol o povinnosti
žalovanej vrátiť dar žalobkyni. Odvolací súd, na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie, uviedol, že pokiaľ
žalovaná žalobkyňu nerešpektuje, neposlúcha, púšťa si hlasito hudbu a vulgárne sa vyjadruje, nenapĺňa
takéto správanie žalovanej znaky hrubého porušenia dobrých mravov, preto nárok na vrátenie daru

nepovažoval za dôvodný.

13. Pre rozhodnutie o nároku na vrátenie daru je právne významné len konanie žalovaného, ku
ktorému dochádzalo pred doručením výzvy na vrátenie daru. Právne relevantné je len správanie sa
obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu. Pri

posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotného
darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného
voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého
správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme
na zreteľ tiež správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva, alebo nesprával voči

obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi, a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného
správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade sa darca nemôže
úspešne domáhať vrátenia daru, lebo následnú (darcom vyvolanú) reakciu obdarovaného (i keby bola
nevhodná) by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Výnimkou by však bolo
také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu.

14. Z obsahu spisu je zrejmé, že hlavnými dôvodmi na vrátenie daru je hrubo urážlivé a vulgárne
správanie žalovanej k žalobkyni, žalovaná žalobkyňu ponižuje a nadáva jej. Tieto skutkové závery
vyplynuli z vykonaného dokazovania. Pokiaľ aj žalovaná na jednej strane používanie vulgarizmov
odmieta s tým, že ich nepoužíva, zároveň však pripúšťa, že keď je toho na ňu moc, zareaguje aj tak, že

sa vyjadruje neslušne, avšak rovnako sa vyjadruje aj jej mama (žalobkyňa).

15. Na to, aby bolo možné vyhodnotiť, či hrubo urážlivé a vulgárne správanie žalovanej je spôsobilým
dôvodom na vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka, je potrebné podrobiť hodnoteniu ajvzájomné vzťahy a správanie medzi darcom a obdarovanou, a to z hľadiska súladu so
spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania.

16. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní preto opätovne posúdi naplnenie zákonných dôvodov pre
vrátenie daru a za tým účelom dokazovanie doplní a vo veci opakovane rozhodne.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.